Pohľad na mimoškolské vzdelávanie knihovníkov v Českej republike

Možnosť a nutnosť praktického využívania moderných informačných a komunikačných technológií (IKT) v
bežnom živote každého z nás (škola, verejná správa, služby) a rozširovanie možností vyhľadávania a získavania
informácií z rôznych zdrojov vyžaduje zvyšovanie informačnej gramotnosti občanov všetkých vekových kategórií a
stáva sa súčasťou celoživotného vzdelávania. Knižnice nezostávajú bokom a snažia sa využívať dostupné
technológie vo všetkých knihovníckych činnostiach, ktorých cieľom je zavádzať používateľsky prívetivé spektrum
nových služieb. Tento vývoj sa nutne odzrkadľuje i v potrebe odborného celoživotného vzdelávania knihovníkov a
práve týmto vývojom mimoškolského vzdelávania pracovníkov knižníc v ČR sa autorka zaoberá.

Knihovník v 21. storočí (namiesto úvodu)

Správa Medzinárodnej komisie UNESCO
Vzdelávanie pre 21. storočie [1], spracovaná v roku 1993, odzrkadľovala zmeny globálnej spoločnosti a
formulovala silnejúci význam vzdelávania a z toho vyplývajúcu nutnosť zmien celého vzdelávacieho systému schopného
komplexne a celoživotne formovať osobnosť. Štyri základné typy učenia – učiť sa poznávať, učiť sa konať, učiť sa
žiť spoločne a učiť sa byť – sa stali základom zmien v chápaní vzdelávania jednotlivcov i vzdelávacích inštitúcií.
Dokument sa stal východiskom pre Národný program rozvoja vzdelávania (uznesenie vlády Českej republiky č. 113 zo
dňa 7. 2. 2001) na roky 2001 – 2005 a celoživotné vzdelávanie jeho hlavnou strategickou líniou.

Prechod od “klasického” tradičného prostredia knižníc k prostrediu čoraz viac využívajúcemu moderné
informačné a komunikačné technológie mení pohľad na knihovnícku profesiu.

Celkom zákonite sa mení i úloha knihovníkov a miera ich zodpovednosti nielen za kvalitné fondy a organizáciu
knižníc, ale predovšetkým za kvalitu a rozsah služieb a za zabezpečenie voľného prístupu k informáciám všetkým
používateľom a občanom.

I. Situácia vo vzdelávaní knihovníkov po roku 1990

Začiatkom 90. rokov sa výrazne rozširujú služby knižníc a knihovník sa stáva sprostredkovateľom medzi
používateľom a knižnicou, je tým, kto nové služby zavádza, využíva, ale taktiež učí nielen čitateľa, používateľa,
ale aj svojich kolegov z iných knižníc, ako tieto služby efektívne využívať.

Ak má byť profesionálom i naďalej, potrebuje omnoho viac znalostí, zručností, musí rozvíjať svoje schopnosti.
Vzdelávanie knihovníkov má v českých knižniciach tradíciu, konajú sa rekvalifikačné kurzy, odborné semináre,
porady, prednášky o literatúre. Každá knižnica (alebo väčšina z nich) má svoj plán vzdelávania a usiluje sa ho
zostaviť tak, aby proporcionálne zahŕňal všetky knihovnícke činnosti, umožnil ich vyváženosť a pokiaľ možno
komplexnosť. Väčšie knižnice pripravujú náročnejšie ak-cie pre menšie knižnice svojho regiónu. Na poradách
zvolávaných Národnou knižnicou Českej republiky (ďalej iba NK ČR) informujú zástupcovia ústredných knižníc regiónu
o svojich plánovaných a realizovaných aktivitách a vymieňajú si skúsenosti. Knihovníci však čoraz viac pociťujú
potrebu centra, ktoré by zabezpečilo prepojenie medzi knižnicami vo sfére vzdelávania, systematickosť v odbornom
mimoškolskom vzdelávaní a pomohlo prípadné problémy riešiť.

Výučbové centrum MOLIN pre ďalšie vzdelávanie knihovníkov [2]

Roku 1999 vyzvala nadácia Open Society Institute/Network Library Program (OSI/NLP) bývalé socialistické
krajiny, aby podali projekty na vytvorenie národných výučbových centier pre ďalšie vzdelávanie knihovníkov. Na
zasadnutí konzorcia MOLIN v júni 1999 sa preto rozhodlo o položení základov Výučbového centra MOLIN pre ďalšie
vzdelávanie knihovníkov, o jeho inštitucionálnom zastrešení a podpore jeho činnosti. Prípravou centra bola poverená
PhDr. Pavla Kánská z Masarykovej univerzity v Brne a RNDr. Dana Lošťáková z Univerzity Palackého v Olomouci.
Výučbové centrum integrovalo a koordinovalo vzdelávacie aktivity českých knihovníkov, ktoré iniciovali, podľa
potrieb, účastníci projektu. V priebehu trojročného projektu sa uskutočnil k problematike vzdelávania knihovníkov
7. medzinárodný seminár
CASLIN 2000 v Luhačoviciach a následne veľmi kvalitný seminár
Personálny manažment v knižniciach – rozvoj ľudských zdrojov, určený pre manažérov vzdelávania v
knižniciach. Príprava a realizácia seminára ukázali v plnej miere možnosti a schopnosti spolupráce rôznych knižníc.
Akcia pod odbornou garanciou Štátnej technickej knižnice prebehla v novembri 2001 v Českých Budejoviciach v
spolupráci s Juhočeskou vedeckou knižnicou v Českých Budejoviciach a Národnou knižnicou ČR za finančného prispenia
Open Society Found. PhDr. Pavla Kánská, autorka a koordinátorka projektu, spracovala Anglicko-český a
česko-anglický slovník pre knihovníkov, ktorý bol za prispenia konzorcia MOLIN (a ďalších knižníc) vydaný vo
Vydavateľstve Masarykovej univerzity [3]. Postupne bolo vytvorených 14 výučbových centier (vo všetkých krajoch).
Centrá pracovali nielen pri Štátnych vedeckých knižniciach a Štátnej technickej knižnici v Prahe, ale aj pri
niektorých Ústredných knižniciach univerzít.

     Školiace stredisko STK v Prahe

Ciele výučbového centra:

• integrácia a zjednotenie všetkých mimoškolských aktivít českých knihovníkov vrátane koordinácie
  celoživotného vzdelávania všetkých knižníc,
• zlepšenie znalostí a prístupu k informáciám o vzdelávaní pre čo najširší okruh knihovníkov,
• zvýšenie kvality a flexibility knihovníckych služieb a prispôsobenie českých knižníc európskym
  knižniciam,
• zameranie vzdelávacích knihovníckych kurzov predovšetkým na služby verejnosti,
• podpora anglickej konverzácie, ktorej cieľom je postupné riešenie jazykovej bariéry v službách,
• nový systém hodnotenia vzdelávacích akcií (tímové riešenie úloh, testy, nový typ osvedčení, spätná
  väzba),
• organizovanie medzinárodných seminárov, skúsenosti zo zahraničných knižníc.

Profesionálnu virtuálnu podobu Výučbového centra MOLIN vrátane pravidelne aktualizovaného prehľadu
pripravovaných a realizovaných vzdelávacích akcií jednotlivých regionálnych centier navrhla a zabezpečovala RNDr.
Dana Lošťáková na webových stránkach Univerzity Palackého v Olomouci.

Význam Výučbového centra MOLIN bol úplne zásadný. Predovšetkým spojil do jedného pracovného tímu knihovníkov
verejných a vysokoškolských knižníc, ktorí po počiatočnom prešľapovaní zistili, že majú obdobné problémy, potrebujú
sa vzdelávať v rovnakých témach, môžu si vzájomne pomôcť, odovzdať skúsenosti, zabezpečiť lektorov, jednoducho, že
si majú profesijne čo povedať a majú snahu spoločne problémy riešiť. Koordináciou pri rokovaniach i na webových
stránkach sa čoraz viac darilo vnášať do vzdelávania knihovníkov systém, vyváženosť ponuky, efektivitu práce a
“priateľskú” konkurenciu. Postupne sa stávalo realitou, že knihovníci využívali – podľa svojich potrieb – ponuku
vzdelávacích akcií rôznych knižníc a neviazali sa iba na svoj región, v niektorých prípadoch došlo i k odovzdaniu
“know-how” žiadanej a úspešnej akcie jednej knižnice knižnici v inom regióne.

Odbornosť knihovníkov

V roku 1999 vyšiel v edícii Aktuality SKIP český preklad návrhu európskej smernice Sprievodca znalosťami a
zručnosťami európskych odborných pracovníkov v odbore knihovníckych a informačných služieb [4]. Českí knihovníci sa
tak mali možnosť zoznámiť s predpokladanými (v tom čase už čoraz zreteľnejšie potrebnými aj nevyhnutnými pre ďalšiu
prácu i v našich knižniciach) znalosťami a zručnosťami vyžadovanými od európskych odborných pracovníkov v oblasti
knihovníckych a informačných služieb.

