Štatistika – potrebujeme ju?

O štatistike sa niekedy hovorí, že je to presný súčet nepresných čísel. Je to skutočne tak? Mnohokrát si neuvedomujeme, že aj my sme predmetom štatistického zisťovania, a súčasne svojou činnosťou vytvárame predpoklady na získavanie, spracúvanie, poskytovanie a hodnotenie údajov o našej profesijnej činnosti a len na nás záleží, či bude štatistika “presným súhrnom nepresných čísel”, alebo ju dokážeme využívať vo svojej práci, predovšetkým pri riadení, plánovaní a prognózach.

Štatistika, to sú systematicky a plánovite vykonávané činnosti, ktorých predmetom je získavanie, spracúvanie, poskytovanie a hodnotenie údajov o javoch hromadnej povahy, zabezpečovanie ich porovnateľnosti na posudzovanie vývoja vrátane medzinárodnej porovnateľnosti štatistických údajov.

Štatistický údaj je údaj o skúmaných javoch a skutočnostiach získaný štatistickým zisťovaním od spravodajských jednotiek.

Každá knižnica, zriadená podľa zákona č. 183/2000 Z. z., je podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike spravodajskou jednotkou, a teda okrem príslušných štatistických výkazov z oblasti ekonomiky a personalistiky spracúva i ročný štatistický výkaz KULT (MK SR) 10-01 Ročný výkaz o knižnici za rok …..

Údaje, ktoré zhromažďujeme a následne spracúvame v tomto výkaze, ktorý v posledných rokoch prešiel značnou transformáciou, sú kompatibilné s požiadavkami EUROSTAT-u. Každý rok teda viac-menej starostlivo vypĺňame príslušný výkaz a vydýchneme si, že sme splnili jednu zo svojich nie práve najmilších povinností, a čakáme ďalší rok, aby sme túto otravnú prácu zopakovali. A tu je kameň úrazu. Nie vždy dokážeme využiť vo svojej práci získané informácie. A príčiny? Pohodlnosť, mnohokrát i nesmelosť a nechuť donekonečna opakovať svojim zriaďovateľom či šéfom všeobecne známe fakty. Omyl, fakty, ktoré sa nám zdajú byť samozrejmé, sa už tak nemusia javiť iným, a to tým skôr, ak ich nedokážeme dať do súvislostí. Práve tieto súvislosti sú veľmi dôležité z hľadiska riadenia.

Ako teda využiť štatistické údaje? V rámci knižnice je to predovšetkým sledovanie dlhodobého vývoja našej činnosti vo všetkých oblastiach – od prírastku fondu po rast priemernej mzdy, od počtu výpožičiek po počet strát napr. na 1 000 výpožičiek, ale aj na sledovanie výkonov pracovníkov. Porovnaním s inými, vždy však s knižnicami, ktoré sú porovnateľné s našou knižnicou, zisťujeme, či sme dostatočne efektívni, či sa naše výkony pohybujú aspoň okolo priemeru. Ak to tak nie je, musíme si problém analyzovať a pristúpiť k patričným opatreniam v riadiacej a organizačnej práci.

Existujú veľmi veľké možnosti, ako na základe dlhodobého sledovania určitých údajov získať obraz o knižnici, o jej smerovaní, trendoch a efektívnosti. Všetci vieme viac-menej narábať s údajmi, ktoré získavame prostredníctvom štatistických výkazov. Menej sa však venujeme analýzam či získavaniu údajov z dokumentov, ktoré sa na prvý pohľad nejavia ako klasické pramene na získavanie štatistických informácií. Sú to napr. prírastkový zoznam, zoznam úbytkov, evidencia výpožičiek či používateľov. A teraz nemyslím na typické údaje, ako je napr. prírastok, ale z prírastkového zoznamu môžeme napr. zistiť, ako rástla cena detskej knihy, alebo ako sa menila skladba fondu z hľadiska jazyka dokumentov. Zo zoznamu úbytkov môžeme zistiť, aké knihy sa najčastejšie “strácali”, ale aj to, aké druhy dokumentov sa najrýchlejšie “opotrebovali” atď. Práve takéto zistenia nám umožnia skvalitniť riadiacu prácu, prijať vhodné opatrenia na zlepšenie činnosti knižnice.

