Príprava projektu a žiadosť o grant z fondov EÚ

Centrum VTI SR zorganizovalo v marci t. r. seminár na tému Príprava projektu a žiadosť o grant z fondov EÚ (Možnosti čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ, Plánovanie projektu). Pretože táto téma je podľa nás v súčasnosti vysoko aktuálna, ponúkame Vám autormi pripravenú skrátenú verziu obidvoch prednášok.

Redakcia

1. Možnosti knižníc v rámci čerpania finančných prostriedkov zo Štrukturálnych fondov Európskej únie

(prednášajúci Stanislav Mičev, micev@centrum.sk)

Pri tvorbe Národného rozvojového plánu Slovenskej republiky (môžete sa stretnúť so slovenskou skratkou NRP alebo anglickou NDP) sa na kultúru akosi pozabudlo. Až zvýšené úsilie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v druhej polovici roku 2003 a upozornenia Európskej komisie priniesli nápravu v tom smere, takže dnes môžeme vysloviť spokojnosť. Kultúra má významné miesto v Operačnom programe Základná infraštruktúra (OP ZI), Sektorovom operačnom programe Ľudské zdroje (SOP ĽZ), ako aj v Sektorovom operačnom programe Priemysel a služby (SOP PaS).

Podobne je to aj s Opatrením 3.2: Rozvoj ďalšieho vzdelávania s dôrazom na zvýšenie adaptability pracovnej sily. S celoživotným vzdelávaním majú knižnice nemálo skúseností a záleží len na nich, aby našli spôsoby zapojenia sa do čerpania prostriedkov z tohto opatrenia, ktoré “podporí posilnenie ďalšieho vzdelávania pri získavaní a obnovovaní zručností potrebných v rozvoji odbornosti a zručnosti pracovnej sily a jej kvalifikačnej flexibility prostredníctvom podpory tvorby systému ďalšieho vzdelávania, posilnenia jeho kvality a dostupnosti, rozšírenia ponuky ďalšieho vzdelávania vrátane podpory rozvoja nových foriem ďalšieho vzdelávania a programov druhej šance pre osoby s neukončeným vzdelaním alebo bez vzdelania a rozvoja podporných služieb ďalšieho vzdelávania“. Pre knižnice sú zaujímavé hlavne aktivity zamerané na “spoluprácu sociálnych partnerov so zamestnávateľmi pri presadzovaní celoživotného vzdelávania, skúmanie a premietnutie potrieb starších pracovníkov do systému celoživotného vzdelávania a na rozvíjanie ponuky ďalšieho vzdelávania a zavedenie nových foriem ďalšieho vzdelávania, napr. programy druhej šance pre osoby s neukončeným vzdelaním alebo bez vzdelania“. Je potrebné si uvedomiť nevyhnutnosť akreditácie akéjkoľvek vzdelávacej aktivity.

Široké možnosti pre kultúru, a teda aj pre knižnice poskytuje OP ZI, hlavne Opatrenie 3.1: Budovanie a rozvoj občianskej infraštruktúry v regiónoch a v rámci neho podopatrenie 3.1.4: Budovanie a rozvoj kultúrnej infraštruktúry. Toto opatrenie má za sebou už druhé kolo podávania projektov. V prvom kole bolo podaných 70 projektov z oblasti kultúry. “ Oblasť občianskej infraštruktúry zahŕňa v sebe širokú škálu aktivít pre verejný sektor, ktorých cieľom je podporiť trvalo udržateľný ekonomický a sociálny rozvoj v regiónoch pomocou obnovy a ďalšieho rozvoja kvality školstva, zdravotníctva, sociálnych služieb a kultúry, resp. kvality infraštruktúry podporujúcej tieto špecifické oblasti. Uvedené opatrenie slúži na zlepšenie občianskej infraštruktúry v regiónoch v rámci verejného sektora.“ Hlavne verejné knižnice si tu určite nájdu svoje miesto. Opatrenie 3.2: Budovanie a rozvoj informačnej spoločnosti pre verejný sektor so svojimi aktivitami zameranými aj na “lacný prístup na internet, využitie internetu na podporu a rozvoj regionálnej politiky, rozvoj regionálneho digitálneho obsahu pre národné a európske siete vrátane vývoja softvéru a portálov a rýchlejší internet pre výskumných pracovníkov a študentov“ je zamerané na naplnenie hlavného cieľa, ktorým je “ prispieť k odstráneniu jednej z príčin hospodársko-sociálnej stagnácie jednotlivých regiónov, a teda i celku, ktorou je ťažká dostupnosť informácií, slabá alebo takmer žiadna komunikačná výmena, slabá vedomostná úroveň v oblasti IT, neskúsenosť s prácou s PC a inými komunikačnými nástrojmi“. Pritom knižnice sú často jediným miestom bezplatného prístupu na internet pre širokú verejnosť. Opatrenie 3.4: Renovácia a rozvoj obcí a zachovanie dedičstva vidieka ponúka možnosti aj obecným knižniciam, ktorých zriaďovateľom sú obce. Dobudovanie kultúrnej infraštruktúry vrátane obecnej knižnice, možno ako súčasti väčšieho kultúrneho centra – kultúrny dom, centrum voľného času, kultúrno-spoločenské centrum a podobne, by malo byť v záujme obecných zastupiteľstiev a občanov obcí. Či budú obecné zastupiteľstvá prihliadať aj na kultúrne potreby obyvateľov však, samozrejme, závisí od mnohých už chronicky známych faktorov.

Pôvodne sa v SOP PaS nepočítalo s vyčlenením finančných prostriedkov pre knižnice, okrem aktivít priamo súvisiacich s cestovným ruchom. Na tomto mieste je preto potrebné vyzdvihnúť pochopenie a iniciatívu pracovníkov Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorí nielenže dokázali pri rokovaniach v Bruseli presadiť projekty pre knižnice, ale v rámci pripravovaného projektu sa podarilo do komplexu vybraných knižníc začleniť za rovnakých podmienok aj niektoré bratislavské knižnice. Všetky tieto okolnosti umožnili uvažovať o realizácii celoslovenského projektu s možnou výškou čerpania okolo 200 miliónov korún. Teraz záleží na vybraných knižniciach, aby nielen dokázali celkový projekt, ako aj projekty jednotlivých knižníc pripraviť a realizovať, ale aby zároveň dokázali oprávnenosť vynaložených investícií udržateľnosťou projektov a ich prínosom pre podnikateľský sektor. Projekty pre vybrané knižnice sa budú v SOP PaS realizovať na základe Opatrenia 1.2: Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry.

Základným cieľom v zmysle opatrenia je “umožniť verejnému sektoru rozvíjať podmienky potrebné na podporu podnikania v oblasti priemyslu a služieb v regiónoch v rámci cieľa 1 a vytvoriť podmienky na vstup domácich a zahraničných investorov“. Tento cieľ je potrebné naplniť pri koncipovaní akéhokoľvek projektu predloženého v rámci tohto opatrenia. V súvislosti s vybranými knižnicami (pôjde s veľkou pravdepodobnosťou o 13 knižníc na území Slovenska – ich zoznam sa zverejní až po jeho odsúhlasení) je v rámci naplnenia tohto cieľa potrebné dosiahnuť stanovené výsledky, pričom pre knižnice je to hlavne “modernizácia a prepojenie vedeckých, akademických a technických knižníc s podnikateľskou praxou“. Je to možné dosiahnuť najmä “zlepšením prepojenia informačných tokov medzi výskumno-vývojovou základňou, vedeckými, akademickými a špeciálnymi knižnicami, duševným vlastníctvom a podnikateľskou praxou“. Sprostredkovanie potrebných a nevyhnutných informačných tokov pre podnikateľskú sféru je tým motívom, ktorý viedol zodpovedných pracovníkov Ministerstva hospodárstva SR k vyčleneniu prostriedkov v rámci opatrenia 1.2 aj pre vedecké, akademické a technické knižnice, pričom gestorom celej realizácie je Slovenská národná knižnica.

Pri každom projekte je potrebné si uvedomiť jeho možnú prijateľnosť, a teda aj priechodnosť pri hodnotení. Okrem všeobecných kritérií si vybrané knižnice musia hlavne uvedomiť, že každý projekt musí spĺňať okrem iného aj podmienky “ funkčnosti projektu i po ukončení podpory, zabezpečenia spolufinancovania projektu z vlastných a iných zdrojov“ a že samozrejmosťou je “majetkovoprávne vysporiadanie k danému objektu, pričom príjemca pomoci musí byť stopercentným vlastníkom nehnuteľného majetku súvisiaceho s projektom“. Treba si uvedomiť, že po “skončení realizácie projektu nesmie majetok nadobudnutý prostredníctvom NFP (nenávratná finančná pomoc) zmeniť majiteľa po dobu 15 rokov“. Je potrebné doložiť “úplnú projektovú dokumentáciu so stavebným povolením, vykonať verejné obstarávanie pred podaním žiadosti o NFP v zmysle zákona o verejnom obstarávaní“ a rešpektovať podmienku, že “zámer je možné realizovať od dátumu schválenia pridelenia NFP do 24 mesiacov, s postupným preplácaním daňových dokladov s tým, že realizácia projektu musí začať najneskôr do 6 mesiacov od pridelenia NFP“.

Ďalšie podmienky nevyhnutné na realizáciu projektov je možné nájsť v Programovom doplnku SOP PaS (z tohto dokumentu sú aj všetky citácie vyznačené v tejto časti kurzívou), ktorý je podobne ako ostatné relevatné dokumenty zverejnený na www.economy.gov.sk, ako aj na www.build.gov.sk. Na stránke MH SR je možné nájsť už aj výzvu na predkladanie projektov. Dovoľujeme si však uviesť, že všetky relevantné knižnice budú prostredníctvom SNK Martin a v spolupráci s pracovníkmi MH SR včas informované o všetkých nevyhnutných krokoch. Nie je preto potrebné robiť akékoľvek unáhlené kroky. Nanajvýš dôležitý je spoločný postup všetkých knižníc. Vedenie SNK Martin podniklo všetky potrebné kroky k realizácii projektov vrátene vyhlásenia a vyhodnotenia výberového konania na odbornú, poradenskú a konzultačnú pomoc pri realizácii projektu.

Celkom určite nepatria knižnice k inštitúciám, ktoré by trpeli nadbytkom finančných prostriedkov, a preto je dôležitá otázka kofinancovania predkladaných projektov. Napriek tomu, že Bratislavský samosprávny kraj je v rámci štrukturálnych fondov financovaný podľa iného kľúča, v tomto projekte sa podarilo vytypované knižnice zaradiť do celoslovenského systému, a preto aj bratislavské knižnice budú financované za rovnakých podmienok ako všetky ostatné knižnice zúčastňujúce sa na projekte. Ako sme už uviedli, pôjde o NFP, pričom “ minimálna výška pomoci pre projekty v rámci opatrenia 1.2 je 100 000 eur. Maximálna výška pomoci pre projekty v rámci opatrenia 1.2 je 6 miliónov eur, pričom výška oprávnených nákladov na projekt nemôže prekročiť 8 miliónov eur. V rámci projektov je spolufinancovanie žiadateľa vo výške 5 % oprávnených nákladov.“ Je však potrebné si uvedomiť, že v rámci projektu môžu vyniknúť aj neoprávnené náklady, teda náklady, ktoré nie je možné financovať zo štrukturálnych fondov a o tieto finančné prostriedky je potrebné financovanie zo strany príjemcu navýšiť. Možné neoprávnené náklady sú v zásade všetky tie, ktoré sa v dokumentoch neuvádzajú ako oprávnené.

K oprávneným projektom v rámci tohto opatrenia patria “projekty modernizácie a prepojenia vedeckých, akademických a technických knižníc s podnikateľskou praxou“. Dôležitou otázkou je, čo možno v rámci projektov pre knižnice financovať. Podľa nášho názoru nie je toho málo a patria sem napríklad “technické a technologické zariadenia pre knižnice vrátane prístupu do internetu, spracovanie a sprístupňovanie databáz, nákup hardvéru a softvéru, elektronické prepojenie, digitalizácia špecializovaných fondov“, ako aj “ úpravy priestorov knižníc (vnútorné zariadenie a ostatné technické vybavenie, špecializované regály, stavebné náklady spojené s rekonštrukciou častí objektu, budovanie databáz)“. Ide o široký rozsah možného financovania a závisí od vybraných knižníc, či dokážu spoločným úsilím vytvoriť zmysluplnú sústavu projektov zameranú na realizáciu tohto opatrenia so zreteľom na pomoc podnikateľskému prostrediu.

