Potreba vzdelávania manažérov

Čoraz rýchlejšie sa meniace vzťahy a väzby v súčasnom globálne prepojenom svete vytvárajú neľahké podmienky
pre dnešných manažérov. Niektoré oblasti ekonomiky sú ešte stále poznamenané prechodom od plánovaného k trhovému
hospodárstvu. To všetko a mnohé ďalšie zmeny spolu s pokrokom v informačných a komunikačných technológiách sa
prejavujú i v nových metódach riadenia a podnikania. Tie si musí súčasná manažérska generácia osvojiť a naučiť sa
ich správne využívať, ak má uspieť v súčasnom hyperkonkurenčnom prostredí.

V tomto neľahkom procese musia manažéri dokázať svoje znalosti, schopnosti a skúsenosti nielen pri
operatívnom, ale predovšetkým pri strategickom riadení, pri rozpoznávaní nových príležitostí a hrozieb v novom
konkurenčnom prostredí EÚ. To si vyžaduje vedúcich pracovníkov s manažérskym vzdelaním a s dostatočnými
skúsenosťami, ktorí si uvedomujú, že všeobecným fenoménom súčasnosti v manažérskych kruhoch je zmena. Manažéri
musia k jej realizácii pristupovať zo systémového hľadiska, ktoré zahrňuje štyri podstatné a vzájomne prepojené
dimenzie: ľudí, kultúru, stratégiu a systémy riadenia. Recept alebo jednotný a osvedčený spôsob dosiahnutia úspechu
neexistuje. Na čom sa však väčšina odborníkov zhoduje, je potreba schopných ľudí.

Moderné podniky s dobrým manažmentom si uvedomujú potrebu vzdelávania manažérov a túto skutočnosť spájajú so
svojou výkonnosťou a konkurencieschopnosťou. Formujú si taký intelektuálny potenciál, ktorý charakterizuje vysoká
úroveň talentu, vedomostí a zručností – čiže znalostí.

Súčasná spoločnosť kladie dôraz na človeka, jeho predpoklady tvoriť a využívať znalosti. Podniky podporujú
ľudí, ktorí disponujú znalosťami nevyhnutnými na kvalitné vykonávanie práce, ľudí tvorivých, ochotných prijímať a
aplikovať nové poznanie. Znalostný manažment sa stáva životnou nutnosťou technologického pokroku a významnou
rozvojovou aktivitou.

Poznať a vedieť je prednosť a učiť sa je nutnosť – to sa uznávalo vždy, ale až v súčasnej spoločnosti
označovanej ako spoločnosť znalostná (informačná) sa tieto vlastnosti postupne stávajú hlavnou konkurenčnou výhodou
a sú základom tvorby bohatstva.

Potreba vzdelávania a samovzdelávania manažérov knižníc

Súčasné zmeny neobchádzajú ani knižnice. Čím aktívnejšie sa vedúci pracovníci k týmto zmenám postavia, tým
skôr sa vysporiadajú s problémami, ktoré často ohrozujú už aj samotnú existenciu knižnice a všetkých jej funkcií.
Úspešne sa vyrovnať s ťažkou situáciou, v ktorej sa nachádza veľká časť knižníc, dokáže len schopný manažér,
ochotný pristúpiť na zmeny a presvedčiť o tejto potrebe všetkých zamestnancov. Zamestnanci disponujúci potrebnými
znalosťami sú najcennejším aktívom podnikov. Tieto aktíva predurčujú úspech alebo neúspech podniku.

V súčasnej ťažkej finančnej situácii sa musí manažér neustále oboznamovať s novými možnosťami získavania
finančných prostriedkov. Na tieto aktivity musí byť vyzbrojený dostatočnými vedomosťami a skúsenosťami, podloženými
množstvom informácií.

Poznanie základných ekonomických, manažérskych a marketingových pojmov a významov by malo byť pre súčasného
manažéra samozrejmou intelektuálnou výbavou. Dôležité je však sledovať aj nové trendy vývoja v tejto oblasti doma
aj v zahraničí. Manažéri by mali využívať všetky možnosti na zvýšenie vedomostí a znalostí. Potreba vzdelávania a
samovzdelávania manažérov knižníc je v súčasnosti nevyhnutnosťou.

