Tréningy manažmentu kultúry

Nadácia – Centrum súčasného umenia začala v roku 2002 realizovať vzdelávanie v oblasti manažmentu kultúry vo
forme praktických tréningov, vedených slovenskými a zahraničnými lektormi. V rámci projektu
Manažér kultúry otvorený novým formám bolo v roku 2002 realizovaných niekoľko tréningov pre
pracovníkov galérií, múzeí a divadiel, tematicky zameraných predovšetkým na komunikačné a manažérske zručnosti,
projektový manažment a prácu s návštevníkom/používateľom.

V roku 2003 sme chceli rozšíriť túto cieľovú skupinu o knihovníkov a vďaka spolupráci a finančnému prispeniu NOS – OSF
sa nám podarilo uskutočniť ďalšie pokračovanie tohto projektu, a to v dvoch častiach:

1. časť – tri dvojdňové prípravné tréningy v mesiacoch apríl a máj, vedené slovenskou lektorkou Zuzanou Mrvovou, s
cieľom iniciovať a motivovať účastníkov k uvedomovaniu si základných mechanizmov fungovania v inštitúcii. Participujúci
účastníci si mohli veľmi praktickou a hravou formou osvojiť manažérske a komunikačné zručnosti, správne formy rokovania,
nastavenie časového manažmentu, ako aj uvedomenie si dôležitosti firemnej kultúry (vnútorná organizačná štruktúra
organizácie);

2. časť – tri dva aj poldňové tréningy vedené zahraničnými trénermi, a to Júliusom Gajdošom, PhD. (ČR) a Balazsom
Sátorom (Maďarsko), boli pokračovaním prípravnej časti. Tvorili tematicky užšie špecifikovanú nadstavbu 1. časti. Účastníci
získali tvorivým prístupom a interaktívnou formou práce znalosti a zručnosti v oblasti projektového manažmentu, strategického
plánovania, marketingu a čiastočne aj v oblasti získavania finačných prostriedkov.

Okrem pôsobenia Katedry Unesco Chair, manažmentu kultúry a kultúrnych politík a ďalších ad hoc aktivít, nie je na
Slovensku v súčasnosti inštitúcia, ktorá by sa systematicky venovala problematike vzdelávania v oblasti manažmentu kultúry.
Preto sa nadácia aj vďaka medzinárodným kontaktom a skúsenostiam usiluje podporovať oblasť kultúry a umenia nielen vo forme
udeľovania grantov na tvorivé umelecké projekty, ale napomôcť celkové posilenie kultúrneho sektora práve vzdelávaním a
sprostredkovaním know-how manažmentu a efektívneho riadenia inštitúcií, ktoré vytvárajú v regiónoch Slovenska živé kultúrne
dianie. Prístup k vzdelávaniu, ktorý sme zvolili, je práve interaktívna forma práce s menšou skupinou (max. 20 účastníkov.)
založená na:

• zážitkovom prijímaní informácií,
• praktickom skúšaní si jednotlivých činností (prezentačné schopnosti, vyjednávanie, rolové úlohy a pod.),
• aktívnom zaangažovaní sa účastníkov,
• diskusiách, polemikách a vlastných príkladoch z praxe.

Nechceli sme týmto projektom prezentovať a priniesť iba teoretické informácie o manažmente kultúry a teoretický návod,
ako by sa to malo ideálne robiť v štýle akademickej diskusie s fiktívnou deliacou čiarou medzi lektorom a pasívnym účastníkom
iba prijímajúcim informácie, ale naopak, ponúkli sme tréning založený na individuálnom, zaujímavom, netradičnom a
participačnom prístupe, a to nielen lektora ku každému účastníkovi v skupine, ale aj samotných účastníkov navzájom.

