Bezpečnostný systém na ochranu KF vo vzťahu k zamestnancom a používateľom

1. Úvod

V príspevku popisujeme dôvody zavedenia bezpečnostného systému na ochranu knižničných fondov do verejnej knižnice. Na ilustráciu uvádzame opis konkrétneho zariadenia a skúsenosti s jeho využívaním vo vzťahu k zamestnancom a používateľom. V závere sú stručne zhrnuté výhody a nevýhody používania takéhoto systému vo verejnej knižnici.

2. Dôvody zavedenia systému

K zakúpeniu, inštalovaniu a využívaniu bezpečnostného systému na ochranu knižničných fondov viedlo Krajskú knižnicu Ľ. Štúra vo Zvolene niekoľko dôvodov:

• knižničný fond vo voľnom výbere,
• zistené straty KF (revízie),
• znižujúce sa morálne vedomie používateľov (nárast kriminality),
• rast cien dokumentov (motivácia používateľov k ich odcudzovaniu),
• zvýšený počet registrovaných používateľov a výpožičiek (vysoká návštevnosť v priestoroch knižnice),
• výchova používateľov k samostatnému výberu dokumentov (kvôli nedostatku zamestnancov),
• zmena organizácie práce (zrušenie niekoľkých výpožičných miest a sústredenie výpožičného procesu do centrálneho výpožičného pultu, čím sa dosiahlo, že nebolo nevyhnutné zaoberať sa nákupom ochranného systému pre výpožičné pulty jednotlivých oddelení – šetrenie nákladov),
• zatraktívnenie knižnice (málo verejných knižníc na Slovensku využíva ochranné systémy proti odcudzovaniu KF),
• zabezpečenie ochrany KF moderným a potrebným zariadením, bežným vo verejných knižniciach európskych krajín.

3. Popis bezpečnostného systému na ochranu KF

Pri výbere bezpečnostného systému na ochranu knižničných fondov bolo rozhodujúce, aby – na rozdiel od systémov využívaných v obchodnej sieti (týchto systémov je v ponuke veľa), kde si zákazník zakúpi tovar a v podstate ho už obchod po odblokovaní (deaktivácii) neeviduje – bol v knižnici taký systém, pri ktorom by vydaný “tovar” z knižnice (knižničná jednotka) mohol byť opäť vrátený do knižničného fondu. Takýchto systémov je na Slovensku pomerne málo.

Krajská knižnica Ľ. Štúra vo Zvolene disponuje elektromagnetickým bezpečnostným systémom METO, firmy Slovak Alarms, s. r. o., Poprad. Ide o nový systém, ktorý táto firma po prvýkrát zaviedla do verejnej knižnice.

Rozmiestnenie jednotlivých častí bezpečnostného systému na ochranu KF
pri centrálnom výpožičnom pulte
(1 – elektronika, 2 – deaktivátor, 3 – aktivátor, 4 – antény/brány)

Systém pozostáva z:

• elektroniky so synchronizačnými káblami (2 kovové bedne vysoké 18, široké 32 a s hĺbkou 30 cm, položené na seba).

Zariadenie má dve koncovky do elektrických zásuviek. Tieto musia byť vždy v elektrickej sieti. Po zapojení do elektrickej siete sa potom naraz obidvomi rukami musia zapnúť tlačidlá na elektronike s označením 1 a 0. Pri výpadku elektriny nie je potrebné elektroniku vypínať, po nabehnutí sa dá opäť do chodu. V prípade, že bude potrebné elektroniku odstaviť, tak najprv vypneme obidve tlačidlá na elektronike súčasne a potom vyberieme koncovky z elektrickej zástrčky. Synchronizačné káble, ktoré sú pripojené k elektronike, sa nesmú zo zadnej strany (tela elektroniky) vyťahovať. Keď opätovne pripájame elektroniku, trvá spojenie niekoľko sekúnd a zariadenie tíško klepká. Po ukončení tohto zvuku je zariadenie prispôsobené prevádzke;

• deaktivátora (kovová doštička dlhá 26,5 a široká 12 cm), zabudovaného do plochy pultu, čo neumožňuje premiestnenie plochy pultu do iných priestorov. Preto pri inštalácii deaktivátora bolo potrebné zvážiť miesto jeho umiestnenia.

Deaktivátor sa využíva pri vypožičiavaní dokumentov. Vypožičiavaný dokument sa priloží na kovovú doštičku a prejde sa ním po doštičke. Dôležitý je kontakt knihy s kovovou doštičkou, ktorá deaktivuje (odblokuje) ochranný štítok s kovovým prúžkom. Deaktivátor sa nemôže používať pri audio- a videokazetách, ako aj počítačových disketách;

• aktivátora so zdrojom, s rozmermi dĺžka 35 a šírka 29 cm, čo umožňuje jeho umiestnenie podľa potrieb obsluhujúceho.

Aktivátor musí byť pripojený k zdroju. Zdroj sa pripojí do elektrickej siete. Aktivátor je z materiálu, na ktorý sa nemôže nič, okrem kníh, klásť, nesmie naň padnúť nijaký predmet (pôsobí ako keby bol vyrobený z hrubého tmavého skla so zeleným pásom) a je v podstate prenosný aj so zdrojom. Aktivátor reaktivuje ochranný štítok pri vrátení dokumentov. Reaktivuje vtedy, keď cez strednú časť aktivátora prejdeme knihou tak, že obidve svetielka na ploche vľavo aj vpravo zasvietia zeleným svetielkom. Vtedy je reaktivácia úspešná;

• antén (2 sklené brány vysoké 160 cm, vyplnené kovovými segmentmi, zabudované do podlahy a vzdialené od seba 124 cm).

Brány, cez ktoré používatelia prechádzajú s deaktivovanými dokumentmi, zabezpečujú ochranu KF. V prípade, že vypožičaný dokument nebol deaktivovaný (odblokovaný), vyvolá na bránach (anténach) zvukový poplach – ako keby niekoľkokrát niekto zapískal na píšťalke – a zároveň sa rozsvietia v ich hornej časti červené svetielka. V tomto je ochranné zariadenie nekompromisné a zaručuje dôležitý fakt – upozorní na prípadné odcudzovanie, resp. náhodné vynesenie dokumentu z knižnice bez zaevidovania.

Náklady na bezpečnostný systém ochrany knižničných fondov predstavovali sumu asi 350 000,- Sk.

Aby bolo možné bezpečnostný systém na ochranu KF využiť v plnom rozsahu knižnica musela nevyhnutne zabezpečiť zakúpenie ochranných štítkov (nálepiek), ktoré disponujú tenkým kovovým prúžkom, a ich umiestnenie do vnútra jednotlivých knižničných jednotiek. Veľkosť štítkov bola v ponuke rôznorodá, ako aj ponuka vzorov (napr. biele, priesvitné, s potlačou čiarového kódu a pod). Knižnica sa rozhodla pre štítky biele a priesvitné (5 x 1 cm) a v ďalšom období aj s potlačou falošného čiarového kódu. Cena jedného ochranného štítka (nálepky) sa pohybuje v sume asi 2,40 Sk.

4. Adaptabilita zamestnancov

Pred spustením bezpečnostného systému ochrany KF do prevádzky sa zamestnanci niekoľkokrát stretli, aby sa so systémom oboznámili. Časovo najnáročnejšie bolo zabezpečovanie vlepovania ochranných štítkov do knižničných jednotiek (v prvej etape asi 1/3 fondu z celkového počtu 180 000 knižničných jednotiek) ešte pred spustením bezpečnostného systému na ochranu KF. Ochranný štítok (nálepku) bolo potrebné vložiť do dokumentu tak, aby bola čo najbližšie k obalu knihy, aby deaktivácia a aktivácia boli úspešné (dosah kvalitnej účinnosti ochrannej nálepky obmedzený na hrúbku 0,5 cm). Navrhovali sa rôzne riešenia umiestnenia ochranných štítkov do knihy, a to tak, aby používateľ nemal možnosť ochranný štítok okamžite zbadať. Preto sa pristúpilo k technológii prekrytia štítku prilepením voľnej strany k chrbátu dokumentu, čo predstavovalo finančné náklady na nákup lepidla a náročnosť na prácu. Nové prírastky umožňujú efektívnejšie riešenie – vlepenie ochranného štítku pod štítok s čiarovým kódom dokumentu, čo umožňuje okamžitú kontrolu súčasne čiarového kódu a aj ochranného štítku.

Deaktivácia a aktivácia dokumentov prebiehajú veľmi rýchlo (1 až 2 sekundy), takže používateľ okrem zaregistrovania údajov v databáze knižnično-informačného systému tento úkon knihovníka ani nezaregistruje. Praxou sme získali poznanie, že aktivovať a deaktivovať dokument je nevyhnutné aj pri medziknižničnej výpožičnej službe, pretože pri prenášaní balíkov na poštu brány vydávali výstražný zvuk. Pri práci s ochranným systémom je dôležité, aby každá knižničná jednotka bola aktivovaná (keď sa vráti) a deaktivovaná (keď sa vypožičia) bez toho, aby knihovník pred čitateľom sledoval, či je vybavená ochranným štítkom alebo nie1.

5. Reakcie používateľov

Prvé reakcie čitateľov na ochranný systém boli kritické. Ich nespokojnosť pramenila predovšetkým z toho, že im nebolo umožnené vypožičiavať si momentálne iným čitateľom vrátenú knihu, lebo tá, pokiaľ ešte nemala ochranný štítok, bola presunutá na pracovisko, kde ju museli týmto ochranným štítkom opatriť. Čitateľom bola prístupná o niekoľko hodín. Reakcie boli zverejnené aj v médiách. Postupne, keď sa celý “živý fond” zabezpečil ochrannými štítkami, negatívne reakcie zanikli. V súčasnosti sa ochranná nálepka vlepí do každého nového dokumentu.

Na začiatku využívania bezpečnostného systému ochrany KF sa ukazoval aj ďalší problém – zábudlivosť knihovníka deaktivovať (odblokovať) knižničnú jednotku, nakoľko to ešte v jeho činnosti nebolo plne zaužívané. Pre čitateľa to znamenalo, že ho v bránach prekvapila zvuková výstraha a bol z toho zmätený a vyľakaný. Samotný knihovník sa musel rýchlo adaptovať a pri vybavovaní už napríklad ďalšieho čitateľa rýchlo zareagovať a vrátiť čitateľa späť k pultu, aby skontroloval zaevidované výpožičky a opätovne deaktivoval dokumenty, čo, prirodzene, zdržiavalo vybavovanie ďalších používateľov. Ak tak nestihol urobiť, používateľ odišiel s takýmito dokumentmi domov.

Nevýhodou pre používateľa bolo, že ak navštívil nejaké iné zariadenie, najčastejšie obchod, dostala knižnica informáciu, že v obchode “pípali knihy”. Preto knižnica sledovala niekoľko týždňov prácu knihovníkov pri pulte v tzv. testovacej fáze, v ktorej sa v dlhších časových intervaloch vystriedali všetci zamestnanci služieb a zvykli si na nové úkony (aj keď nenáročné, ale zodpovedné), aby sa tento nedostatok korigoval. V súčasnosti je takýto “poplach” zriedkavý a ak bol spôsobený knihovníkom, tento sa čitateľovi ospravedlní. Samotní používatelia dnes už upozornia knihovníka, aby mu nezabudol “odblokovať” vypožičiavané dokumenty. Najväčšou atrakciou sa brány stali pre detských čitateľov, ktorí často požadujú, že by si radi prešli bránou s knihou len tak, aby im “pískala”, a potom sa spokojné vracajú k pultu, aby si dali dokument deaktivovať.

Pôvodný návrh pri spustení bezpečnostného systému na ochranu KF bol taký, že pri “zachytení” používateľa na bránach sa automaticky uzavrú aj dvere, aby používateľ neunikol. Od tejto realizácie sa však kvôli bezpečnosti zamestnancov upustilo, aby nedošlo ku konfliktu a najmä fyzickému napadnutiu knihovníka. Reakcia zlodejov je totiž nevyspytateľná a najmä môže byť aj agresívna. Prípady podozrenia z odcudzenia, ktoré boli počas praxe zaznamenané (3x) boli bezkonfliktne vyriešené zatiaľ tak, že čitateľ “odcudzený” dokument vrátil s vyjadrením, že ho zabudol dať zaevidovať.

6. Záver

Z niekoľkomesačných skúseností si dovoľujeme načrtnúť výhody a nevýhody bezpečnostného systému vo verejnej knižnici. Zavedenie bezpečnostného systému na ochranu KF z nášho pohľadu síce skomplikovalo činnosť knihovníka, ale na druhej strane má knižnica výhodu, že sú dokumenty chránené. Predpokladá sa, že jednoznačne došlo k zníženiu strát spôsobovaných odcudzovaním knižničných jednotiek vo voľnom výbere približne o 80 – 85 %. Používatelia si postupne na systém zvykajú a už aj zo psychologického hľadiska pôsobí účinne. Knihovník má viac času na individuálnu komunikáciu s používateľom. Využívanie systému zvýšilo záujem používateľov a zvedavosť prilákala nových čitateľov, najmä z radov detí do 15 rokov. Súčasne sa zriaďovateľ knižnice zaujímal o možnosti aplikácie takéhoto systému aj v ďalších knižniciach v regióne. Knižnicu navštívilo viacero novinárov a o systéme ochrany KF sa vysielalo niekoľko relácií a televíznych šotov spracovaných médiami, a to napriek tomu, že knižnica v tomto smere ani nemala o publicitu záujem.

Nevýhodou takéhoto systému sú jeho vysoké finančné náklady na zakúpenie a permanentné zabezpečovanie ochranných štítkov (nálepiek) a ich vlepovanie do knižničných jednotiek. Nové prírastky sa okamžite a efektívne ochránia nalepením ochrannej nálepky pod štítok s čiarovým kódom. Zároveň je knihovník povinný zabezpečovať pri výpožičnom procese deaktiváciu a aktiváciu každej knižničnej jednotky.

Poznámka

1. Knižnica v roku 2003 využila možnosti získania finančných prostriedkov na zakúpenie ochranných štítkov aj prostredníctvom projektov a získala grant na ďalšie pokračovanie v ochrane KF.