|
Nedávno sme sa na jednom celoslovenskom stretnutí ocitli v spoločnosti kolegov – knihovníkov. Jedna z kolegýň
sa obrátila smerom k nám a vyslovila otázku: “Čo to tam vy na východe robíte?” Nechápavo sme sa pozreli na seba.
Vzápätí sme jej položili otázku: “O čo vlastne ide?” “Nuž o tú elektronizáciu, o tú štúdiu.” A to už bola
jasnejšie formulovaná otázka. Opísali sme jej priebeh udalostí, ktoré predchádzali zrodu štúdie.
V lete minulého roku vznikla na odbore kultúry Košického samosprávneho kraja myšlienka vypracovať koncepciu
rozvoja knihovníctva do roku 2010. Myšlienka sa viackrát konzultovala a čím ďalej, tým väčšmi sa posúvala zo
všeobecnej polohy do polohy konkrétnejšej, do elektronizácie knižníc. Pri konzultáciách s VÚC sme dospeli k záveru,
že pokiaľ nechceme, aby sa dokument stal izolovaným materiálom, je nevyhnutné, aby jeho obsah nadväzoval na
celoslovenské úlohy a reálie. Nakoniec bolo úplne jasné, že z takéhoto pohľadu najvhodnejším kandidátom na riešenie
úlohy bude človek, ktorý stál pri zrode a realizácii Programu elektronizácie knižníc, a to doc. Dr. Dušan Katuščák,
PhD.
Pán Katuščák úlohu prijal a vzápätí nás prizval, spolu s naším kolegom Ing. Miliánom, do spracovateľského
tímu ako ľudí znalých miestnych pomerov.
Vtom naše rozprávanie prerušil avizovaný koniec prestávky.
Keďže ešte mnohé zostalo nedopovedané, dospeli sme k názoru, že bude potrebné veci dovysvetľovať inou
formu. Preto nám prišla vhod výzva p. Birovej podeliť sa s čitateľmi ITlib so skúsenosťami zo spracovávania
štúdie. Tak teda pokračujeme.
Štúdia sa nesie v dvoch polohách, v polohe celoslovenskej a v polohe regionálnej. Je pochopiteľné, že
celoslovenská poloha má všeobecnejší charakter a regionálna poloha viacej zasahuje do konkrétnych realít. Napriek
tomu, že už samotný názov signalizuje obsah, t. j. elektronizáciu, štúdia nezostala len v čisto substancionálnej
forme elektronizácie. Veľký dôraz sa kládol na personálne podmienky knižníc a v tomto smere na ďalšie vzdelávanie
pracovníkov. Nevyhnutnosťou dnešného sveta v hociktorej činnosti je spolupráca1. Toho sa aj autori v maximálnej
miere pridržiavali.
Východiskom pre analýzu súčasného stavu boli predovšetkým: dotazníkový prieskum, štúdium dokumentov, rozbory
činnosti knižníc, štatistické výkazy…, ale aj samotné dlhoročné skúsenosti autorov štúdie. V rámci spracovania bola
práca doplnená grafmi a tabuľkami. Analýza sa zaoberala posledným desaťročím, s dôrazom na posledné tri roky.
Analyzoval sa nielen doterajší stav elektronizácie knižníc, ale aj ostatné prvky knižničnej činnosti, ktoré priamo
ovplyvňujú elektronizáciu (doplňovanie knižničných fondov, ľudské zdroje).
V prognózovaní sa ako rozhodujúce činitele zdôraznili predovšetkým nasledujúce smery informatizácie:
implementácia celoslovenského projektu KIS3G v knižniciach Košického samosprávneho kraja, ďalšie vzdelávanie
pracovníkov knižníc a spolupráca medzi knižnicami.
Pri stanovení cieľov a úloh spojených s elektronizáciou knižníc v Košickom regióne sa vychádzalo z obdobných
celoslovenských cieľov a úloh, ktoré sa v konečnej forme dostali do podoby opatrení. Regionálne knižnice Košického
samosprávneho kraja si kladú za cieľ podieľať sa na tvorbe otvoreného informačného systému knižníc Slovenskej
republiky a v rámci neho vytvárať väzby na informačné pracoviská Karpatského euroregiónu. Zámerom ich zriaďovateľa
je vybudovať v týchto knižniciach knižnično-informačné služby na báze moderných počítačových a telekomunikačných
prostriedkov, umožniť sprístupnenie vlastných i vonkajších informačných zdrojov. Snahou bude vytvoriť v knižniciach
také intelektuálne a ekonomické prostredie, aby internetové služby boli zaradené medzi základné bezplatné služby. K
bezplatnosti týchto služieb smeruje aj vytváranie centrálnych verejných prístupových bodov k internetu v
knižniciach pre občanov, ktoré sú zamerané na sprostredkovanie informácií z oblasti verejnej správy, tak ako je to
stanovené v dokumente Stratégia informatizácie spoločnosti v SR, prijatom vládou v januári tohto roku2. Na
dosiahnutie vyššie uvedených cieľov bola stanovená stratégia ich riešenia, zameraná najmä na zabezpečenie napojenia
knižníc na internet s dostatočnou prenosovou rýchlosťou, v nadväznosti na projekt KIS3G. Dostatočná prenosová
rýchlosť je základným predpokladom prechodu knižníc na jednotný celoknižničný softvér Virtua. V regionálnych
knižniciach by sa mali vybudovať multimediálne študovne, ktoré by mali plniť úlohy informačných centier. Niekoľko
desaťročí spracovávané regionálne ročenky jednotlivých okresov Košického kraja by sa mali transformovať do
elektronickej podoby. V neposlednom rade bude potrebné vybudovať digitalizačné pracovisko vo Verejnej knižnici Jána
Bocatia pre potreby digitalizácie predovšetkým regionálnych dokumentov knižníc Košického kraja.
Opatrenia vyplývajúce zo stanovených cieľov a stratégie sa týkali najmä koordinácie informatizácie knižníc v
zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja, spolupráce so SNK pri realizácii projektu KIS3G a
projektov digitalizácie, získavaní finančných prostriedkov na nákup výpočtovej techniky ako i na dobudovanie
telekomunikačnej infraštruktúry. Pre ďalší rozvoj spolupráce boli navrhnuté opatrenia týkajúce sa zachovania a
rozvíjania doterajšej spolupráce knižníc zoskupených vo ZVYKNI (Združenie východoslovenských knižníc). Navrhlo sa
rozšírenie spolupráce knižníc o ďalších partnerov, akými sú viaceré zbierkotvorné inštitúcie. V súčinnosti so
súkromným sektorom bude potrebné aplikovať v knižniciach nové trendy z oblasti informačných technológií.
Ďalší celok súboru opatrení bol venovaný problematike permanentného vzdelávania pracovníkov. V tomto smere je
potrebné vrátiť sa už k osvedčenej forme budovania vzdelávacích centier na úrovni krajských knižníc. To si vyžaduje
súčasne vypracovať aj koncepciu ďalšieho vzdelávania pracovníkov knižníc. Práve v súvislosti s elektronizáciou
knižníc je nutné pre pracovníkov knižníc organizovať kurzy základov výpočtovej techniky tak, aby poznatky boli
zvládnuté na úrovni pokročilých3. Vzdelávanie v oblasti používania IT – či už individuálne, alebo formou kurzov pre
malé skupiny, obyvateľov strednej a staršej generácie vrátane hendikepovaných – by sa malo stať súčasťou práce
knižníc.
To boli stručné informácie o štúdii. Od obdobia jej spracovania už uplynul dajaký ten čas. Stanovené úlohy sa
pomaličky začínajú realizovať v praxi a nadobúdajú konkrétne kontúry.
Najvýraznejšie sa to začína prejavovať v bibliografickej činnosti združenia ZVYKNI. Ku knižniciam združenia
sa pridalo aj regionálne bibliografické pracovisko Štátnej vedeckej knižnice v Prešove. Všetkých trinásť knižníc a
ŠVK v Prešove práve v týchto dňoch začínajú “naostro” pracovať v produkčnej databáze systému Virtua. Čo tomu
predchádzalo? Koncom uplynulého roka stáli knižnice združenia pred dilemou: zakúpiť pre bibliografické pracoviská
program Clavius, alebo začať pracovať v programe vybranom pre knižnice, ktoré sa prihlásili do KIS3G? Po dlhých
diskusiách a konzultáciách so zástupcami Slovenskej národnej knižnice v Martine sa valné zhromaždenie rozhodlo pre
celoslovenský knižničný softvér Virtua. Jedinou podmienkou zo strany SNK bolo vybaviť bibliografické pracoviská
výkonnými počítačmi. Požiadavky na prenosovú rýchlosť dát spracovávaných bibliografickými pracoviskami neboli také
vysoké, ako si to bude v budúcnosti vyžadovať prechod modulu katalogizácie knižničných dokumentov a modulu
výpožičiek do systému Virtua.
SNK prišla s ponukou zapojiť bibliografické pracoviská združenia ZVYKNI do prvej etapy zavádzania tohto
programu. Podujali sa aj na konverziu dát z dovtedy používaného programu Biblis do formátu MARC 21. ZVYKNI ponuku
prijalo. Na rad prišli školenia, ktorých cieľom bolo naučiť sa pracovať v programe Virtua. Všetci bibliografi
úspešne zvládli testy a obdržali certifikáty oprávňujúce ich pracovať v programe. Nasledovali ďalšie školenia
zamerané na prácu vo formáte MARC 21 a na aplikáciu pravidiel AACR2. V tomto období končí aj spomínaná konverzia.
Prehodnocujú sa ešte posledné pripomienky, ktoré mali knižnice ku skonvertovaným záznamom.
V týchto dňoch môžete za dverami riaditeľne vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach počuť diskutovať
riaditeľov regionálnych knižníc. O čom debatujú? O cieľoch a úlohách pripravovaného projektu uchádzajúceho sa o
podporu z európskych štrukturálnych fondov, ktorého zadávateľom je ich zriaďovateľ. Ide o projekt zameraný na
vybudovanie verejných prístupových internetových bodov pre občanov v knižniciach, na sprístupňovanie informácií z
oblasti verejnej správy. Na stole by ste určite našli v predchádzajúcom texte spomínanú štúdiu, ktorá im pomáha pri
definovaní jednotlivých aktivít.
Veríme, že sme aspoň čiastočne uspokojili zvedavosť kolegyne. Pokiaľ i Vás naše informácie zaujali, budeme
tomu len radi.
Použitá literatúra:
Štúdia rozvoja knižníc v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja s dôrazom na
elektronizáciu
[rukopis]. 71 s.
Poznámky:
1 V globalizovanom svete má spolupráca celosvetový prím. Žiaľ, tento poznatok knihovníci úspešne, na
vlastnú škodu, ignorujú.
2 I tu sa potvrdzuje skutočnosť, že snaha považovať poplatky za nové služby, ktoré sa časom posunú do
kategórie základných, za dôležitý zdroj príjmu sa knižniciam nevypláca .
3 Doterajšia prax, že pracovník zvládol len úkony bezprostredne súvisiace s jeho pracovnou činnosťou, sa
neosvedčila.
|