Svedčia o tom aj názory uvedené v hodnotiacich dotazníkoch, v ktorých účastníci považovali za najsilnejšie stránky
tréningov: hravosť, zaujímavú formu, priestor na diskusiu a výmenu skúseností, tímovú prácu, príjemnú atmosféru a ľudí,
manažérske hry počas tréningu a kvalitného lektora, ktorý uvádza konkrétne príklady z praxe. Účastníci tréningov teda počas 5
dní nielen prijímali fakty, informácie a poznatky, ale diskutovali, tvorili a prezentovali projekty, pracovali v skupinách a
trénovali svoje prezentačné schopnosti pri simulácii reálneho partnera pri získavaní financií, hodnotili, prinášali svoje
skúsenosti a spoločne tvorili dobré aj zlé príklady so svojimi kolegami, polemizovali, ale najmä urobili “krok vpred” a
dokázali sa otvoriť inému spôsobu myslenia a vnímania svojej inštitúcie a seba samých v nej z väčšieho odstupu.
Najvýstižnejším, pozitívnym, ale zároveň aj trochu alarmujúcim bolo pre nás hodnotenie jedného z účastníkov: “Dostala som
priestor na svoju sebarealizáciu a prezentovanie svojho názoru.” Domnievame sa, že vzdelávanie a rast pracovníkov je práve
to, na čo sa v našich kultúrnych inštitúciách – samozrejme aj v dôsledku veľkého ekonomického tlaku prostredia – zabúda,
avšak paradoxom zostáva, že v oblasti kultúry a umenia, častokrát nie financie, ale práve ľudský potenciál, vynaliezavosť a
kreativita vytvárajú tie najpozoruhodnejšie hodnoty.

Trénigov sa zúčastnilo 65 pracovníkov z nasledujúcich knižníc:

Univerzitná knižnica v Bratislave; Slovenská lesnícka a drevárska knižnica pri TU vo Zvolene; Podtatranská knižnica v
Poprade; Štátna vedecká knižnica v Košiciach; Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave; UKF UK, Nitra; ŠVK v Banskej Bystrici;
Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou; Univerzitná knižnica TU v Trnave; Univerzitná knižnica UCM v Trnave;
Žilinská knižnica, Žilina; Slovenská lekárska knižnica, Bratislava; Lekárska knižnica, Banská Bystrica; Knižnica POH,
Prešov; Ľubovnianska knižnica, Stará Ľubovňa; Verejná knižnica J. Bocatia, Košice; Zemplínska knižnica, Michalovce;
Turčianska knižnica, Martin; Knižnica A. Bernoláka, Nové Zámky; Podunajská knižnica v Komárne; Oravská knižnica, Dolný
Kubín; Tekovská knižnica v Leviciach.

Vzhľadom na odozvu a záujem Nadácia – Centrum súčasného umenia v spolupráci a s finačnou podporou Katedry Unesco Chair
pri VŠMU pripravila pokračovanie týchto tréningov aj v mesiacoch november – december 2003 s nasledujúcimi témami z oblasti
manažmentu kultúry:

• 
  Public Relations, Press Relation, Marketing (Karin Wolf – Institut für Kulturkonzepte, Viedeň);
  
• 
  Fundraising (Balázs Sátor, CSDF-Budapest);
  
• 
  Otvorené vnímanie – o podobách súčasného umenia (netradičné formy práce s mládežou a získanie si nového návštevníka
  – Z. Mrvová, V. Kordoš, M. Kovářová, M. Mudroch).
  

Bohdana Sprušanská (
bohdana@scca.sk)

NOS – OSF, Bratislava

---

Na ilustráciu vám ponúkame niekoľko pohľadov a názorov na túto akciu z radov účastníkov:

PhDr. Anna Faklová (
sfu@sfu.sk), Knižnica, Slovenský filmový ústav

Nadácia súčasného umenia v Bratislave ponúkla na jar pracovníkom múzeí, galérií, knižníc a archívov účasť na
dvojcyklovom workshope pod názvom Manažér kultúry otvorený novým formám… Workshop sa skladal z dvoch cyklov. Prvá časť bola
dvojdňová a konala sa v Bratislave v budove OSF, druhá časť trvala tri dni a bola v máji v kaštieli v Dolnej Krupej.

