|
Prudký rozvoj informačných technológií v posledných rokoch vyvolal revolúciu v spôsobe získavania,
spracovania a sprístupňovania informácií. Mnohé verejné knižnice u nás reagujú na výzvu elektronickej revolúcie
novým spôsobom organizovania svojich služieb.
Medzi takéto inštitúcie patrí aj naša Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou, kde sme v roku 2002
zriadili vďaka finančnej podpore OSF Bratislava a OSI Budapešť Informačné centrum pre nezamestnaných (ICN). Projekt
umožnil prístup nielen ku klasickým tlačeným informačným zdrojom, ale najmä k databázam voľných pracovných miest a
internetu. Napriek všetkým úspechom, ktoré projekt so sebou priniesol a o ktorých sme už písali, ukázal aj svoj
rub. Ponúkanú službu využívali len ľudia, ktorí vedeli pracovať s počítačom, teda informačne gramotní. V tej chvíli
sme si v knižnici uvedomili, že sa nám ponúka mimoriadna príležitosť – stať sa bránou do sveta elektronických
informácií, a teda sprístupniť ľuďom informačné technológie a zapojiť sa do boja proti počítačovej negramotnosti
alebo, inak povedané, vzdelávať našich používateľov.
A tak sme celkom prirodzene začali individuálnu prácu s používateľmi, aby sa naučili ovládať počítač čo
najľahšou a najjedno-
duchšou cestou. Začali sme nezamestnaným ukazovať, ako jednoducho si môžu z počítača urobiť pomocníka, ako sa
ho nebáť.
Pozitívom je, že knižničný personál veľmi rýchlo pochopil, aké nutné je vzdelávať návštevníkov, aby sa z nich
mohli stať pravidelní používatelia ponúkaných služieb.
Práca knihovníkov sa týmto výrazne zmenila a neustále sa mení. Vyžaduje si kvalifikovaných ľudí odborne
zdatných, ktorí majú dostatok skúseností v práci s technikou aj s ľuďmi. Do vzdelávania sme zapojili aj
absolventov, ktorých k nám poslali z úradu práce na absolventskú prax. Títo sa nám v tejto činnosti veľmi dobre
osvedčili.
Vzdelávanie má dve základné etapy. V prvej prebieha školenie absolventov, ktorí síce dobre ovládajú výpočtovú
techniku, nemajú však informácie, ako školiť, ako pracovať s používateľom. Získavajú teoretické aj praktické lekcie
a osnovu, podľa ktorej sa vzdelávanie realizuje. Základom je príručka “Ako využívať ICN”, ktorú sme spracovali pre
naše vnútorné potreby. V informačnom centre máme štyri pracovné stanice s pripojením na internet. V rámci
vzdelávania učíme nezamestnaných využívať najdôležitejšie ovládacie prvky počítača a aspoň zhruba im rozumieť,
ovládať najpoužívanejšie tzv. kancelárske programy a hlavne realizovať s nimi praktickú činnosť. Učíme ich využívať
tlačiarne, internet, konkrétne jeho najčastejšie prostredie (tzv. Word Wide Web), pracovať s elektronickou poštou
(program Outlook Express), umožníme im získať prehľad o tom, čo vo svete počítačov existuje a kde získať ďalšie
informácie. Okrem počítačovej gramotnosti získavajú aj základy administratívnej korešpodencie a naučia sa využívať
celý ponúkaný servis pre nezamestnaných, ako sú vzory žiadostí, formuláre životopisov, katalógy, zoznamy,
výstrižkové albumy tematicky zamerané na prvý kontakt so zamestnávateľom – Ako sa pripraviť na konkurz?, Ako
uspieť? a pod.
To, čo je pre mnohých samozrejmé, je pre niektorých náročné a ťažko zvládnuteľné.
Pripomínam, že vzdelávanie nekončí certifikátom ani potvrdením o jeho ukončení. Jeho výsledkom sú naši stáli,
dennodenní používatelia, ktorí sa stali našimi čitateľmi, pretože sme ich naučili pracovať s počítačom, vyhľadávať
informácie a využívať ich v praxi. Často im ponúkame literatúru k ďalšiemu samoštúdiu, keďže základy internetu a
práce s počítačom už u nás získali.
Vzdelávanie sa stalo pravidelnou súčasťou práce v ICN a poskytujeme ho denne od 8,00 do 10,00 hod.
Pokiaľ sa návštevníci preukážu dokladom z úradu práce, že sú nezamestnaní, majú 40 % zľavu na zápisnom. Tieto
informácie sú prístupné na www.slovanet.sk/kniznica-vranov pod INFOCENTROM našej knižnice.
V súčasnosti máme pekné výsledky a zaujímavé štatistiky, ale najmä množstvo skúseností.
Naše štatistiky o využívaní ICN za sledované obdobie ukázali, že vďaka zriadeniu ICN nám stúpol počet
čitateľov knižnice v roku 2002 o 311. Z kategórie nezamestnaných sme zaevidovali v tom istom roku 105 stálych
používateľov ICN a v roku 2003 sme zaevidovali 163 používateľov z radov nezamestnaných využívajúcich naše služby.
ICN od jeho vzniku využívala predovšetkým veková kategória do 30 rokov (63 %), ďalej veková kategória 31 – 40 rokov
(22 %) a nad 41 rokov (15 %). Z hľadiska dosiahnutého vzdelania 74 % používateľov malo stredoškolské vzdelanie, 11
% základné a 15 % vysokoškolské vzdelanie. Priamo z mesta Vranov nad Topľou bolo 53 % používateľov ICN, ostatní
boli z regiónu alebo mimo regiónu. Z hľadiska pohlavia využilo naše služby 58 % žien. Z ankety, ktorú sme počas
projektu realizovali, vyplynulo, že služby nášho vzdelávacieho centra veľmi ocenili ženy na materskej dovolenke.
Možno aj preto, lebo sme im ponúkli súčasne so vzdelávaním na oddelení špeciálnych služieb aj vzdelávanie detí na
detskom oddelení. Zistili sme, že matky na materskej dovolenke nemôžu využiť kurzy a školenia realizované úradom
práce či inými vzdelávacími inštitúciami, pretože nemajú kde “odložiť” svoje ratolesti. A tak sme prepojili
vzdelávanie rodičov so vzdelávaním detí. Kým mama získava zručnosti pri počítači, jej dieťa sa učí pracovať s
knihou a informáciami jemu prístupnou formou, v tom istom čase, takmer na tom istom mieste.
V tomto roku prejavil záujem o vzdelávanie v knižnici Klub sclerosis multiplex vo Vranove, s ktorým sme
nadviazali spoluprácu v roku 2003. Ide o ľudí, ktorí si vyžadujú nielen individuálny, ale obzvlášť osobitný a
citlivý prístup. Sú to náročné stretnutia so skvelými ľuďmi, ktorí dokazujú, že sú napriek zákernej chorobe schopní
naučiť sa pracovať s počítačom, vyhľadávať informácie a využívať elektronickú komunikáciu. Pravidelne využívajú
vzdelávanie, ktoré má ten istý priebeh ako vzdelávanie nezamestnaných. Zo zdravotných dôvodov však nemôžu
prichádzať denne, ale len raz, prípadne dvakrát týždenne. Napriek tomu, že je to pre nich veľmi náročné, túžia po
vzdelaní a vedomostiach.
Všetci ľudia vyžadujú počas svojho života okrem vzdelávania vo formálnych inštitúciách, ako sú školy, aj
neformálne vzdelávanie alebo menej formálne, ktoré im ponúka práve knižnica.
Podobu môže mať rôznu, často záleží na schopnostiach ľudí v knižnici a na ochote zapojiť sa do nových foriem
práce s čitateľom – používateľom – zákazníkom alebo klientom, ako mu v poslednom čase zvykneme hovoriť.
Pokúsila som sa naznačiť, ako v našej knižnici reagujeme na potreby používateľov, vzdelávame nezamestnaných a
zdravotne postihnutých, ako sa snažíme preklenúť priepasť medzi “informačne bohatými” a “informačne chudobnými”,
aby získali potrebné zručnosti a prostredníctvom nich dokázali získavať informácie o voľných pracovných
príležitostiach, ale aj informácie vládneho, regionálneho alebo miestneho charakteru. Veď poskytovanie informácií
je hlavnou úlohou verejnej knižnice a úlohou knihovníka je viesť používateľov k takým informačným zdrojom, ktoré
uspokoja ich požiadavky.
|