|
Ak sa pozrieme na proces digitalizácie z nadhľadu a dohodneme sa, že digitalizácia je prevod primárnych
dokumentov do digitálnej (teda strojom čitateľnej) podoby, je zrejmé, že je to veľmi široké pole činností.
Digitálne dokumenty nás v podstate obklopujú. Sú to všetky dokumenty v našich počítačoch, sú to zbierky našej
obľúbenej hudby na CD, filmy na DVD, mnohokrát už i rozhlasové či televízne vysielanie. V súčasnosti vlastne
väčšina dokumentov vzniká v digitálnej podobe, takže pri troške dobrej vôle a snahe dohodnúť sa nie je potrebné
novopublikované dokumenty digitalizovať. Stačí legálnou cestou získať ich pôvodnú digitálnu podobu (po všetkých
redakčných úpravách), previesť ich do niektorého zo štandardných formátov a bibliograficky popísať a spracovať.
Hoci v súčasnosti aj takouto formou vznikajú mnohé zbierky digitálnych dokumentov, ešte stále sa nenachádzame v
ideálnom stave a veľa inštitúcií pre svoje potreby digitalizuje to, čo už v digitálnej podobe niekde existuje či
existovalo. Digitalizácia však nadobúda čoraz väčší význam, najmä ak sa vraciame k dokumentom, ktoré vznikli
dávnejšie – a nemusí ísť len o vzácne rukopisy či starú tlač. Existuje veľa projektov, ktoré majú za cieľ do
digitálnej podoby previesť dokumenty z nie tak dávnych čias. Niektoré projekty vznikli aj na akademickej pôde a v
súčasnosti sú komerčne dostupné. Toto je veľmi stručná prehliadka toho, aké ďalšie typy dokumentov sa dajú v
digitálnej podobe nájsť aj na internete.
Vzácne rukopisy a staré tlače sa nedigitalizujú len kvôli zachyteniu ich grafického stvárnenia. Existujú
dokumenty, ktoré sú pre štúdium histórie či iných odborov dôležité predovšetkým po obsahovej stránke. V takomto
prípade nie je až taká dôležitá digitálna podoba celej stránky dokumentu, ale prepis textu, ktorý obsahuje, a jeho
ďalšie spracovanie. Príkladom môže byť dielo
Patrologia Latina Database (
http://pld.chadwyck.co.uk), ktoré v digitálnej podobe (ako plnotextovú
databázu) ponúka spoločnosť
ProQuest Information and Learning. Ak ostaneme na pôde religionistiky, nemôžeme vynechať
Ad Fontes Academy, ktorá je producentom dvoch zaujímavých kolekcií:
The Digital Library of Classic Protestant Texts a
The Digital Library of the Catholic Reformation. Vydavateľsky a technologicky zabezpečuje sprístupnenie
týchto digitálnych dokumentov spoločnosť
Alexander Street Press, ktorá ponúka aj ďalšie zaujímavé produkty predovšetkým z oblasti literatúry (
http://alexanderstreet.com/products/) podobne ako spoločnosť
ProQuest Information and Learning. Akademické vydavateľstvo
Brepols má vo svojej ponuke tiež rozsiahle kolekcie historických textov v digitálnej podobe (
www.brepols.net/).
Histórie, aj keď menej vzdialenej, sa týkajú aj digitalizované noviny a časopisy. V prípade novín
(predovšetkým významných denníkov či týždenníkov) je tematický záber širší a tieto zdroje sú cenné pre všetky
spoločenskovedné odbory. Ako už bolo spomenuté, aktuálne vydania v digitálnej podobe preberajú vydavateľstvá
databáz priamo z redakčných systémov, takže mnohé denníky sa do databázy dostanú skôr, než vyjdú v tlačenej podobe.
Digitalizovať je však potrebné staršie vydania, pričom cieľom je vytvoriť kolekciu od prvého vydania. Ako príklad
možno spomenúť
The Times Digital Archive (
www.gale.com/Times), ktorý má vo svojej ponuke spoločnosť
Thomson Gale. Táto spoločnosť má v ponuke aj ďalšie digitálne kolekcie so zameraním na literatúru a históriu
(viac informácií nájdete na
www.gale.com). Spoločnosť
ProQuest Information and Learning okrem novinových titulov sleduje aj odborné časopisy a vo svojom projekte
Periodicals Contents Index Full Text (PCI Full Text) vytvára kolekciu odborných periodík od ich prvého
vydania (
http://pcift.chadwyck.co.uk/).
Veľa by sa dalo písať o digitálnych kópiách monografií, príručiek a ďalších referenčných prác (pozri aj s.
34). Za tieto voľne prístupné uvedieme len jeden príklad –
Project Gutenberg (
http://gutenberg.net). Digitalizujú sa však aj špeciálne typy dokumentov.
Zbierky umeleckých diel na CD-ROM vytvára v rámci projektu
Digitales Informationssystem für Kunst und Sozialgeschichte (DISKUS) spoločnosť
K. G. Saur Verlag. Toto vydavateľstvo digitalizuje aj svoje najrozsiahlejšie dielo, čím vzniká
World Biographical Information System Online (
www.saur.de/wbis-online/). Európsku patentovú literatúru nájdete na
severi
Európskeho patentového úradu (
http://ep.espacenet.com/) a podobnú službu prevádzkuje aj
United States Patent and Trademark Office (
www.uspto.gov) . Kvalifikačné práce si zvyčajne spracúvajú samotné univerzity.
Mnohé z nich digitalizáciu vzájomne koordinujú a výsledkom je napríklad aj nekomerčný projekt Networked Digital
Library of Theses and Disertations (
www.ndltd.org). Spoločnosť
ProQuest
Information and Learning ponúka aj možnosť zaradiť ich do rozrastajúcej sa celosvetovej zbierky
ProQuest Digital Dissertations (
www.lib.umi.com/dissertations). V ponuke tejto spoločnosti sú aj
mapové diela, ktoré ponúka aj spoločnosť ebrary (
www.ebrary.com). Pre knihovníkov a ich používateľov sú zaujímavé aj mnohé
ďalšie špeciálne typy dokumentov. Určite sa dajú nájsť kolekcie hudobných diel (notové zápisy, ale aj audionahrávky
či štandardizované MIDI súbory), filmy, fotografie a v podstate všetko, čo môže existovať v digitálnej
podobe.
Ako ukážku na záver možno ponúknuť digitalizované produkty. Architekti pri projektovaní využívajú CAD
systémy, v ktorých kreslia výkresy a pripravujú vizualizácie svojich prác. Aj oni majú svoje vlastné kolekcie
digitálnych objektov – sanitárne zariadenia, nábytok a podobne. Ak vás to zaujíma, skúste si pozrieť napríklad
www.aec-data.com.
|