Prvú časť sme absolvovali pod vedením PhDr. Zuzany Mrvovej z Katedry kulturológie Filozofickej fakulty. Stretli sme sa
pracovníci verejných knižníc, špeciálnych knižníc, archívov, pedagogickí pracovníci. Viacerí sme sa poznali z odborných akcií
už dlhé roky.

Prvý cyklus workshopu som hodnotila pozitívne, lebo človek nemohol zostať pasívny – bol vedený formou interaktivity a
výmeny informácií. Boli použité viaceré psychologicky ladené “hry”, ktoré odhaľovali postupne človeka a jeho spôsob
komunikácie, spôsob odovzdávania informácií, ako si osvojiť nové informácie a odovzdať ich kolektívu, naučiť ich nové veci,
zvládnuť ich počiatočný vnútorný odpor a známu vetu: “To sa nedá.” V mnohých hrách sme odhalili, že vieme čítať, vykonávať
rozkazy, rozdávať príkazy, vieme vyjednávať, vymieňať si informácie, ale málo nad týmito informáciami rozmýšľame, hodnotíme
ich. Sme neustále pod časovým tlakom a tlakom množstva pracovných a iných povinností. Nevieme určovať priority, dobrovoľne sa
zahlcujeme množstvom problémov. Uniká nám poslanie organizácie, jej vízia, často ju ani nemáme, nevieme pomenovať cieľ a
metódy, ako dospieť k cieľu . V snahe (v prípade knižníc) vyhovieť používateľovi ho strácame. Necháme sa ubíjať finančnými
problémami a upadáme do apatie a letargie s myšlienkou – veď aj tak sa nič nezmení. Oberáme sa o energiu, ktorú pri dobrej
organizácii práce a správne vytýčených dlhodobých cieľoch môžeme využiť konštruktívnejšie, a hlavne môžeme vytvoriť lepšiu
pracovnú atmosféru pre celý kolektív.

Nie je všetko o peniazoch, o zriaďovateľovi, o projektoch a virtuálnej realite. Podstatu práce a nástroj, ako dosiahnuť
cieľ, veľmi často nevnímame – ľudí v našom pracovnom kolektíve. Bez nich sa nedá uskutočniť žiaden projekt, naplniť žiadna
vízia, hoci by sme mali k dispozícii neobmedzené množstvo peňazí a techniky. Vnímame ich často ako nutné zlo, dôsledok zlej
personálnej politiky našich predchodcov, sťažujeme sa na nedostatok možností výberu ľudských zdrojov, možností ich motivácie
a finančného ohodnotenia.

Zmena myslenia je veľmi často podstatná a uhol pohľadu je veľmi dôležitý nielen pre vedúceho pracovníka, ale aj pre
podriadeného.

Prvým zaujímavým aspektom bolo poznanie, že po ľudskej stránke sa s kolegyňami nepoznáme. V modelových situáciách,
vzájomných rozhovoroch zameraných na hodnoty a priority, rodinu sme zistili, že vieme v podstate o sebe málo. Nepoznáme svoje
koníčky a záľuby, navzájom poznáme len smer, špecifikáciu a dĺžku pôsobenia v knihovníctve. Človeku – manažérovi – tak uniká
veľmi dôležitý rozmer ľudskosti a tým aj možnosti ovplyvniť človeka v pracovnom živote. Nie všetci sme rovnakí a rovnakej
krvnej skupiny. V pracovných kolektívoch pracujú rôzne typy ľudí, preto tým väčšmi záleží na manažérovi, aký typ komunikácie
zvolí, ako komunikuje a určuje ďalší chod inštitúcie.

Druhá časť seminára sa odohrávala 29. – 31. 5. 2003 v Dolnej Krupej, v peknom prostredí, v malebnom kaštieli pri
Trnave. Zišla sa nás iná skupina ľudí ako v Bratislave, čo bolo tiež obohacujúce.

