Infomix

www.kniznica-ruzinov.biz

Nuž, takíto sme v tej našej knižnici. Častokrát sa hrnieme do niečoho, čo nie je až tak nevyhnutne nutné,
vymýšľame, čo by sme ani vymýšľať nemuseli, scenáre podujatí si robíme sami, namiesto známych osobností zo sveta
šoupopbiznisu moderuje naša pani riaditeľka, majstrov pekárov a cukrárov zabezpečujeme z vlastných radov, hostesky,
uvádzačky a kvízmajsterky robia naše dievčatá, celú edičnú činnosť a propagačné materiály si vydávame a tlačíme na
vlastné náklady… Jednoducho, nikoho nechceme medzi seba pustiť, aby nám to “nepokazil”. Tak im treba, povedia si
mnohí, nie aby sedeli pekne dôstojne, tichučko a čakali, kým o nich masmédiá nezakopnú, oni si ešte aj články o
sebe píšu sami… Jedného dňa sa predsa len čosi zmenilo. V rámci preregistrácie domén sa nám z ničoho nič ušla (až
potom vysvitlo, že to nie je náhoda) koncovka biz. Obyčajné malé biz v tom obrovskom mori sk. Ešte teraz to mnohí
nechápu, prečo
biz. Tak vysvetľujem. Trpezlivo, vľúdne, priateľsky. Ale veď vlastne nie je ani čo vysvetľovať. A tá
koncovka nám v podstate právom patrí. Nehanbíme sa za ňu. Čudácka koncovka “čudáckej” a “podivínskej” knižnice.
Bizarnej. Čoraz viac a viac.

   

Wikipédia –
http://sk.wikipedia.org

Wikipédia je “skladačková”, otvorená encyklopédia na internete. “
Wikipédia je encyklopédia so slobodným obsahom, ktorá je písaná spoločnou prácou jej prispievateľov z
celého_sveta. Webová stránka je Wiki (en), čo znamená, že všetci, vrátane vás, môžu práve teraz upravovať články
kliknutím na odkaz
uprav stránku, ktorý sa objaví v každom článku Wikipédie, okrem pár zamknutých stránok.”

Pôvodná anglická verzia vznikla v januári 2001 (
http://en.wikipedia.org). Prevádzkovateľom je
Wikimedia Foundation – nadácia, ktorá vznikla podľa práva štátu Florida. Projekt založil Jimmy Wales, tvorca
webových stránok, a filozof Larry Sanger. Wikipédia funguje na základe GNU GFDL, čo zaručuje, že ktokoľvek môže
použiť uverejnené informácie, čo aj na komerčné účely, len musí uverejniť Wikipédiu ako zdroj. Slovenská verzia
vznikla v októbri 2003 a v súčasnosti sa pracuje na 2 722 článkoch. Česká Wikipédia (http://cz.wikipedia.org)
existuje od konca roka 2002 a teraz obsahuje asi 3 400 článkov.

Vo Wikipédii môžete nájsť vyše 300 000 encyklopedických článkov, ktoré spoluvytvárajú dobrovoľníci z celého
sveta. Pri každom článku sa na lište na ľavej strane obrazovky dozviete, v koľkých jazykoch je článok prístupný na
internete.

Do tvorby tejto encyklopédie sa môžu zapojiť všetci používatelia internetu. Môžu napísať článok na ľubovoľnú
tému, pokiaľ bude mať encyklopedický charakter. Wikipedisti môžu editovať akýkoľvek článok, pokiaľ nie je
blokovaný, opravovať jazykové chyby, články rozširovať, písať stručne alebo podrobne. Tvorca Wikipédie nesmie
porušovať autorské právo, nesmie opisovať článok z existujúcej tlačenej encyklopédie, teda článok musí byť
originálnym, pôvodným dielom autora článku. Návod na písanie a editovanie článkov je uvedený na webovej
stránke.

Podľa štatistiky túto encyklopédiu najviac využívajú študenti a novinári.

A. L.

Medzinárodný seminár

Za nádherného počasia, v krásnom prostredí Slovenského raja sa uskutočnil už 11. ročník medzinárodného
seminára CASLIN 2004 pod názvom

“Správa pamäte:
Sivé zóny”.Hlavným garantom bola Univerzitná knižnica Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Na
organizácii seminára sa podieľali aj ďalšie 3 knižnice konzorcia KOLIN (Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity
v Prešove, Univerzitná knižnica Technickej univerzity v Košiciach a Štátna vedecká knižnica
v Košiciach). Seminár podporila Mellonova nadácia, Goetheho inštitút a na jeho programe sa aktívne
podieľal profesor Andrew Lass z Mount Holyoke College z USA.

Cieľom seminára CASLIN 2004 (Czech and Slovak Library and Information Network) bolo upozorniť na význam
uchovávania a sprístupňovania sivej literatúry, ako predpokladu využitia duševného bohatstva jednotlivých
vzdelávacích a pamäťových inštitúcií. Seminár sa zameral aj na potrebu spolupráce a hľadanie možných spôsobov
výmeny informácií medzi inštitúciami, ktoré majú osobitný mandát na správu verejnej pamäte (knižnice, archívy
a múzeá). Ako dokážeme, aby dnes rozdelené inštitúcie spolupracovali, a aké to bude, ak k tomu dôjde? Aké
ďalšie znalosti potrebujeme na to, aby sme zlepšili inštitucionálny manažment pamäte? Tento i budúce semináre
CASLIN by mali priniesť príklady technických, koncepčných, ako aj organizačných prístupov k tým aspektom
správy, resp. manažmentu pamäte, ktoré ležia v “sivých zónach” tradičnej praxe.

Medzinárodný seminár CASLIN 2004 bol rozdelený do dvoch častí.

1. blok bol zameraný na tému


Univerzity, elektronické publikovanie a sivá literatúra

• 
  Joan K. Lippincott (
  Coalition for Networked Information CNI, Washington DC, USA ):
  Podpora inštitucionálneho duševného bohatstva prostredníctvom spolupráce: elektronické záverečné a dizertačné
  práce, inštitucionálny repozitár a ďalšia sivá literatúra.

CNI je nezisková organizácia, ktorá združuje asi 200 členských inštitúcií, predovšetkým zo Severnej Ameriky,
ale aj z Európy a Austrálie.

Autorka predstavila spoločný program
Association of Research Libraries (ARL) a
EDUCAUSE, zameraný na propagáciu sieťovo dostupných informácií. V príspevku sa ďalej venovala príkladom
spolupráce inštitúcií poskytujúcich informácie a vzdelávanie. Poukázala na rozdiely v 
spolupráci (vyššia kvalita interakcie, rovnocenný vzťah s ostatnými),
kooperácii (vzájomná výhodnosť, využívanie skúseností iných)
a partnerstve (vzájomný záväzok). Prednáška bola zameraná na projektovanie a budovanie tzv.
inštitucionálnych repozitárov (vedomostných bánk) na báze inštitucionálnych programov, presahujúcich rámec knižníc.
Pri budovaní inštitucionálnych repozitárov musíme klásť dôraz najmä na nepublikované digitálne informačné objekty –
sivú literatúru, intelektuálny aspekt univerzít, knižníc a múzeí a obsahovú hodnotu príbuzných
inštitúcií.

• 
  Peter Schirmbacher
  
  (
  Humboldt University, Computer and Media Service, Berlín, SRN):
  Nevyhnutnosť novej kultúry elektronického publikovania.

Prednášateľ prezentoval výsledky projektu Humboldtovej Univerzity v Berlíne: Elektronické dizertačné práce
z rôznych pohľadov:

• autora (napr. dostupnosť nových moderných voľných textových editorov, zaistenie ich práv, nástroje
  podporujúce tvorbu multimédií, čo najkratší čas publikovania),
• používateľa (dostupnosť dokumentu, autenticita dokumentu zaistená digitálnym podpisom + časovou značkou,
  vyhľadávanie dokumentu),
• knižníc (napr. zmena spôsobu získavania dokumentu),
• výpočtových stredísk (dostupnosť HW a SW, pásma pre počítačové siete, dlhodobá archivácia),
• vydavateľov (technologický proces, kontrola kvality, marketing).

Pri takýchto projektoch je nevyhnutná spolupráca knižníc, výpočtových stredísk, mediálnych centier,
vzdelávacích spoločnosti a inštitúcií. Autor odporúča prepracovať organizačné princípy, právne základy, finančné
podmienky, personálne zabezpečenie, ďalšie vzdelávanie (autorov, zamestnancov, používateľov).

Kvalitné dokumentačné servery spĺňajú 7 kritérií Deutsche Initiative fur Network Information (stratégia,
autorská podpora, právne aspekty, autenticita a integrita, indexovanie, logistika a štatistika, dlhodobá dostupnosť
), sú označované znakom kvality a dostali certifikát “DINI ”.

• 
  Eva Bratková (
  Ústav informačních studií a knihovnictví –
  Filozofická fakulta Univerzity Karlovej, Praha):
  Systémy pre sprístupňovanie elektronických vysokoškolských kvalifikačných prác v Českej republike : od prvých
  lokálnych systémov k platforme ich ďalšieho spoločného rozvoja.

V ČR existuje komisia pre koncipovanie a budovanie repozitára vysokoškolských kvalifikačných prác, ktorá
sa prioritne zameriava na národnej úrovni na habilitačné práce, rigorózne práce, dizertačné práce a na univerzitnej
úrovni na diplomové a bakalárske práce.

• 
  Jiří Poláček
  
  (
  Masarykova Univerzita – Středisko vědeckých informací Ekonomicko-správní fakulty, Brno) :
  Budovanie a rozvoj archívu záverečných prác na Ekonomicko-správnej fakulte Masarykovej univerzity v
  Brne.

V archíve sa nachádza asi 700 dokumentov (ročníky 2002, 2003), ktoré sú prístupné pre študentov a
zamestnancov fakulty. Dokumenty odovzdávajú do knižnice vo formáte PDF, pracovník knižnice to spracuje ďalej do
formátu XML, pričom z katalogizácie popisuje a generuje metadáta. K vyhľadávaniu používajú SW Lucene, na
publikovanie SW Cocoon.

• 
  Milena Maťašovská Tetřevová – Žigmund Maťašovský – Peter Haľko
  
  (
  Univerzitná knižnica Technickej univerzity v Košiciach a
  Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity):
  Od tlačeného archívu publikačnej činnosti k digitálnemu repozitáru akademickej produkcie: Projekt Budovanie
  digitálnych akademických knižníc SR.

Od roku 1991 existuje viacero medzinárodných aktivít a projektov v oblasti elektronického zberu, uchovávania
a online sprístupňovania akademickej produkcie vo forme digitálnych dokumentov na internete – digitálne repozitáre,
voľne dostupné odborné e-časopisy, iniciatíva Electronic Thesis and Dissertations (ETD) a pod. Je potrebné, aby sa
aj Slovensko zapojilo do existujúcich iniciatív na zlepšenie prístupu k výsledkom vedeckého bádania v sieťovom
prostredí digitálnych knižníc. Túto myšlienku podporuje aj 16 slovenských akademických knižníc 12 slovenských
univerzít, združených v projekte Budovanie digitálnych akademických knižníc SR.

• 
  Milan Špála (
  Univerzita Karlova – 1. lékářska fakulta, Praha):
  Význam a postavenie publikačných výstupov na vysokých školách a ich výkonové hodnotenie vo svetle sivej
  literatúry – problémy a paradoxy.

Sivá literatúra sa nachádza sa v akademickej i podnikovej sfére a má odlišné postavenie v rôznych vedných
disciplínach. Výkonnosť sivej literatúry možno hodnotiť podľa publikačných výstupov. Používateľa zaujíma obsahová
stránka dokumentu. Hodnotné sú vysokoškolské kvalifikačné práce, ktoré obsahujú podrobné bibliografie.

• 
  Dušan Katuščák
  
  (
  Slovenská národná knižnica, Martin):
  Slovenský projekt elektronických záverečných a kvalifikačných prác.

Projekt ETDSK (Electronic Theses and Dissertations SK) vznikol z iniciatívy akademických knižníc a odráža
súčasný trend prechodu od bibliografických záznamov k plným textom. Hlavným cieľom projektu je vytvoriť organizačné
a technologické podmienky pre elektronické publikovanie. Jeho súčasťou by mal byť Manuál pre elektronické
publikovanie záverečných prác a dizertácií, ich uchovávanie a sprístupňovanie.

2. téma mala názov

Medziinštitucionálna spolupráca medzi archívami, knižnicami a múzeami
a odzneli v nej tieto prednášky:

• 
  Chris Batt (
  The Museums, Libraries and Archives Council, Londýn, Veľká Británia):
  Investícia do vedomostí: múzeá, knižnice a archívy v 21. storočí

Vo Veľkej Británii existuje združenie MLA (Museums, Libraries and Archives Council), financované
Ministerstvom kultúry, médií a športu, s ročným rozpočtom cca 39 miliónov libier a 75 zamestnancami. Združenie
vypracovalo desaťročný strategický plán na rozvoj knižníc, múzeí a archívov, ktorý zastrešuje rôzne spoločné
projekty, napr. The People Network, plán využitia internetu a informačných technológií vo verejných
knižniciach.

Múzeá, knižnice a archívy spájajú ľudí pri získavaní poznatkov a informácií, pomáhajú pri
rozvíjaní kreativity a inšpirácii. Autor predniesol zaujímavý pohľad na knihovníka 21. storočia. Pre
návštevníkov nie je dôležitá inštitúcia, ale jej náplň, služby, ktoré poskytuje. Knihovníci o sú strážcami brán,
pretože otvárajú brány do iného sveta, a preto musia:

• mať radi učenie,
• budovať mosty medzi službami a zákazníkmi a vedieť to, čo chcú vedieť obyčajní ľudia,
• byť inovátormi v poskytovaní nových služieb a byť medzi prvými, ktorí ich budú využívať,
• byť vášniví, zanietení pre vec,
• mať sebadôveru a naučiť sa viesť ľudí, správať sa ako vodcovia, profesionáli a otvárači brán,
• byť rojkami,
• obhajovať minulosť a vytvárať budúcnosť.

• 
  Richard Detweiler (
  Council on Library and Information Resources (CLIR), Washington, DC, USA ):
  Profesionálna kultúra a spolupráca: Jednotní vydržíme, rozdelení padneme

Archivári, knihovníci a muzejníci vytvárajú rôzne koncepcie a kompetencie vyplývajúce z ich činnosti a
cieľov. Perspektívne predstavujú jedinečný hodnotový systém, ktorý môže byť ukážkou rôznorodosti v kultúre. Tieto
kultúrne odlišnosti výhľadovo vyvolajú tie isté prekážky v efektívnom partnerstve, ako sa to stáva v
interskupinových alebo medzietnických vzťahoch. Východiskom bude vytváranie stratégií vedúcich od prekonávania
týchto bariér k užšej spolupráci založenej na rovnosti partnerov a vzájomnom obohacovaní sa. Úzkou a výhodnou
spoluprácou knižníc, archívov a múzeí sa dosiahne efektívnosť, zabezpečí sa spoločný prístup k virtuálnym
zdrojom a nárast zdrojov.

• 
  Manfred Thaller (
  Univerzita v Kolíne, Nemecko):
  Od inštitucionálnych serverov k serverom kultúrneho dedičstva: heterogénne ponuky v digitálnom
  svete

Autor príspevku je na univerzite v Kolíne nad Rýnom zodpovedný za výskum v niekoľkých oblastiach počítačovej
vedy, ktorá sa zaoberá “heterogénnymi a distribuovanými servermi”. Pre svet inštitúcií zodpovedných za kultúrne
dedičstvo je digitalizácia najlepší spôsob, ako upozorňovať na svoju činnosť a poslanie. Príspevok dokazuje, že
súčasné, pred používateľmi úplne skryté systémy už umožňujú zabezpečiť to, aby konkrétna inštitúcia so svojou
infraštruktúrou bola zodpovedná za poskytovanie rôznych kategórií informácií, zatiaľ čo sa súčasne na strane
používateľa vytvára dojem jednotného informačného portálu integrujúceho všetky druhy dokumentov tvoriacich kultúrne
dedičstvo.

• 
  Adolf Knoll (
  Národní knihovna České republiky, Praha):
  Možnosti zbližovania virtuálnych reprezentácií objektov uložených v knižniciach, archívoch a
  múzeách

Príspevok sa venuje riešeniu digitalizácie kultúrnych objektov v knižniciach a múzeách v Českej
republike. Sústreďuje sa na možnosti štátnej podpory vo väzbe na technické podmienky prijateľných projektov.
Porovnáva stav a možnosti vývoja v oboch typoch inštitúcií a uvádza základné porovnanie možných štandardov a
ich ďalšie využitie. Zatiaľ čo v oblasti knižníc došlo k aplikácii komplexných metadátových formátov,
základné požiadavky pre oblasť múzeí musia vychádzať pragmaticky zo súčasnej evidencie zbierkových predmetov,
ktorých základom je Object ID. Autor sa zamýšľa nad scenárom ďalšieho možného vývoja, príp. zbližovania oboch
svetov v reálnych podmienkach ČR.

• 
  Stanislav Psohlavec (
  AiP Beroun, Česká republika):
  MEMORIA – rukopisy a staré tlače na internete – možnosti a výhody spolupráce medzi rôznymi
  inštitúciami

V rámci projektu MEMORIA je digitalizovaných viac ako 1 100 významných rukopisov a starých tlačí (vyše 500
000 obrazov). Projekt sprístupňuje tieto dokumenty na internete v databáze Manuscriptorium. Do databázy sú
zaraďované dáta z tematicky príbuzných zdrojov, a to aj zo zahraničia. Projekt uchováva dáta vo forme MASTER (XML)
a je celosvetovo využívaný. Registrované knižnice v ČR (60 knižníc) majú bezplatný prístup, ostatní na základe
licencie. V súčasnosti sa projekt rozširuje o vybrané tlače a digitálne dáta. Ďalší vývoj projektu smeruje k
doplňovaniu nových informácií uznanými spolupracovníkmi-používateľmi a k vzniku bádateľského prostredia.

Súčasťou seminára boli 4 workshopy a tzv.
akvárium, čo je riadená forma brainstormingu. Z workshopu zaujala téma
Information Commons, ktorú viedla J. K. Lippincott. Zriaďovanie takýchto otvorených informačných bodov je
nevyhnutné, ak chceme zvyšovať kvalitu poskytovaných služieb. Information Commons sú renovované knižničné
informačné priestory, diskusné a verejne prístupné miesta, vhodné na skupinovú prácu, individuálne štúdium,
bohaté na technológie a náročné na profesionalitu pracovníkov. Ich súčasťou sú aj oddychové zóny zariadené
pohodlným nábytkom. Reprezentujú knižnice a zabezpečujú spojenie s vonkajším svetom. Ich prevádzka je
zabezpečená do neskorých hodín, aj cez víkendy.

Akvárium sa sústredilo na 2 témy:

Cieľom akvária bolo načrtnúť problémy, hľadať východiská, ale neprijať jednoznačné stanovisko. Závery by si
mal každý účastník vyhodnotiť sám pre seba, v svojich knižniciach a na svojom pracovisku.

Pozitívnym momentom seminára bola nielen účasť a vystupovanie zahraničných i domácich lektorov, aktivita
účastníkov, príjemné prostredie, ale aj to, že prostredníctvom Mellonovej nadácie sa mohli na seminári zúčastniť
študenti z knihovníckych katedier z Bratislavy, Prahy a Brna.

Pre kolegyne a kolegov, ktorí nemali možnosť zúčastniť na tomto významnom knihovníckom podujatí, odporúčam do
pozornosti webovskú stránku:
http://library.upjs.sk/CASLIN04/index.htm

A slovo na záver …

Osobitné poďakovanie patrí bývalej riaditeľke UPJŠ PhDr. Darine Kožuchovej, ktorá svojím entuziazmom a
vysokou profesionalitou svojej práce prispela k celému obrazu seminára, či už po odbornej alebo spoločenskej
stránke.

PhDr. Štefánia Petercová(
petercova@svkk.sk

),

Mgr. Daniela Džuganová
(daniela.dzuganova@upjs.sk)