|
Odbor informatiky MK SR v spolupráci so SNK v Martine a CVTI SR spracoval v polovici roku 2003 dotazník, na
základe ktorého chceli zmapovať situáciu v internetizácii knižníc na Slovensku. Dotazník bol zverejnený na webových
stránkach MK SR, SNK a CVTI SR. Súčasne bol zverejnený aj v klasickej tlačenej forme pre tie knižnice, ktoré nemajú
prístup na internet.
Dotazník obsahoval okrem zvyčajných identifikačných údajov predovšetkým otázky o počte počítačov a serverov v
knižniciach, o prístupe na internet pre pracovníkov i pre používateľov, ďalej o používaných IKT, knižničných
systémoch, štandardoch, spôsoboch pripojenia, nákladoch na prevádzku atď.
Zber údajov bol zabezpečený dvojako. Priamo – knižnice vyplnili dotazník a jeho výsledky sa zaevidovali na MK
SR. Nepriamo – knižnice posielali dotazník do SNK, ktoré zabezpečilo ich následné spracovanie.
Odbor pre knižničný systém SR v SNK potom spracoval a vyhodnotil získané výsledky.
Dotazník bol určený pre všetky typy knižníc – vedecké, akademické, verejné (regionálne krajské, regionálne,
mestské a obecné) a špeciálne. Z celkového počtu 3 051 knižníc týchto typov odpovedalo 235, čo predstavuje 7,7 %.
Najmenej odpovedí prišlo z obecných neprofesionálnych knižníc – len 0,8 %.
Graf č. 1
Graf č. 2
Z evidovaných špeciálnych knižníc odpovedalo 30 %. Značne sa však líšia počty podľa jednotlivých sietí – od
100 do 1 %. Vzhľadom na rôznorodosť a úplnosť – neúplnosť vyplnenia dotazníkov, ako i na prístupnosť týchto knižníc
verejnosti nebudeme hodnotiť v tomto príspevku ich odpovede. Treba však povedať, že lekárske knižnice a knižnice
Zboru väzenskej a justičnej stráže poskytli dobré a vyčerpávajúce podklady.
Žiaľ, školské knižnice sa prieskumu nezúčastnili, ak nepočítame jednu odpoveď.
Dotazníky boli vyplnené na rozličnej úrovni, či už ide o ich úplnosť alebo verifikovateľnosť. Z tohto dôvodu
nebolo možné vyhodnotiť všetky otázky, pretože ak odpovede chýbali vo viacerých prípadoch, resp. boli
nejednoznačné, nebolo možné tieto údaje použiť na spracovanie celkových priemerov – týka sa to serverov, pripojení
na internet v akademických knižniciach, údajov o tom, či je internet k dispozícii zamestnancom, alebo len vedúcim
pracovníkom, ďalej architektúry knižničného systému, ale najmä celého bloku o financovaní internetu.
Graf č. 3
Počet PC a ich využitie pre zamestnancov a služby uvádza graf č. 3. Pomer využitia “zamestnanci – služby“ je
najlepší v akademických knižniciach, najhorší v regionálnych s krajskou pôsobnosťou. Tento fakt však nemá
dostatočnú vypovedaciu hodnotu, pretože v prvom pláne súvisí v nevyhnutnou potrebou zabezpečiť základné služby
knižnice PC a až v druhom s uspokojením používateľov dostatočným počtom PC. Líši sa od prípadu k prípadu.
Graf č. 4
Odpovede na otázku týkajúcu sa používaného operačného systému sú jednoznačné – tri základné systémy a “iné“.
Počty uvádza graf č. 4. Iné je však rozvrstvenie. Jedenásť vedeckých knižníc používa všetky operačné systémy vo
vzácnej zhode (6x UNIX, 6x WINDOWS, 6x LINUX, 6x iné). Okrem vedeckých knižníc používajú UNIX už len akademické
knižnice. Pomer medzi ostatnými troma sa mení, väčšinou v prospech WINDOWS.
Pokiaľ ide o používaný softvér, keďže otázka bolo položená voľne (
Aký máte softvér?), odpovede boli nejednoznačné, aplikácie sa uvádzali ako samostatné systémy. Knižnice
uviedli 12 rozličných systémov (špeciálne ešte ďalších sedem). V grafe č. 5 sú uvedené len systémy, ktorých výskyt
je väčší ako dva. Z grafu dobre vidieť, že Libris používajú všetky typy knižníc okrem vedeckých, Rapid zasa všetky
okrem obecných a Aleph, Virtuu, ISIS a Olib využívajú výlučne vedecké a akademické knižnice (graf č. 6).
Graf č. 5
Graf č. 6
Používanie štandardov je taktiež rozvrstvené podľa typov knižníc. UNIMARC a Výmenný formát používajú všetky
knižnice, práve tak iný (?). MARC 21 a US MARC používajú výlučne vedecké a akademické knižnice.
Protokol Z39.50 používajú alebo odskúšavajú len vedecké a akademické knižnice.
Spôsob pripojenia na internet umožňoval odpovedať na šesť možností. Odpovede sú v grafe č. 7.
Graf č. 7
Otázky týkajúce sa pripojenia na internet boli viaceré. Všetky vedecké, akademické a regionálne knižnice sú
pripojené na internet. Z 35 mestských knižníc 20 uviedlo pripojenie, zo 17 obecných profesionálnych je na internet
pripojených 8.
Pripojenie sa SANET a GOVNET je uvedené na grafe č. 8. Ani jedna regionálna, mestská či obecná knižnica nie
je pripojená na žiaden z nich. Výnimku tvorí jedna obecná profesionálna knižnica pripojená na GOVNET.
Počet PC pripojených na internet je uvedený na grafe č. 9. Nie sú tam uvedené akademické knižnice, pretože
ich údaje nebolo možné spracovať.
Graf č. 8
Graf č. 9
Internet je k dispozícii používateľom vo všetkých typoch knižníc.
Online katalógy vystavené na internete uvádzajú všetky vedecké knižnice, 15 akademických, 4 regionálne
krajské a 6 regionálnych knižníc. Online katalóg v knižnici uvádzajú 4 akademické, 4 regionálne krajské, 13
regionálnych a 10 mestských knižníc.
Stránku www majú všetky vedecké a regionálne krajské knižnice. Z 24 akademických 21 uvádza, že ju má, z 26
regionálnych ju má 17 a z 35 mestských ju majú 2.
Je nám veľmi ľúto, že práve knižnice, kde sme očakávali a potrebovali odpovede, odpovedali v takom malom
množstve (mestské a obecné knižnice). Ide o knižnice, kde nemáme dostatočné znalosti o ich vybavení informačnými
technológiami, ale o ktorých vieme, i keď len intuitívne, že by potrebovali pomoc v prvom rade.
Prieskum, i keď ho nemožno považovať za vyčerpávajúci, zmapoval skutočnosť vo vybavení knižníc informačnými
technológiami, ukázal na šírku používaných softvérov, formátov, štandardov atď. Mohol by byť nielen dobrým základom
pri projektovaní celoštátnych systémov, ale aj pri zreálnení pohľadu na súčasný stav.
Na záver ešte jedna poznámka. Prieskum bol organizovaný ako dobrovoľný a otvorený. Práve otvorenosť a voľný
prístup k dotazníku spôsobili, že niektorí “snaživci“ sa pohrali a vymýšľali si odpovede, ktoré poslali pod menom
knižnice. Tam, kde existovali súčasne korektné odpovede z knižnice, sme tieto nezmysly vylúčili. Bolo to však dosť
prácne overovať každú odpoveď z hľadiska serióznosti a prípadnej relevantnosti. Preto by som pre budúcnosť
odporúčala rozosielať takéto materiály cielene, bez toho, aby sa k nim dostala veľmi usilovná verejnosť.
|