Vzdelávanie pre knihovníkov v zrkadle času; a čo budúcnosť?

O problematike vzdelania a vzdelávania knihovníkov v minulosti a súčasnosti (v závislosti od zmenených
spoločenských podmienok, platnej legislatívy a informačných technológií). Kratšie zamyslenia nad týmito
východiskovými podmienkami. Návrh vyhlášky o ďalšom vzdelávaní v zmysle spoločenskej potreby a z pohľadu
vysokoškolského knihovníka. Knihovnícka profesia a jej znaky v informačnej praxi knižníc.

Nedávno ma zaujalo tvrdenie ekonomických prognostikov, že Slovensko sa môže stať rovnocennou súčasťou
vyspelej Európy už o dvadsať rokov. Optimisti, alebo pesimisti? Zamyslela som sa nad týmto tvrdením práve v
súvislosti so vzdelaním a vzdelávaním v knižniciach v závislosti od spoločenských zmien posledných rokov a
technologického pokroku.

Všetci, ktorí sa pohybujeme v prostredí knižníc, poznáme nové náročné úlohy knižníc v informačnej spoločnosti
(ako zvykneme spoločnosť 21. storočia nazývať) a nespochybňujeme potrebu, ba priam spoločenskú požiadavku na
kvalifikovaných knižnično-informačných pracovníkov, ktorí sa na svoju profesiu pripravujú v základnom,
stredoškolskom, vysokoškolskom a následne v ďalšom vzdelávaní. Toto tvrdenie predurčuje, že môj príspevok na tému
vzdelávanie sa bude týkať výhradne len vzdelávania knihovníkov a pre knihovníkov a nebude to z pohľadu
knihovníka-pedagóga.

Za posledné roky došlo v Slovenskej (ale i Českej) republike k obrovským zmenám v práci knižníc. Knihovníci,
ktorí mali dovtedy prevažne humanitné vzdelanie, boli doslova postavení pred nové technológie a boli prinútení
spracúvať celú knihovnícku agendu pomocou počítačov. Aby udržali a hlavne zvýšili úroveň knižníc, museli znovu a
znovu získavať (a často aj vo vyššom veku) množstvo nových vedomostí, schopností a zručností. A boli to zásadne
iné, aké poznali dovtedy. Napriek počiatočným bariéram sa začali intenzívne učiť, a mnohé príklady z knižníc
dokazovali, že to bolo učenie v niektorých prípadoch ťažké a zložité. Dnes si však už nikto z nás nevie prácu v
knižnici bez počítačov ani predstaviť. Vzdelávanie knihovníkov za posledné roky bolo etapovité – najskôr to bola
práca s počítačmi, neskôr výber a implementácia počítačových knižničných systémov a nakoniec školenia na AACR2,
UNIMARC a iné štandardy. Ďalšie školenia boli dôkazom spolupráce rôznych typov knižníc, ktoré sa združovali okolo
zakúpených knižničných systémov. Tu však nastal zlom, pretože medzi knihovníkmi vznikali veľké rozdiely, keď
knižnice disponujúce napr. podporou Mellonovej nadácie mohli svojich knihovníkov vyškoliť lepšie a rýchlejšie než
ostatné knižnice. Dovoľujem si tvrdiť, že tento stav pretrváva dodnes, a ako knihovník v akademickom prostredí to
sledujem “zboku” veľmi intenzívne cez kontakty vo verejných knižniciach, ktoré v čase rozvoja informačných
technológií, elektronizácie knižníc a digitalizácie zbierok, budovania počítačových učební a študovní… nemajú
napr. pripojenie na internet, nevedia pracovať s počítačom a pod. Takže i napriek tomu, že sa na Slovensku
uskutočnili a zrealizovali veľké zmeny, nepodarilo sa tu vybudovať vzájomnú koordináciu vzdelávacích akcií. A tak
sme “mlčky” sledovali úspechy našich kolegov – knihovníkov z Čiech, ktorí v roku 1999 na podnet konzorcia MOLIN
predložili nadácii OSI projekt Doškoľovacieho centra MOLIN – pre ďalšie vzdelávanie knihovníkov v Českej republike.
Projekt vytvoril komplexnú ucelenú sústavu celoživotného vzdelávania knihovníkov v oblasti mimoškolskej
inštitucionálnej výchovy, zameranú nielen na získanie znalostí a zručností z oblasti informačných technológií.
Vychádzal z potrieb meniacej sa situácie v spoločnosti a nadväzoval na vzdelávací systém školských inštitúcií. Vzal
si vzor zo systému rezortného vzdelávania v krajinách EÚ. Len pre úplnosť dodávam, že od roku 2002 funguje v novej
organizačnej podobe Doškoľovacie centrum pre ďalšie vzdelávanie knihovníkov v Českej republike pri Zväze
knihovníkov a informačných pracovníkov v Českej republike (SKIP).