Štúdiom celoslovenských štatistických údajov a porovnávaním s medzinárodnou štatistikou získame obraz o tendencii vývoja u nás a vo svete. Tieto musia byť východiskom pri akomkoľvek plánovaní a prognózovaní rozvoja vlastnej knižnice. Nikdy však nesmieme zabudnúť na súvislosti. Aj štatistika je systém, v ktorom a na ktorý pôsobia rozličné vplyvy okolia.

Z nášho hľadiska je nevyhnutné poznať aj demografické štatistiky, aby sme mohli odhadnúť, akým smerom sa bude uberať skladba našich používateľov (napr. z hľadiska vekovej štruktúry) a, následne, ako musíme zamerať našu pozornosť v akvizičnej politike. Práve tak je dôležité poznať sociálne postavenie obyvateľstva regiónu, ktorému poskytujeme služby, jeho vzdelanostnú úroveň, národnostné zloženie atď.

Na základe štatistických údajov o tvorbe HDP podľa jednotlivých odvetví v našom regióne zistíme, že napr. už nejaký čas rastie HDP v oblasti strojárskej výroby, že sa v tomto odvetví zvyšuje počet zamestnancov. Na základe týchto údajov uvažujeme o zvýšení podielu literatúry z tejto oblasti, pripravíme pracovníkov informačných služieb na poskytovanie takýchto informácií.

Pri porovnávaní výkonov vlastnej knižnice zistíme, že nám trvá spracovanie jedného dokumentu 6 hodín, kým v iných porovnateľných knižniciach len 3 hodiny. Keďže je zrejmé, že rozdiel je priveľký, máme dve možnosti: usúdime, že pravda je u nás a ostatní len zozbierali údaje “ex brucho”, z ktorých sa vypočítal priemer, alebo budeme problém seriózne analyzovať. Aké dokumenty sa spracúvali z hľadiska náročnosti? Koľko záznamov sme prevzali z existujúcich databáz? Aká je veľkosť nášho záznamu v porovnaní s inými knižnicami? Aká je naša technológia? Aká je kvalifikačná skladba pracovníkov? Aký je tok dokumentov v knižnici? A v neposlednom rade, z hľadiska produktivity práce sa pýtame, aké sú interpersonálne vzťahy a pracovné prostredie a aká je kvalita riadenia. Teda použijeme štatistické údaje, ktoré dáme do reálnych súvislostí vrátane sociálnych.

Nedoceneným zdrojom informácií je štatistika vo vzťahu k našim zriaďovateľom. Porovnávania v rámci regiónu, kraja či v medzinárodnom kontexte by malo nášho zriaďovateľa presvedčiť, aby nám dal viac finančných prostriedkov nielen preto, že ich potrebujeme, ale preto, že hoci výsledky našej činnosti sú porovnateľné s inými knižnicami, naši obyvatelia dostali napr. od obce podstatne menej prostriedkov na nákup literatúry ako u susedov, čo nie je práve lichotivý obraz o príslušnej samospráve.

Neváhajme a takéto údaje zverejňujme predovšetkým v regionálnych masmédiách, aby sa naši používatelia sami domáhali svojich práv v podobe prístupu k informáciám i k literatúre prostredníctvom svojich volených zástupcov.

Ak nedokážeme využiť získané štatistické informácie v prospech našej knižnice a našich používateľov, potom bola naša práca, ktorú sme venovali zhromažďovaniu a spracovaniu údajov, zbytočná.

Nemusíme štatistiku milovať, ale naučme sa ju využívať a pracovať s ňou v náš prospech, a časom zistíme, že sú to vlastne veľmi zaujímavé súvislosti a že ich správna interpretácia nám uľahčuje predovšetkým riadenie a prognózovanie.

A nezabudnime, že zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike je veľmi dôležitý, a preto si ho pozorne prečítajme. Nielen preto, aby sme sa vyhli pokutám, ale najmä preto, že obsahuje množstvo zaujímavých informácií.