Aj napriek tomu, že knižnice disponujú nemalým množstvom dobrej odbornej literatúry a periodík, čo sa dá
využiť hlavne na samovzdelávanie, veľmi dobrým zdrojom informácií je tiež účasť na konferenciách, a to nielen z
oblasti knižničného prostredia a rozvoja informačných technológií (tie sú vhodné pre ostatných pracovníkov), ale
predovšetkým konferenciách ekonomických, týkajúcich sa problémov a trendov manažmentu, rozvoja ľudských zdrojov a
využitia ľudského potenciálu, kvality, marketingu a ich vzájomných vzťahov. Tieto zabezpečia komplexnejší pohľad na
problémy a odhalia súvislosti, ktoré v rámci knihovníctva ako samostatného odboru manažér nemá možnosť
postrehnúť.

Predovšetkým manažéri akademických knižníc majú možnosť spolupracovať s odborníkmi z ekonomických fakúlt
alebo katedier. Je potrebné, aby využívali možnosti konzultácií a prednášok, a tak si dopĺňali svoje vedomosti,
rozširovali odbornú terminológiu manažmentu a marketingu a začali sa vážne zaujímať o nové nástroje a metódy
riadenia organizácie. Ani skúsení manažéri by sa už dnes nemali uspokojovať s výhodou dlhoročnej praxe a
skúsenosťami v tejto oblasti, pretože len v širšom auditóriu zistia, ako vyrástla konkurencia a ako treba
napredovať, rásť, vzdelávať sa.

V poslednom desaťročí knižnice prechádzajú veľkými zmenami v súvislosti s rozvojom informačných a
komunikačných technológií. Aj manažment a marketing je oblasť, ktorá zaznamenáva neustále zmeny.

Ako príklad môžem uviesť normu ISO 9000, ktorá bola revidovaná roku 1994 a ďalšou veľkou zmenou prešla roku
2000. Podľa nášho názoru by nemala ostať bez povšimnutia ani u manažérov knižníc ako organizácií poskytujúcich
služby.

Štruktúra nového súboru noriem ISO 9000: 2000

Predstavuje revíziu pôvodnej normy ISO 9004-1: 1994. Poskytuje organizáciám návod na zlepšovanie výkonnosti a
opisuje, aké procesy majú systémy manažérstva kvality zahŕňať.

Zásady manažmentu kvality

sú definované v norme ISO 9000: 2000 takto:

1. Orientácia na zákazníka
2. Princíp “príkladu” vedúcich pracovníkov
3. Zapojenie všetkých pracovníkov
4. Procesný prístup
5. Systémový prístup k manažmentu
6. Neustále zlepšovanie
7. Prístup k rozhodovaniu na základe skutočností
8. Vzájomne výhodné dodávateľsko-odberateľské vzťahy