Na záver ešte pridávame niekoľko pojmov, s ktorými sa budete stretávať pri projektoch financovaných zo štrukturálnych fondov:

2. Projekty pre fondy EÚ

(prednášajúca Danica Hullová, cvno@cvno.sk)

Ako vznikla súčasná metodika tvorby projektov pre EÚ?

Hodnotenie úspešnosti podporených projektov, ktoré sa uskutočnilo na podnet Európskej komisie v roku 1988, prinieslo nepríjemné závery: len 1/3 podporených projektov bola v praxi úspešná; asi 1/3 podporených projektov mala počas realizácie vážne ťažkosti a zvyšná tretina skončila viac-menej krachom.

Výsledky hodnotenia poukázali na to, že rozhodujúce nedostatky projektov sa dajú rozdeliť do dvoch kategórií:

• buď sa v priebehu prípravy alebo realizácie projektu zabudne na jeden alebo viac faktorov dôležitých pre úspešný výsledok – analýzy, ciele, riziká, cieľová skupina…,

• alebo v správnom čase chýba nevyhnutná disciplína a zodpovednosť pri prijímaní rozhodnutí o zmenách a aktivitách – ľudia v projekte, kompetencie…

Cieľom novej metodiky bolo poučiť sa z predchádzajúcich skúseností a tým zvýšiť náročnosť a komplexnosť prípravnej fázy projektov.

Metodika tvorby projektov EÚ

Metodika sa skladá z 5 základných okruhov:

1. Riadenie projektového cyklu

2. Hlavní aktéri

3. Rozhodnutia

4. Štandardizovaný formát dokumentov

5. Logický rámec (Logframe)

1. Súhrn/zhrnutie

2. Pozadie projektu/základné údaje

3. Kroky/intervencie, zasahovanie

4. Predpoklady

5. Implementácia

6. Faktory zabezpečujúce udržateľnosť projektu

7. Monitorovanie a hodnotenie

8. Závery a návrhy

Analýza situácie:

1. Analýza problémov

   • presné vymedzenie témy,

   • analýza problémovej situácie,

   • identifikácia problémov a vytvorenie príčinnej hierarchie problémov,

   • znázornenie príčinných súvislostí v diagrame.

2. Analýza cieľov

   • prevedenie každého problému v strome problémov na pozitívny stav (cieľ),

   • verifikácia hierarchie cieľov,

   • znázornenie prostriedkov a vzťahov do diagramu.

3. Analýza stratégií

   • identifikácia rôznych možných stratégií vedúcich k celkovému cieľu,

   • voľba stratégie intervencie.

Práca s logickým rámcom

Logický rámec je jasný a jednoduchý. Nesie v sebe základnú vnútornú logistiku projektov. Núti vás k identifikácii kľúčových medzníkov v projekte.
Znižuje pracovnú záťaž niekoľkých pracovníkov projektu v rôznych fázach projektového cyklu.

Popis logického rámca

Logický rámec je matica so štyrmi vertikálnymi stĺpcami a štyrmi horizontálnymi riadkami.

Prvý stĺpec: intervenčná logika

Celkový cieľ (spoločenský zámer): Vysoká úroveň cieľov, ku ktorým intervencia prispeje (napr. celkové ciele odvetvia). Taktiež iné intervencie a aktivity prispievajú k realizácii celkového cieľa.

Cieľ projektu: Cieľ, ktorý sa má dosiahnuť prostredníctvom intervencie. Mala by byť dobrá šanca, že ciele v dlhodobejšej perspektíve (po skončení projektu) budú dosiahnuté. Zásadným cieľom projektu sú vždy udržateľné prínosy pre cieľové skupiny.

Výsledky : Produkty alebo podniknuté aktivity. Výsledky spoločne povedú k realizácii cieľa projektu.

Aktivity : Ide o aktivity, ktoré je potrebné pri intervencii podniknúť v záujme dosiahnutia strednodobých výsledkov.

Druhý stĺpec: objektívne overiteľné ukazovatele (indikátory)

Indikátory: Predstavujú prevádzkový opis prvkov intervenčnej logiky v zmysle cieľových skupín, kvality, kvantity, miesta a času. Sú to vlastne definície cieľov, účelu a výsledkov.

Prostriedky fyzickej a nefyzickej povahy (vstupy) nevyhnutné na realizáciu aktivít sú umiestnené v riadku aktivít (4. riadok).

Tretí stĺpec: zdroje verifikácie (overenia)

Zdroje verifikácie stanovujú, ako/kde sa dá overiť uskutočnenie celkových cieľov, cieľa projektu, výsledkov, aktivít (prostredníctvom indikátorov).

Náklady na intervenciu a zdroje fondov (EDF, vláda, atď.) sú umiestnené v riadku aktivít (4. riadok).

Štvrtý stĺpec: predpoklady a podmienky

Predpoklady sú mimo priamej kontroly intervencie, ale sú veľmi dôležité pre realizáciu strednodobých výsledkov, cieľ projektu a celkové ciele. Napríklad: “Žiadna sabotáž zavlažovacieho systému“ je vonkajší faktor, ktorý rozhodujúcim spôsobom predurčuje, či sa jeden zo strednodobých výsledkov bude udržateľným spôsobom podieľať na dosiahnutí cieľa projektu. Ak je bez akýchkoľvek opatrení nepravdepodobné, že súperiace kmene zanechajú sabotáže, považuje sa predpoklad za “vražedný“.

Vražedné predpoklady znemožňujú úspešnú implementáciu intervencie. V prípade vražedného predpokladu musí byť revidovaná príslušná časť koncepcie projektu. Napríklad od vlády sa dá požadovať, aby začala s programom uzmierenia kmeňov.

Skutočný začiatok takéhoto programu je potom podmienkou. Podmienky je potrebné splniť pred začatím projektu. Sú umiestnené v najnižšej bunke 4. stĺpca.

Intervenčná logika

Prvý stĺpec obsahuje intervenčnú logiku, ktorá je základom stratégie, z ktorej vychádza intervencia .
Obsahuje pozitívne stavy, ktoré majú byť dosiahnuté intervenciou, ako aj celkový cieľ, ku ktorému má intervencia prispieť.
Intervenčná logika ide od prostriedkov k celkovému cieľu: prostredníctvom dostupnosti prostriedkov sa dajú podniknúť aktivity, prostredníctvom aktivít sa dosahujú výsledky, tie potom vedú k celkovému cieľu a prostredníctvom cieľa projektu prispeje intervencia k celkovému cieľu.

Predpoklady

Predpoklady sú vonkajšie faktory, za ktoré nie je intervencia zodpovedná, ale od ktorých je závislé uskutočnenie strednodobých výsledkov, cieľov projektu a celkového cieľa.
Predpoklady odpovedajú na otázku: “Ktoré vonkajšie faktory nie sú ovplyvnené intervenciou, ale významne ovplyvňujú realizáciu intervencie?“

Poznámka redakcie:

Európska komisia vyhlásila 29. apríla 2004 Výzvu na podanie projektov v rámci programu Leonardo da Vinci na dva roky (2005 až 2006) a v súčasnosti začala príprava projektov na rok 2005. Termín uzávierky podania predbežných návrhov projektov Leonardo da Vinci je 1. október 2004. Každý návrh projektu sa musí orientovať na jednu z uvedených priorít programu a ďalšie aktuálne dokumenty, najmä Lisabonskú stratégiu a Kodanskú deklaráciu o odbornom vzdelávaní a príprave.

Každý návrh projektu (okrem tematických akcií) sa musí orientovať na jednu z priorít programu:

PRIORITA 1 – Transparentnosť kvalifikácií
PRIORITA 2 – Kvalita odborného vzdelávania
PRIORITA 3 – Informačné a komunikačné technológie v odbornom vzdelávaní
PRIORITA 4 – Príprava učiteľov, trénerov, lektorov

Pre typ projektu – tematické akcie sú prioritami:

PRIORITA A – Prenos kreditov v odbornom vzdelávaní

PRIORITA B – Uznávanie neformálneho a každodenného vzdelávania

Celé znenie Výzvy je dostupné na adrese: http://www.saaic.sk/leonardo (pozri Program Leonardo, pozri Informačné zdroje a dokumenty, pozri Spoločné materiály).