Seminár viedol doc. PhDr. Július Gajdoš, PhD., z Masarykovej univerzity v Brne. Program mal zameraný na kultúru a
umenie a z toho vyplývajúcu kultúrnu politiku, na postavenie manažéra, európsku kultúrnu politiku a na kultúrny projekt
rozdelený na teoretickú a i praktickú časť.

Napriek tomu, že program bol nabitý až do večera a s výnimkou večere sa pokračovalo v kuolároch v pracovnej diskusii,
som s potešením zistila, že nedebatujeme na tému: Čo je u vás nové? Máte peniaze? Čo zriaďovateľ, prípadne šéfka? Debatovali
sme o vypočutých prednáškach, zaujímali nás reakcie kolegov a zamýšľali sme sa nad tým, čo v tom projekte budeme riešiť, ako
by sme si s tým poradili. Na druhý deň nás totižto po rozdelení do štvorčlenných skupín čakala prezentácia konkrétneho
projektu. V skupine sme si rozdelili úlohy projektu: prezentácia, ekonomická časť, časový plán a zhrnutie. Celé poobedie
skupinky pracovali v parku nad konkrétnou témou (multimediálna študovňa, záchrana a propagácia historických zbierok v UK,
podpora čítania u malých čitateľov a pod.). Doteraz som nezažila, aby sa diskusia po večeri venovala odprednášaným častiam.
Vymieňali sme si informácie i dojmy, ako to na nás zapôsobilo. To sme ešte nevedeli, čo nás čaká v sobotu. Skupinky neskoro
do noci trénovali svoje vystúpenia. Hodnotili svoje analýzy budúcich projektov. Bolo veľmi sympatické, že jedna skupina
pracovala na konkrétnom projekte, ktorý sa týkal jednej knižnice, pričom bol jej zamestnancom len jeden kolega. Bojovali sme
o každé slovo, o dátumy v časovom harmonograme pri zostavovaní rozpočtu sme “sa hádali” ako v parlamente. Napodiv nás najviac
potrápila identifikácia cieľa, metódy a prostriedky potrebné na jeho dosiahnutie.

V sobotu po raňajkách sme trocha napätí čakali na svoje vystúpenia. Teoreticky sme ovládali procesy strategického
manažéra, 10 bodov o lepšej komunikácii, 10 bodov, ktorých sa máme vyvarovať, napriek tomu snaha prezentovať projekt a uspieť
s ním bola veľmi zaväzujúca. Hodnotil sa prínos projektu, jeho evaluácia, postoj hodnotenej skupinky. Porota si všímala chyby
v komunikácii, neverbálnom prejave a pod. Boli sme povzbudení úspechom, že sa nám to podarilo a že aspoň teoreticky vieme
zostaviť projekt. Spoznali sme ďalšie knižnice a ľudí, takže môžem dnes do Zvolena, univerzitnej knižnice, Nitry, Košíc,
Trnavy a Zlatých Moraviec telefonovať a e-mailovať ako k starým známym a môžeme odložiť oficiálnu masku ostrieľaných
manažérov.

Zistili sme svoje limity a hranice, ktoré sa veľmi ťažko prekračujú, a spôsob, ako sa na ne pozeráme. Obrovská spätná
väzba od kolegov zo seminára nútila človeka sa vracať k tomu, čo počul a hlavne zažil. Zistili sme, že otvorené formy
manažéra sú v nás, v našom myslení a konaní v kolektíve a pre kolektív. Končím myšlienkou prednášateľa a posielam ju aj vám v
tomto článku – myslite na ľudí! Na tých, s ktorými pracujete a pre ktorých tú prácu vykonávate.

Poznámka na záver. Bola to veľmi potrebná akcia, na mieru ušitá pre knihovníkov – manažérov, za symbolickú cenu, v
peknom prostredí. Len sa prihováram, aby tento typ workshopu mohli absolvovať viacerí pracovníci, a to nielen vedúci a
riaditelia knižníc, ale aj vedúci oddelení a pracovníci z oddelenia služieb a styku s verejnosťou.

