Univerzitné vzdelávanie informačných pracovníkov

Úvodom

Na poslednej konferencii Inforum v máji 2004 sa v jednej zo sekcií krátko diskutovalo o otázke pripravenosti
pracovníkov našich stredísk vedecko-technických informácií a odborných knižníc predovšetkým v priemyselných
podnikoch na plnenie nových informačných úloh spojených s našou hospodárskou transformáciou po roku 1989. Prakticky
obdobný proces prebehol na Slovensku aj u nás v Čechách. Náš spôsob transformácie v značnej miere zlikvidoval
nároky na informácie pre technický výskum a vývoj bez toho, ako sa očakávalo, aby nastolil špecifické potreby
informačnej podpory manažmentu v podnikaní. Náš nový (často však staronový) manažment totiž žiadne také požiadavky,
až na vzácne výnimky, neformuloval a existujúce vedecko-informačné strediská sa stali – opäť až na vzácne výnimky –
prebytočnými. Márne boli snahy niektorých informačných špecialistov predstaviť svoje pracoviská ako potrebné i v
nových podmienkach. Pretože boli veľmi kvalifikovaní, získali často prestížne miesta v podnikoch i na vládnych
úradoch, prípadne na vysokých školách. Vzdelanie ani prax v podnikovom informačnom manažmente u nás mať nemohli a
naše firmy, pokiaľ v priebehu 90. rokov neskrachovali, vydali sa spravidla cestou jednoduchej výroby bez nárokov na
vlastný technický rozvoj, alebo boli zakúpené zahraničnými “strategickými partnermi“, ktorí si však výskum a vývoj
vrátane jeho informačného zabezpečenia ponechali v domovských sídlach. Strediská sa teda u nás likvidovali a
úspechom bolo, ak ostala aspoň skromne vybavená podniková knižnica. Iba v rezortoch, kde existuje ministerstvo
alebo iný druh ústredného orgánu štátnej správy, sa v istej podobe uchovali odvetvové vedecko-informačné strediská.
Tie však pracujú nielen v prospech výskumu a vývoja, ale musia tiež plniť špeciálne požiadavky svojich nadriadených
orgánov, ktoré ich financujú.

V Čechách sa “demolačný“ proces v niekdajšej sústave VTEI (vedeckých, technických a ekonomických informácií)
nezastavil ani na vládnej úrovni a k 1. januáru vtedajšia Klausova administratíva zlikvidovala aj Národné
informačné stredisko Českej republiky, nastupnícku organizáciu kedysi federálneho Ústredia vedeckých, technických a
ekonomických informácií. Nezodpovedalo ekonomickej koncepcii “neviditeľnej ruky trhu“ a nedokázalo si na seba
zarobiť na 100%. Išlo o príspevkovú organizáciu zhruba z jednej tretiny finančne sebestačnú, ktorá zabezpečovala
predovšetkým ekonomické informácie pre začínajúcich podnikateľov, no najmä podporovala prípravu štátu na vstup do
Európskej únie. To sa však vzhľadom na kritické stanovisko vtedajšej vedúcej strany (ODS) voči EÚ ukázalo z
hľadiska riadenia NIS ako takticky neprezieravé. Posledný klinček si zatĺklo do svojho konca usporiadaním
konferencie
Fórum o informačnej spoločnosti EÚ, ktorá sa konala v nečlenskej krajine v jeseni roku 1996 na Pražskom
hrade pod patronátom prezidenta Václava Havla. Okolnosti a priebeh dokumentuje napr. informácia o jeho konaní z
tých čias, publikovaná v onedlho potom zaniknutom časopise Infocus [1].

