|
Nové technológie a budúcnosť knižníc
Elektronická súčasnosť a budúcnosť Ruskej štátnej knižnice: Interview s riaditeľom pre informatizáciu RŠK
A. I. Vislym
[Elektronnoje nastojaščeje i buduščeje Rossijskoj gosudarstvennoj biblioteki: Intervju s direktorom po
informatizacii RGB A. I. Vislym]. In
Bibliotekovedenie, 2003, č. 4, s. 38-44.
V Japonsku vyrobili pomocou nových technológií úplne novú knihu. Na vzhľad je obyčajná, ale stránky sú mäkké,
plastové, prázdne. Do chrbta knihy vložíte čip a na stránkach sa ako na obrazovke objavuje jej obsah, pričom
stránky môžete listovať ako obvykle. Zatiaľ je to veľmi drahá technológia, ale má budúcnosť. Ak sa presadí, potom
vôbec nebudú potrebné tlačené knihy. Vystačí jeden súbor s úplným textom, uložený niekde v polici. Prídete k
počítaču pripojenému k internetu, vložíte tento čip do počítača, napíšete na klávesnici kód žiadanej knihy, zobrazí
sa na monitore a na čip sa nahrá obsah knihy. Vyberiete čip, vložíte ho do chrbta svojej knihy a môžete ju čítať.
Nebudete potrebovať knižnicu. Taká kniha bude ekonomicky omnoho výhodnejšia, znížia sa náklady na čas vyhľadávania
a jej získanie. Zavedenie nových technológií bude znamenať koniec vydavateľskej éry.
Nicolas Morin: Obsah a služby ponúkané na webových stránkach knižníc
[Contenus et services des sites web des bibliothčques]. In
BBF, 2003, t. 48, n. 4. Dostupné na internete:
http://bbf.enssib.fr/logic/asp/sommaire.asp?ID=8120
V prostredí veľmi sa meniaceho internetu sa webové stránky knižníc stávajú dôležitou súčasťou ich ponuky.
Bohatstvo obsahu a služieb, ktoré ponúkajú, sa tak stávajú prvoradými. Článok sa zaoberá urýchľovacími funkciami
webových OPAC-ov a online služieb, ktoré sú produktom samotných knižníc alebo patria ku komerčným službám. Spomedzi
služieb sa najviac tlačia do popredia online referenčné služby poskytované predovšetkým v reálnom čase a svojrázne
nástroje webových stránok typu MyLibrary.
Piero Cavaleri: Knižnice a individualizované online služby
[Les bibliothčques et les services personnalisés on ligne]. In
BBF, 2003, t. 48, n. 4, p. 24-32. Dostupné na internete:
http://bbf.enssib.fr/bbf/html/2003_48_4/2003-4-p24-cavaleri.xml.asp
Nové online služby, ktoré ponúkajú knižnice, sa rozvíjajú v konkurenčnom prostredí. Je preto dôležité, aby
využili marketing, analyzujúc produkty, ktoré dávajú k dispozícii, ich kvalitu, špecifickosť a ich cenu. Narastá
dopyt po individualizovaných službách. Informačná a komunikačná technika, ktorá sa rýchlo rozvíja, poskytuje
knižniciam možnosti ponúkať nové produkty a tento proces sa bude zrýchľovať. Knižnice sa stanú štruktúrami
orientovanými skôr na služby ako na dokumenty a táto zmena je a bude vynucovaná nutnosťou efektívne a účinne
odpovedať na potreby používateľov, lebo tí, ak nebudú uspokojení, sa obrátia inam. Od samého začiatku vzniku
internetu boli knižnice jeho súčasťou. Táto skutočnosť im umožní zohrať úlohu informačných sprostredkovateľov a
vytváranie individualizovaných online služieb ponúka jeden z možných scenárov ďalšieho vývoja knižníc.
Za najväčšiu výhodu individualizovateľných používateľských rozhraní sa pokladá filtrácia informácií.
Individualizovaný alebo individualizovateľný informačný systém tvorí súčasť charakteristických čŕt tých najlepších
webových stránok.
Linda Skolková: Change management alebo riadenie zmeny v knižniciach a informačných službách
[Change management čili řízení změny v knihovnách a informačních službách]. In
Ikaros [online]. Dostupné na internete:
www.ikaros.cz/Clanek.asp?ID=200310010
Novým fenoménom, s ktorým sa dnešné knižnice stretávajú, je konkurencia. Mení sa postavenie knižnice v
spoločnosti a vplyvom pokročilých technológií i spoločnosť samotná, nastáva zreteľný posun zo stabilného prostredia
smerom k prostrediu dynamickému, rýchlo sa meniacemu. Od riadenia sa ťažisko pozornosti presúva na vedenie
(leadership). Treba tiež zdôrazniť posun od predstavy podriadeného, čakajúceho na to, čo sa mu povie, k
zamestnancovi, ktorý sa aktívne zúčastňuje procesu rozhodovania a vníma túto účasť ako svoje právo i povinnosť.
Stáva sa zodpovedným i za jeho dôsledky. Pojem zmena možno v našom prípade stotožniť s inováciou a vymedziť ju ako
vytvorenie, prijatie a uskutočnenie nových myšlienok, procesov, výrobkov či služieb v rámci danej organizácie.
Samotný mechanizmus zmeny možno podľa K. Lewina popísať využitím metafory ľadu: rozmrazenie (príprava na zmenu),
uskutočnenie zamýšľanej zmeny, zamrznutie (integrácia zmeny do každodenného života organizácie). Zamestnancov možno
rozdeliť do niekoľkých skupín v závislosti od schopnosti zmenu prijať. Medzi nástroje využiteľné pri riadení zmien
patrí napr. technika brainstormingu alebo myšlienkových máp.
Je zrejmé, že zmeny môžu mať najrozličnejšiu podobu. Ak sú ohodnotené ako účelné, potom je nevyhnutné venovať
zvýšenú pozornosť otázkam komunikácie a motivácie.
Marek Kuczkowski: Klient v knižnici – náročná výzva?
[Klient v bibliotece – trudne wyzwanie?]. In
EBIB [online]. Dostupné na internete:
http://ebib.oss.wroc.pl/matkonf/torun/kuczkowski.php
Z marketingového hľadiska je potrebné rozšíriť doterajší pojem čitateľ a nahradiť ho pojmom klient. Vyplýva
to nielen z terminológie využívanej v marketingu služieb, ale predovšetkým z čoraz širšieho záberu služieb
poskytovaných knižnicami a zo zmeny v očakávaní klienta knižnice. Úloha knižníc sa bude musieť podrobiť trhovým
mechanizmom a pri budovaní stratégie bude potrebné pamätať na jeden z podstatných prvkov, ktorým je koncepcia
obsluhy klienta v chápaní organizácie poskytujúcej služby.
V čom spočíva kvalita služby v knižnici? Určite je to neomylnosť, rýchlosť jej zabezpečenia, dôveryhodnosť
(odbornosť inštitúcie a kompetentnosť pracovníkov), individuálny prístup pri obsluhe každého klienta a konkrétny
výsledok. Ak budú fungovať takéto služby, potom budeme mať spokojných klientov. Empatia vlastne umožňuje pochopiť
potreby iných, vzbudzuje chuť pomôcť a usmerniť ich.
Knihovníci ešte nepociťujú na svojich pleciach dych konkurencie. Konkurencia je potrebná pre profesionálne
zdravie, neprekáža a dobre chápaná skôr napomáha rozvoj, búra skostnatené štruktúry, nabáda k úsiliu, je
výzvou.
Zdeňka Manoušková – Markéta Hlasivcová: Referenčné služby a informačné zdroje v knižniciach ČR
[Referenční služby a informační zdroje v knihovnách ČR]. In
Ikaros [online]. Dostupné na internete:
http://www.ikaros.cz/Clanek.asp?ID=200311017
Databáza RSZ (Referenčné služby a informačné zdroje v knižniciach) Národnej knižnice ČR vznikla v roku 2000 v
rámci projektu Referenčné centrum NK ČR – brána do sveta informácií. V súčasnosti databáza RSZ obsahuje okolo
päťdesiat záznamov knižníc, ktoré prehľadne informujú o ponuke poskytovaných služieb, informačných zdrojoch a iných
dôležitých údajoch získaných prostredníctvom dotazníkov zaslaných veľkým pražským knižniciam, niektorým odborným
univerzitným knižniciam a oslovené boli i mimopražské vedecké knižnice a pod. Databáza RSZ bude postupne
rozširovaná o ďalšie významné knižnice, vysokoškolské knižnice, informačné strediská a iné inštitúcie. V roku 2003
sa podarilo prepojiť bázu RSZ s bázou ADR (Adresár knižníc a informačných inštitúcií ČR). V súčasnosti záznamy bázy
RSZ obsahujú výpis viacerých druhov informačných zdrojov – katalógy lístkové, naskenované, elektronické, databázy
na CD-ROM, online databázy, ktoré jednotlivé knižnice sprístupňujú. Uvažuje sa o skrátení a sprehľadnení záznamu a
namiesto výpisov zdrojov by sa vytvorili odkazy na konkrétne stránky danej inštitúcie, na ktorých sú sprístupňované
online databázy uvedené, prípadne by sa vytvorili odkazy na konkrétne stránky súčasných informačných systémov
obsahujúcich výpis zdrojov danej inštitúcie.
|