Nadácii – Centru súčasného umenia patrí poďakovanie za stimuláciu a pozvanie aj knihovníckej komunity na podujatie,
ktoré – minimálne – vyprovokovalo človeka zamyslieť sa nad spôsobom komunikácie a manažovania ľudí, čo sa dá povedať o
máloktorej akcii odohrávajúcej sa v knihovníckych kruhoch.

Ing. Mária Kollárová (
kollarova@snk.sk), SNK, Martin

Tento svoj komentár a postrehy zo seminára “Manažér kultúry otvorený novým formám…” píšem, aby som sa podelila o
informácie a dojmy. Už v čase, keď som sa na seminár hlásila, mala som veľmi dobré referencie o tom seminári od kolegýň z
UKB, ktoré ho už absolvovali, aj keď s inými lektormi.

Prvá časť seminára prebehla už v apríli. Bola to akási “príprava” na druhú časť. Po jeho absolvovaní som nadobudla
pocit, že sme získali iný pohľad na seba ako “manažéra”, dozvedeli sme sa viac o sebe.

Niekedy som počas trvania tohto seminára rozmýšľala o účele určitých cvičení, hraní istých rolí. Osobne si myslím, že
vďaka tomu, že sa človek rozhodol túto “hru” hrať, mohol sa dozvedieť o svojich rezervách, zistiť, že na určité veci sa môže
pozerať z iného uhlu, že kreativita je niekde v nás, len treba opustiť zabehaný spôsob nazerania na veci a problémy a že je v
našej moci odosobniť sa na chvíľu od momentálnych pracovných problémov, ktoré nás počkajú, a termínov, ktoré nečakajú.
Zistila som, ako sa môžem zachovať v rôznych situáciách, aký je rozdiel v mojich predstavách o sebe samej a tým, ako sa to
prejaví navonok. Odporučila by som, aby sme príchodom na seminár zabudli na svoje očakávania, na svoje momentálne pracovné
zaťaženie, aby sme si dovolili zapojiť sa “do hry” a nechali na neskôr vyhodnotenie toho, čo nám seminár prinesie. Verím, že
mnohým seminár otvoril oči a pre mnohých zistenia boli veľmi prekvapivé a úplne odlišné od našich očakávaní.

Preto som sa tešila na druhú časť seminára, ktorý sa odohrával v júni na zámočku v Dolnej Krupej. Tréning viedol lektor
Balázs Sátor z Open Society Development Foundation Budapest. Náplň druhého seminára bola veľmi široká: prešli sme od SWOT
analýzy cez systém manažmentu organizácie, riešenie problémov analýzou až ku strategickému plánovaniu a životným cyklom
organizácií. Venovali sme sa aj cieľom marketingu a spôsobom komunikácie s verejnosťou. Všetky tieto problémy sme prijímali a
riešili vzájomnými diskusiami a spoluprácou v skupinkách, takže každý z účastníkov prispieval svojimi názormi, skúsenosťami a
riešeniami. Pripravovali sme si prezentácie určitých aktuálnych tém, vytvárali sme spoločné prezentácie. Napriek tomu, že
seminár bol trojdňový, pokrýval taký široký okruh tém, že si vyžaduje ďalšie štúdium. Považujem tento seminár za veľmi
zaujímavý, užitočný, aj keď určite namáhavejší, ako sú tradičné semináre. Jeho prínos je však určite osobnejší…

Určite k tomu prispel vynikajúci tím organizátorov s lektorom, krásne prostredie zámočku v Dolnej Krupej a príjemná
zmes priateľov z knižníc a niektorých mimovládnych organizácií, ktorých sme na seminári získali.

Mgr. Katarína Bajziková, Mgr. Dagmar Nováková, Mestská knižnica v Piešťanoch (
kniznica@kios.sk)

Naša každodenná prax nás vedie k hľadaniu nových, atraktívnych foriem práce a prístupu k používateľom knižníc. A tak
sme veľmi privítali možnosť zúčastniť sa workshopu Manažér kultúry otvorený novým formám, ktorý organizovalo Centrum
súčasného umenia v Bratislave. Seminár, na ktorý sme sa prihlásili s veľkým očakávaním, mal pracovníkom knižníc a archívov
predstaviť účinné modely fungujúceho manažmentu, ktoré by sme následne využili v praxi. Ako sľubovali sylaby, mali sme
absolvovaním workshopu identifikovať nielen svoju pozíciu v oblasti kultúry i organizácie, ale aj nadobudnúť skúsenosti v
manažmente, komunikácii, zručnosti v získavaní finančných prostriedkov i osvojiť si nové metódy starostlivosti o používateľa
knižničných služieb.

Pre väčšinu účastníkov seminára, ktorí strávili svoj profesijný život vo viac-menej nemenných súradniciach (kde bol
stabilný prísun finančných prostriedkov i systém práce), priniesol tréningový program nóvum už len prístupom trénerky
programu. Ale nám mlad-

ším účastníkom, ktorí sme svoj “kariérny rast” začali už v zmenených trhových podmienkach, chýbal vedecký a systémový
prístup k nastolenej problematike. Márne sme čakali, že nám, absolventom humanitných vied, seminár osvetlí základné
pojmoslovie manažmentu, jeho stratégie a ich následné uvedenie do knihovníckej praxe, i to, ako obstáť v dravom prostredí
reality. Ak sme predpokladali, že cieľom projektu bude naučiť sa hľadať konsenzus, ako byť dobrým manažérom kultúry, naučiť
sa vypracovať kvalitný marketingový plán, systém motivácie pracovníkov i dobrovoľníkov, ako obstáť pri získavaní finančnej
podpory (a necítiť sa pri tom ako prosebník či žobrák), ale i ako upevňovať svoje miesto kultúrnej inštitúcie vo vzťahu k
verejnosti, mýlili sme sa.

V priebehu 1. bloku workshopu sme nielen nenašli spoločnú platformu, ani záver, neprijali sme konsenzus ani nevytýčili
spoločné metódy práce, ale navyše sme pociťovali i absenciu akademického rázu. I keď sme sa miestami blížili k ozrejmeniu
problematiky, vzápätí ho potlačila až prílišná hravosť tréningu (nácvik prežitia v púšti po stroskotaní lietadla!?). A to bol
dôvod, pre ktorý sme, rozčarované, “nenabrali odvahu” zúčastniť sa pokračujúceho cyklu tréningových programov.

A na záver ešte pár slov od najkompetentnejších – organizátorov projektu Manažér kultúry otvorený novým formám.

Ing. Ľubica Kosková (
lubica@osf.sk), NOS – OSF

Vzdelávacie aktivity pre pracovníkov knižníc má knižničný program v Nadácii otvorenej spoločnosti – Open Society
Foundation (NOS – OSF) vo svojich propozíciách od roku 1998. Projektov zameraných na túto tému však bolo vždy málo. Podporili
sme maximálne 2 – 3 aktivity za rok. Niekedy sa táto téma zamieňala so vzdelávaním či výchovou používateľov, najmä detských.
Akoby takéto aktivity boli knihovníkom bližšie ako vlastné vzdelávanie. Kvalitatívnu zmenu prinieslo združenie informačných
špecialistov Pro Scientia, ktoré v rámci projektu “Aplikácia štandardov a špeciálnych pravidiel na spracovanie publikačnej
činnosti” v r. 2000 a následne aj projekt “Príprava knihovníkov akademických knižníc na aktívnu spoluprácu pri budovaní
súborného katalógu publikačnej činnosti SR” v r. 2002 ponúklo knihovníkom prevažne akademických knižníc sériu školení.