Všetky tieto normy sú o ľuďoch a pre ľudí. Ukazujú nám, na čo všetko je možné a nutné sa zamerať v záujme
skvalitnenia činnosti organizácie. Doplnením noriem odbornou literatúrou a praktickými skúsenosťami manažéra sa
vytvára základ pre správne riadenie potrebných zmien v organizácii. Manažér získa prehľad, aké ukazovatele je možné
v službách merať, akým spôsobom, ako analyzovať výsledky a ako ich využiť v ďalšom riadení organizácie. Mnohé
netradičné spôsoby a nástroje merania kvality služieb môžu byť pre knižnicu prínosné, pomôžu odhaliť problémy a
nedostatky a tiež kritické miesta v riadení. Je veľa problémov, ktoré možno dlhoroční pracovníci knižníc nevnímajú,
napriek tomu ovplyvňujú celkové vnímanie kvality služieb zo strany zákazníka – čitateľa (používateľa). V dôsledku
rýchleho nárastu požiadaviek a potrieb zákazníkov je vhodné kontinuálne zisťovať ich spokojnosť s
knižnično-informačnými službami. Je potrebné využívať nielen dotazníky, ale aj iné metódy zisťovania spokojnosti
zákazníkov. Dobrými zdrojmi informácií o týchto metódach a nástrojoch sú nielen odborné knihy a učebnice, ale aj
zborníky práve zo spomínaných konferencií, kde sú vybrané témy spracované komplexne. Keďže pracujeme v knižniciach,
nemal by byť problém dostať sa ku kvalitnej odbornej literatúre zachytávajúcej najnovšie trendy vývoja vo všetkých
oblastiach života. K slovenským autorom, ktorí sa venujú problematike zameranej na služby a ich kvalitu, patrí
Alexander Mateides, Jaroslav Ďaďo, Valéria Michalová a mnohí ďalší. Veľa vhodnej literatúry je preloženej od
zahraničných autorov. Veľmi dobré teoretické prínosy a praktické skúsenosti a podnety z oblasti manažmentu sú v
mesačníku Moderní řízení. Zdrojov je naozaj veľa a nových vecí, ktoré by sa dali využiť v záujme rozvoja knižníc,
tiež.

V krátkosti by som ešte uviedla niekoľko myšlienok týkajúcich sa pojmu
TQM (Total Quality Management) – komplexné riadenie kvality. TQM je neprestajné zlepšovanie systému kvality
so zreteľom na zákazníka. Kvalita podniku je charakterizovaná nielen kvalitou ponúkaných výrobkov a/alebo služieb,
ale kvalitou všetkého, čo robí. Manažérstvo kvality musí zahŕňať kvalitu všetkých činností všetkých pracovníkov. To
znamená, že nové musia byť nielen normy, ale aj spôsob správania sa ľudí. TQM zahrňuje nielen metódy a postupy, ale
aj správanie a postoje. Preto úlohou schopného vrcholového manažmentu je dosiahnutie presvedčenia u každého
zamestnanca podniku o dôležitosti vlastného vzdelávania a zdokonaľovania, prijatia filozofie etického správania a
konania v rámci organizácie, k zákazníkovi, no i k vonkajšiemu prostrediu. Manažéri musia so vzdelávaním a
zdokonaľovaním začať od seba a byť príkladom pre ostatných. Začlenenie etiky do správania sa firiem je dlhodobý
proces kultivácie správania individuálnych ľudí, ktorého dôsledkom by mala byť tvorba
firemnej kultúry zodpovedajúcej filozofii TQM. Základným predpokladom udržania TQM je teda investícia do
ľudského potenciálu.

Zhodnotenie, ktoré sa dosiahne prostredníctvom investícií do ľudských zdrojov, sa prejavuje v oblastiach, ako
sú:

• zvýšenie produktivity práce,
• zvýšenie kompetentnosti pri rozhodovaní,
• zvyšovanie kvality podnikových výstupov,
• zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov,
• sebarealizácia a pracovné uspokojenie zamestnancov,
• flexibilita pri umiestňovaní zamestnancov atď.

Záver

Rozvoj manažéra predstavuje pre neho a pre organizáciu zlepšenie výkonu, zefektívnenie dosahovania pracovných
cieľov. Prostredníctvom zvyšovania schopností, zručností a znalostí sa zabezpečuje nepretržitý rast manažéra. Je
potrebné, aby si každý manažér na základe svojich silných a slabých stránok zvolil správny spôsob rozvoja a
vzdelávania. Metód na osvojenie si manažérskych zručností existuje niekoľko. Môžu mať podobu cvičenia, výcviku
alebo tréningu. Pre niekoho sú vhodnejšie skupinové prístupy, pre iných individuálne. Dôležité je pre vzdelávanie
sa rozhodnúť. Na Slovensku oblasť rozvoja manažérov zabezpečujú aj profesionálne spoločnosti a agentúry.

Aj keď rozvoj manažérov môže byť pre organizáciu či firmu finančne náročný, prínosy sa prejavia v
ekonomických výsledkoch a zvýšení kvality organizácie.

Odporúčaná literatúra: