Pamäť Slovenska – program digitalizácie slovenského kultúrneho dedičstva
Hlavné články|
Ak máme dnes zodpovedne, kompetentne, ale predovšetkým reálne hovoriť o digitalizačných projektoch v rámci programu Pamäť Slovenska, nemôžeme obísť programové tézy, zámery, východiská a ciele jednak integrujúcich a nesporne aj in- Program UNESCO Pamäť sveta a jeho väzby na program Pamäť Slovenska UNESCO už v priebehu druhej polovice 90. rokov iniciovalo úlohy zapájajúce celé spektrum inštitúcií rezortu kultúry – knižnice, múzeá, galérie, cirkvi i sieť archívov – do úloh, ktorých cieľom bola inventarizácia ohrozených historických knižníc, zbierok historických tlačí a vzácnych pamiatok knižnej kultúry (kódexov a prvotlačí), inventarizácia vzácnych archívnych fondov a zbierok, súpisy súborov špeciálnych dokumentov (máp, plánov, grafiky, fotografií), raritných audiovizuálií na historických materiáloch a nosičoch vyžadujúcich v záujme ochrany a zachovania pre budúce generácie prepis na moderné médiá. Všetky uvedené aspekty možno veľmi dobre dokumentovať i konkrétne ilustrovať na programových materiáloch UNESCO týkajúcich sa programu Pamäť sveta, kde sa už pri počiatočnom formulovaní programových téz a úloh jednotlivých členských krajín definovala aj nevyhnutná potreba iniciovať celý komplex činností a aktivít smerujúcich k pasportizácii a záchrane ohrozeného národného dokumentárneho dedičstva – v prípade Slovenskej republiky i dedičstva slovenskej proveniencie v zahraničí. Slovenská národná knižnica v Martine a realizácia programu Pamäť sveta v SR Slovenská národná knižnica iniciovala v roku 1996 široký dotazníkový prieskum, ktorého základným cieľom bola tvorba východiskovej informačnej databázy o najvýznamnejších dokumentoch a pamiatkach z tejto oblasti, ktoré by mohli byť potenciálnym námetom na projekty digitalizácie i prípadné nominácie na zápisy do zoznamu vzácneho a ohrozeného dokumentárneho dedičstva sveta. Materiál obsahujúci odporučené zásady a kritériá výberu bol adresovaný takmer 300 slovenským inštitúciám – knižniciam, archívom, múzeám, galériám, príslušným spoločenskovedným ústavom Slovenskej akadémie vied, fakultám vysokých škôl i cirkvám. Aj napriek tomu, že sa táto akcia nestretla so všeobecnou podporou, možno ju hodnotiť ako rozsiahlu informačnú kampaň pre program Pamäť sveta i Pamäť Slovenska, ktorá priniesla významné námety a podnety na konkrétne projekty digitalizácie vzácnych dokumentov najrôznejšieho obsahu a typu. V rámci programu Pamäť sveta sa veľká pozornosť venovala tvorbe národných registrov vzácneho a ohrozeného dokumentárneho dedičstva, osobitne knižničných a archívnych dokumentov, ale aj špeciálnych dokumentov s aplikáciou kritérií výberu dokumentov určených na digitalizáciu odporúčaných UNESCO. Boli stanovené základné, ťažiskové a univerzálne kritériá, ktoré je možné v detailoch špecifikovať na národné, regionálne podmienky i osobité podmienky, priority a potreby jednotlivých inštitúcií. Zvýrazňoval sa a odporúčal prvok vzájomnej kombinácie a prieniku viacerých kritérií, prvok optimálnej aplikovateľnosti v podmienkach príslušných správcov a vlastníkov dokumentárneho dedičstva, ďalej prvok kultúrnohistorickej a pramennej hodnoty bez ohľadu na vek, resp. starobylosť dokumentov a aspekt nenahraditeľnosti dokumentov. Podrobnejšie boli rozpracované aj kritériá zohľadňujúce potreby vedy a výskumu, kontextuálnosti, formy a fyzickej podstaty, ochrany a rizík poškodenia dokumentov, metódy vertikálneho výberu (chronologické) a horizontálneho výberu (tematické a typologické aspekty). Rozdiskutované a prijaté boli aj základné výberové kritériá pre dokumentárne dedičstvo určené na zápis do svetových zoznamov UNESCO, ktoré možno prirodzene aplikovať aj v národných podmienkach. Sumarizácia a systém výberových kritérií je zároveň dobrým praktickým i metodologickým východiskom pri hľadaní odpovedí na otázky typu: Čo je pamäťou Slovenska?, resp. Čo tvorí Pamäť Slovenska? V podstate tu sú ukryté aj odpovede na otázku, čo digitalizovať a v akom rozsahu. Dôsledným a komplexným uplatnením týchto výberových kritérií možno dospieť aj k základným tézam definujúcim pojem, profil, charakter a štruktúru slovenského kultúrneho a dokumentárneho dedičstva doma i v zahraničí z aspektov programu Pamäť Slovenska v prirodzených väzbách na program UNESCO Pamäť sveta. Pamäť Slovenska Pod pojmom Pamäť Slovenska možno teda chápať súbor historických dokumentov všetkých typov, foriem a obsahu, dôležitých a významných pre ucelené poznanie komplexného historického, politického, kultúrneho a civilizačného vývoja na území Slovenska vôbec, zvlášť národného, politického, kultúrneho a sociálneho vývoja Slovákov a významných slovenských osobností pôsobiacich doma alebo vo svete. Tento súbor dokumentov možno nazvať aj pramenným a dokumentačným tezaurom Pamäte Slovenska, kde by mali patriť (bez hierarchie dôležitosti):
Na základe uvedených téz možno definovať dve vízie: 1. základná vízia zamerania a štruktúry príslušných digitálnych dokumentačných edícií Pamäte Slovenska, 2. základná vízia príslušných digitálnych archívov. Pri uplatnení hľadiska typológie dokumentov i určitého tematického výberu by mohli byť zameranie a štruktúra digitálnych dokumentačných edícií Pamäte Slovenska nasledujúce:
Je to však len pokus o základný náčrt ideálnej situácie. Úplne iná je reálna situácia i bilancia toho, čo sa vykonalo, čo je hotové, čo je rozpracované a čo je možné plánovať dnes alebo v najbližšej budúcnosti v podmienkach príslušných slovenských pracovísk. Digitalizačné projekty SNK v rámci programu Pamäť sveta I. Projekt “Kronika Jána z Turca na CD-ROM“ V novembri roku 1996 využila SNK (v rámci medzinárodného podujatia k problematike digitalizácie rukopisov a vzácnych tlačí, konaného na pôde Národnej knižnice v Prahe pod patronátom UNESCO) možnosť digitalizovať faksimile vzácnej prvotlače z jej fondov – Uhorskej kroniky Jána z Turca (Johannes de Thurocz: Chronica Hungarorum), ktorá sa pokladá za najrozsiahlejšie uhorské kronikárske dielo 15. storočia. Dielo mapujúce uhorské dejiny od najstarších čias až po dobytie Viedne kráľom Matejom Korvínom roku 1487 vyšlo prvýkrát v Brne už v roku 1488. Stalo sa známym predovšetkým výskytom mena Slováčko (Zlowachko – jeden z veliteľov ozbrojených bratríckych družín), ale aj slovenských pomenovaní niektorých lokalít. V zbierke prvotlačí SNK sa okrem neho nachádzalo aj druhé (augsburské) vydanie z roku 1488 s početnými kolorovanými drevorezmi, a práve toto vydanie sa stalo predmetom digitalizácie. Súčasťou jeho základného spracovania a vydania na CD-ROM-e je popri kompletnej obrazovej dokumentácii zrealizovanej spoločnosťou Albertina icome (priamou digitalizáciou kamerou Kodak DCS 460) aj textová časť obsahujúca základné bibliografické údaje o dokumente, biografiu Jána z Turca a základnú anotáciu k vzniku a obsahu diela. Kvalitná používateľská verzia vďaka softvérovému systému Winifret spoločnosti Albertina icome umožňuje detailný prístup k všetkým častiam dokumentu vrátane väzby. II. Projekt “Bratislavský antifonár II (Hanov kódex) na CD-ROM-e“ ako pilotný výstup digitálnej edí cie “Memoria Slovaciae – medii aevi manuscripta“ SNK v Martine roku 1995 iniciovala na pôde Slovenského národného archívu v Bratislave aj pomerne široko koncipovaný projekt digitalizácie stredovekých iluminovaných kódexov Knižnice Bratislavskej kapituly, najcennejšieho a najrozsiahlejšieho kódexového súboru zachovaného na území Slovenska, ktorého záber bol postupne zúžený na skupinu piatich antifonárov (Bratislavský antifonár I, IIab, III, IV, V). Z nich umeleckou úrovňou i kultúrnohistorickou hodnotou vyniká Bratislavský antifonár II (tzv. Hanov kódex), dvojzväzkový pergamenový klenot, predstavujúci jednu z najkrajších pamiatok knižnej kultúry stredovekej Bratislavy. V roku 1996 sa začali práce na jeho analytickom spracovaní, v roku 1997 bol spolu so súborom ostatných stredovekých hudobných iluminovaných pamiatok bratislavskej proveniencie zaradený rozhodnutím medzinárodného poradného výboru pre program Pamäť sveta UNESCO do elitného zoznamu vzácneho dokumentárneho dedičstva sveta – Registra Pamäte sveta (Memory of the World Register). Digitalizáciu dokumentu zrealizovala začiatkom roka 2000 spoločnosť AiP Beroun, ktorá bola aj technickým realizátorom diela oficiálne vydaného v roku 2001 Slovenskou národnou knižnicou v Martine. Bratislavský antifonár II (Hanov kódex) sa stal pilotným projektom už spomenutej slovenskej digitálnej edície vzácnych stredovekých rukopisov, nazvanej príznačne “Memoria Slovaciae – medii aevi manuscripta“. Jeho faksimile v podobe CD-ROM umožňuje (vďaka softvéru Manufret, vyvinutom v AiP Beroun) komplexný prístup k jednotlivým častiam dokumentu nasnímaného priamo v štyroch úrovniach kvality (gallery, prewiev, normal, detail). Cez úvodnú stránku s logami troch inštitúcií (Slovenský národný archív, Archív mesta Bratislava a Múzeum mesta Bratislava), ktoré poskytli príslušné časti, je možný pohodlný prístup k digitálnej kópii kódexu i všetkým textom elektronickej publikácie. Tie tvorí okrem iných štúdia Dr. Júliusa Sopku “Kódexy knižnice Bratislavskej kapituly“, členená na súbory zachovaných študijných kódexov a iluminované kódexy. Vo vyznačených častiach textu je možné viesť linky na poznámkový aparát a terminologický slovník z oblasti kodikológie, umenovedy a liturgie. Po krátkej anotovanej časti “Bratislavské antifonáre I – V“ nasleduje podrobný výklad o Bratislavskom antifonári II, členený na podrobnú anotáciu o ňom, jeho skladbu, foliáciu, písaciu plochu, zachovanie, písmo, výzdobu, notáciu a väzbu. Cez vyznačené fóliá v texte možno prejsť priamo do obrazovo-analytickej časti. Významnou súčasťou textovej štruktúry CD-ROM-u je aj komplexný umenovedný rozbor rukopisnej pamiatky. Jej autor Dr. Dušan Buran svoju štúdiu rozčlenil na časť “Výzdoba (iniciály, marginálna výzdoba)“, “Figurálne iniciály“ v poradí podľa fólií, ďalej “Súčasti kódexu v Mestskom múzeu v Bratislave“, “Dekor“, “Pisárske iniciály s figuratívnou výzdobou“, “Technika iluminácií“ a “Maliari a ich slohové východiská“. Aj v týchto textoch sú aktivované príslušné fóliá umožňujúce priamy vstup do obrazovo–analytickej časti. Zvyšné texty sú buď vysvetľujúcimi blokmi informácií (Štruktúra analytického opisu Bratislavského antifonára II), rozpisom obsahu dokumentu podľa jeho častí (zväzok IIa, zväzok Iib), súborom bibliografických informácií (Bibliografia) alebo napokon terminologickou pomôckou pre používateľa (Slovník odbornej terminológie…). III. Projekt “Bratislavský antifonár I a III na CD-ROM-e“ V roku 2001 zrealizovala spoločnosť AiP Beroun aj digitalizáciu Bratislavského antifonára I, ktorého oficiálne vydanie v podobe CD-ROM sa ukončí počas tohto roka. Garantom i vydavateľom diela bola rovnako ako v prvom prípade SNK v Martine, ktorá hodlá v tomto roku rozšíriť digitálnu sériu bratislavských kódexov aj spracovaním a vydaním Bratislavského antifonára III. Bratislavský antifonár I na rozdiel od Hanovho kódexu obsahuje aj komplexnú muzikologickú analýzu pamiatky, ilustrovanú šiestimi audionahrávkami stredovekých spevov, ktoré zrealizoval súbor Schola Gregoriana Bratislavensis. Možno predpokladať, že do roku 2005 sa splní záväzok SR voči UNESCO v digitálnom vydaní kompletnej série bratislavských antifonárov. Ďalšie projekty digitalizácie pamiatok knižnej kultúry na Slovensku Pokiaľ ide o ďalšie stredoveké rukopisné pamiatky slovenskej proveniencie, resp. so vzťahom k Slovensku, sú k dispozícii aj ďalšie námety. Do úvahy prichádza digitalizácia Nitrianskeho kódexu i niektorých diel bývalej stredovekej levočskej knižnice uloženej od konca 18. storočia v sedmohradskej Alba Iulii (Bibliotheca Batthyaneum), predovšetkým bratislavských misálov a tzv. Justiniánovho kódexu. IV. Digitalizačný projekt Univerzitnej knižnice v Bratislave Druhým slovenským projektom zaradeným v roku 1997 rovnako do Registra Pamäte sveta UNESCO je iniciatíva Univerzitnej knižnice v Bratislave, ktorej cieľom je digitalizácia arabských, perzských a tureckých rukopisov, ktoré boli súčasťou knižnice Safveta bega Bašagiča zo Sarajeva. V návrhu digitalizačného projektu sa uvažovalo s niekoľkými alternatívami (kompletná digitalizácia jedného diela, digitalizácia vybraných dokumentov podľa stanovených kritérií, kompletná digitalizácia súboru dokumentov, digitalizácia titulných a záverečných strán s bibliografickým popisom). Výsledný produkt v podobe CD-ROM je už na svete. Technickým garantom bola opäť spoločnosť AiP Beroun. Záverom K tomu, aby uvedené projekty a ambície príslušných inštitúcií (archívov, knižníc, múzeí, galérií, ústavov SAV, rozhlasu, televízie) našli aj reálny hmatateľný tvar v realizovaných výstupoch, je práve teraz nesmierne dôležité zhodnotiť a pomenovať stav reálnych domácich technických možností, kde Slovensko výrazne zaostáva už v rámci krajín V4, možností kooperácie so zahraničím a využívania foriem technologickej pomoci rozvinutých firiem a špecializovaných spoločností pôsobiacich vo vyspelom svete. Nevyhnutnosťou bude aj mobilizácia ľudských zdrojov – odborných a vedeckých garantov, gestorov a potenciálnych riešiteľov nových projektov. Ťažiskovým problémom zostáva aj riešenie možných zdrojov financovania týchto projektov doma a v zahraničí, ako aj vytvorenie mechanizmu ich zhodnocovania ako vedecko-informačného fenoménu i kultúrneho a obchodného artikla spojeného s vedeckým, vzdelávacím a kultúrno-spoločenským rozvojom. Kľúčovým nesporne zostáva aj široké celospoločenské využitie projektov pre oblasť vedy a výskumu, vzdelávania a osvety, medzinárodnej výmeny dokumentov i modernej prezentácie slovenskej kultúry, umenia a histórie v domácom, európskom i svetovom kontexte.
Začiatok diela (Incipit)
Voľba Mateja Korvína za uhorského kráľa
Vojská s arpádovskou symbolikou (drevorez) Bratislavský antifonár II (Hanov kódex) |