Knižnice súčasnosti 99 a CASLIN 2000

Význam, aký sa v tomto období kládol na vzdelávanie, sa odrazil i v programe konferencie
Knižnice súčasnosti 99 v Seči, kde po prvýkrát prebiehala samostatná sekcia Vzdelávanie knihovníkov,
moderovaná Mgr. Zlatou Houškovou. Diskusia bola veľmi búrlivá, zobrazila v plnej miere problémy univerzitného aj
stredoškolského odborného vzdelávania, problematiku odborných kompetencií, celoživotného vzdelávania. Potvrdila rad
problémov, ktoré vznikajú narastajúcimi a celkom novými potrebami praxe a súčasnou ponukou klasického knihovníckeho
vzdelávania, bol to vlastne vstup pre ďalšie rokovania a hľadanie východísk. Otázky vzdelávania knihovníkov v ČR v
období automatizácie knižníc boli taktiež témou už spomínaného seminára CASLIN 2000.

Analýza vekovej, vzdelanostnej a mzdovej štruktúry pracovníkov knižníc v ČR [5]

Národná knižnica ČR pripravila a zabezpečovala za podpory ministerstva kultúry v období september až november
1999
Prieskum vekovej, vzdelanostnej a mzdovej štruktúry pracovníkov knižníc v ČR, do ktorého bolo zapojených 569
knižníc. Cieľom prieskumu bolo analyzovať súčasnú vekovú a kvalifikačnú štruktúru pracovníkov v jednotlivých typoch
knižníc a očakávaný vývoj v prijímaní nových pracovníkov na odborné knihovnícke miesta a taktiež definovať priority
v ďalšom vzdelávaní v oblasti základných knihovníckych činností, manažmentu a informačných technológií. Prieskum
priniesol cenné poznatky, ktoré NK ČR využíva na ďalšie skvalitnenie práce v knižniciach. Pre oblasť vzdelávania –
vybrané zo záverov – bolo významné zistenie, že zručnosti v oblasti počítačovej gramotnosti sú nízke predovšetkým
vo verejných knižniciach a klesajú s veľkosťou knižnice. Zistilo sa tiež, že i jazykové znalosti knihovníkov sú
nedostatočné. Jednou z priorít riešenia sa stala nutnosť skoncipovať odborový systém vzdelávania.

II. Vývoj po roku 2000

Program ministerstva kultúry “Verejné informačné služby knižníc (VISK), program č. 2 Mimoškolské
vzdelávanie knihovníkov (VISK2)” –
www.nkp.cz/o_knihovnach/konsorcia/VISK/VISK2.htm.

Program VISK bol schválený uznesením vlády ČR č. 351 o Koncepcii štátnej informačnej politiky vo vzdelávaní
zo dňa 10. apríla 2000 a v tom istom roku bol započatý. Realizuje sa celkom v 9 špecializovaných podprogramoch a o
uznaní dôležitosti vzdelávania knihovníkov svedčí i zaradenie ich mimoškolského vzdelávania do podprogramu č. 2.
Cieľom VISK2 je podporovať rozvoj počítačovej a informačnej gramotnosti vo všetkých verejných knižniciach.
Základnou úlohou je vyškoliť najmenej jedného knihovníka každej verejnej knižnice, najmä v malých obciach, v
zručnostiach práce s informačnými a komunikačnými technológiami (IKT). Vzorom je úroveň európskeho štandardu
European Computer Driving Licence (ECDL) tak, aby knihovník mohol poskytovať základné používateľské preškolenie a
asistenčnú pomoc pri práci s IKT v knižniciach, pri vyhľadávaní informácií v online katalógoch, databázach i v
internete obyvateľom mesta alebo obce a pomáhať ostatným pracovníkom knižnice. A, samozrejme, aby sám využíval IKT
pri vlastnej knihovníckej práci. Postupne sa vybudovalo 15 vzdelávacích centier (štandardizovaných veľkosťou i
vybavením počítačových učební) vo všetkých krajských knižniciach a v NK ČR. Základné kurzy sú štandardizované, i
keď na základe konkrétnych požiadaviek a potrieb knižníc ich môže vzdelávacie centrum upraviť a prispôsobiť. Ďalej
sa v učebniach konajú pre knihovníkov prezentácie nových databáz, vyhľadávanie tematických informácií na internete
(napr. informácie o EÚ), praktické kurzy spracovania rešerší z elektronických databáz, kurzy
Digitalizácia v knižniciach alebo
Čo musí vedieť knihovník o digitalizácii, alebo
Asistenčné služby knihovníka pri práci nevidomého a zrakovo postihnutého klienta v knižnici (Moravská zemská
knižnica v spolupráci s Krajskou knižnicou Vysočiny a Zjednotenou organizáciou nevidomých a zrakovo postihnutých v
ČR).

Význam podprogramu VISK2

Práca v učebni pod systematickým vedením skúsených lektorov, praktický nácvik (každý účastník má svoj
počítač), sústredenie bez ďalších “rušivých” vplyvov umožnia efektívnejšiu výučbu než nesystematické a mnohokrát
rozpačité sebavzdelávanie. Kurzy sú u knihovníkov všetkých typov knižníc obľúbené a sami sa na ne hlásia, pretože
zisťujú, že tieto zručnosti pre svoju prácu nevyhnutne potrebujú. Odráža sa to, pochopiteľne, aj na kvalite služieb
knižníc, na nových službách, ktoré i malé knižnice môžu občanom poskytovať. Kurzy počítačovej gramotnosti v rámci
VISK2 sú pre knihovníkov bezplatné.

V rámci podprogramu VISK2 sa usporadúvajú tiež expertné školenia nadväzujúce na úroveň ECDL. Príkladom môže
byť školiace stredisko Štátnej technickej knižnice [6], ktoré usporadúva cyklus teoreticko-praktických seminárov
Moderné informačné a komunikačné technológie v knihovníctve v moduloch Elektronické služby knižníc
teoreticky, elektronické služby knižníc prakticky a Digitálna knižnica. Veľký záujem bol aj o školenia Jazykov JAVA
Script, PHP, SQL, HTML a nástrojov na tvorbu webových stránok. Aktuálnu ponuku je možné nájsť na adrese:
www.stk.cz/skolici_stredisko.html.

Sekcia vzdelávania SKIP (
http://skip.nkp.cz/odbVzdel.htm)

Roku 2002 vznikla ako nástupnícka organizácia Výučbového centra MOLIN Sekcia vzdelávania – výučbové centrum
pre ďalšie vzdelávanie knihovníkov – odborná sekcia Zväzu knihovníkov a informačných pracovníkov Českej republiky
(SKIP ČR). Predsedníčkou sekcie od jej vzniku je Mgr. Zlata Houšková, vedúca oddelenia vzdelávania NK ČR. Sekcia
koordinuje vzdelávacie aktivity 14 regionálnych centier krajských knižníc zaoberajúcich sa ďalším vzdelávaním
knihovníkov. Pripravuje vlastné vzdelávacie akcie a projekty. V súčasnosti má 20 členov z rôznych typov
knižníc.

Ciele sekcie nadväzujú na program Výučbového centra MOLIN a postupne sa konkretizujú, aktualizujú a pribúdajú
ďalšie. Ide predovšetkým o vybudovanie a presadenie systému ďalšieho vzdelávania knihovníkov v ČR, iniciovanie
dištančného odborového vzdelávania s využitím nových elektronických foriem (prvou lastovičkou je vydanie CD
“Informačné štúdiá a knihovníctvo v elektronických textoch I”, Univerzita Karlova v Prahe, Filozofická fakulta,
Ústav informačných štúdií a knihovníctva 2001), prehĺbenie spolupráce s odbornými školami, ale aj spolupráca medzi
knižnicami, ktoré sú schopné venovať sa systematicky vzdelávaniu ostatných kolegov, spolupráci so zahraničnými
partnermi v tejto oblasti.

Dokladom môže byť organizačné i odborné zabezpečenie stretnutia 28 zástupcov výučbových centier pre ďalšie
vzdelávanie knihovníkov (Training Centers for Continuing Educations for Librarians) z 10 krajín, podporované v
rámci iniciatívy Open Society Institut Information Program Training Center Network, ktoré sa uskutočnilo v apríli
roku 2003 v Prahe na tému Úloha knižnice občianskej spoločnosti.

Význam a silnejúca potreba vzdelávania samotných manažérov vzdelávania v knižniciach viedla k pokračovaniu a
konkretizácii problematiky. Vzhľadom na to, že tieto školenia sú pomerne finančne náročné, vstupuje sekcia
vzdelávania SKIP pravidelne každý rok svojou žiadosťou o dotáciu do programu ministerstva kultúry
Knižnica 21. storočia. Je tak umožnená realizácia dvojdenných kurzov s témami Analýza vzdelávacích potrieb v
inštitúcii so zameraním na knižnice (2002), Tvorba programov vzdelávania v inštitúcii – vzdelávacie projekty a ich
náležitosti (2003), pokračuje sa v roku 2004 témou Monitorovanie a vyhodnocovanie vzdelávania v inštitúcii. Veľmi
úspešné a potrebné sú i prebiehajúce kurzy Lektorskej zručnosti (2003, 2004).