Potreba vzdelávania knihovníkov nie je, pravdaže, úzka slovenská záležitosť, identifikovali ju aj pracovníci Open
Society Institute v Budapešti, ktorí v rámci Network Library Program v r. 1999 vyhlásili tému “školiace centrá ďalšieho
vzdelávania knihovníkov” (Training Centers for Continuing Education for Librarians). V rámci tohto programu bol podporený
projekt Univerzitnej knižnice Technickej univerzity v Košiciach EDULIB (Education for Librarians). Realizáciou projektu bolo
zavŕšené úsilie o vytvorenie vzdelávacej platformy v Univerzitnej knižnici TU v Košiciach a v Slovenskej lesníckej a
drevárskej knižnici vo Zvolene, ktorá by mala poskytovať celoživotné vzdelávanie pre knihovníkov všetkých typov knižníc na
báze dištančného vzdelávania.

NOS – OSF v minulom roku podporila projekt Katedry knižničnej a informačnej vedy FiF UK v Bratislave – Podpora
vzdelávania knihovníkov na Slovensku so zreteľom na nové informačné technológie, aplikáciu medzinárodných štandardov a
budovanie súborných katalógov. Možno teda konštatovať, že na Slovensku sú minimálne tri dobre vybavené učebne na vzdelávanie
knihovníkov zariadené z grantových zdrojov. Treba ich “len” naplniť obsahom. Len je zámerne v úvodzovkách, pretože sa
ukazuje, že práve naplnenie obsahom je oveľa zložitejšie ako “nakúpiť hardvér”.

V kontraste s doteraz napísaným prišla do NOS – OSF v r. 2002 nezvyčajná žiadosť o grant, v ktorej žiadateľ uviedol, že
zorganizuje tréningy pre knihovníkov úplne odľahčené od informačných technológií a všetkého železa, tréningy zamerané na
ľudí, na prehĺbenie ich komunikačných schopností, na podporenie získania nových zručností, na tak prepotrebnú zmenu v
myslení, na búranie zabehaných stereotypov atď. Žiadosť bola nezvyčajná minimálne v tom, že ju predkladala Nadácia – Centrum
súčasného umenia, teda nie knižnica, ďalej v tom, že nemalo ísť o klasické školenia, ale o praktický tréning manažérskych
zručností, ako aj v tom, že mala snahu prepájať ľudí z knižníc s archivármi a s pracovníkmi galérií a múzeí. Projekt “Manažér
kultúry otvorený novým formám …” získal potrebnú podporu expertnej komisie knižničného programu Open Library Program. O
význame úvodnej dvojdňovej časti, zameranej na komunikačné a manažérske zručnosti účastníkov, sme sa presvedčili v priebehu
následnej druhej trojdňovej časti, ktorá sa orientovala na projektový manažment, marketing a čiastočne aj na fundraising
(získavanie finančných zdrojov). Rôznorodé pohľady jednotlivých účastníkov tréningov budú iste zaujímavou spätnou väzbou pre
organizátorov.

Kiežby bolo v budúcnosti podobných tréningov viac!

Žiadna z uvedených aktivít sama osebe nemôže nahradiť systematické ďalšie vzdelávanie knihovníkov, ale môže byť jeho
komplementárnym prvkom. Univerzitná knižnica TU v Košiciach zorganizovala v januári 2002 na Šachtičkách seminár “Ďalšie
vzdelávanie knihovníkov na Slovensku” s cieľom jednak prezentovať aktuálnu situáciu, a to najmä v kontexte novej legislatívy
(reforma verejnej a štátnej správy, nový katalóg pracovných činností, vyhláška o verejnej službe, vyhláška o ďalšom
vzdelávaní knihovníkov, nový Zákonník práce), jednak načrtnúť možnosti riešenia a strategické predstavy do budúcnosti v
krátkodobom aj dlhodobom horizonte. Napriek tomu je dnes celkom jasné, že posun buď nenastal, alebo je minimálne viditeľný,
hoci účasť predstaviteľov takmer všetkých kľúčových inštitúcií z oblasti vzdelávania knihovníkov na Slovensku (SNK, CVTI SR,
KKIV FiF UK, MK SR), ako aj kolegov z Čiech (NKP, MOLIN) sľubovala nádejný výsledok.

Zdieľať: