|
Knižnice pre mládež a vzdelávanie
Taesch, Danielle: Les bibliothčques pour la jeunesse et la formation. In
BBF [online]. Paris : Enssib, 2003 [cit.2004-07-07], 2003, 48.n. 1, p. 65-67. Dostupné na internete:
http://bbf.enssib.fr/bbf/html/2003_48_1/2003-1-p65-taesch.xml.asp.
Súčasné nedostatky vo vzdelávaní knihovníkov v oblasti špecializovanej na mládež si vynucujú potrebu opätovne
definovať poslanie a spôsoby fungovania týchto služieb a znovu sa zamyslieť nad vzdelávaním. Je potrebné
štruktúrovať vzdelávanie tak, aby dokázalo čeliť novej realite v čítaní, vzťahu ku knihe, aby sa posilnila
transverzálna politika čítania, aby sa knižnice zapojili do siete a zmenili správanie, aby sa odstránili bariéry a
rozšírilo sa vzdelávanie v zamestnaneckých kolektívoch… Je potrebné, aby sa vyvíjali vzťahy medzi školou a
knižnicou. To sú výzvy a očakávania týkajúce sa tejto profesie.
Vzdelávacie stredisko
http://www.collectionscanada.ca/education/index-f.html
Knižnica a archív Kanady na svojich webových stránkach uverejňuje informácie o Vzdelávacom stredisku, ktoré
je zdrojom vzdelávacích produktov a služieb významnej kvality určeným učiteľom a žiakom. Ponúka zoznam webových
stránok, pedagogických nástrojov a primárnych digitalizovaných zdrojov vybraných z fondu knižnice (tlačené
dokumenty, časopisy, mapy, obrázky, maľby, rukopisy i tlačenú a nahratú hudbu). V sekcii
Pre učiteľov sa nachádzajú vyučovacie moduly a globálne stratégie, plány, ako viesť vyučovacie hodiny,
nápady a činnosti pre triedy, zábavné dotazníky a príručky, ako používať primárne zdroje a profesionálne sa
zdokonaľovať… V sekcii
Pre žiakov je zoznam liniek k stránkam vynikajúco zrozumiteľným deťom, ako aj vzácne podnety k čítaniu.
Skrinka nástrojov vzdelávacieho strediska obsahuje nástroje zlepšujúce možnosti vzdelávať sa. Výber
originálnych dokumentov vysokej hodnoty (fotografie, listy, výťahy z dôverných časopisov, umelecké diela, politické
karikatúry, články časopisov, tlačenú a hranú hudbu) zo zbierok Knižnice a archívu Kanady ponúka
Sieť zdrojov. Vďaka originálnym dokumentom majú deti prístup priamo ku kanadskej histórii a kultúre.
Profesionálne zdokonaľovanie knihovníkov v oblasti predmetovej katalogizácie (vzorový model
školenia)
DUDZIAK-KOWALSKA, Malgorzata: Doskonalenie zawodove bibliotekarzy w zakresie katalogowania przedmiotowego
(przykładowy model szkolenia). In
EBIB [online]. Warszawa : Stovarzyszenie Bibliotekarzy Polskich KWE, [cit. 2004-07-06] 2004, n. 54. Dostupné
na internete:
http://ebib.oss.wroc.pl/2004/54/dudziak.php. ISSN
1507-7187
Mnohé poľské vedecké knižnice sa rozhodli pri vecnom spracúvaní využívať jazyk predmetových hesiel
jhp KABA. Časom vznikla potreba vypracovať model školení pre pracovníkov knižníc. Základom systému školení v
oblasti vecného spracovania v jhp KABA, vypracovaného a už niekoľko rokov využívaného v Hlavnej knižnici Banskej
akadémie v Krakove, sa stal známy a rozšírený model školenia – tzv. systematický model školenia. Obsahuje popis
koncepcie školení v oblasti katalogizácie v jhp KABA. Účastníci školenia sú rozdeľovaní do určitých skupín (noví
pracovníci, pracovníci usilujúci sa o zvýšenie kvalifikácie, ktorú vyžaduje nadriadený, pracovníci oddelení vecného
spracovania iných vedeckých knižníc, pracovníci fakultných knižníc, študenti knihovníctva) a v závislosti od typu
skupiny sú rôzne aj etapy (krátky cyklus, dlhý cyklus…). Cieľom školenia v oblasti vecného spracovania dokumentov
jhp KABA je získať vedomosti umožňujúce pochopiť podstatu jazyka, jeho metodiku a jeho praktické využitie. S tým
súvisí oboznámenie sa so zásadami tvorby jhp KABA, tvorby záznamov vzorových hesiel vo formáte MARC 21, metodikou
jazyka a podstatnými činnosťami spätými s tematizovaním dokumentov v jhp KABA, postupmi ukladania údajov do
bibliografických záznamov spracúvaných dokumentov. Účastníci sú oboznamovaní s najdôležitejšími publikáciami
týkajúcimi sa predmetu školenia.
Samotný program školenia sa skladá z časti teoretickej i praktickej. Je veľmi pružný a orientovaný na nové
úlohy. V jednotlivých skupinách sa môže modifikovať a musí zohľadňovať individuálne potreby jednotlivých
poslucháčov či celých skupín. Školenie sa končí vyhodnocovaním. Účastníci školenia oceňujú najmä individuálny
prístup, priamy kontakt so spracovateľským kolektívom, pružnosť školiteľov i možnosť výmeny názorov a pohľadov.
Predstavená koncepcia školení tohto druhu je výstižná a hodna nasledovania.
Informačná spoločnosť a vylúčení.
Úlohy vzdelávania a sociálnej politiky. Potenciálna účasť knižníc
DŁUGOSZ, Joanna: Społeczeństwo informacyjne a wykluczeni. Zadania edukacji i politiki społecznej. Potencjalny
udział bibliotek. In
EBIB [online], Warszawa : Stowarzyszenie Bibliotekarzy Polskich KWE, 2003, [cit. 2004-07-06], n. 7 (47).
Dostupné na internete:
http://ebib.oss.wroc.pl/2003/47/dlugosz.php. ISSN
1507-7187
Receptom na vysporiadanie sa s problémami spojenými s informačnou spoločnosťou je zodpovedajúci model
vzdelávania. Ten by mal v sebe spájať o. i. humanistickú a technickú výchovu, zabezpečenie všestranného rozvoja,
pričom sa nesmie pripustiť premena homo sapiens na homo videns – človeka vnímajúceho svet iba pomocou obrazov a
vzdelávanie nesmie byť odtrhnuté od trhu práce. Musí sa uskutočňovať jednak metódami tradičnými a môže taktiež
využívať výdobytky informačných technológií a telekomunikácií, ako to umožňuje moderná forma nepretržitého
vzdelávania – interaktívne vzdelávanie (e-learning). Určitou prekážkou pri tejto forme vzdelávania sú faktory
materiálneho pôvodu (nízke príjmy), psychologické (obavy z narábania s informatickými nástrojmi) a infraštruktúrne
(nedostatok možností pripojiť sa k sieti v odľahlých či slabo zaľudnených územiach). A tu je miesto pre
zaangažovanie sa knižníc – umožňujú prístup k zdrojom informácií a vedy, majú poznatky o svojich používateľoch, ich
potrebách a správaní, majú kontakt s bohatým a rôznorodým kultúrnym dedičstvom ľudstva a vďaka novým technológiám
knižnice navzájom spolupracujú. Sú jedným z miest realizácie jedného zo základných práv človeka v informačnej
spoločnosti – práva na informácie. Z hľadiska vzdelávania majú knižnice široké pole činnosti. Sú na to predurčené.
To, že sa knižnica podieľa na rozvoji vedy, hospodárstva, kultúry a osvety, značí, že pre spoločnosť, ktorá
informácie potrebuje, k nim zabezpečuje prístup.
Nový pohľad na súčasné možnosti vzdelávania budúcich knihovníkov: nové vzdelávacie technológie na katedre
informačných technológií a elektronických knižníc Moskovského štátneho inštitútu kultúry a umení
(MGUKI)
Adamjanc, A. O.: Novyj vzgľad na sovremennyje vozmožnosti obučenija buduščich bibliotekarej: novyje
obrazovateľnyje technologii kafedry informacionnych technologij i elektronnych bibliotek MGUKI. In
Naučnyje i techničeskije biblioteki [online], 2003 [cit. 2004-07-15], n. 2.
Dostupné na internete:
http://ellib.gpntb.ru/ntb/2003/2/ntb_2_12_2003.htm
V súčasnej etape prechodu Ruska k informačnej spoločnosti objektívne vznikli nové požiadavky na prípravu
diplomovaných odborníkov, ktorí by boli schopní pracovať v knižnično-informačnej sfére a v oblasti vzdelávania a
kultúry. Na fakultách humanitného zamerania sa začali bežne prednášať také povinné predmety ako výpočtové praktiká,
výpočtová technika a programovanie, matematika a informatika a na najpoprednej-
ších univerzitách, kam možno zaradiť aj Moskovský štátny inštitút kultúry a umení (MGUKI), sa na
knižnično-informačnej fakulte prednáša aj internetová a intranetová technológia. Ukázalo sa, že je potrebný
dostatočný počet týchto odborníkov pre celú oblasť automatických systémov v knižniciach a informačných centrách na
všetkých úrovniach – od federálnych po regionálne, odvetvové, špeciálne a komunálne. Okrem riadenia výroby pomocou
automatizovaných systémov títo odborníci musia ovládať aj informačno-rešeršné systémy. Projektovanie týchto
systémov sa vyučuje zatiaľ na jedinej univerzite v Rusku – v spomínanom MGUKI, kde na to bola roku 2000 vybudovaná
špeciálna katedra pod názvom Katedra informačných technológií a elektronických knižníc. Jej absolventi sú
odborníkmi na výpočtové technológie v knižnično-infomačných systémoch. Zakladateľ katedry je súčasne prvým
námestníkom riaditeľa Štátnej verejnej vedecko-technickej knižnice (GPNTB) a praktická časť štúdia prebieha práve v
nej. Na prípravu ročníkových a diplomových prác študentov tejto katedry sú v knižnici vyhradené špeciálne pracovné
miesta vybavené najmodernejšími počítačmi. Spolupráca týchto dvoch inštitúcií sa riadi špeciálnou zmluvou medzi
nimi. Prednášateľmi na katedre informačných technológií a elektronických knižníc sú vedúci odborníci práve z tejto
knižnice. Sú pripravení prednášať dvanásť nových disciplín, ktoré treba skoordinovať s tradičnými predmetmi na
knižnično-informačnej fakulte. Príprava učebných plánov sa časovo zhodla s prípravou novej vzdelávacej normy, takže
je reálna nádej, že príde ku konsenzu. Takto pripravené štúdium je pre študentov atraktívne, navyše je tu aj
možnosť pokračovať v štúdiu vo forme ašpirantúry, o ktorú je veľký záujem nielen zo strany domácich uchádzačov, ale
aj z radov zahraničných študentov.
|