Čo sa podarilo a čo je potrebné dokončiť [7]

Vytvorená bola veľmi vydarená webová prezentácia vzdelávacích aktivít knižníc ČR v českej a anglickej verzii
(
www.stk.cz/Akce), ktorú pripravil riaditeľ STK v Prahe Ing. Martin Svoboda.
Prezentáciu knihovníci využívajú, stala sa informačným zdrojom o vzdelávacích akciách. Predsedníčka a členovia
publikujú v odbornom časopise Čtenář, výhľadovo sa počíta s pravidelnou rubrikou (je to však časovo náročné), aj v
elektronickom časopise Ikaros (
www.ikaros.cz). Pracuje sa tiež na postupnom vytváraní (práca nejde tak rýchlo,
ako by bolo treba) štandardov rôznych typov knihovníckych kurzov. Snahou je zjednotiť obsah kurzov a zabezpečiť aj
ich kvalitnú certifikáciu. S tým súvisí práca na projekte CERTIDoc a jeho nadväznosť na profesijné vzdelávanie v
odbore v ČR. Túto úlohu rieši PhDr. Miloslava Faitová a Mgr. Zlata Houšková v spolupráci s členmi sekcie.

Spracovanie koncepcie celoživotného vzdelávania knihovníkov ČR je dlhodobejšia úloha, ktorej riešenie
ovplyvňuje aj veľmi rýchlo sa meniaca situácia v knižniciach (napr. aj vznik krajských knižníc), aj zmeny
spoločenského dopytu. Za posledné roky sme však získali rad nových skúseností z realizácie Projektu VISK2, z
Programu podpory výkonu regionálnych funkcií, z vlastnej spolupráce medzi knižnicami všetkých typov, a to všetko
umožní ukončenie práce na koncepcii ďalšieho vzdelávania knihovníkov v ČR. Cieľ ide ešte ďalej – funkčný systém
celoživotného vzdelávania knihovníkov prepojiť so štandardmi kariérneho rastu a so mzdovou oblasťou.

III. Obsahová náplň vzdelávacích centier

Po roku 2000 dochádza k zásadnej zmene v koncepčnom chápaní vzdelávania i zmene organizačného princípu.
Všetky typy vzdelávania, význam a nutnosť nielen formálneho vzdelania, ale naňho nadväzujúce priebežné neformálne
vzdelávanie vrátane učenia v praktickom živote (informálne), orientované na lepšie pracovné uplatnenie a zvýšenie
kompetencií, sú chápané ako jeden prepojený celok.

Kvalifikácia získaná rôznymi cestami a kedykoľvek v priebehu života je slobodnou voľbou a aktívnou
zodpovednosťou jednotlivca. Toto poňatie vychádza z Memoranda o celoživotnom učení, ktoré spracovala Európska
komisia v novembri 2000 (
www.nvf.cz), a vláda Českej republiky naňho reagovala 3. marca 2003 prijatím
dokumentu Stratégia rozvoja ľudských zdrojov pre ČR (
www.nvf.cz).

Mimoškolské vzdelávanie

Je určené knihovníkom v pracovnom procese, umožňuje prehĺbenie, rozšírenie a doplnenie všetkých požadovaných
kompetencií (odborné, osobnostné/individuálne a sociálne) a je v súčasnosti neoddeliteľnou súčasťou knihovníckej
praxe vo všetkých typoch knižníc. Prepájajú sa v ňom tri dimenzie kontinuálneho vzdelávania profesionálnych
pracovníkov:

1. Odborné znalosti z odboru knihovníctva a informácií vrátane odborných špecializovaných znalostí.

2. Práce s informačnými a komunikačnými technológiami.

3. Osobnostné a sociálne kompetencie patriace nutne k profesii, teda individuálne schopnosti, znalosti a
   zručnosti vrátane snahy o ich stále inovovanie a rozvíjanie, schopnosti sociálnej a personálnej
   komunikácie.

Z ponuky vzdelávacích aktivít knižníc sa stručne zastavíme pri niekoľkých typoch knihovníckych kurzov.

• 
  Základné knihovnícke kurzy sú určené tým zamestnancom verejných a odborných knižníc, ktorí neabsolvovali
  knihovnícke vzdelanie, a majú charakter rekvalifikačného knihovníckeho kurzu s akreditáciou ministerstva
  školstva, mládeže a telovýchovy s platnosťou pre celú Českú republiku. Zámerom kurzov je sprostredkovať
  účastníkom teoretické a praktické znalosti a zručnosti a pripraviť ich na požiadavky a potreby používateľov
  knižníc a informačných pracovísk tak, aby ich dokázali odborne zabezpečiť. Tieto kurzy (rozsah 160 hodín)
  obsahujú prednášky a prezentácie základného knihovníckeho minima, zoznamujú s knihovníckymi štandardmi a
  doplňované sú aktuálnymi témami, napr. práca s CD-ROM-ami v knižniciach, učia vyhľadávaniu informácií v rôznych
  databázach a efektívnej práci s internetom. Sprievodnými akciami sú: oboznámenie sa s činnosťou vybraných
  knižníc, zaraďovanie alternatívnych prednášok, možnosti špeciálne zameraných konzultácií podľa zloženia
  poslucháčov a ich požiadaviek. Spätnou väzbou si overujeme, že hlavným kladom a prínosom pre vlastnú prax sú
  pre účastníkov aktuálne témy a informácie z odboru, získanie ucelenejšieho pohľadu na profesiu (na činnosti,
  ktoré dotyčný pracovník nevykonáva), zoznámenie sa s modernými knižnicami. Tieto kurzy sa konajú v Národnej
  knižnici ČR, Moravskej zemskej knižnici v Brne, Moravskosliezskej vedeckej knižnici v Ostrave, v Študijnej a
  vedeckej knižnici v Českých Budejoviciach, v Študijnej a vedeckej knižnici v Hradci Královom. Štátna technická
  knižnica v Prahe získala akreditáciu Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy ČR na rekvalifikačný
  knihovnícky kurz so zameraním na záujemcov z verejných špecializovaných, odborných a technických knižníc.
  Oficiálne začne fungovať v školskom roku 2004/2005 (pozri
  www.stk.cz/rekvalifikace.html).

• 
  
  
  
  Počítačová učebňa MZK
  
  

• 
  Knihovnícky kurz so špecializáciou na prácu študijných a informačných centier škôl, 4-denný kurz pre
  učiteľov, ktorí vedú knižnicu, akreditovaný. Na rok 2005 pripravuje Moravská zemská knižnica aj inovačný kurz
  pre profesionálnych knihovníkov v školských knižniciach.

• 
  Knihovnícke minimum – skrátený, iba 1 až 2-denný kurz určený absolventom knihovníckych škôl s dlhšou
  praxou, prípadne novým pracovníkom. Cieľom je oboznámiť pracovníkov, aj práve nastupujúcich, s najnovšími
  zmenami, trendmi a informáciami z odboru vrátane informácií o automatizácii v knižniciach. Kurz je zameraný na
  informácie o konkrétnej knižnici, v ktorej účastníci pracujú alebo budú pracovať.

Zo
špecializovaných odborných kurzov sú frekventované Medzinárodné štandardy v českej katalogizačnej praxi
(AACR2, vecné spracovanie). Tento typ kurzu je v posledných rokoch žiadaný vo všetkých knižniciach ČR.

Knižnice začali organizovať i náročné cyklické akcie, napr. konferencia Knižnica a architektúra (
http://tin.upol.cz), Knižnica ako komunitné centrum (
www.nkp.cz), Informačná gramotnosť (
www.mzk.cz), Grantové projekty a možnosti ich získavania (
http://www.kfbz.cz), semináre pre pracovníkov hudobných oddelení (
www.kjm.cz).

Vzdelávanie a prax

Úzko spolu súvisia a mali by sa vzájomne ovplyvňovať. Niekedy ponuka tém vzdelávania iniciuje dopyt, o čom sa
presvedčilo aj školiace stredisko Štátnej technickej knižnice, ktoré už od roku 1999 usporadúva rýdzo prakticky
zameraný jednodňový kurz
Elektronické služby knižníc prakticky a v roku 2004 má stále ešte záujemcov na 3 takéto kurzy.

Niekoľko poznámok:

• z pohľadu rýchleho rozvoja knihovníctva je dôležitá aktuálnosť a predvídavosť zaradených tém (niekedy bez
  ohľadu na pôvodný plán),
• súčasné potreby smerujú k adresnejšiemu, cielenejšiemu vzdelávaniu,
• k vzdelávaniu špecializovanému,
• sprostredkovávať nové poznatky, ale nezabúdať na inovovanie poznatkov predtým získaných,
• podstatná je forma vzdelávania, moderné didaktické metódy, aktívne zapojenie,
• koordinácia a kooperácia knižníc a rôznych vzdelávacích inštitúcií,
• problémom je čas – predovšetkým v malých knižniciach s 1 – 2 pracovníkmi sa kolegovia ťažko uvoľňujú,
  pretože prioritou je prístupnosť knižnice pre občanov.

Využívanie viaczdrojového financovania

Rozvoj mimoškolského vzdelávania knihovníkov v posledných rokoch je umožnený vďaka finančnej podpore
získavanej predovšetkým z rôznych už spomínaných grantových projektov MK ČR. Niektoré knižnice získavajú aj podporu
zo zahraničia, napr. z programu Phare, Spoločného regionálneho operačného programu a projektov EÚ. Knihovníci sa
učia (a vedia!) nielen spracovávať projekty, no i získavať podporu sponzorov pre svoju činnosť. Kratšie vzdelávacie
i ostatné akcie knižníc môžu byť preto často pre knihovníkov bezplatné, niektoré rozsahom väčšie, prípadne s
nepríliš vysokým vložným. I tu sa prejavuje výhoda spolupráce rôznych typov knižníc a ďalších vzdelávacích
inštitúcií na príprave a realizácii náročnejších vzdelávacích akcií.

IV. Regionálny rozmer vzdelávacích centier

Dňa 16. januára 2002 bol vládou schválený Program podpory zabezpečenia výkonu regionálnych funkcií knižníc (
www.nkp.cz). Jedným z jeho cieľov je garancia kvalifikačného rastu knihovníkov,
teda celoživotné odborné vzdelávanie. Ide o systém pomoci krajských a nimi poverených profesionálnych knižníc
knižniciam v malých mestách a obciach. Cieľom je zabezpečiť občanom na rôznych miestach ČR kvalitné knihovnícke a
informačné služby.

Koncepcia mimoškolského vzdelávanie v krajoch

Odborným garantom vzdelávania v krajoch sú krajské knižnice. Na základe prieskumu a SWOT analýzy vzdelávacích
potrieb stanovia priority a spracúvajú koncepciu, ktorá je základom systému vzdelávania v kraji, obsahuje rôzne
typy akcií (od akreditovaných kurzov, konferencií, cyklického vzdelávania po porady, výmeny skúseností, aktivity
pre profesionálnych knihovníkov) a predovšetkým zabezpečuje obsahovo vyvážené a aktuálne vzdelávanie pre všetky
knižnice. Na jej naplnení zmluvne s krajskými knižnicami spolupracujú poverené profesionálne knižnice. Tie
zabezpečujú základné, prakticky zamerané odborné akcie predovšetkým pre neprofesionálne knižnice. Vzdelávanie je
tiež zamerané na informácie z regiónu a cielene smerované na potreby konkrétnych knižníc. Skvalitneniu vzdelávania
knihovníkov má pomôcť štandard vzdelávania v rámci regionálnych služieb knižniciam, ktorý stanovil, že každý
profesionálny pracovník v kraji by mal absolvovať ročne 30 hodín a neprofesionálny pracovník 8 hodín odborného
vzdelávania bez ohľadu na miesto – národná knižnica, krajská knižnica, profesionálna knižnica.

Krajská koncepcia zahŕňa dva projekty – Plnenie výkonu regionálnych funkcií a jeho štandard vzdelávania a
Projekt mimoškolského vzdelávania VISK2.

V. Vzdelávanie používateľov

Informačné vzdelávanie používateľov

Vývoj odborného vzdelávania knihovníkov jasne ukazuje na premenu knihovníckej profesie, rozvoj komunikačnej a
informačnej techniky umožňuje knižniciam stať sa aj v novom tisícročí vyhľadávanými informačnými centrami, rozvíjať
a napĺňať svoju vzdelávaciu funkciu.

Sprístupnenie informačných zdrojov nepomôže, pokiaľ používateľ knižnice nebude vedieť s týmito zdrojmi
zaobchádzať. Knižnice majú vhodný potenciál na uskutočňovanie informačného vzdelávania.

V oddeleniach pre deti a mládež majú knižnice dlhoročné skúsenosti, informačnú výchovu inovujú a v posledných
rokoch menia jej obsah aj formu, zdôrazňujú význam komplexného využívania informácií, teda z tradičných dokumentov
i elektronických informačných zdrojov, kritický prístup k ich hodnoteniu i spôsoby využívania. Knižnice tradične
spolupracujú so školami a často sú tými, ktorí ukazujú a učia využívať súčasné možnosti práce s informáciami.
Náročná je situácia v práci s dospelými používateľmi. Knižnice hľadajú optimálne formy a spôsoby práce, ponúkajú
napr. krátke (1 hod.) kurzy pri počítači, kde zoznamujú so svojím softvérom, s vyhľadávaním v elektronickom
katalógu i v databázach prístupných v knižnici, ponúkajú exkurzie, v rámci ktorých oboznamujú záujemcov so službami
knižnice (akcie v rámci Marec – mesiac internetu). Čoraz výraznejšie sa prezentujú verejnosti ako vzdelávacie a
informačné centrá s verejne prístupným internetom, zapojili sa do Národného programu počítačovej gramotnosti.
Napriek tomu je v oblasti informačného vzdelávania dospelých málo skúseností a knižnice tu majú veľké rezervy. Táto
oblasť – práca s dospelými používateľmi cielená na informačné vzdelávanie – sa bude musieť viac odzrkadliť aj v
odbornom vzdelávaní knihovníkov.

Celoživotné vzdelávanie a knižnice

Súčasné knižnice s novými službami pre všetky vekové kategórie používateľov sa cielene obracajú na strednú
generáciu a dospelých, ktorí nevedia pracovať s počítačom a predovšetkým mnohokrát nevedia, aké služby môžu v
knižnici využívať.

Tu je niekoľko príkladov vhodných riešení.

• Univerzita voľného času je netradičnou formou záujmového celoživotného vzdelávania pre najširšiu verejnosť,
  ktorú prevádzkuje Krajská knižnica Vysočiny (
  www.kkvysociny.cz).
• Akadémia III. veku už 10 rokov pripravuje veľmi zaujímavé a rozmanité programy pre občanov Kroměříža.
  Projekt zabezpečuje Knižnica kroměřížska v spolupráci s Klubom UNESCO Kroměříž a Klubom českých turistov
  Kroměříž. Ide o celoročné vzdelávanie formou prednášok, stretnutia so zaujímavými ľuďmi, návštevy výstav a
  poznávacie prechádzky (
  www.knihkm.cz).
• Roku 2002 bolo zriadené v jednej z pobočiek Knižnice Josefa Mateja Sychru v Žďári na Sázavou Stredisko
  informácií a vzdelávania, ktoré úzko spolupracuje s informačným centrom knižnice a je zamerané na oblasť
  celoživotného vzdelávania občanov (
  www.knihzdar.cz).

Uvedené akcie svedčia o tom, že širokospektrálne vzdelávanie knihovníkov a ich nevyhnutná následná iniciatíva
sa môžu prejaviť úspešne v inovovaných či celkom nových, jasne cielených službách knižníc.

Najbližšia budúcnosť (namiesto záveru)

Informačná gramotnosť občanov je pre rozvoj spoločnosti podstatná a je prioritou Štátnej informačnej a
komunikačnej politiky (uznesenie vlády Českej republiky č. 265 zo dňa 24. 3. 2004). Zvyšovanie úlohy knižníc v
procese celoživotného vzdelávania, vytváranie multimediálnych viacúčelových pracovísk a zariadení pre prácu s
digitálnymi dokumentmi, dostupnosť týchto služieb aj pre obyvateľov v malých obciach, zvyšovanie informačnej
gramotnosti občanov, spolupráca knižníc a škôl, to sú trendy zdôraznené v pripravovanej Koncepcii rozvoja knižníc
ČR na roky 2004 – 2010.

Čo to pre knižnice znamená:

• využívať marketingové nástroje v oblasti informačných služieb,
• spolupracovať viac so školami v prehlbovaní a inovovaní informačnej výchovy detí a mládeže,
• zamerať sa na informačné vzdelávanie dospelých a postupne na základe získavaných skúseností vytvoriť systém
  tohto vzdelávania zahrnujúci rôzne (vekové, vzdelanostné, znevýhodnené) skupiny používateľov.

Sú to úlohy, ktoré bude riešiť sekcia vzdelávania, knihovníci všetkých typov knižníc a budú zaiste aj
súčasťou Koncepcie rozvoja knižníc na roky 2004 – 2010 (uznesenie vlády Českej republiky č. 679 zo dňa 7. júla
2004).

Bude to veľmi dôležité na získanie prestíže a uznanie knižníc v spoločnosti.

Za spoluprácu a cenné pripomienky ďakujem PhDr. Zdenke Kloučkovej, vedúcej referátu vzdelávania Štátnej
technickej knižnice v Prahe a členke sekcie vzdelávania SKIP.

Zoznam bibliografických odkazov: