Elektronické časopisy v službách Slovenskej lekárskej knižnice

Spoločenská diskusia o význame a vzťahoch tlačených a elektronických foriem dokumentov dospela v súčasnosti k záverom, že pre oblasť vedeckej komunikácie a výmeny odborných informácií sa dominantnou stáva práve elektronická forma publikovaných dokumentov. Napriek stále sa rozrastajúcemu spektru rozličných foriem prezentácie informácií zostávajú periodiká jedným z najvyužívanejších informačných zdrojov.

Možnosti elektronického prostredia ponúkajú rozmanité nástroje na umocnenie funkcií odborných periodík, a preto si tak rýchlo získali obľubu v prostredí vedeckej komunity.

Začiatky využívania elektronických časopisov v službách SlLK sa viažu na elektronické časopisy 1. generácie, ktoré sú vlastne obsahovou i grafickou kópiou tlačenej verzie časopisu a knižnica ich získala ako súčasť predplatného ich tlačených verzií, prípadne ako archív predplatených ročníkov na CDnosiči. Ďalšie skúsenosti s touto formou časopisov sme získali pri vyhľadávaní a sprístupňovaní voľne dostupných plnotextových periodík.

V rámci domácej produkcie bol jednou z prvých lastovičiek v oblasti sprístupňovania plnotextových verzií elektronických periodík projekt Digitálnej knižnice vedeckej literatúry ELISSK z roku 1997, do ktorého sa zapojila i naša knižnica a ktorý umožňuje prístup okrem iných elektronických dokumentov i do 15 slovenských medicínskych titulov periodík z produkcie vydavateľstva Academic Electronic Press.

Veľký posun v prístupe k elektronickým časopisom znamenal vstup do konzorcia EBSCO/eIFL Direct, v rámci ktorého okrem iných informačných služieb boli sprístupňované tiež plné texty elektronických periodík. Nevýhodou periodík sprístupňovaných v bázach eIFL Direct však bola, a vlastne doteraz je, reštriktívna politika jednotlivých vydavateľov, ktorá sa prejavuje v tzv. vydavateľských embargách vzťahujúcich sa na prístup do najnovších plných textov jednotlivých titulov v rozpätí 3 – 12 mesiacov (pozri hláška embargo: Delay of 3/12 months due to publisher restriction). Efektívnosť využívania plných textov z týchto databáz sa dosahuje v spojitosti s rešeršnými výstupmi obsahujúcimi odkazy o dostupnosti plných textov týchktorých vybraných záznamov. Nemožnosť systematicky sledovať plné texty článkov práve z najnovších čísel titulov odrádza nielen používateľov, ktorí samostatne realizujú vyhľadávanie, ale i samotných knihovníkov, pretože tento stav embárg sa stále mení. Aj z tohto dôvodu sa v službách typu MVS, RIOS a podobne nevyskytujú tituly časopisov zaradených do databáz EBSCO.

Koniec 90. rokov znamenal obrovský prepad v zabezpečovaní dostupnosti zahraničných odborných periodík v celoslovenskom rozsahu. Podľa informácií o dostupných biomedicínskych periodikách v báze BZČS (ide o odvetvový súborný katalóg periodík budovaný v SlLK) stále klesá objem periodík vo fondoch spolupracujúcich lekárskych knižníc: kým v roku 1997 bolo v SR dostupných 1 079 titulov časopisov, v r. 2002 je to už len 732 titulov:

Napriek faktu, že tento stav sa týka všetkých typov knižníc pôsobiacich v rámci národného knižničného systému, nepodarilo sa vytvoriť taký celospoločenský tlak na orgány štátnej správy so zriaďovateľskými kompetenciami, aby sa podobne ako v ČR i v SR vytvoril štátom dotovaný otvorený program na zabezpečovanie národných licencií elektronických informačných zdrojov s cieľom znižovať objektívne existujúce deficity (ide o program “Informačné zdroje pre výskum a vývoj”).

Nie je vôbec potešiteľné, že na spomínaných deficitoch v oblasti biomedicínskych periodík sa podstatnou mierou podieľa práve Slovenská lekárska knižnica. Dá sa povedať, že na začiatku 3. tisícročia dosiahla SlLK samotné dno v akvizícii zahraničných periodík. Na začiatku 90. rokov nakupovala knižnica viac ako 400 zahraničných titulov, v tomto roku sme kúpou zabezpečili len 42 titulov. Zníženie objemu o 383 titulov je viac ako alarmujúce.

Nepriaznivá situácia v akvizícii spôsobená nedostatkom finančných prostriedkov priviedla pracovníkov akvizície k systematickému prieskumu trhu, ktorý od r. 2000 ponúkal rôzne a finančne veľmi zaujímavé možnosti získavania plnotextových elektronických periodík. Zvlášť výhodnou bola ponuka firmy Suweco na vstup do konzorcií LINK a Science Direct, ktoré nadväzovali na projekt Virtuálnej polytechnickej knižnice, ktorého riešiteľom je Státní technická knihovna v Prahe.

Záujemcovia z radov slovenských knižníc mali možnosť rozhodnúť sa medzi multilicenciou na prístup do plných textov všetkých titulov predplatených členmi konzorcia alebo multilicenciou pre členov konzorcia s prístupom do plných textov všetkých titulov vydavateľstva pri stanovení minimálnej ceny licencie.

Rozhodovanie bolo, samozrejme, ovplyvnené finančnou situáciou a klesajúcim objemom finančných prostriedkov na akvizíciu.

Na jeseň r. 2001 sa knižnica rozhodla pre vstup do oboch konzorcií s prístupom do plných textov titulov predplatených členmi konzorcia. Podarilo sa tak rozšíriť dostupnosť odborných periodík o ďalších takmer 1 000 titulov, pričom ročné licenčné poplatky na rok 2002 vrátane záväzného udržania finančného objemu tlačených periodík v prípade Science Direct predstavovali len 21 % z hodnoty tlačených periodík.

Ekonomickú výhodnosť tohto spôsobu nákupu časopisov si môžeme ilustrovať i porovnaním cien tlačených verzií 5 časopisov, ktoré boli v súlade s podmienkami licenčnej zmluvy objednané na r. 2002 (82 420, Sk), a ročným licenčným poplatkom (66 000, Sk) za vstup do konzorcia Science Direct, v rámci ktorého je prístup do 427 titulov periodík.

Okrem finančných dôvodov a obsahovej príťažlivosti bývajú kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim rozhodnutie zaradiť elektronické periodiká do akvizície technické podmienky knižnice. Za najefektívnejší sa považuje viacužívateľský prístup k licencovaným elektronickým periodikám.

V čase podpisovania zmlúv boli podmienky knižnice na hony vzdialené od ideálneho stavu.

Komplikácie spojené s prevádzkovaním 3 lokálnych sietí na dislokovaných pracoviskách, modemové pripojenie na internet na dvoch, z používateľského hľadiska kľúčových oddeleniach (oddelenie sprístupňovania fondov a bibliografickorešeršné), nedostatok výpočtovej techniky a používateľských miest rozhodne nevytvárali dostatočné technické zázemie na plnohodnotné využívanie EIZ. Pri podpise licencií sa preto zvažovala i forma registrácie (IP adresa servera) a podmienky prístupu k ponúkaným zdrojom i pre vzdialených používateľov (prostredníctvom ID identifikačného kódu a hesla).

Ale i napriek takýmto východiskám, alebo práve vďaka nim, sa vytvoril v rámci inštitúcie silný tlak vedúci k zmene priorít pri tvorbe a realizácii investičných zámerov v oblasti technického zabezpečenia knižnice.

Skvelým štartom do nového roka bolo získanie vlastnej budovy v januári 2000, o ktorú sa knižnica usilovala počas celej svojej 50ročnej histórie. V júni 2000 sa ukončilo sťahovanie dislokovaných pracovísk do pridelenej budovy. Na jednej strane sa tak otvorili predtým netušené možnosti, ale na strane druhej to znamenalo vyrovnať sa s prekonávaním nových prekážok spojených so sťahovaním do len provizórne zadaptovaných priestorov. Avšak pozitíva jednoznačne prevažujú: oddelenia poskytujúce služby získali kvalitnejšie mikrovlnné pripojenie na internet, zväčšil sa počet zatiaľ len klasických študijných miest v časopiseckej študovni. Koncom roka sa na základe grantu SZO podarilo zriadiť v novootvorenej študovni Dokumentačného strediska SZO moderné multimediálne pracovisko s viac užívateľským prístupom k elektronickým informačným zdrojom.

Existujúce obmedzenia v technických podmienkach zásadným spôsobom ovplyvnili prijímanie opatrení na zabezpečenie efektívneho využívania elektronických periodík. Dôležité boli i skúsenosti získané pri využívaní elektronických informačných zdrojov v rámci projektu eIFL Direct. Cieľom prijatej stratégie pre public relations EIZ bola eliminácia nevýhod vyplývajúcich z nedostatočného technického vybavenia a snaha čo najlepšie využiť možnosti dostupných EIZ. Stratégia zahŕňala:

• rôzne formy propagácie nových služieb na báze elektronických periodík,
• zabezpečenie informovanosti potenciálnych používateľov nových služieb poskytovaných na báze elektronických periodík,
• zvyšovanie informačnej gramotnosti pracovníkov knižnice a používateľov.

Pri propagácii elektronických časopisov zohrala kľúčovú úlohu domovská stránka knižnice www.sllk.gov.sk , ktorá okrem základných informácií umožňuje priamy vstup na domovské stránky oboch konzorcií – http://link.springer.de a http://www.sciencedirect.com.

Veľmi účinnou formou propagácie sa ukázala byť prezentácia služieb EIZ na rôznych odborných podujatiach (či už išlo o formu prednášky, alebo posterové prezentácie najmä na konferenciách odborných spoločností Slovenskej lekárskej spoločnosti a seminároch lekárskych knižníc). Knižnica vydala rôzne informačné letáky a pracovníci publikovali články na stránkach odborných periodík: Zdravotnícke noviny, Lekársky obzor, Lekárnik, Interná medicína a pod.

Adresne boli oslovení používatelia tzv. “VIP kategórie”: vedúci pracovníci a hlavní odborníci MZ SR, akviziční spolupracovníci knižnice a vybraní najaktívnejší používatelia. Celkom bolo písomne oslovených 156 používateľov, ktorým sa zaslali informácie o možnostiach jednotlivých služieb poskytovaných v rámci konzorcia LINK a Science Direct.

Ostatná používateľská verejnosť sa s ponukou nových služieb mohla oboznámiť počas Dní otvorených dverí, ktoré knižnica pripravila v rámci Týždňa slovenských knižníc 2001 a 2002.

Súbor poskytovaných služieb individuálnym i inštitucionálnym používateľom rešpektuje podmienky licencií.

Individuálni používatelia majú možnosť:

• získavať obsahové strany z vybraných periodík na domácu emailovú adresu,
• vytvoriť si osobný tematický profil, v rámci ktorého je možné sledovať problematiku vo vybraných periodikách alebo v rámci všetkých dostupných periodík,
• pravidelne aktualizovať výstupy zadanej rešeršnej požiadavky uložením rešeršnej požiadavky,
• získať plný text požadovaného článku.

Na urýchlenie vybavenia požiadaviek vzdialených individuálnych záujemcov s vlastným prístupom na internet slúži elektronická žiadanka na domovskej stránke knižnice. Po overení platnosti registrácie žiadateľa je požadovaný článok odoslaný najneskôr do druhého dňa od prijatia žiadanky. V prípade, že ide o neregistrovaného používateľa, má možnosť stiahnuť si z domovskej stránky prihlášku čitateľa a vyplnenú v súlade s uvedenými pokynmi zaslať na adresu našej knižnice. Po zaregistrovaní dostane používateľ čitateľský preukaz s prideleným PIN kódom, čo mu umožňuje využívať všetky služby našej knižnice vrátane získavania plných textov článkov.

V rámci rešeršných služieb získava používateľ okrem pripojených abstraktov aj informáciu o možnosti požiadať o plný text v prípade, že ide o časopis dostupný v rámci licencií.

Inštitucionálnym používateľom sú určené nasledujúce služby:

• služba RIOS (rýchla obsahová informačná služba)

V rámci nej ponúkame na pravidelné sledovanie 10 titulov najžiadanejších časopisov. Táto služba sa orientovala predovšetkým na knižnice bez pripojenia na internet. Prihláseným knižniciam zasielame tlačené obsahy vybraných titulov a na základe vyplnených žiadaniek i plné texty článkov v tlačenej verzii za poplatok 1,50 Sk/1 strana;

• služba elektronických periodík SEP

Ide o novú službu orientovanú na knižnice s pripojením na internet s cieľom spropagovať elektronické časopisy. Knižnice mali možnosť pravidelne získavať obsahy aktuálnych čísiel vybraných 20 titulov periodík s následnou možnosťou získať i plný text požadovaných článkov. Všetky výstupy (obsahy i články) sa zasielali elektronicky.

Obe licencie umožňujú i medziknižničnú výpožičnú službu.

Výber titulov do oboch ponúk sa uskutočnil po vyhodnotení ich využívanosti v čase, keď do knižnice dochádzala tlačená verzia, a podľa aktuálnej dostupnosti v rámci knižníc SR. Prednostne boli vyberané tituly, ktoré sú na Slovensku nedostupné. Zoznam časopisov zaradených do tejto služby je súčasťou informácií uverejnených na domovskej stránke SlLK o službách knižnice.

Na rozhodnutie o ďalšom postupe v prípade elektronických periodík, keďže platnosť podpísaných zmlúv vyprší v roku 2003 a 2004, má vplyv práve vyhodnotenie využívanosti tohto typu informačných zdrojov. Najpresvedčivejšie sú štatistické výsledky. V rámci oboch služieb sú dostupné oficiálne štatistiky, no, bohužiaľ, nie v rovnakom rozsahu a kvalite. Kým v rámci LINKu sleduje oficiálna štatistika len počet stiahnutých článkov v rámci sprístupňovaných titulov, Science Direct ponúka oveľa rozsiahlejšie štatistické výstupy: okrem základných hľadísk, ako sú počet hľadaní, stiahnutých článkov a strán, umožňuje sledovanie zasielania abstraktov i obsahových strán, vytvorených tematických profilov a ich aktualizácií, aktualizácií uložených rešeršných požiadaviek, formátov sťahovaných článkov až po sledovanie dennej aktivity konkrétnych používateľov v rámci inštitúcie (podľa IP adresy počítača).

Vzhľadom na rôznorodosť prístupu k štatistickému sledovaniu v rámci oboch služieb, ako aj s prihliadnutím na atypickosť a sprostredkovaný charakter ich využívania v knižnici sme pri vyhodnocovaní efektívnosti kombinovali rôzne štatistické metódy:

Najskôr sme sa zamerali na zistenie vplyvu rozšírenia titulového objemu sprístupňovaných periodík: Pri hodnotení titulovej využívanosti v LINKu sme zistili, že z ponuky 480 titulov sme využili minimálne raz 89 titulov, čo je 18 % celkovej ponuky. Medzi najvyužívanejšími sa na prvých dvoch priečkach umiestnili tituly, ktoré boli ponúkané i v rámci služby RIOS.

Z hľadiska frekvencie využívanosti konkrétnych titulov Science Direct sme zistili, že z ponuky 427 licencovaných periodík sme využili minimálne raz 184 titulov, čo je až 43 % celkovej ponuky.

Z hľadiska používateľského zázemia (42 inštitúcií a súkromní lekári) sme zaradili jednotlivých žiadateľov podľa uvedených pracovísk do 7 skupín. Do skupiny “iné” sme popri súkromných lekároch, farmaceutických firmách a zdravotných poisťovniach zaradili i tých individuálnych používateľov, ktorí pracovisko neuviedli.

Okrem MZ SR, ktoré neprejavilo záujem o ponuku LINKu, sa v oboch konzorciách vyskytujú všetky skupiny používateľov.

Najaktívnejšou skupinou sú zamestnanci nemocníc s poliklinikami (LINK: NsP Veľký Krtíš a Zvolen a v prípade Science Direct: NsP Trenčín a Nitra), ktoré sa v oboch prípadoch umiestnili na prvom mieste. Ďalej sa poradie líši:

Rozdielny záujem jednotlivých skupín používateľov je daný tematickým zameraním ponúkaných titulov: Science Direct ponúka rozmanitejšie obsahové spektrum titulov s väčšou ponukou z oblasti aplikovaných vied a výskumu. V ponuke Science Direct sú aj tituly so zameraním na problematiku napr. zdravotníckej politiky, organizácie zdravotníckych systémov alebo práva v zdravotníctve, čo patrí do gesčnej pôsobnosti práve MZ SR a čo je vyjadrené i dosiahnutým miestom z hľadiska frekvencie využívania v rámci používateľských skupín.

V prípade LINK ide o tituly určené skôr praktickým lekárom, ktoré sú orientované väčšmi na problematiku klinickej medicíny; medzi najvyužívanejšími jednoznačne dominujú tituly z chirurgie, kardiológie, ortopédie a pod.

Štatistické sledovanie SD je, ako som už spomínala, oveľa podrobnejšie, a preto sme urobili i zopár porovnaní vo vzťahu k priemerným hodnotám dosahovaným jednotlivými členmi konzorcia. Podľa oficiálnej štatistiky malo konzorcium SUWECO v r. 2002 celkom 47 členov, ktorí v období február – december 2002 zrealizovali celkom 124 952 hľadaní a stiahli 337 339 plnotextových článkov. Celkový počet stiahnutých článkov SlLK je 821, čo predstavuje 11,4 % priemernej hodnoty vychádzajúcej na jedného člena konzorcia a 423 realizovaných vstupov predstavuje 15,9 % priemernej hodnoty pripadajúcej na 1 člena.

 

Podľa poslednej dostupnej oficiálnej štatistiky LINKu za obdobie január – september 2002 sme sa s počtom 679 stiahnutých článkov umiestnili na 9. mieste zo 17 registrovaných používateľov v rámci SR. Celkový objem stiahnutých článkov za rok 2002 bol 890 článkov.

V oboch prípadoch dosahujeme nízke hodnoty v činnostiach, ktoré môžu robiť používatelia aj v rámci tzv. hosťovského prístupu (hľadanie/vstupy, zadávanie osobných tematických profilov, zasielanie obsahových strán, sťahovanie abstraktov a pod.). Je to dané tým, že cez registrované prístupy sa vybavovali len konkrétne požiadavky na plné texty článkov. Ostatné možnosti či funkcie sa využívali len v prípadoch predvádzania produktov alebo pri zaškoľovaní.

Pri porovnaní najvyužívanejších titulov elektronických periodík s dostupnými tlačenými periodikami podľa údajov bázy Biomedicínske zahraničné periodiká (BZČS) za rok 2002 sme zistili, že z top eleven Science Direct nebol v tlačenej verzii dostupný ani jeden. V prípade LINKu sme zistili, že z top eleven boli 4 tituly dostupné i v tlačenej podobe v jednej lekárskej knižnici. Vysoká využívanosť elektronickej verzie potvrdila prednosti tejto formy: širšia dostupnosť titulu, rýchlejšie vybavenie požiadavky na plný text, kvalitnejší výstup (najmä v prípade PDF formátu) a cena článku (v prípade elektronického zaslania plnej verzie bezplatné, tlačená verzia za cenu bežnej xerokópie, čo v podmienkach SlLK znamená 1,50 za stranu).

Ak porovnáme využívanosť tlačených a elektronických periodík podľa tematických skupín, zistíme, že medzi najžiadanejšie nepatria tituly z odborov, ktoré sú v tlačenej verzii poddimenzované, ale skôr naopak. Nie je možné na základe týchto výsledkov vysloviť zovšeobecňujúce závery ako zásadné východiská pre akvizíciu periodík. Na to by bolo potrebné analyzovať viacero kritérií a hľadísk, okrem iného aj ich informačnú hodnotu, čo môže urobiť ďalší príspevok na tému elektronických časopisov.

Je však možné vysloviť zhrnutie poznatkov týkajúcich sa opodstatnenosti zaradenia elektronických periodík do služieb SlLK.

I napriek všetkým opísaným problémom a ťažkostiam, ktoré sa vyskytli pri ich zavádzaní, môžeme viac ako ročné využívanie a sprístupňovanie elektronických periodík vyhodnotiť jednoznačne ako veľmi prínosné, pretože umožnilo:

• vyškoliť personál knižnice, ktorý aktívne využíval všetky možnosti dostupných EIZ,
• otestovať rozličné formy zvyšovania informačnej gramotnosti používateľov,
• presvedčiť vedenie i pracovníkov knižnice o opodstatnenosti zmien v stanovených prioritách SlLK.

Treba len dúfať, že o potrebnosti a dôležitosti tohto informačného zdroja sa podarí presvedčiť i zriaďovateľov knižníc.

Poznámka:

* Príspevok bol prednesený na INFOS-e 2003 a nie je zverejnený ani v zborníku z tohto podujatia, ani v e-zborníku na webovej stránke AiB.