Súčasný stav vzdelávania na Slovensku

Vzdelávanie, ale aj konkrétne vzdelávacie inštitúcie v oblasti knižnično-informačného vzdelávania na
Slovensku v súčasnosti môžeme rozdeliť na školské a mimoškolské.

I. Školské vzdelanie (SŠ, VŠ)

• Škola knihovníckych a informačných štúdií v Bratislave
• Katedra knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej len
  KKIV FiF UK)
• Katedra knižnično-informačných vied a didaktiky informatiky Fakulty prírodných vied Žilinskej univerzity v
  Žiline (ďalej len KKIV FPV ŽU)

Stredoškolské odborné vzdelanie zabezpečuje Škola knihovníckych a informačných štúdií v Bratislave, ktorá sa
za takmer 50 rokov svojej existencie neustále prispôsobovala meniacim sa spoločenským podmienkam. Po roku 1993 sa
zmenou názvu, otvorením pomaturitného kvalifikačného štúdia, zavedením nového študijného odboru a odborných
zameraní a následne vypracovaním základných pedagogických dokumentov postupne pretransformovala na moderný typ
strednej školy, jedinej svojho druhu v Slovenskej republike (pozri článok Mgr. Marty Fórišovej, PhD., Stredoškolské
vzdelávanie knihovníkov a informačných pracovníkov na Slovensku na s. 22).

Vysokoškolské odborné vzdelanie zabezpečujú:

• Katedra knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (od roku
  1951) – v oblasti základnej odbornej prípravy zabezpečuje v súčasnosti dva najvyššie stupne vysokoškolského
  vzdelania:
  1. päťročné magisterské štúdium v odbore knižničná a informačná veda (titul Mgr.),
  2. trojročné (resp. päťročné) doktorandské štúdium v odbore knižničná a informačná veda (titul PhD.)
     
      
• Katedra knižnično-informačných vied a didaktiky informatiky Fakulty prírodných vied Žilinskej univerzity v
  Žiline (od roku 2004) – obsahuje tri oddelenia:
  
  1. oddelenie knižničných vied,
  2. oddelenie mediamatiky,
  3. oddelenie didaktiky informatiky.

Katedra garantuje za kvalitu vzdelávania v študijných programoch “dokumentácia kultúrneho dedičstva”,
“mediamatika” a učiteľstvo akademických predmetov – informatika, výučba v skupinách predmetov: informatika,
výpočtová technika, informačná a komunikačná veda, multimediálne systémy, knižničná veda, muzeológia a
archívnictvo, dejiny kultúry a umenia a pod.

Od roku 2004 bude zabezpečovať externé trojročné bakalárske štúdium.

O najnovších úlohách a nových trendoch KKIV FiF UK v Bratislave v systéme vysokoškolského vzdelávania sa
dočítate v článku prof. Ing. Štefana Kimličku, PhD., na s. 18. Tento vysokoškolský pedagóg už v roku 2002 v
časopise Knižnica, č. 7-8, predstavil pripravovanú koncepciu ďalšieho vzdelávania knihovníkov, na základe ktorej by
sa študijný program univerzitného štúdia odboru knižničná a informačná veda mal rozdeliť do troch relatívne
nezávislých stupňov – bakalárske, magisterské a doktorandské. Bakalársky program by mal byť orientovaný viac
pragmaticky, magisterský zasa viac teoreticky. Obidva programy majú byť otvorené aj pre absolventov iných odborov.
Takáto koncepcia štúdia by v konečnom dôsledku umožnila aj absolventom iných odborov, ktorí pracujú v knižniciach a
informačných pracoviskách, aby si doplnili univerzitné vzdelanie v odbore. Pokiaľ sa však nevyriešia najmä
legislatívne obmedzenia, finančné obmedzenia a samozrejme aj odborné a kompetenčné obmedzenia vyplývajúce zo
súčasného stavu vysokého školstva na Slovensku, ťažko sa bude presadzovať, nech by išlo o akúkoľvek správnu a
opodstatnenú koncepciu.

Jedno tvrdenie je však isté. Počet absolventov v súčasnosti nepokrýva potreby knižníc aj z toho dôvodu, že
absolventi nachádzajú výhodnejšie uplatnenie v iných profesiách (odhaduje sa až polovica absolventov). Knižnice sú
nútené potom prijímať do pracovného pomeru absolventov neknihovníckych smerov (absolventov stredných i vysokých
škôl neknihovníckeho zamerania), ktorí by si odborné knihovnícke vedomosti mali doplniť. Zamestnávateľom síce
vyplýva zo zákona povinnosť vzdelávania svojich zamestnancov, ale pri súčasnom stave financovania knižníc je to
veľký problém. A závažnejšie na tom je to, o čom svedčí aj súčasná prax, že pri súčasnom finančnom ohodnotení, keď
knižnice sa ocitli niekde na konci rebríka dôležitosti (čomu zodpovedá aj finančné hodnotenie zamestnancov
knižníc), absolventi nemajú záujem ísť pracovať do takýchto inštitúcií (samozrejme, iná je situácia v Bratislave a
iná na Zemplíne, kde trh práce je úplne odlišný).

II. Ďalšie (mimoškolské) vzdelávanie

• Odbor pre knižničný systém SR v Slovenskej národnej knižnici v Martine (ďalej len SNK),
• Doškoľovacie stredisko Centra vedecko-technických informácií SR v Bratislave (ďalej len CVTI SR),
• Stredisko vzdelávania knihovníkov PROLIB v Univerzitnej knižnici TU v Košiciach a SLDK TU Zvolen,
• Združenie Pro Scientia pri Ústrednej knižnici SAV v Bratislave.

Z hľadiska systému môžeme uvedené vzdelávanie rozdeliť na 2 etapy – základné odborné vzdelanie a ďalšie
vzdelávanie (v tlači sa tiež objavuje pod názvami mimoškolské, doplnkové, celoživotné, permanentné a pod.). Obidve
etapy nie sú však izolované, navzájom sa prelínajú a dopĺňajú. Ten typ vzdelávania, ktorý je pre určitú cieľovú
skupinu základným, môže byť v nezmenenej forme ďalším vzdelávaním pre inú cieľovú skupinu.

Ďalšie vzdelávanie na Slovensku je legislatívne vymedzené zákonom č. 386/1977 Z. z., podľa ktorého sa za
takéto vzdelávanie “považuje vzdelávanie, ktoré umožňuje každému doplniť, rozšíriť a prehĺbiť si získané vzdelanie,
rekvalifikovať sa alebo uspokojiť svoje záujmy, alebo ktorým sa pripravuje na získanie stupňa vzdelania v školskom
systéme”. Ďalšie vzdelávanie uskutočňujú v intenciách tohto zákona v rámci svojej pôsobnosti školy a mimoškolské
vzdelávacie ustanovizne.

V súčasnosti ďalšie vzdelávanie knihovníkov na Slovensku realizujú tieto vzdelávacie strediská:

Školské formy ďalšieho vzdelávania knihovníkov zabezpečuje Katedra knižničnej a informačnej vedy FiF UK v
Bratislave, Katedra knižnično-informačných vied a didaktiky informatiky FPV ŽU v Žiline a Škola knihovníckych a
informačných štúdií v Bratislave, ktorí sú garantami tohto typu vzdelávania.

Mimoškolské formy ďalšieho vzdelávania knihovníkov realizujú metodické a vzdelávacie útvary SNK v Martine,
CVTI SR v Bratislave (je jedinou mimoškolskou inštitúciou na Slovensku, ktoré v roku 1991 získalo z Ministerstva
školstva SR akreditáciu pre vzdelávanie v odbore knihovníctvo), Združenie Pro Scientia a Stredisko vzdelávania
knihovníkov PROLIB (legislatívne zastrešené TU v Košiciach), ktorého kurzy sú akreditované na roky 2000 – 2005. Pri
týchto formách vzdelávania by mohol nastať ideálny stav, keby strediská ďalšieho vzdelávania vedeli kooperovať,
prípadne si tematicky rozdeliť svoje programy vzdelávania s prihliadnutím na regionálne rozdelenie. A, samozrejme,
mali by byť zohľadnené najnovšie trendy, napr. využívanie digitálnych technológií vo vzdelávacom procese, dištančné
formy vzdelávania, e-vzdelávanie, zapájanie vysokých škôl technického smeru do vzdelávania, hlavne informatiky,
počítačovej vedy, informačných systémov a pod. Veď práve informačné a komunikačné technológie otvárajú nové
možnosti vzdelávania na všetkých úrovniach. Vzdelávanie sa stáva hlavným faktorom národnej prosperity. Nové
vzdelávacie technológie odstraňujú bariéry, národné hranice, pričom podporujú zmysluplnosť učenia s hlavným dôrazom
na využitie v praxi a globálne myslenie s lokálnym uplatnením. Vzdelávacie technológie sa budú vždy meniť, ale
jedno je isté: vyspelé štáty budú aj v budúcnosti do vzdelania investovať naďalej nemalé prostriedky, aby si tak
prostredníctvom svojich vzdelaných občanov zabezpečili a upevnili svoje miesto vo svete znalostí. Či to na
Slovensku stihneme za tých 20 rokov, ako to tvrdia ekonomickí prognostici, to si netrúfam odhadnúť. Bojím sa len,
že pri tých svojich tvrdeniach zabudli na vzdelávanie v knižniciach.

Odbornú garanciu mimoškolských foriem ďalšieho vzdelávania pre knihovníkov by mala zabezpečovať SNK, ktorej
táto úloha vyplýva zo zákona.

Od roku 2000 (po prijatí zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach) pripravuje MK SR osobitnú vyhlášku o ďalšom
vzdelávaní pracovníkov knižníc.

Obsah pripravovanej vyhlášky vymedzuje rámec, obsah a úlohy jednotlivých vzdelávacích ustanovizní v
permanentnom procese vzdelávania knihovníkov. Formy ďalšieho vzdelávania sa podľa zákona č. 386/1977 Z. z. a
pripravovanej vyhlášky členia na tieto skupiny:

• 
  Základná odborná príprava
  
  • úplné stredné odborné vzdelanie ukončené maturitnou skúškou,
  • vyššie odborné vzdelanie ukončené absolutóriom,
  • bakalárske vysokoškolské vzdelanie ukončené štátnou skúškou,
  • magisterské vysokoškolské vzdelanie ukončené štátnou skúškou,
  • doktorandské štúdium ukončené dizertačnou skúškou.
    
     
• 
  Nadväzná odborná príprava
  
  • školenia (ukončené skúškou) nevyhnutné na výkon pracovnej činnosti spojené s individuálnym
    štúdiom,
  • základné špecializačné kurzy (alebo základný stupeň doplnkovej odbornej prípravy) spojené s
    individuálnym štúdiom a s povinnou účasťou na konzultáciách,
  • odborné špecializované kurzy nadväzujúce na úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie a
    spojené s krátkodobými sústredeniami, prednáškami, seminármi a cvičeniami.
    
     
• 
  Odborné špecializačné vzdelávanie
  
  • nadväzujúce na neknihovnícke bakalárske alebo magisterské vysokoškolské vzdelanie spojené s riadenou
    odbornou praxou, zamerané na získanie oprávnenia vykonávať určitú odbornú činnosť.
    
     
• 
  Iné formy vzdelávania
  
  • uvádzanie začínajúcich zamestnancov knižníc do praxe (organizuje knižnica v spolupráci s metodickým a
    vzdelávacím centrom SNK alebo príslušnej vedeckej knižnice),
  • príprava vedúcich zamestnancov knižníc, ktorým patrí príplatok za riadenie (organizujú akreditované
    vzdelávacie ustanovizne, vzdelávací útvar SNK alebo príslušnej vedeckej knižnice v spolupráci so strednými a
    vysokými školami),
  • priebežné vzdelávanie (organizujú knižnice v spolupráci s metodickým a vzdelávacím centrom SNK alebo
    príslušnej vedeckej knižnice),
  • špecializačné inovačné štúdium (organizuje metodický a vzdelávací útvar SNK alebo príslušnej vedeckej
    knižnice v spolupráci s akreditovanými vzdelávacími organizáciami),
  • špecializačné kvalifikačné štúdium (organizujú stredné a vysoké školy v spolupráci s metodickým a
    vzdelávacím centrom SNK alebo príslušnej vedeckej knižnice).

Návrh tejto vyhlášky pripravila KKIV FiF UK, ale ako vyplynulo zo záverov seminára Ďalšie vzdelávanie
knihovníkov na Slovensku, ktorý sa uskutočnil v januári 2002 na Šachtičkách (organizovalo ho Stredisko vzdelávania
PROLIB v rámci projektu EDULIB II), je potrebné tento text dopracovať najmä v zmysle prijatého zákona č. 313/2001
Z. z. o verejnej službe tak, aby nebol prekročený rámec zákona č. 386/1977 Z. z. o ďalšom vzdelávaní. To je o-

blasť legislatívy, ktorá je veľmi dôležitá, ale slovenskému knihovníctvu chýba stratégia v oblasti
vzdelávania, chýbajú definované oblasti ďalšieho vzdelávania na základe analýz vzdelávacích potrieb, chýba
systemizácia pracovných činností… a to všetko by bolo potrebné urobiť skôr, ako MK SR vydá spomínanú
vyhlášku.

Prvé kroky už boli urobené a bolo by nanajvýš potrebné v nich pokračovať. Iniciatíva však musí prísť zhora,
kompetenčné vzťahy sú dané zákonom, a tak by nič nemalo brániť knihovníkom, ktorí majú a aj chcú v oblasti
vzdelávania pracovať, aby sa veci prospešné po rokoch “stagnácie” pohli dopredu.

(Poznámka: Zámerne som použila slovo stagnácia, pretože ma pobúrilo tvrdenie mojich kolegov, že je menšie
zlo nemať vyhlášku o ďalšom vzdelávaní, lebo keby vstúpila do platnosti, situácia v knižniciach by sa ešte
zhoršila, hlavne čo sa týka kvalifikačnej štruktúry. O tomto probléme vieme veľmi dobre. Alarmujúca je oficiálna
štatistika z roku 2002, že v knižniciach pracovalo 1 733 zamestnancov, z toho bolo 1 619 žien. Z celkového počtu
zamestnancov bolo 1 500 zaradených podľa odbornej činnosti ako knihovníkov, a z toho len 154 malo vysokoškolské
vzdelanie. Oproti roku 2001 klesol počet zamestnancov knižníc o 63 zamestnancov. Zamýšľam sa nad tým, či tí
kolegovia, ktorí uvažujú týmto smerom, sú tí správni riadiaci zamestnanci pre knižnice 21. storočia…)

Mnohé tváre knihovníckej profesie

V knihovníckom vzdelaní a vzdelávaní existuje, a to aj napriek rozdielnym typom knižníc a nárokov na ich
služby, istý spoločný základ – jadro vlastného knihovníckeho remesla, ktoré musia zvládnuť všetci knihovníci. Ide
spravidla o znalosti základných spracovateľských procesov – akvizíciu, katalogizáciu, organizáciu zbierok
dokumentov s cieľom fyzicky ich sprístupniť formou výpožičky, samotný výpožičný protokol a popri tom aj umenie
sociálno-pychologických zásad zaobchádzania s používateľmi. Podľa Rudolfa Vlasáka v posledných rokoch však
nastupuje ďalšie vzdelávanie a tým aj profesie, ktoré by sme mohli rozdeliť na tie, ktoré smerujú na jednej strane
k informačnému a znalostnému manažmentu a na strane druhej ku kultúrno-politickým, občiansky orientovaným
manažérskym funkciám. Osobne si myslím, že správne definoval nároky knižníc, čo sa týka profesijného vzdelania a
osobnostných vlastností knihovníkov. Poslaním verejných knižníc je byť kultúrnym a zároveň referenčným informačným
centrom pre všetkých obyvateľov danej lokality. Iné nároky sú kladené na informačných pracovníkov slúžiacich
uzavretej komunite inštitúcie a podliehajúce požiadavkám na odborné bibliografické, dokumentačné a rešeršné služby
(napr. v knižniciach akademických a vedeckých). Pritom treba zdôrazniť, že počítačová a komunikačná technika sa
mierou intenzity využitia v oblasti služieb v rôznych knižničných profesiách vôbec nelíši. Nie je rozhodujúca
technika a technológie, ale poslanie inštitúcie, kde sa knihovnícke aktivity uskutočňujú. Logicky z toho vyplýva,
že iné požiadavky na ďalšie vzdelávanie knihovníkov budú mať knižnice verejné, iné napr. knižnice
akademické.

Nároky na ďalšie vzdelávanie, na získavanie odborných vedomostí a zručností postupne narastajú. Knihovník
musí byť na rozdiel od knihovníka z nedávnej minulosti počítačovo gramotný, musí vedieť pracovať s informáciami
všetkých druhov a učiť práci s informáciami ostatných používateľov knižnice. Toto je veľmi ťažká úloha – knihovník
musí popri tom zvládnuť komunikáciu, byť empatický, vysvetliť napr. prácu s elektronickými informačnými zdrojmi aj
tým, ktorí sa hanbia priznať k nevedomosti, alebo naopak sú presvedčení, že túto prácu ovládajú lepšie. Ak to
knihovník dokáže, pomaly tak búra bariéry medzi mnohými spoločensky rozdielne hodnotenými profesiami.

Na formovanie samotnej profesie knihovníka a informačného pracovníka/špecialistu vplýva prostredie, v ktorom
sa rozvíjajú jeho schopnosti a vedomosti ďalším vzdelávaním.

Školské vzdelávanie (reprezentované knihovníckymi katedrami súčasného vysokého školstva) jednoznačne definuje
profil absolventa (teoretická úroveň):

• Zvládnuť podstatné teoretické a metodologické základy knižničnej a informačnej vedy, informačných
  technológií, sociálnej komunikácie, bibliografie, dokumentológie, organizácie poznania, bibliopedagogiky,
  informačnej analýzy a manažmentu. Získať schopnosti tvorivo aplikovať teoretické poznatky v knižničnej a
  informačnej praxi s využitím moderných informačných technológií, najmä v oblasti tvorby knižnično-informačných
  fondov, analyticko-syntetického spracovania dokumentov, tvorby a využívania informačných jazykov, informačného
  prieskumu a navigovania v interných a externých informačných zdrojoch, manažmentu knižníc a
  knižnično-informačných služieb, tvorby a manažmentu knižnično-informačných systémov a informačnej
  výchovy.

• Prehĺbiť si vedomosti a zručnosti vo výberových orientáciách na verejné knižnice, manažment knižníc,
  knižnično-informačné systémy, informačnú analýzu a historické knižničné fondy.

Pripravenosť absolventov pre prax je zložitý problém. Prax často predbieha teóriu, najmä v oblasti
informačných technológií. Technologické zázemie vysokých škôl je ešte stále nedostatočné (napriek pozornosti, ktorú
upriamuje vláda a MŠ SR na zlepšenie situácie v oblasti používania informačných technológií na vysokých školách).
Problémom sa javí aj transformácia najnovších poznatkov a vývoja do učebných plánov.

Je veľmi veľa otázok týkajúcich sa profilácie a kvality profesie knihovníka/informačného špecialistu.
Odpovede na tieto otázky najlepšie nachádzame v konkrétnej praxi, z ktorej vyplýva, že spomínaný
špecialista:

• musí získať základné znalosti odboru,
• musí mať nevyhnutné vedomosti súvisiace so všeobecným vzdelaním, t. j. schopnosť čítať a písať odborné
  články, zúčastňovať sa konferencií, prednášať a publikovať (prednášková a publikačná činnosť by mala slúžiť pri
  hodnotení knihovníka v rámci jeho inštitúcie),
• musí byť flexibilný,
• musí mať schopnosť správne a efektívne profesionálne sa správať (najmä vo vzťahu k používateľovi),
• musí byť komunikatívny a mať kvalitnú jazykovú kultúru,
• musí neustále preukazovať svoju užitočnosť a musí používateľom (ale i zriaďovateľom) ponúkať kvalitné
  informačné služby.

Takýto knihovník/informačný špecialista môže dosiahnuť zmenu profesijnej prestíže.

Slovo na záver…

Hoci v súčasnosti ďalšie vzdelávanie knihovníkov na Slovensku nemá legislatívnu podporu, skúsenosti a mnohé
pozitívne vzdelávacie aktivity knihovníkov v posledných piatich rokoch dokazujú, že samotní knihovníci prijali
výzvu na celoživotné vzdelávanie vážne, vzdelávajú seba i svojich kolegov, spolupracujú s knižnicami doma i v
zahraničí, participujú na medzinárodných projektoch a pod. Objavujú a využívajú ďalšie možnosti štúdia – dištančné
vzdelávanie, e-learningové programy a pod. Záleží vo veľkej miere na cieľavedomej aktivite, kooperácii a
koordinácii knihovníkov na Slovensku, či o spomínaných 20 rokov sa aj v oblasti vzdelania a vzdelávania knihovníkov
staneme rovnocennou súčasťou vyspelej Európy. Len čas totiž ukáže výsledky vzdelávania…

Zoznam bibliografických odkazov: