Stanovenie funkčných požiadaviek pre bibliografické záznamy

Roku 1990 sa uskutočnil v Štokholme seminár o bibliografických záznamoch za podpory IFLA Universal Bibliographic
Control and International MARC Programme (UBCIM) a IFLA Division of Bibliographic Control. Účastníci brali ohľad na
ekonomickú realitu, ktorej musia knižnice čeliť, a potrebu znížiť náklady na katalogizáciu, ale zároveň považovali za
dôležité vyhovieť požiadavkám používateľov a účinnejšie sa zaoberať širokým rozsahom potrieb pre rôzne druhy dokumentov a
rôznymi súvislosťami spojenými s používaním bibliografických záznamov. Uzniesli sa na tom, že trvalý tlak na tvorbu záznamov
na minimálnej úrovni vyžaduje starostlivé preverenie vzťahov medzi jednotlivými údajovými prvkami v zázname a potrebami
používateľov. Okrem toho sa účastníci dohodli, že realizovateľnosť programu kooperatívnej katalogizácie na národnej a
medzinárodnej úrovni v tejto súvislosti vyžaduje dohodu na štandarde pre základnú úroveň či jadro záznamu. Na seminári bolo
prijatých 9 rozhodnutí, pričom jedno viedlo k spracovaniu štúdie, ktorá by definovala funkčné požiadavky na bibliografické
záznamy.

Účelom štúdie bolo vymedziť jasne definovanými pojmami funkcie bibliografického záznamu s ohľadom na rôzne médiá, rôzne
spôsoby použitia a rôzne potreby používateľov. Štúdia mala zahrnúť úplný rozsah funkcií bibliografického záznamu vo svojom
najširšom zmysle, napr. záznam, ktorý obsahuje nielen popisné, ale aj prístupové prvky (meno, názov, predmet atď.), ďalšie
tzv. organizačné prvky (klasifikačné znaky a i.) a anotáciu. Cieľom štúdie bolo vytvoriť rámec, ktorý by umožňoval jasné,
presne stanovené a jednotné pochopenie toho, čo je predmetom poskytovanej informácie v bibliografickom zázname a čo sa
očakáva od záznamu, aby vyhovoval používateľským potrebám.

Zámerom formulovania odporúčaní týkajúcich sa základnej úrovne národného bibliografického záznamu bolo definovať prvky
nutné na vytvorenie základného štandardu, o ktorých sa diskutovalo na seminári v Štokholme. Tento štandard by umožnil
národným bibliografickým agentúram znížiť v prípade nutnosti svoje náklady na spracovanie záznamu vytváraním záznamov na
nižšej než úplnej úrovni, ale súčasne zaistiť, aby všetky záznamy produkované národnými bibliografickými agentúrami
vyhovovali základným potrebám používateľov.

Dôležité bolo vypracovať rámec, ktorý by určil a jasne definoval objekty záujmu z hľadiska používateľov
bibliografických záznamov, vlastnosti každého objektu a typy vzťahov, ktoré pôsobia medzi objektmi. Zámerom bolo vytvoriť
pojmový model, ktorý by slúžil ako základ pre definovanie charakteristických vlastností a vzťahov (vyjadrených v zázname ako
jednotlivé údajové prvky) k rôznym problémom, s ktorými sa používatelia stretávajú pri prezeraní bibliografických
záznamov.

Základné prvky modelu vyvinutého pre štúdiu – entity, atribúty, vzťahy – boli odvodené z logickej analýzy údajov, ktoré
sa typicky odrážajú v bibliografických záznamoch. Základnými zdrojmi použitými na analýzu boli medzinárodné odporúčania pre
štandardný bibliografický popis ISBD (International Standard Bibliographic Description), odporúčania pre záznamy autorít a
odkazov GSARE (Guidelines for Subject Authority and Reference Entries) a manuál UNIMARC (UNIMARC Manual). Ďalšie údaje sa
zbierali z rôznych zdrojov, ako napr. AITF Categories for the Description of Works of Art, z výstupu spracovaného expertmi v
rámci prípravy návrhu správy, z rozsiahleho prehľadu publikovaných používateľských štúdií a z pripomienok došlých v rámci
pripomienkového konania.

K odporúčaniu pre základnú úroveň národného bibliografického záznamu sa dospelo zhodnotením relatívnej dôležitosti
atribútov a vzťahov, ktoré boli modelom určené ako všeobecne použiteľné na používateľské účely definované v štúdii.
Zhodnotenie bolo založené hlavne na znalostiach a skúsenostiach členov a poradcov študijnej skupiny, doplnených informáciami
čerpanými z knihovníckej literatúry a vybranými na základe empirického výskumu, ako aj na základe hodnotenia niekoľkých
expertov pôsobiacich mimo študijnej skupiny.

Na účel tejto štúdie sú funkčné požiadavky na bibliografický záznam definované vo vzťahu k nasledujúcim všeobecným
potrebám používateľov pri vyhľadávaní a využívaní národných bibliografií a knižničných katalógov:

• využívanie údajov na vyhľadávanie dokumentov zodpovedajúcich vyhľadávacím kritériám, ktoré si používateľ zadal (napr.
  vyhľadávanie všetkých dokumentov zameraných na daný predmet alebo vyhľadávanie nahrávok vydaných pod určitým
  názvom);
• využívanie údajov vyhľadaných s cieľom určiť entitu (napr. potvrdiť, že dokument popísaný v zázname zodpovedá
  dokumentu, ktorý používateľ hľadal, alebo rozlíšiť medzi dvoma textmi alebo nahrávkami, ktoré majú rovnaký názov);
• využívanie údajov na výber entity, ktorá zodpovedá potrebám používateľa (napr. vybrať text v jazyku, ktorému
  používateľ rozumie, alebo zvoliť verziu počítačového programu, ktorý je kompatibilný s počítačom a operačným systémom,
  ktorý má používateľ k dispozícii);
• využívanie údajov na to, aby používateľ získal prístup k popísanej entite (napr. objednal publikáciu, zaslal
  požiadavku na výpožičku určitého výtlačku knihy vo fonde knižnice alebo zaistil online prístup k elektronickému dokumentu
  uloženému na vzdialenom počítači).

Nasledujúci prehľad údajov obsahuje údaje základnej úrovne záznamu pre národnú bibliografiu. Údaje sú usporiadané do
dvoch všeobecných skupín: 1. popisné prvky,

             2. organizačné prvky.

Všeobecne povedané, požiadavky na údaje uvedené v týchto dvoch skupinách tvoria základnú úroveň záznamu pre národnú
bibliografiu, ako ich odporučila študijná skupina.

V zozname sú uvedené prvky aj so špeciálnym určením, pre ktorý typ dokumentu platia, podobne je určený aj podtyp v
zátvorkách za termínom pre údajový prvok.

Popisné prvky

Oblasť údajov o názve a zodpovednosti:

• hlavný názov (vrátane čísla/názvu časti)
• súbežný názov, resp. súbežné názvy
• údaj(e) o zodpovednosti určujúci jednotlivca a/alebo skupinu(y) s hlavnou zodpovednosťou za obsah

Oblasť údajov o vydaní:

• označenie vydania
• doplnkové označenie vydania

Oblasť špecifických údajov:

• číslovanie (seriály)
• matematické údaje – súradnice (kartografické dielo)
• matematické údaje – mierka (kartografický obraz/objekt)
• údaje o hudobnom prevedení – typ partitúry (hudobnina)

Oblasť vydavateľských údajov:

• miesto vydania, distribúcie atď.
• meno vydavateľa, distribútora atď.
• dátum vydania, distribúcie atď.

Oblasť údajov fyzického popisu:

• špecifické označenie druhu dokumentu
• rozsah
• rozmer

Oblasť údajov o edícii:

• hlavný názov edície
• súbežný názov, resp. súbežné názvy edície
• prvý údaj o zodpovednosti vzťahujúci sa k edícii

Oblasť údajov poznámky:

• poznámka k forme vyjadrenia
• poznámka k jazyku
• poznámka k rozlišujúcim vlastnostiam vyjadrenia
• údaje o periodicite (seriály)
• poznámka k obsadeniu vyjadrenia (hudobnina alebo zvukový záznam)
• poznámka k vydaniu a bibliografickej histórii – pokračovanie
• poznámka k vydaniu a bibliografickej histórii – suplement
• poznámka k vydaniu a bibliografickej histórii – doplnok
• poznámka k vydaniu a bibliografickej histórii – revízia
• poznámka k vydaniu a bibliografickej histórii – preklad
• poznámka k vydaniu a bibliografickej histórii – dielo na úrovni celku
• poznámka k vydaniu a bibliografickej histórii – úprava (hudobné dielo)
• poznámka k fyzickému popisu – materiál
• poznámka k fyzickému popisu – foliácia (kniha – stará tlač)
• poznámka k fyzickému popisu – kolácia (kniha – stará tlač)
• poznámka k fyzickému popisu – faktor zmenšenia (mikrodokumenty)
• poznámka k fyzickému popisu – formát premietania (projekčná grafika, film, videozáznam)
• poznámka k požiadavkám na systém (elektronické zdroje)
• poznámka vzťahujúca sa k väzbe a dostupnosti – zdroj pre akvizíciu/prístup
• poznámka o obmedzenom použití/prístupe
• poznámka k spôsobu prístupu – spôsob prístupu (diaľkovo prístupné elektronické zdroje)
• poznámka k spôsobu prístupu – adresa pre prístup (diaľkovo prístupné elektronické zdroje)

Oblasť údajov o štandardnom (alebo alternatívnom) čísle a dostupnosti:

• štandardné (alebo alternatívne) číslo

Organizačné prvky

Menné záhlavia:

• menné záhlavia pre osoby a/alebo korporácie s hlavnou zodpovednosťou za dielo(a)
• menné záhlavia pre osoby a/alebo korporácie s hlavnou zodpovednosťou za vyjadrenie

Názvové záhlavia:

• názvové záhlavia pre dielo(a)
• doplnok k unifikovanému názvu – jazyk
• doplnok k unifikovanému názvu – iná rozlišujúca vlastnosť
• doplnok k unifikovanému názvu – obsadenie (hudobné dielo)
• doplnok k unifikovanému názvu – číselné označenie (hudobné dielo)
• doplnok k unifikovanému názvu – tónina (hudobné dielo)
• doplnok k unifikovanému názvu – údaje o úprave (hudobné dielo)

Záhlavie pre edíciu:

• záhlavie pre edíciu

Predmetové heslá/klasifikačné znaky ako záhlavie

• predmetové heslá a/alebo klasifikačné znaky pre hlavné témy diela (diel)

Použitie základnej požiadavky podľa uvedených ustanovení má nasledujúce predpoklady:

1. Údajový prvok určený ako požiadavka pre základnú úroveň záznamu sa má zahrnúť len vtedy, ak ho možno aplikovať na
   entitu popísanú v zázname (napr. ak prevedenie popísané v zázname nemá uvedený údaj o edícii, nebude v zázname zapísaný
   žiadny údaj o edícii).
2. Aj keď sú technické údajové prvky, ako napr. súradnice pre kartografický záznam či objekt alebo požiadavky na systém
   pre elektronický zdroj, určené ako požiadavka pre základnú úroveň záznamu, môžu sa vynechať, ak požadovaná informácia
   nemôže byť zistená prehliadkou entity.
3. Vzťah celok/časť (napr. vzťah medzi dielom a edíciou, ku ktorej dielo patrí, alebo medzi závislou časťou diela a jej
   materským dielom) je požiadavkou pre základnú úroveň záznamu len v prípadoch, keď sa národná bibliografická agentúra
   rozhodne analyzovať rozsiahlejšie dielo. Základná požiadavka neznamená, že všetky diela sa musia analyzovať na jeho
   jednotlivé časti.
4. Ak sú údajové prvky na rozlíšenie určitých entít s podobnými vlastnosťami nedostačujúce, mali by byť doplnené ďalšími
   prvkami spojenými s entitou.

Predpokladá sa, že odporučená základná úroveň funkčnosti a požiadavky na základné údaje sa budú používať ako štandard
pre záznamy obsiahnuté v národnej bibliografii, ale nebudú sa nevyhnutne používať ako absolútna požiadavka. Pripúšťa sa tiež,
aby si národné bibliografické agentúry začlenili do národnej bibliografie určité kategórie dokumentov, s ktorými budú
zaobchádzať len ako s vyčlenenými dokumentmi a vytvoria pre ne svoju minimálnu úroveň funkčnosti a požiadavky na minimálne
údaje, ktoré nebudú zodpovedať požiadavkám odporučeným pre základnú úroveň záznamu. Inak povedané, pripúšťa sa, aby národné
bibliografické agentúry vytvárali pre určité kategórie dokumentov záznamy na úplnejšej úrovni, než je základná
požiadavka.

Štúdia o funkčných požiadavkách na bibliografické záznamy (FRBR) sa stala významným medzníkom vo vývoji katalogizácie a
bibliografie rovnako ako Parížske princípy v roku 1961 a otriasla angloamerickým ponímaním katalogizácie, predovšetkým
orientáciou na dielo a jeho expresiu a nie na fyzický nosič. Zavádza štvorúrovňový popis, na ktorý musia reagovať aj
automatizované systémy či v module spracovania, alebo v module vyhľadávania, príp. komunikatívne formáty.

Výhody modelu sú:

• FRBR vyžaduje, aby každá entita bola identifikovaná individuálne a aby bola porovnaná s entitou rovnakého typu či
  iného typu na špecifickej úrovni,
• na teoretickej, normatívnej a vedeckej úrovni ponúka logický a konzistentný rámec všeobecného využitia,
• na pragmatickej úrovni umožňuje vývoj používateľsky príjemných nástrojov vyhľadávania a uľahčuje uspokojivejšie
  výsledky vyhľadávania za rovnaký čas.

Nevýhody sa zatiaľ prejavujú v prípade jednobunkovej bibliografickej rodiny (dielo má len jednu verziu a je publikované
len raz a nemá tzv. rodičov ani súrodenecké diela). Aj pre takúto publikáciu by sme mali vytvárať viacúrovňový popis s
príslušnými väzbami. V takomto prípade zatiaľ model nepriniesol pri vyhľadávaní vyššiu výkonnosť a funkčnosť.

Nás zaujímal predovšetkým vplyv FRBR na AACR2, ktoré sú základným štandardom používaným aj u nás pri spracovaní
bibliografických záznamov. Štúdia FRBR rozprúdila širokú diskusiu o nutnosti revízie pravidiel a rozbehla sa činnosť
viacerých pracovných skupín, ktoré sa venovali rozličným čiastkovým problémom.

Najdôležitejšie úlohy roka 2002 na riešenie boli:

• 
  diskusia o pravidle 0.24 a probléme variácie formátov,
  
• 
  príloha tzv. podstatných zmien odporučenia týkajúceho sa seriality,
  
• 
  diskusia ohľadom pravidla troch,
  
• 
  autoritatívne záznamy v AACR2,
  
• 
  špecifické charakteristiky elektronických zdrojov,
  
• 
  úvod k AACR2,
  
• 
  všeobecné označenie druhu dokumentu,
  
• 
  formulácia princípov, ktoré podliehajú AACR2,
  
• 
  organizácia častí I AACR2,
  
• 
  terminológia FRBR.
  

Vo všetkých bodoch sa značne pokročilo a výsledky by mali byť roku 2003 k dispozícii. Novinkou je uznesenie o
vytvorení časti III AACR2 pre záznamy autorít.

Ako môžeme vidieť z uvedených informácií, vývoj katalogizácie, katalogizačných pravidiel a bibliografického
spracovania pod vplyvom štúdie FRBR ide dopredu rapídnym tempom. Spracovatelia si uvedomujú nutnosť prispôsobiť
zastarávajúce pravidlá novým trendom a typom dokumentov. Štúdia FRBR svojím zavedením štvorúrovňového popisu, ktorý
umožňuje integrovať elektronické zdroje medzi tradičné dokumenty, znamenala podstatný prelom. Vďaka orientácii na dielo a
jeho vyjadrenie, teda na obsah a nie fyzický nosič, znamená obrovský prelom a obrat v katalogizácii a v bibliografii. Jeho
aplikáciou sa prispeje k lepšej funkčnosti vyhľadávania a k ľahšej a jednoznačnejšej výmene záznamov.

---

Zoznam bibliografických odkazov: