|
(Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre a e-publikovanie na
univerzite)
Dynamické individuálne metódy práce s informáciami, ktoré prinieslo elektronické prostredie, radikálne
zasiahli aj do tradičných modelov prezentácie odborných informácií. Elektronické informačné zdroje sa stali
integrálnou súčasťou informačného prostredia, pričom elektronický dokument je chápaný ako prostriedok sociálnej
komunikácie, ktorý sa od tradičného odlišuje formálnymi a nie obsahovými charakteristikami. Tieto formálne
charakteristiky “oslobodzujú“ obsah od materiálneho nosiča. Pochopenie výhod práce s dokumentmi v elektronickej
forme stálo pri zrode, ale najmä rozšírení elektronického publikovania. Elektronické publikovanie zamerané na
odbornú komunitu sa čoraz viac stáva širokou platformou, na ktorej sa ako plnohodnotný článok snaží uplatniť
akademické prostredie univerzít so svojím informačným potenciálom. Výsledkom sú produkty rozmanitého obsahového
zamerania aj úrovne
. Niekde sú to už komunikačné diaľnice, niekde užšie či širšie chodníčky.
Elektronické publikovanie nemožno však spájať iba s okruhom aktivít zameraných na tvorbu a sprístupňovanie
dokumentov v prostredí webu. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej problematiky je totiž potreba archivovať tieto
dokumenty a riešiť ochranu autorských práv. Avšak informačný zdroj nestačí len spracovať a zverejniť, základnou
podmienkou identifikácie a lokalizácie dokumentu v sieťovom elektronickom prostredí je kvalitná deskripcia
informačného zdroja pomocou štandardov a nástrojov, ktoré využíva internet pri spracovávaní dát vo svojom
prostredí. Faktorom, ktorý sa v tomto dynamickom prostredí na jednej strane ukazuje síce ako veľká výhoda, avšak
zároveň spôsobuje problémy, je v konečnom dôsledku vysoká nestabilita publikovaných zdrojov. Čo je na webe jeden
deň, na druhý už používateľ na tejto adrese nemusí nájsť. Preto je základnou úlohou subjektov, ktorí pôsobia v
tomto prostredí, zabezpečenie stability informačného zdroja z hľadiska lokácie v spojení s archiváciou
zdroja.
Nové modely sprístupňovania dokumentov, ako bolo už spomenuté, využíva aj akademické prostredie a svoju úlohu
v tomto procese majú akademické knižnice. Práve špecifiká knižníc ako informačných centier otvárajú priestor na ich
aktívne zapojenie sa do procesov tvorby a sprístupňovania elektronických informačných zdrojov, pričom
najpriaznivejšie podmienky majú určite knižnice na univerzitách. V tejto súvislosti je potešiteľný fakt, že aj
mnohé slovenské univerzity sa dokázali integrovať do procesu elektronického publikovania v prostredí webu ako
aktívny prvok informačného reťazca. O tom, že knižnica si môže nájsť adekvátne miesto v uvedených aktivitách, by
sme chceli ukázať na príklade Slovenskej poľnohospodárskej knižnice pri SPU v Nitre a projekte elektronického
publikovania riešeného v podmienkach SPU v Nitre. Otvorene treba povedať, že je to nielen o hľadaní si svojho
miesta v súčasnej realite, ale aj o spôsobe, ako deklarovať opodstatnenosť vlastnej existencie v tejto
realite.
Významnú pozornosť riešiteľský kolektív, ktorým je Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU a Centrum
informačných technológií Fakulty ekonomiky a manažmentu, venoval a venuje rozpracovaniu formálnych aspektov tvorby
a sprístupňovania dokumentov, nakoľko snahou je metodicky pomáhať autorom pri vytváraní dokumentov a orientovať ich
na dodržiavanie medzinárodných štandardov platných v oblasti informácií a dokumentácie a ďalších súvisiacich
aspektov.
Východiskami formalizácie celého procesu publikovania boli uvedené skupiny otázok:
-
spracovanie platných STN, STN ISO a ISO noriem a ďalších štandardov,
-
metadátový popis dokumentov,
-
rozpracovanie štandardu XML, tvorba aplikácií.
Pri komunikácii s autorskou verejnosťou, ako aj pri širšej propagácii problematiky elektronického
publikovania v zahraničí a pri prezentovaní dosiahnutých výsledkov má pomôcť aj webová stránka špeciálne vytvorená
pre potreby projektu (obr. 1).
Obr. 1
Pri spracovávaní platných normatívnych dokumentov boli okrem noriem z oblasti informácií a dokumentácie
spracované aj normatívy týkajúce sa používania symbolov, jednotiek, veličín atď., ktoré autori v odbornom texte
môžu použiť.
Význam identifikácie a lokalizácie dokumentu v sieťovom elektronickom prostredí, ktorých podmienkou je
kvalitná deskripcia informačného zdroja, sme už spomenuli. Vývoj v tomto smere dospel k vytvoreniu minimálneho
univerzálneho popisu informačného zdroja, ktorý poznáme pod označením metadáta. Odborníci vyvinuli a rozpracovali
niekoľko takýchto schém a štruktúr, ktoré sú v celosvetovom meradle rešpektované. Metadátový popis je akousi
obdobou bibliografického záznamu, je súčasťou elektronického dokumentu, ale pre používateľa, ktorý dokument vidí v
prehliadači, sa tieto dáta nezobrazujú, nakoľko majú svoju vlastnú formu zápisu (môžu byť priamo súčasťou zdroja).
Jednou z metadátových štruktúr, ktorá prenikla do oblasti elektronického publikovania asi v najširšej miere, je
metadátová štuktúra Dublin Core Metadata Element Set (Dublin Core Metadata Initiative). Riešitelia projektu
e-publikovania na SPU, vychádzajúc z tejto štruktúry, vytvorili metadátový popis pre vybrané skupiny dokumentov –
doktorandské dizertácie, časopisy a články z časopisov, zborníky a state zo zborníkov. Okrem voľnej tvorby
predmetových hesiel sa pri tvorbe deskriptorov používa multilingválny tezaurus FAO – AGROVOC. Tezaurus poskytla na
plné stiahnutie organizácia FAO, snahou je implementovať slovník do príslušnej aplikácie.
Pôvodný zámer riešiteľov – od začiatku v maximálnej miere využiť formát XML – nebolo možné realizovať.
Rozsiahlosť problematiky, ale najmä aktuálne možnosti a stav v oblasti tvorby dokumentov na SPU priniesli potrebu
prijať alternatívne riešenie. Pri publikovaní plnotextových dokumentov sa pracuje s formátmi HTML a PDF. Prečo
formát PDF pri plných textoch?
-
Pri publikovaní plných textov časopisov univerzity (Acta fytotechnica et zootechnica, Acta horticulturae
et regiotecturae, Acta oeconomica et informatica a Acta technologica agriculturae) riešitelia spolupracujú s
vydavateľstvom SPU, ktoré zdrojové texty spracováva v programe Corel Ventura 8. Ten síce umožňuje konverziu do
formátu PDF, ale podpora tohto formátu nie je úplne korektná (súbory sú veľké). Texty sú však
publikovateľné.
-
Maximálny objem zdrojových textov na univerzite je vytváraný v editore MS Word, čo nenachádza plnú
podporu pri následnom prechode do formátu XML, konverzia do formátu PDF je však bezproblémová.
-
Jedným zo spôsobov získavania zdrojových textov je dodatočná digitalizácia tlačeného dokumentu a v tomto
prípade je najvhodnejším riešením publikovanie dokumentu taktiež vo formáte PDF.
Konkrétnymi výsledkami riešenia projektu e-publikovania na SPU v Nitre doteraz sú plnotextové verzie
niekoľkých zborníkov, vybrané doktorandské dizertácie prezentované do úrovne abstraktov a vedecké časopisy
univerzity (Acta fytotechnica et zootechnica, Acta horticulturae et regiotecturae, Acta oeconomica et informatica a
Acta technologica agriculturae), s jednotným grafickým prostredím v dvoch jazykových verziách (SK, EN) a plnými
textami (obr. 2).
Obr. 2
V priebehu riešenia projektu sa na univerzite otvorili nové možnosti, ako využiť informačné zdroje
sprístupňované v rámci projektu e-publikovania. Slovenská poľnohospodárska knižnica buduje databázu publikačnej
činnosti zamestnancov SPU v Nitre. Prechod na systém @RL vytvoril priestor na linkovanie biblio-grafických záznamov
o dokumente s plným textom dokumentu, čo knižnica využila, a okrem plných textov sú k niektorým záznamom pripojené
aj fotografie.
V názve príspevku je použité prirovnanie stavu v oblasti elektronického publikovania k diaľniciam a
chodníčkom. Projekt e-publikovania na SPU v Nitre možno prirovnať k chodníku, ktorý sa má stať základom, i keď nie
možno diaľnice, ale kvalitnej cesty určite. Najnovšou aktivitou je sprístupňovanie plných textov autoreferátov
doktorandských dizertácií už pred obhajobou, pričom po obhájení práce bude text v prípade potreby upravený. Treba
však pravdivo povedať, že prezentovanie autoreferátov je akýmsi východiskom z núdze, pretože sa riešiteľom
nepodarilo získať podporu pre publikovanie dizertačných prác. Príčinou vzniknutej situácie boli okrem iného aj
faktory, na ktoré poukazujeme v úvodnej časti práce – obava pred porušovaním autorských práv, problémy s etikou
publikovania na Slovensku, možno azda aj obavy pred reakciami zo strany odbornej verejnosti. Kriticky si dovolíme
poznamenať, že určite aj istá pohodlnosť a neochota opustiť zaužívané stereotypy. Napriek tomu chce kolektív
riešiteľov projektu v práci pokračovať a maximálne využívať priestor na spoluprácu so všetkými, ktorí moderné
trendy komunikácie najnovších poznatkov v oblasti vedy a výskumu v elektronickom prostredí podporujú a chápu jeho
potenciál.
Zoznam bibliografických odkazov:
|