|
Úvod
Verejné knižnice dlhodobo zaznamenávajú nedostatočný prísun nových kvalifikovaných knihovníkov, ktorí by boli
schopní plniť náročné úlohy vyplývajúce z meniaceho sa charakteru práce v súvislosti so zmenami v knižničnej práci.
Problematika stagnácie personálnej obmeny zahrňuje napríklad nízke platové ohodnotenie zamestnancov knižníc, slabá,
resp. žiadna vybavenosť knižníc informačnými technológiami, v menších knižniciach je to napríklad aj kumulovanie
funkcií častokrát profesijne odlišných a stagnácia rozširovania a skvalitňovania poskytovaných
knižnično-informačných služieb.
Je preto potrebné preškoľovať a zaškoľovať starších a nových zamestnancov, z ktorých mnohí majú inú ako
knihovnícku kvalifikáciu, najmä v malých knižniciach (s dobrovoľným knihovníkom). Nevyhnutné je tiež vzdelávať
zamestnancov profesionalizovaných knižníc, ak knižnica má napredovať a byť atraktívnou pre používateľov.
V minulosti bolo ďalšie vzdelávanie knižnično-informačných pracovníkov zabezpečované na základe smernice MK o
sústave ďalšieho vzdelávania knižničných pracovníkov v SSR č. 1403/1976. V poslednom desaťročí sa formy a charakter
ďalšieho vzdelávania zásadne zmenili. Realizátormi ďalšieho vzdelávania sú okrem školských zariadení mimoškolské
vzdelávacie ustanovizne a profesijné združenia, napr. Doškoľovacie stredisko Centra vedecko-technických informácií
SR v Bratislave, Odbor pre knižničný systém SR
– Slovenská národná knižnica Martin. Veľkým iniciátorom v oblasti aktuálneho a potrebného vzdelávania sa
stalo aj Stredisko vzdelávania knihovníkov PROLIB – Univerzitná knižnica Technickej univerzity Košice a Slovenská
lesnícka a drevárska knižnica Technickej univerzity Zvolen, Združenie Pro Scientia – Ústredná knižnica Slovenskej
akadémie vied Bratislava a iné.
Je potrebné sa vzdelávať?
V článku sa pokúsime z praktického hľadiska priblížiť formy a metódy ďalšieho vzdelávania knihovníkov
obecných profesionalizovaných a neprofesionalizovaných knižníc okresov Detva, Krupina a Zvolen v metodickej
pôsobnosti Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene. V metodicky usmerňovaných regiónoch poskytuje
knižnično-informačné služby 60 obecných knižníc (5 mestských, 18 profesionalizovaných a 37 neprofesionalizovaných
knižníc) prepočítane s 18,11 zamestnancami (64 osôb). Z týchto 64 osôb má v súčasnosti len 10 stredné knihovnícke
vzdelanie a 6 ďalších si vzdelanie doplnilo formou
Rekvalifikačného intenzívneho kurzu pre pracovníkov knižníc bez knihovníckeho vzdelania (organizovaného CVTI
SR v Bratislave), čo im umožnilo získať lepšie pracovné a platové zaradenie, ako aj širší odborný prehľad.
Najakútnejšia potreba “vzdelávania” sa javí v podmienkach nášho regiónu v obecných knižniciach s
neprofesionálnym knihovníkom, kde dochádza k častej personálnej výmene (1 – 2 zamestnanci v roku). Sú to
zamestnanci s rôznym vzdelaním, rôznym vzťahom ku kultúre a systematickej práci a často vykonávajú kumulované
činnosti. Aby v takýchto typoch knižníc boli “napáchané” čo najmenšie škody, je zo strany regionálneho metodického
pracoviska v spolupráci so zriaďovateľom knižnice (obecným úradom) potrebné mať aktuálnu informáciu o personálnej
zmene. V takomto prípade je potrebné vynaložiť úsilie na zaškolenie nastupujúceho zamestnanca – oboznámiť ho s
knižničným fondom (skladba, stavanie, doplňovanie), výpožičným procesom, vedením základných knihovníckych
evidencií, knižničným a výpožičným poriadkom a ďalšími činnosťami. Práca s dobrovoľnými knihovníkmi a ich
zaškoľovanie sú veľmi náročné, pretože pokiaľ vniknú do knihovníckej problematiky a čiastočne si ju osvoja, už im
väčšinou končí pracovný pomer. V takýchto prípadoch zriaďovateľ rieši len personálne, technické, priestorové a
prevádzkové činnosti knižnice, no ťarcha zabezpečovania odbornej knihovníckej práce je na metodikovi krajskej
knižnice v úzkej spolupráci s obecným úradom.
V súčasnosti vydaná publikácia
Príručka knihovníka malej knižnice, ktorú vydala Slovenská národná knižnica v Martine s prispením Slovenskej
pedagogickej knižnice v Bratislave, tvorí tiež jednu z možností, ako pomôcť ďalšiemu vzdelávaniu/zaškoľovaniu
knihovníkov v menších verejných knižniciach.
Školenie neprofesionálnych (dobrovoľných) knihovníkov na tému
“Príprava projektov” v rozprávkovej miestnosti Krajskej knižnice Ľ. Štúra vo Zvolene
K ďalším formám patrí realizácia pracovných stretnutí neprofesionálnych knihovníkov jedenkrát ročne v
krajskej knižnici, kde absolvujú okrem iného školenia so zameraním na rozvoj knižníc (napr. školenie orientované na
spracovávanie projektov s cieľom získať grant na nákup knižničných fondov v roku 2003 – granty vo výške 70 000 Sk
na nákup KF získalo 30 % neprofesionálnych knižníc).
Zamestnanci profesionalizovaných knižníc majú oproti dobrovoľným knihovníkom výhodu najmä v rozšírenom
výpožičnom čase a úväzku, čo im umožňuje viac času venovať aj vzdelávaniu. Pre nich sa nejaví ako akútna potreba
uskutočňovať dlhodobé školenia a vzdelávanie v oblasti odbornej knihovníckej práce, zriaďovatelia im umožňujú
zúčastňovať sa pravidelne zvolávaných porád a stretnutí, ktoré sa realizujú štyrikrát ročne v krajskej knižnici a
sú spojené s aktuálnou výučbou predovšetkým v oblasti informačných technológií a legislatívy. Ďalšou významnou
formou je sprostredkovávanie výmeny skúseností profesionálnych knihovníkov medzi sebou, čo znamená, že pracovné
stretnutia sa realizujú dvakrát v roku vždy v inej profesionalizovanej knižnici aj za účasti zástupcu obce
(primátora, starostu). Knihovníčky tak majú možnosť poznať podmienky knižníc rovnakej úrovne. Komunikácia medzi
predstaviteľmi samosprávy a krajskou knižnicou umožňuje lepšie presadzovať skvalitňovanie podmienok knižníc.
Pracovná porada profesionálnych knihovníkov na Obecnom úrade v Sáse (vpravo starosta obce)
Rok 2003 a prvý polrok 2004 bol v oblasti vzdelávania profesionálnych knihovníkov okrem iného zameraný na
zakúpenie a využívanie výpočtovej techniky, dostupných knižnično-informačných softvérov, na zavádzanie
internetových služieb do knižníc a prípravu projektov, na prácu s portálom INFOLIB, na Autorský zákon, zlučovanie
školských a obecných knižníc a na ďalšie aktuálne témy a úlohy (napr. online katalógy).
Krajská knižnica si zobrala za úlohu pomôcť vyškoliť odborníkov, ktorí budú efektívne využívať informačné
technológie aj v profesionalizovaných knižniciach. Najväčším problémom zostáva nedostatok finančných prostriedkov
na ich zavádzanie do obecných knižníc.
Školenie profesionálnych knihovníkov na tému “Čo knižnica potrebuje zabezpečiť,
by sprístupnila internet čitateľom” v oddelení elektronických zdrojov krajskej knižnice
V rámci regiónu Detva, Krupina a Zvolen výpočtovú techniku s prístupom na internet zatiaľ vlastní 7 obecných
knižníc (12 %). Výpočtovú techniku, ktorou disponujú obecné a mestské úrady, môže pre interné potreby využívať 17
knižníc (28 %). Z uvedeného vyplýva, že 40 % knižníc v regióne má viac-menej prístup k informačným
technológiám.
Napriek týmto nie ideálnym ukazovateľom sa uskutočnil cyklus školení pre profesionálnych knihovníkov so
zameraním, čo všetko potrebuje knižnica získať, nainštalovať, vedieť o etike vonkajšieho prístupu k informáciám,
aby pripravenosť knihovníkov bola uspokojivá v prípade, že sa im podarí získať finančné prostriedky. Obecné úrady
uvoľňovali zamestnancov bez problémov najmä preto, že školenia absolvovali v krajskej knižnici bez poplatkov. Okrem
týchto výhod krajská knižnica v prípade, že sa podarí príslušnému obecnému úradu zabezpečiť knižnicu výpočtovou
technikou a technologickým vybavením, poskytuje individuálne školenia v oddelení metodiky (potrebné je len sa
vopred ohlásiť).
Knihovníkom verejných obecných knižníc a ich zriaďovateľom sú pravidelne poskytované informácie o možnostiach
ďalšieho vzdelávania knihovníkov napr. v CVTI SR, ktoré sú nad rámec poskytovaného školenia zo strany krajskej
knižnice, o čom svedčia absolvované rekvalifikačné kurzy knihovníčok, ktoré im zriaďovateľ refundoval.
V čase, keď sa knižnice menia z “kamenných” na moderné knižnično-informačné centrá, sú obecné knižnice aj v
našom regióne nútené sústreďovať pozornosť na tieto trendy. Krajská knižnica sa snaží aj v neľahkých ekonomických
podmienkach postupnými krokmi aj v oblasti zvyšovania vedomostí a znalostí knihovníkov pomôcť knižniciam dopracovať
sa k tomuto cieľu.
Záver
Na základe spomínaných skutočností môžeme konštatovať, že krajská knižnica sa zameriava na vzdelávanie
knihovníkov verejných knižníc regiónu:
a) zaškoľovaním novoprijatých knihovníkov a sledovaním ich adaptácie v odborných knihovníckych činnostiach
prostredníctvom metodických návštev, aby nedochádzalo k devastácii knihovníckych činností neodbornými zásahmi
novými zamestnancami;
b) návštevou príbuzných knižníc v regióne a realizáciou pracovných stretnutí a porád za účasti
predstaviteľov mesta, obce chce zabezpečiť porovnanie úrovne knižníc, ako aj preberanie získaných progresívnych
prvkov a presadzovanie knižnično-informačných služieb v úlohách mesta, obce pre ich obyvateľov;
c) prostredníctvom poskytovania praktických skúseností a rád získaných pri budovaní napr. technologického
prostredia s cieľom dosiahnuť multiplikačný efekt v knižniciach regiónu;
d) školiacou činnosťou v oblasti informačných technológií, aktuálnych požiadaviek (napr. legislatívnych,
projektových, odborných a iných) sa usiluje preklenúť stagnáciu vo verejných knižniciach a zvýšiť sebavedomie
knihovníckej profesie;
e) sledovaním možností ďalšieho vzdelávania inými inštitúciami sa snaží zabezpečiť zvyšovanie kvalifikácie
knihovníkov obecných knižníc predkladaním informácií zriaďovateľom verejných knižníc.
|