Do 21. storočia sme našťastie vstúpili ako regulárne členské štáty EÚ a naša informačná scéna už nebude
celkom poplatná iba rôznym národným politickým veličinám, ale zákonite sa bude integrovať do reálneho prostredia
tohto ekonomicko-politického zoskupenia, čo znamená výzvu aj pre celú informačnú profesiu. Je zrejmé, že tá sa v
posledných rokoch skutočne mení jednak čo sa týka obsahu, jednak aj čo sa týka rozsahu. Z toho vyplývajú aj nové
nároky na vzdelávanie informačných pracovníkov. Nejde iba o prípravu pracovníkov vo vedecko-technických
informáciách, odborných a verejných knižniciach. Vplyvom informatizácie spoločnosti sa informačný sektor, ako ho už
v 70. rokoch minulého storočia z makroekonomického hľadiska definoval pre rodiacu sa postindustriálnu epochu
americký ekonóm Marc Porat [2], rozšíril prakticky do všetkých intelektuálnych aktivít spoločnosti. Z toho vyplýva
nová koncepcia vzdelávania, ktorá sa začala presadzovať po roku 1989 a nadobudla celkové obrysy do konca 20.
storočia v Ústave informačných štúdií a knihovníctva Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe (ďalej iba
ÚISK).

V ďalšom texte sú stručne naznačené východiská a hlavné princípy, na ktorých je dnes založený informačne
orientovaný vzdelávací proces na pražskej univerzite.

Východiská vzdelávacej koncepcie na ÚISK

Vzdelávanie budúcich informačných profesionálov sa v prípade univerzity sústreďuje na najvyššie aprobačné
úrovne, t. j. nielen bakalárske a magisterské, ale aj na doktorandské štúdium. (Okrem ÚISK existujú v Čechách ešte
knihovnícko-informačné bakalárske štúdium v Opave a Brne, kde je dnes i takto orientovaný magisterský program, a
tiež v Prahe a Brne začali už v polovici 90. rokov minulého storočia výučbu knihovníkov vyššej odbornej školy
informačných služieb.) ÚISK vychádza z predpokladu, že informačná profesia v súčasnosti nebývalo zasahuje širokú
vecnú oblasť, teda nielen knihovnícko-informačnú. Tá začína niekde štúdiom histórie písomníctva a končí pri
analýzach komunikácie informácií a tvorbe systémov v riadení podnikov alebo v inštitúciách fungujúcich v
spoločenskej správe. V rámci štátnej nomenklatúry všetkých vysokoškolských študijných programov Českej republiky,
ktoré môžu byť vládnou akreditačnou komisiou akreditované, prináleží programu
Informačné štúdiá a knihovníctvo pod kódom 7201, navyše s postgraduálnym doktorandským programom
Informačná veda, relatívne významné miesto, a to na úrovni napr. sociológie, psychológie alebo informatiky.
Viaže sa – podobne ako na Slovensku, ako o tom referuje profesor Kimlička [3] – na vedy o spoločenskom komunikačnom
procese spolu so žurnalistikou. Tieto programy sa v Čechách musia veľmi úzkostlivo vymedzovať oproti iným odborom a
vedným disciplínam, ktorých niektoré vetvy sa často zamieňajú s naším odborom. Na jednej strane ide o technologicky
orientované odbory, ako je informatika, a na druhej strane humanitné a sociálne vedy, ako sú lingvistika a
špeciálna semiotika, kognitívne vedy, psychológia, ale tiež napr. teória riadenia alebo na druhej strane estetika.
Všetky tieto a ešte iné odbory sú často významnou základňou pre aplikáciu ich metód a výsledkov skúmania,
nie však súčasťou dnes už svojbytného odboru informačného, zahrnujúceho logicky tiež knihovníctvo a
knihovedu. Tento odbor ostatné iba využíva, aplikuje, nie však zahŕňa, práve tak ako napr. medicína využíva chémiu,
biológiu a dnes aj informatiku.

Uvedené študijné programy vychádzajú z predpokladu, že priestor, v ktorom sa vysokokvalifikovaní informační
profesionáli dnes, ale najmä zajtra uplatnia, je nesmierne široký. Ide o profesiu, ktorá stojí niekde medzi
tvorcami informačných produktov a ich potenciálnymi používateľmi. Ich úlohou je organizovať komunikáciu medzi
tvorcom a používateľom tak, aby používateľ získal vždy, keď to potrebuje, prístup k informácii, dokumentu, resp.
dielu, ktoré uspokojí jeho informačnú potrebu, prípadne i jeho kultúrnu potrebu, akou je napríklad čítanie
umeleckej literatúry. Sme, obrazne povedané, akousi poštou, ktorá pracuje s listami odovzdanými bez adries.
Tie treba na základe obsahu týchto “zásielok“ najskôr zistiť a to, čo je vyslané, doručiť – buď ihneď, alebo po
usporiadanom uložení, až keď sa to požaduje – tým správnym adresátom. Toto nesporne vznešené poslanie vyžaduje
v súčasnosti už nasadenie nielen vysokej intelektuálnej schopnosti profesionálov, ktorí ho napĺňajú, ale aj tej
najvyspelejšej počítačovej a telekomunikačnej techniky a technológie. Kvôli uspokojovaniu informačných potrieb
spoločnosti vzniklo i nové hospodárske odvetvie, označované ako
informačný priemysel.

Priestor, ktorým sa vymedzujú cieľové informačné profesie, ku ktorým môže smerovať vysokoškolské vzdelávanie,
možno vymedziť vymenovaním a charakteristikami oblastí, v ktorých absolventi takéhoto štúdia nachádzajú svoje
uplatnenie. V súčasnosti ide o šesť informačných okruhov, z ktorých sa podľa poňatia odboru, ako ich vo svojich
študijných programoch koncipoval ÚISK, skladá dnešná
“infosféra“ a kde sa priebežne generuje dopyt po jeho absolventoch. Dôkladne boli zmapované už v štúdii,
ktorú autor tohto článku uverejnil v zborníku vydávanom informačne orientovanými ekonómami [4]. Na relatívne malom
priestore tohto príspevku sú tieto okruhy charakterizované len stručne. Je potrebné zdôrazniť, že nie sú mienené
ako zložky, z ktorých sa informačný sektor skladá, ale ako pravdepodobne len väčšia časť jeho celkového rozsahu,
ktorý sa bude v budúcnosti istotne ešte rozširovať a ďalej špecifikovať.

Informačné okruhy ako cieľové oblasti uplatnenia absolventov ÚISK

Doposiaľ hlavným poľom uplatnenia absolventov informačných a knihovníckych štúdií sú služby vo vede, výskume
a technickom rozvoji, ďalej služby občianskej verejnosti i deťom a mládeži v prístupe k umeniu, kultúre, zábave,
ako aj k tzv. občianskym informáciám a konečne tradičné archívnictvo. Tieto okruhy možno stručne charakterizovať
takto:

1. 
   Okruh informácií vo vede a technickom rozvoji
   
   , u nás známy pod skratkou “VTEI“, dnes vo svete skôr vymedzovaný anglickou skratkou STM (scientific,
   technical and medical information), sa stále chápe ako komplex knihovníckych a bibliografických činností spolu
   s nadstavbou rešeršných, analytických a študijno-rozborových služieb, slúžiacich predovšetkým všetkým tvorivým
   činnostiam, ako je výskum, vývoj, konštrukcia (projektovanie), výchova a vzdelávanie.

2. 
   Okruh informácií pôsobiacich v kultúre, umení, zábave a občianskom informovaní
   
   je dnes už bez väčších pochybností, predovšetkým vplyvom uplatnenia počítačových multimédií internetu,
   zaraďovaný do informačných služieb. Tie zabezpečujú uchovávanie, usporiadanie a pomáhajú v podstatnej miere
   sprístupňovať umelecké diela každého druhu a ďalších kultúrnych statkov, ale tiež obsah záujmových činností
   človeka v jeho mimopracovnom čase. V súčasnosti sa tu široko rozvíja práve tradičná sféra verejných knižníc s
   prevahou fondov umeleckého, kultúrneho a všeobecne vzdelávacieho charakteru, ktorá sa rozširuje o
   sprostredkovateľské služby v oblasti tzv.
   “občianskych informácií“.

3. 
   Okruh archívnych fondov
   
   a na nich založených služieb, kde sa organizujú informačné fondy najmä s cieľom ich ochrany a až následne
   selektívneho sprístupňovania podľa odborných informačných potrieb. Časť tohto okruhu náleží pochopiteľne do sféry
   neverejných informačných služieb, avšak prevažnú časť archívov a spisových správ možno zaradiť do informačných
   činností verejných. Archívnictvo je vždy upravené zodpovedajúcou legislatívou.

   Okrem uvedených okruhov sa však informačná profesia, ako sa na ÚISK po novom chápe magisterský a
   doktorandský študijný program, rozširuje na uplatnenie i v ďalších smeroch. Sú to:

4. 
   Hospodárske informácie
   
   , ktorých poslaním je zabezpečiť poriadok a prehľadnosť vo všetkých druhoch hospodárskych aktivít a v
   trhovej ekonomike predovšetkým podporiť podnikanie, a to tak zo strany zabezpečenia informovanosti
   podnikateľského subjektu o svojom systémovom okolí (t. j. oblasť dodávateľská a oblasť trhová), ako aj zo
   strany spotrebiteľov o ponuke, ktorú podnikateľská sféra potrebuje. Tradičnými oblasťami tohto okruhu sú
   firemné a tzv. kancelárske databázy a analytické informačné procesy typu competitive intelligence. Jadrom
   kvalifikácie je tu sofistikovaná rešeršná činnosť, i keď ide ruka v ruke s ekonómiou.

5. 
   Informačné systémy v spoločenskej správe
   
   , ktoré vplyvom rastúceho podielu verejnosti na správe štátu i jednotlivých regiónov a taktiež vplyvom
   rastúceho prenikania vyspelej spoločnosti informačnými a komunikačnými prostriedkami, vyžadujú k svojmu
   budovaniu a prevádzkovaniu predovšetkým informačných špecialistov.

6. 
   Okruh hromadných oznamovacích pros
   
   triedkov, ktorý je síce doménou žurnalistov, ale predovšetkým v jeho sektore spravodajských agentúr sa
   vôbec nie náhodou v poslednom čase začali uplatňovať aj absolventi informačných štúdií. Pracujú tu nielen v
   agentúrnych knižniciach, ale ako rešeršéri, budovatelia a prevádzkovatelia informačných databáz a služieb pre
   novinárov.

Záver

Pre koncepciu vzdelávacieho systému v odbore, akým je v súčasnosti informačná profesia, je účelné jeho obsah
i rozsah definovať kategorizáciou okruhov predpokladaného uplatnenia jeho absolventov. Je zrejmé, že uvedené okruhy
nemôžu mať pevné hranice a že sa do istej miery navzájom prekrývajú. Z uvedeného je však zrejmé, že pole pôsobnosti
informačných profesionálov, a tým je všetkých šesť vymenovaných informačných okruhov, sa rozprestiera po celom
spektre spoločenského života každého moderného štátu. Tým sa poskytuje pre kvalifikovaných informačných
špecialistov, ako to koniec koncov vyplýva i z vymedzených informačných okruhov, nebývalo bohatá ponuka zamestnaní.
Dôsledkom toho je tiež skutočnosť, že o študentov tohto programu, ako ukazujú skúsenosti napr. na Karlovej
univerzite, je taký záujem, že už dva roky pred absolutóriom pri päťročnom štúdiu a taktiež v priebehu
nadväzujúceho magisterského štúdia, bez ohľadu na doktorandov, je študent bez čiastočného úväzku v praxi
výnimkou.

Nová koncepcia vysokoškolského vzdelávania informačných profesionálov sa u nás opiera okrem poznania
tendencií vývoja tohto odboru vo vyspelých západných krajinách tiež o istý
optimizmus. Ten tkvie vo viere, že sa aj u nás podarí obrátiť dosiaľ zmyslu odporujúci úpadok
vedecko-informačných služieb späť k uznaniu tejto profesie. Opiera sa však aj o narastajúcu prestíž modernizovaných
verejných knižníc, úzko spolupracujúcich na informatizácii miestnej samosprávy. A konečne je založená i na
predpoklade perspektívneho pochopenia riadiacej podnikovej sféry, že pre vybudovanie a prevádzku informačného a,
ako sa dnes trochu módne inzeruje,
“znalostného“ manažmentu, je najrelevantnejšia informačná a nie informatická profesia. Celkom logicky sa,
pôvodom v Spojených štátoch, všeobecne na Západe presadzuje pojem už štandardizovanej funkcie označovanej skratkou
CIO (z anglického
Chief Information Officer). Nie je to programátor ani iný počítačový špecialista, ale predovšetkým
špecialista na budovanie a správu komplexných informačných systémov organizácie. A to je veľmi aktuálna výzva pre
celý náš odbor a predovšetkým jeho vzdelávaciu sféru.

Zoznam bibliografických odkazov: