|
Reforma vysokoškolského vzdelávania priniesla radikálnu zmenu v systéme štúdia. Bola vypracovaná a schválená
nová
Sústava študijných odborov (rozhodnutie Ministerstva školstva SR č. 2090/2002), podľa ktorej sa študijný
odbor
knižnično-informačné štúdiá môže študovať v:
-
prvom stupni vysokoškolského štúdia (Bc.) so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky;
-
druhom stupni vysokoškolského štúdia (Mgr.) so štandardnou dĺžkou štúdia 2 roky:
-
predpokladá sa, že absolvent skončil prvostupňové štúdium v študijnom odbore knižnično-informačné
štúdiá alebo v niektorom príbuznom študijnom odbore. Pre uchádzačov, ktorí ukončili prvostupňové vzdelanie v
niektorom vzdialenejšom odbore, je navrhnutý študijný program so štandardnou dĺžkou 3 roky;
-
treťom stupni vysokoškolského štúdia (PhD.) so štandardnou dĺžkou 3 roky.
Podľa schváleného a záväzného rámcového obsahu sa študijný odbor
knižnično-informačné štúdiá zameriava na prípravu odborníkov v oblasti rozvoja a využívania metód výberu,
akvizície, organizácie, uchovávania, vyhľadávania, distribúcie a využívania informačných zdrojov, organizácie
poznania, tvorby a uplatňovania informačnej politiky a podpory informačnej spoločnosti.
Absolventi študijného odboru majú byť spôsobilí vykonávať podľa dosiahnutého stupňa vzdelania
profesie:
-
knihovník, informačný špecialista – 1. stupeň,
-
vedúci knihovník, informačný analytik, informačný manažér – 2. stupeň,
-
vedecký pracovník v oblasti knižničnej a informačnej vedy – 3. stupeň.
Knihovník alebo informačný špecialista
– ovláda teoretické a metodologické základy knižničnej a informačnej vedy, informačných technológií, sociálnej
komunikácie, bibliografie, dokumentológie, organizácie poznania, bibliopedagogiky, informačnej analýzy a informačného
manažmentu na úrovni umožňujúcej profesionálne vykonávať knižnično-informačné procesy.
Vedúci knihovník, informačný analytik a informačný manažér
– je (okrem už uvedených poznatkov a zručností) schopný tvorivo aplikovať teoretické poznatky knižničnej a
informačnej vedy a praxe najmä v oblasti tvorby knižnično-informačných fondov, lokálnych a globálnych informačných
zdrojov, analyticko-syntetického spracovania dokumentov a informačných zdrojov, tvorby a využívania informačných
jazykov, informačného prieskumu a navigovania v informačných zdrojoch, manažmentu knižníc a knižnično-informačných
služieb, tvorby a manažmentu knižnično-informačných systémov a informačnej výchovy.
Vedecký pracovník v oblasti knižničnej a informačnej vedy
– ovláda metódy výskumu, vývoja a koncepčnej práce v odbore s orientáciou napr. na knižnično-informačné
systémy, informačnú analýzu, informačný manažment, manažment znalostí, historické knižničné fondy a
podobne.
Oproti doterajšej praxi, keď sa pre jednotlivé vysoké školy akreditovali študijné odbory (a často pod jedným
názvom študijného odboru boli aj podstatne odlišné študijné programy), sa teraz akreditujú študijné programy, ktoré
nemusia mať zhodný názov s názvom študijného odboru. Vypracovanie študijných programov v jednotlivých stupňoch
vzdelávania však musí vychádzať z rámcového návrhu študijného odboru, pričom jadro znalostí pre jednotlivé študijné
programy musí obsahovať aspoň 3/5 kreditov predmetov z rámcového obsahu v bakalárskom stupni a 1/2 kreditov
predmetov v magisterskom stupni. Akreditačná komisia pri schvaľovaní jednotlivých študijných programov vychádza z
tejto podmienky a zohľadňuje kvalitu garancií. Garantom bakalárskeho programu musí byť aspoň docent v danom odbore,
garantom magisterského profesor a na garanciu doktorandského programu sa požadujú okrem profesora ešte ďalší dvaja
profesori alebo docenti v príslušnom alebo príbuznom odbore. Okrem toho sa pri akreditácii berie do úvahy aj
dostatok profesorov a docentov na výučbu predmetov jadra odboru a zabezpečenie štúdia potrebnou technikou,
priestormi a informačnými zdrojmi.
Katedra knižničnej a informačnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pripravila v
zmysle týchto predpisov štyri študijné programy, ktoré sa budú realizovať v rámci študijného odboru
3.2.4 Knižnično-informačné štúdiá pravdepodobne od akademického roku 2005/2006. Na priblíženie obsahu
jednotlivých študijných programov uvádzam predmety jadra jednotlivých študijných programov. Programy pozostávajú z
povinných predmetov, povinne voliteľných blokov predmetov (nahrádzajú súčasné orientácie) a výberových predmetov
(tie si vyberá študent podľa záujmu z ponuky katedry, iných katedier alebo iných fakúlt). Všetky programy sa
plánujú realizovať postupne aj v externej forme.
A. Bakalársky program Knižnično-informačné štúdiá (štandardná dĺžka štúdia 3 roky)
Obsahuje tieto základné predmety, resp. kurzy:
-
Úvod do štúdia odboru
-
Dejiny knižníc a knižnej kultúry
-
Informačné a komunikačné technológie
-
Informačné systémy
-
Knižnično-informačné zdroje a fondy
-
Knižnice a informačné inštitúcie v sociálnej komunikácii
-
Organizácia poznania
-
Manažment informačných zdrojov a knižnično-informačných služieb
-
Čitatelia a používatelia
-
Vyhľadávanie informácií, Informačná výchova
-
Organizácia a riadenie knižníc.
B1. Magisterský program Knižnično-informačné štúdiá (štandardná dĺžka štúdia 2 roky)
Nadväzuje na bakalársky program a obsahuje tieto základné predmety:
-
Teoretické základy knižničnej a informačnej vedy
-
Teória manažmentu
-
Manažment knižníc
-
Teória informačných systémov
-
Projektovanie informačných systémov
-
Digitálne knižnice
-
Organizácia poznania
-
Manažment poznatkov
-
Metodológia výskumu v odbore
-
Bibliometria a informetria.
Okrem týchto povinných predmetov sú tri bloky povinne voliteľných predmetov, ktoré nahrádzajú doterajšie
orientácie.
Blok PV-1 (
Marketingový výskum, Personálny manažment, Marketing knižnično-informačných služieb, Komunikačná politika
knižnice),
Blok PV-2 (Informačná architektúra, Elektronická komunikácia, Metodológia tvorby www stránok; Databázové
systémy a informačné modely),
Blok PV-3 (Proseminár z dejín knižnej kultúry, Dejiny knižnej kultúry, Retrospektívna bibliografia).
B2. Konverzný magisterský program Knižnično- informačné štúdiá (štandardná dĺžka štúdia 3 roky)
Konverzný program je určený absolventom iných bakalárskych alebo magisterských odborov a jeho zameranie a
poslanie sa nelíši od dvojročného magisterského programu. Počet predmetov je rozšírený o výber predmetov z
bakalárskeho stupňa (resp. špeciálnych integrovaných predmetov), ktoré poskytnú absolventom iných odborov základné
vedomosti z odboru. Tieto predmety sa študujú počas prvého roka. Ide o predmety:
-
Úvod do štúdia odboru
-
Informačné a komunikačné technológie
-
Primárne knižnično-informačné zdroje a fondy
-
Knižnično-informačné služby
-
Používatelia knižníc
-
Organizácia a riadenie knižníc
-
Knižnice a informačné inštitúcie v sociálnej komunikácii
-
Organizácia poznania
-
Sekundárne knižnično-informačné zdroje a fondy
-
Externé informačné zdroje
-
Metódy vyhľadávania informácií
-
Knižnično-informačné systémy
Druhý a tretí rok štúdia je zhodný s prvým a druhým rokom dvojročného magisterského programu.
Katedra ponúka celý rad výberových predmetov, ktoré si môžu študenti zapísať na doplnenie svojho vzdelania a
získanie potrebného počtu kreditov v bakalárskom aj magisterskom programe.
C. Doktorandský program Knižničná a informačná veda (štandardná dĺžka štúdia 3 roky, externe 5
rokov)
Doktorandský študijný program sa skladá z niekoľkých blokov. Študijný blok obsahuje povinné predmety
(Metodológia výskumu v knižničnej a informačnej vede, Systémy a metódy kvantifikácie v odbore), povinne voliteľné
predmety (podľa témy dizertačnej práce sa vyberá jeden predmet z týchto: Semiotické výskumy, Teória informačných
systémov a projektovanie, Sieťová komunikácia a externé informačné zdroje, Dejiny knižnej kultúry) a výberové
predmety z ponuky magisterského programu, ktoré sú povinné pre absolventov magisterských programov z iných odborov
alebo absolventov nášho odboru pred rokom 2000. Blok pedagogickej činnosti predpisuje výučbu v odbore, prípadne
vedenie a posudzovanie bakalárskych prác, blok výskumnej činnosti zahŕňa vlastnú výskumnú a publikačnú činnosť
doktoranda.
V súčasnosti dobieha päťročný magisterský program a troj-, resp. päťročný doktorandský program, obidva v
kreditovom systéme. Katedra má študijné programy garantované 1 profesorom, 6 docentmi a 8 odbornými asistentmi z
odboru knižničná a informačná veda.
Na doplnenie situácie na Slovensku treba uviesť, že na Fakulte prírodných vied Žilinskej univerzity vznikla
Katedra knižnično-
-informačných vied (pozri http://fpv.utc.sk/katedra.php?skratka=KKIV), ktorá má v študijnom odbore 3.2.4
Knižnično-informačné štúdiá akreditované študijné programy
Mediamatika a
Dokumentácia kultúrneho dedičstva, obidva v bakalárskom aj magisterskom stupni. Na Filozofickej fakulte
Prešovskej univerzity sa pripravuje na akreditáciu bakalársky program
Knižnično-informačné štúdiá.
Otvorením študijných programov v Žiline a Prešove vznikne prirodzená konkurencia, ktorá by mala viesť ku
skvalitneniu vzdelávania a rovnomernejšiemu umiestňovaniu absolventov. Zároveň sa umožní štúdium študentom zo
všetkých regiónov Slovenska bez potreby cestovania a bývania v Bratislave, čo v súčasnosti mnohých odrádzalo.
Predpokladáme, že prínosom bude konverzný magisterský program v externej forme, ktorý umožní štúdium nášho odboru
absolventom bakalárskeho alebo aj magisterského štúdia iných odborov, najmä tým, ktorí už sú v knižniciach
zamestnaní.
|