Tretia strana mince

Slovenské vedecké a akademické knižnice sa snažia zo všetkých síl zachytiť svetový trend a v rámci pridelených
skromných finančných možností zabezpečiť pre svojich používateľov elektronické informačné zdroje. Vo väčšine prípadov je
postup získavania týchto zdrojov asi takýto: Vydavateľstvá alebo distribútori databáz oslovia potenciálnych odberateľov
prezentáciou svojich produktov a knižnice si vyberajú z ponuky v súlade so svojím odborným zameraním a požiadavkami
používateľov. Tieto informačné zdroje sú však finančne veľmi nákladné. Producenti databáz situáciu na Slovensku veľmi dobre
poznajú a zvyčajne sa snaha producenta či distribútora pomôcť knižnici v komplikovanej situácii mieša so snahou svoj produkt
predať. Po vzájomných ústupkoch a siahodlhých rokovaniach dôjde nakoniec v niektorých prípadoch aj k dohode o kúpe. Knižnica
teda kúpi databázu, o ktorú má záujem, technologicky a obsahovo zodpovedajúcu jej finančným možnostiam. Tieto skutočnosti
vyjadrujú:

• flexibilnosť firmy na jednej strane,
• neutešenú finančnú situáciu v slovenských vedeckých a akademických knižniciach na strane druhej.

Stále to však nevystihuje celú problematiku okolo získavania a využívania elektronických zdrojov: chýba, obrazne
povedané, tretia strana mince – vzťah používateľa k databáze.

Vedeckí pracovníci získavajú informácie potrebné pre svoju prácu väčšinou pomocou tematických rešerší, t. j. sledovaním
aktuálnych vedeckých výsledkov v danom odbore z primárnych alebo sekundárnych informačných zdrojov. V posledných rokoch sa
orientujú najmä na databázy prístupné online cez internet. O prístupe vedeckých pracovníkov k elektronickým zdrojom
informácií veľa prezrádza využívanie databáz Current Contents (Current Contents Connect) a Web of Science, ktoré patria k
najznámejším multidisciplinárnym bibliografickým abstraktovým databázam a sú produktmi firmy Institute for Scientific
Information (ISI).

Current Contents

Služobne staršou databázou je Current Contents (CC), v novšej verzii Current Contents Connect (CCC). V súčasnosti
spracováva v deviatich odborných edíciach viac než 8 300 vedeckých časopisov, z toho približne 7 600 recenzovaných. Poskytuje
nielen kompletné bibliografické údaje o článkoch v časopisoch vrátane abstraktov, ale ponúka i ďalšie údaje o autoroch, ktoré
umožnia používateľom požiadať autorov prostredníctvom elektronickej pošty o reprinty hľadaných článkov.

Databáza začala vychádzať v klasickej papierovej forme v roku 1957, dodnes odoberajú tieto typické brožúrky v
niektorých slovenských knižniciach. Stále je dostupná na disketách (najčastejšia forma distribúcie Current Contents v SR), na
CDROM a prostredníctvom FTP (sieťový prenos dát), aj keď na oficiálnych stránkach ISI je v ponuke iba intranetová verzia
alebo online prístup cez internet. Najpopulárnejšou formou sú Current Contents on Diskette. Pravidelne každý týžden dochádza
na disketách suma dát, ktorú si používatelia obvykle spracujú do svojej osobnej bibliografickej databázy vedeckých článkov.
Postup i výsledky práce s CDROM i cez FTP je veľmi podobný. Staršiu dosovskú verziu obslužného programu vystriedala časom
novšia verzia pre Windows, náročnosť práce s databázou sa zvýšila, ale prínosom bolo príjemnejšie používateľské prostredie a
vylepšenie niektorých jej funkcií.

Current Contents Connect je najnovším variantom umožňujúcim online prístup k databáze, ktorá je umiestnená v “hlavnom
stane“ ISI vo Filadelfii (internetová verzia – aktualizovaná denne) alebo na lokálnom serveri (intranetová verzia –
aktualizovaná týždenne).

Web of Science

Spoločnosť ISI spracúva vo svojich databázach viac ako 16 000 periodík, z toho približne 8 500 prestížnych titulov
časopisov v databáze Web of Science (WOS). Táto bibliografická abstraktová databáza je výnimočná tým, že okrem klasického
rešeršovania umožňuje vyhľadávanie citačného indexu. Science Citation Index (SCI), predchodca WOS, vychádzal od roku 1961 v
tlačenej forme, postupne bol sprístupňovaný prostredníctvom databázových stredísk, neskôr na CDROM. Prevedenie do webového
prostredia predstavuje zavŕšenie vývoja databázy vo všetkých jej vývojových formách. Národná multilicencia Web of Science
garantuje vstup do databázy 25 najvýznamnejším knižniciam na Slovensku od februára 2002. Dovtedy bola prístupná iba v
bibliografickej študovni Univerzitnej knižnice v Bratislave a v Ústrednej knižnici SAV. Obe knižnice robili priebežné i
retrospektívne rešerše z databázy na objednávky, ale používatelia vo vedeckých a akademických knižniciach si mohli WOS
vyskúšať počas niekoľkých skúšobných prístupov ešte pred zavedením národnej licencie.

Aj Web of Science je možné získať ako intranetovú verziu – aktualizovanú týždenne, alebo internetovú – aktualizovanú
denne. Databáza je využívaná vo veľkej miere ako zdroj citácií (súčasť hodnotenia vedeckých prác), ale zároveň naviguje k
množstvu ďalších súvisiacich informácií.

Tretia strana mince

Dlhoroční používatelia databázy Current Contents boli príchodom WOS na Slovensko spočiatku trochu zaskočení, lebo okrem
sprístupnenia citačného indexu širokej vedeckej verejnosti bola nová databáza prezentovaná ako náhrada za CC. Informácie
obsiahnuté vo WOS sa natoľko prekrývajú s informáciami Current Contents, že niektoré knižnice nepovažovali za potrebné
poskytovať CC ako službu pre svojich používateľov.

Ukázalo sa však, že spôsob poskytovania informácií, ale čiastočne aj ich obsah, je u oboch databáz do určitej miery
odlišný a tá časť akademickej obce, ktorá prišla o svoj tradičný zdroj informácií, nebola novým riešením nadšená. Vžitý
spôsob práce sa niekedy ťažko prekonáva. Dôvodom je aj určitý konzervativizmus časti vedeckej komunity, ktorá zotrváva na
zaužívaných postupoch, a zmeny, aj keď pozitívne, považuje za záťaž a stratu času. Väčšina vedeckých pracovníkov toto štádium
úspešne prekoná, uzná a prijme výhody vyššej verzie databázy. “Na špici“ záujemcov o nové databázy je malá časť používateľov,
ktorí novinky v oblasti elektronických zdrojov nadšene vítajú. Túto skupinu používateľov máme v knižniciach najradšej,
pretože odovzdávanie informácií prebieha častokrát oboma smermi.

Informácie o aktuálnych vedeckých článkoch sa u nás najvýhodnejšie získavali z databázy Current Contents na disketách
alebo v súčasnosti z jej webovej verzie Current Contents Connect, ktorá tiež používa hypertextové väzby podobne ako Web of
Science. Dalo by sa povedať, že obidve databázy dokážu poskytnúť používateľovi najaktuálnejšiu bibliografickú rešerš na danú
tému alebo najaktuálnejšie bibliografické záznamy článkov najnovšieho čísla hľadaného časopisu. Sú tu však isté rozdiely v
spôsobe práce i vo výsledkoch vyhľadávania:

• delenie na vedecké disciplíny je v oboch databázach len ťažko porovnateľné, vo WOS je len orientačné, čo prináša do
  výsledkov vyhľadávania veľa nerelevantných záznamov,
• WOS zobrazuje iba prvých 500 záznamov vyhľadávania, čo môže v niektorých prípadoch spôsobiť problém,
• tituly časopisov spracovávané oboma databázami sa úplne neprekrývajú, ani ich počet nie je rovnaký, rozdiely však nie
  sú markantné,
• pri tematických rešeršiach v oboch databázach za rovnaké časové obdobie nemusia byť výsledky vyhľadávania
  identické,
• WOS nepozná funkciu “browse“, časopisy si môžeme prezerať iba po vyplnení príslušného formulára ako súpis záznamov a
  nie podľa periodicity (určitý vollume alebo issue),
• CCC funkciu “browse“ obsahuje; je možné aj vyhľadať konkrétny bibliografický záznam časopiseckého článku podľa
  názvu,
• súpis použitej literatúry nájdeme iba vo WOS spolu s možnými prepojeniami a ďalšími linkami na relevantné články k
  zadanej téme,
• bibliografické záznamy obsahujú všetky dôležité údaje o článkoch a časopisoch, i keď opticky vyzerajú v každej
  databáze inak,
• v povedomí vedeckých pracovníkov naďalej panuje presvedčenie, že CCC spracováva tie najkvalitnejšie vedecké
  časopisy,
• WOS je chápaná vo vedeckom svete predovšetkým ako citačná databáza.

Uvádzam len základné rozdiely, s ktorými sa používatelia môžu stretnúť. Koncepcia budovania oboch databáz je odlišná:
databáza CCC je určená skôr na monitorovanie najaktuálnejších časopiseckých článkov a sledovanie najnovších vedeckých
poznatkov. Databáza WOS umožňuje vďaka aktivovaným odkazom a prelinkovaniu na relevantné články preskúmať danú tému zo
všetkých strán, dokonca s retrospektívou. Záleží na vedeckých pracovníkoch, ktorú databázu pri svojej práci zvolia, aké
informácie a spôsob ich získavania uprednostia.

Existuje však jeden rozdiel, vďaka ktorému WOS nemôže nahradiť CCC. Zrejme z obchodných strategických dôvodov Web of
Science neobsahuje elektronické adresy autorov článkov, čo používateľom znemožňuje požiadať autorov rýchlo, pohodlne a lacno
o reprinty príslušných článkov. A tak sa “karenty“ pod tlakom používateľov vracajú späť do knižníc, dokonca sa uvažuje o
realizácii národnej licencie na Current Contents Connect podobne ako v prípade Web of Science.

Dôležitosť oboch databáz vzrástla po zavedení nového hodnotiaceho systému v procese rozdeľovania finančných
prostriedkov vedeckým pracoviskám. Okrem významu pre tvorivú prácu vystúpil do popredia aj aspekt motivácie. Publikovanie v
“karentovaných“ časopisoch a vysoký citačný index má vplyv na hodnotenie vedeckých pracovníkov, evaluačné a akreditačné
procesy prebiehajúce na vedeckých ústavoch a na vysokých školách. Pravidelné sledovanie obidvoch databáz sa stalo takmer
povinnosťou mnohých vedeckých pracovníkov.

Vývoj nových foriem a druhov elektronických informačných služieb a zdrojov postupuje rýchlejšie než schopnosť koncových
používateľov efektívne využívať informačné zdroje. Nie sú to iba nové, čoraz dokonalejšie produkty, aj “zavedené databázy“
rozširujú ponuku služieb. Informačná gramotnosť sa stala súčasťou celoživotného vzdelávania. Neexistuje dokonalá databáza,
ktorá by vyhovovala všetkým používateľom. Existujú iba databázy, ktoré im môžu ponúknuť určité množstvo informácií jednoduch

ším alebo zložitejším spôsobom a, samozrejme, za prijateľnú cenu. Používateľ ich akceptuje podľa svojich potrieb,
možností a spôsobilostí s nimi pracovať. Základom účinného využívania informácií a informačných technológií sú používatelia
disponujúci potrebnými vedomosťami a znalosťami jazykov. Informačne gramotný používateľ je schopný potrebné informácie nielen
objaviť a získať, ale aj kriticky vyhodnotiť. Všeobecne však platí, že úroveň vedomostí používateľov knižničných informačných
služieb, a predovšetkým ich jazyková vybavenosť, nie je priamo úmerná možnostiam, ktoré majú na získavanie informácií k
dispozícii. Je to jedna z príčin, ktoré sú v pozadí nízkych štatistických čísel pri sledovaní využívania niektorých
databáz.

Zdanlivo bezbrehá dostupnosť k neobmedzenému množstvu informačných zdrojov paradoxne zviditeľňuje nedostatočnú
pripravenosť používateľov na prácu s informáciami a na “stret“ s presilou informácií a zdrojov najrôznejšej kvality a
zamerania.

Úloha knižníc v konflikte medzi používateľmi a informáciami je jasná – naučiť používateľov knihovníckoinformačných
služieb účinne využívať dostupné zdroje takým spôsobom, aby dokázali samostatne alebo s pomocou pracovníkov knižníc
vyhľadávať, získavať a spracovávať informácie potrebné k štúdiu, pedagogickej alebo výskumnej práci.

Na prvý pohľad sa to ani nezdá zložité, lenže z vlastných skúseností poznám predstavu niektorých vedeckých pracovníkov
o využívaní elektronických zdrojov: nekomplikovaná databáza s príjemným používateľským prostredím, kde by našli všetko, čo
potrebujú, bez veľkej námahy a straty času, sediac pri svojom pracovnom stole…

Poznámka redakcie:

Kto, čo, ako a kedy sa využívajú ezdroje, sa dočítate aj v rovnomennom príspevku, ktorý odznel na tohtoročnom INFOSe a
ktorý nájdete na adrese:
www.aib.sk/infos/obsah.htm (v obsahu prednáška č. 21).