|
Katalógy musia byť čo najväčšmi rozdelené: treba osobitne zostaviť katalóg kníh, katalóg časopisov a vecný
katalóg. Knižné tituly treba zasa rozdeliť na nové a staršie. Pravopis v obidvoch knižných katalógoch (v katalógu
nových titulov aj v katalógu starých titulov) by mal byť podľa možností odlišný. Napríklad, pri nových tituloch
sa v slove retorica použije jedno “t“, pri starých dve “t“. Čajkovskij sa pri nových tituloch bude písať s “Č“,
pri starých s “Tch“.
Umberto Eco: Babylonský rozhovor,
esej Ako viesť verejnú knižnicu
“Aplikovaná murphológia“ Umberta Eca ponukou exemplárneho odstrašujúceho príkladu zaviedla čitateľa priamo do
jadra problematiky knižničných katalógov. Môžeme sa preto začať venovať teórii.
Čo rozumieme pod pojmom katalóg? Filozofický slovník ho definuje ako zoznam literatúry uchovávanej v
knižnici, vytvorený podľa určitého plánu a podľa stanovených pravidiel v súlade s najnovšími úlohami pri šírení
literatúry. Jeho aktuálny vzhľad vo väčšine knižníc poznačil vývoj v oblasti informačných technológií. Klasický
lístkový katalóg bol nahradený elektronickým. Čitateľ sa už v mnohých knižniciach nemusí prehŕňať v zásuvkách s
katalógovými lístkami, rozlišovať menné a vecné triedenie. Stačí si sadnúť za počítač alebo požiadať o túto činnosť
knihovníka – konzultanta. Využívame OPAC (Online Access Public Catalog), počítačový katalóg kníh a ostatných
knižničných dokumentov [1]. Synonymom je pojem online katalóg. Skladá sa z množstva bibliografických záznamov vo
formáte zrozumiteľnom počítaču (machine-readable format). Internet však v poslednom desaťročí priniesol ďalší
rozvoj katalógov. Hitom sa stal WebPAC (aj WebOPAC). Je to OPAC, ktorý používa grafické používateľské rozhranie
prístupné cez internet (cez službu World Wide Web) [2].
Ide o katalóg vystavený na internete, prístupný čitateľovi v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu z domu,
internetovej kaviarne, z pracoviska, školy, obsahujúci často navyše možnosť rezervácie požadovaných titulov priamo
cez internet. Uvedenú službu ocenia najmä čitatelia tých knižníc, kde sa na prinesenie knihy zo skladu musí
niekoľko hodín či dní čakať. Ušetria si cestu do knižnice kvôli objednávke v online katalógu inej knižnice. Všetko
je to veľmi pekné a užitočné, ale existuje tu i odvrátená strana problému.
Online katalógy sú v knihovníckej obci rozoberané zo všetkých možných hľadísk. Uskutočňujú sa diskusie o
katalogizačných pravidlách, výmenných formátoch a normách týkajúcich sa bibliografického záznamu, o rôznych
softvérových riešeniach a hardvérových či systémových predpokladoch a o finančných nákladoch na sprístupnenie
fondov. Často však zabúdame na to, že knižničný katalóg je v prvom rade službou, zabúdame na čitateľa, používateľa
služieb knižnice, pre ktorého je určený.
Pri úvahe o používateľskej prijateľnosti internetového katalógu treba vychádzať v prvom rade z možností a
vlastností internetu ako takého a zo schopnosti a zručnosti s ním pracovať, ktorú u používateľa predpokladáme. Pri
sledovaní štatistík uvádzajúcich, koľko percent obyvateľov s internetom vie pracovať a aj s ním pracuje, sa
každoročne dozvedáme vyššie čísla. Naposledy sa k používaniu internetu hlásila asi štvrtina obyvateľov Slovenska.
Avšak koľkí z nich sú naozaj schopní s katalógom bez problémov pracovať?
Iste, čitateľské zázemie vedeckých a akademických knižníc sa skladá prevažne z mladších ľudí, študentov či
vysokoškolsky alebo aspoň stredoškolsky vzdelaných, z čitateľov väčších miest, kde je počítačová gramotnosť do
istej miery rozšírená. Ale má každý používateľ internetu v malíčku napríklad boolovskú algebru, ktorá je
nevyhnutnou podmienkou úspešného prehľadávania online katalógu? Alebo sa za používateľa internetu považuje aj ten,
kto si len občas prečíta na internete dennú tlač a problém mu robí aj vyplnenie jednoduchého online formulára alebo
prečítanie elektronickej pošty s prílohou? Dokáže takýto menej zručný čitateľ – používateľ internetu napríklad
vyplniť a odoslať žiadanku alebo si vypýtať prístupové heslo na online prístup k rezervácii, ako to niektoré
knižnice žiadajú pred prvým internetovým objednaním publikácií?
Skutočné schopnosti práce s internetom by možno boli u určitých kategórií čitateľov nemilým prekvapením. A to
ešte nespomíname verejné knižnice, ktoré majú oveľa širšiu čitateľskú obec než vedecké, akademické či odborné
špeciálne knižnice.
Prvý predpoklad práce – internetová gramotnosť – sa dá dosiahnuť vyškolením či skúsenosťami s výpočtovou
technikou, resp. s internetom, ktoré budú v celospoločenskom meradle rásť priamo úmerne rozsahu a významu agiend
sprístupnených a prevádzkovaných online (obchod, bankovníctvo, kontakt s úradmi atď.).
Pristavme sa však aj pri ďalšom z predpokladov, ktorým je zvládnutie knižničnej či skôr odbornej knihovníckej
problematiky. Vie čitateľ, čo znamenajú napríklad také pojmy, ako sú MDT, ISBN, druh dokumentu či rôzne tematické
triedenia, vie sa v nich rýchlo a správne orientovať? Uvedomuje si rozdiel medzi signatúrou a prírastkovým číslom,
pozná vôbec signatúry hľadaných titulov?
Najpoužívanejšími vyhľadávacími kritériami sú jednoznačne: názov diela, autor, kľúčové slová, prípadne ešte
rok vydania. Z tohto aspektu sú naše online katalógy s kompletnými bibliografickými údajmi o titule a s množstvom
vyhľadávacích kritérií priveľmi zložité. Dôsledne sme prispôsobili internetové prezentácie našich fondov zásadám
knižničnej a informačnej vedy. Nezabudli sme však, že náš čitateľ nuansy knihovníctva neovláda a množstvo detailov
ho zbytočne zdržiava alebo aj odradí? Dostali sme sa k otázke prístupu ku katalógom knižníc.
Prístup ku katalógu (a nielen k nemu) by mal byť čo najjednoduchší. Na tomto mieste by sa dalo diskutovať o
prehľadnosti a zrozumiteľnosti internetových stránok všeobecne, nielen tých, ktoré sa týkajú knižníc a ich
katalógov. Existuje tu viacero problémov: žiaden softvér nepožaduje, aby k oknu na zadávanie vyhľadávacieho reťazca
bolo potrebné z hlavnej stránky preklikať až tri hierarchické úrovne, stačí jedna, v horšom prípade dve. Heslo na
prístup do katalógu pre čitateľa by sa tiež nemuselo požadovať hneď na začiatku práce, ale až pri záujme o
rezerváciu či výpožičku. Aj neregistrovaný záujemca o obsah fondu by mal mať možnosť vidieť, či je kniha k
dispozícii, alebo či je požičaná. Ponuka rôznych typov vyhľadávania je tiež síce užitočná, ale nemusela by byť
príliš “na očiach“. Pozrime si napríklad jednoduchý a prehľadný, ba až strohý dizajn vyhľadávača Google, ktorý môže
byť inšpiráciou pre tvorcov každého katalógu.
Pristavme sa aj pri správnosti a aktuálnosti vystavených záznamov. Niet pochýb o tom, že ak napríklad
skatalogizujeme a vystavíme titul s preklepom v mene autora, tak ho žiaden čitateľ v online katalógu pomocou
vyhľadávania podľa autora nenájde. Takisto vtedy, ak by sme zapísali autora tak, že by ho knižničný program
zatriedil podľa krstného mena. Ak predpokladáme, že čitateľ bude preferovať pri vyhľadávaní kľúčové slová, musíme
ich pri katalogizácii ku každému záznamu vytvoriť čo najviac. K potrebe aktuálnosti katalógu uveďme len známu
skutočnosť, že o najnovšie knihy býva zvyčajne najväčší záujem čitateľov.
Ďalším aspektom sú rôzne technicko-“ergonomické“ otázky práce s katalógom. Z technických otázok ide hlavne o
kvalitu pripojenia. Jednoducho povedané, väčšina používateľov sa nebude namáhať s prehľadávaním zložitej štruktúry
stránok hlavne vtedy, ak sa mu každá novootváraná stránka “naťahuje“ dlhý čas. Tu by sa logicky žiadalo navrhnúť,
aby každý portál či internetová prezentácia obsahovali mapu stránok. Ale prehľadnú a výstižnú: takú, ktorej názvy
zodpovedajú obsahu uvedených položiek.
Do oblasti “ergonomických“ otázok práce s internetovými katalógmi zahrnieme tie aspekty, ktoré súhrnne
nazývame ľudský faktor, a to vrátane takých vlastností, ako sú netrpezlivosť, povrchnosť pri štúdiu materiálov
vystavených na internete či neochota študovať rozsiahle návody na obsluhu a učiť sa nové a zložité pracovné
postupy. Inšpiráciu tvorcom katalógov by mohla poskytnúť vedná disciplína zaoberajúca sa účinnosťou reklamy.
Správne vytvorená reklama nám bez ohľadu na to, či to chceme, alebo nie, preniká až “pod kožu“. Aj pri vystavovaní
katalógu knižnice treba “vypichnúť“ to, čo je najdôležitejšie. Zrejme pôjde najmä o linku z hlavnej stránky
knižnice na katalóg, základné zásady práce či pomôcku. Pomôcka by mala byť výstižná, stručná a hlavne vždy na
dosah, nie schovaná pod malou ikonou v rohu obrazovky. Čiže “ergonómiou“ internetového katalógu budeme rozumieť
používateľskú prijateľnosť, prehľadnosť, čitateľnosť nielen vyhľadaných dát, ale aj súvisiacich internetových
stránok.
Ďalší vývoj v oblasti online katalógov nikoho nenechá spať na vavrínoch. V zahraničí už vznikajú prvé
katalógy typu IPAC (Image Public Access Catalog). Ide o katalóg obohatený o obrazovú prílohu, napríklad titulnú
stranu dokumentu. A určite to nebude posledná novinka v oblasti knižničných prezentácií.
Umberto Eco napísal svoju v úvode citovanú esej o knižnici v roku 1981, keď sa o výpočtovej technike v
knižnici nikomu ani nesnívalo. Ktovie, ako by zhodnotil internetové katalógy, keby esej písal dnes?
Použitá literatúra:
FILIT – Otvorená filozofická encyklopédia.
Dostupná na internete.
http://danka.ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit/
ODLIS – Online Dictionary of Library and Information Science. Dostupná na internete.
http://www.wcsu.edu/library/odlis.html
Zendulková, Danica: Internetový katalóg: cesta zarúbaná? In:
Bulletin SAK, roč. 11, 2003, č. 4 s. 14-20.
|