OLIB na STU v Bratislave

   Na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave sa od r. 1997 – 1998 používa na automatizáciu knižničných procesov systém OLIB (Oracle Library), ktorý postupne nahradil a integroval dovtedy izolované a len lokálne prístupné ISIS-katalógy v šiestich knižniciach a študijno-informačných strediskách na fakultách STU. Koncom tohto roku sa implementácia rozšírila aj o Knižnicu Rektorátu STU a CIKS FIIT – Centrum knižničných a informačných služieb na novej fakulte STU – Fakulte informatiky a informačných technológií. V rutinnom nasadení a, dúfajme, v “poslednom ťažení” je verzia Olib 7.0, ktorá v posledných rokoch viac trápila knihovníkov a konzumentov výsledkov ich odbornej činnosti, teda používateľov, než im pomáhala. Nestačila totiž s dychom ani krokom na zastaranom a preťaženom serveri a spracovanie odpovede aj na tie najjednoduchšie dotazy obom trvalo nekonečne dlho. Bol to zväčša používateľ (či už knihovník alebo bežný čitateľ), ktorý musel neraz tento súboj s časom vzdať. Kde však zostala informácia, jej hodnota od vzniku až po využitie, o imidži knihovníka (budovateľa a propagátora virtuálneho sveta informácií) v pozícii nárazníka medzi nepružným systémom a nespokojným čitateľom ani nehovoriac…

Od marca t. r. je však už v testovacej prevádzke verzia Olib 7.3 na novej hardvérovej a softvérovej platforme (server Sun, procesor RISC 400 MHz, prostredie Oracle, verzia 8.1.7) a zdá sa, že očakávanie zlepšení nielen v rýchlosti, ale aj funkcionalitách systému je načase a namieste. Spoločné úsilie všetkých zainteresovaných by malo rýchlo a účinne smerovať najmä k tomu, aby bol nový Olib prívetivejší, prehľadnejší a štedrejší voči používateľom a aj pri sústavnom zdokonaľovaní stabilizovanejší. Možno, že to bola aj spomínaná “dýchavičnosť” Olib-u, ktorá možno už alebo takmer (čo nevedia presne ani autori príspevku) odradila na STU minimálne jedného bežca na trati s cieľovou páskou: “Integrovaný knižnično-informačný systém Olib – váš obľúbený pomocník a sprievodca svetom informácií”.

Pokúsime sa z pohľadu knihovníka zhrnúť, čo systém univerzite dosiaľ dal, resp. čo z neho dokázala uviesť do života, čo by mohol priniesť a akým smerom sa môže automatizácia knižnično-informačných procesov a služieb ruka v ruke s Olib-om uberať.

Systém do slovenského prostredia lokalizovalo a spoločne pre všetky fakulty spravuje Centrum výpočtovej techniky STU, obstaranie bolo financované z programu Phare. Doposiaľ je to jediná aplikácia v SR, v ČR sa Olib uplatnil tiež len v jednom prípade – v inštitúte CERGE pri Karlovej univerzite. Vo svete zaznamenal boom v prvej polovici 90. rokov, keď po šiestich rokoch od uvedenia na trh v r. 1990 zaznamenal 100 inštalácií, dnes ich je vyše 130 a slúži tak verejným knižniciam, ako aj veľkým regionálnym a celoštátnym konzorciám vedeckých a akademických knižníc či korporácií.

So systémom komunikujú spracovatelia (katalogizátori a iní odborní pracovníci knižníc, oprávnení manipulovať s údajmi v databáze) prostredníctvom 18 oraklovských klientov, čo sú aplikácie pre Windows 98 a Windows 2000. Títo klienti nie sú nasadení v čiastkových knižniciach na katedrách. Tieto, ako aj ostatní používatelia na STU i mimo nej, majú prístup cez webové rozhranie so štandardnými službami na vyhľadávanie a zobrazovanie bibliografických informácií, ako aj zistenie stavu a dostupnosti jednotlivých exemplárov, sledovanie svojho čitateľského konta a pod.

V súčasnosti sú implementované tieto moduly a funkcie s rôznou mierou využitia:

Aktuálny stav je taký, že na kooperatívnej katalogizácii v systéme Olib, do ktorého boli prekonvertované záznamy z predtým používaného ISIS-u, od r. 1998 participujú všetky knižnice STU, z toho dve sa pridali v r. 2004. Na štyroch fakultách je plne automatizovaný výpožičný proces vrátane upomínania. Tohto roku knižnice intenzívne pracujú na retrospektívnom vkladaní údajov o celom knižničnom fonde do elektronického katalógu, k čomu boli zaviazané rozhodnutím rektora STU.

Na identifikáciu jednotlivých exemplárov dokumentov a čitateľov sa využíva čiarový kód v dohodnutej štruktúre. Osobitné čitateľské preukazy s čiarovým kódom postupne nahradia viacúčelové čipové karty (preukazy študenta/zamestnanca), zavedené na STU od r. 2002/03. Knihovníci, študenti a zamestnanci volajú po integrovaní čitateľského preukazu do čipovej karty, treba však doriešiť niektoré vnútorné organizačné a technické problémy, napr. nedostatok snímačov čipových kariet v knižniciach či garanciu za včasné vydanie čipových kariet študentom prvého ročníka.

Modul akvizície sa využíva len čiastočne v súvislosti s tvorbou prírastkových a vyraďovacích zoznamov. Plnému nasadeniu bráni jeho neprepojenosť s dnes už zastaranými ekonomickými informačnými systémami fakúlt, pracujúcimi vo FoxPro.

Zatiaľ sa vôbec nevyužíva modul seriálov, a tak knihovníci na STU nemajú k dispozícii účinného pomocníka na evidenciu dochádzajúcich časopisov a správu seriálov. Veríme, že v novej verzii Olib-u sa podarí nájsť schodné riešenie a dohodu medzi správcom systému a knihovníkmi, ktorým sa dosiaľ ponúkaný spôsob evidencie periodík s množstvom vstupných obrazoviek a preklikávania medzi nimi javí príliš komplikovaný.

Len v počiatkoch je uplatnenie modulu pre bibliografiu, ktorý by sa mal využívať najmä na evidenciu publikačnej činnosti pracovníkov univerzity. Tá sa spracúva na každej fakulte osobitne, zväčša v systéme ISIS. Pripravuje sa spoločná smernica STU, ktorá má na univerzite zjednotiť pravidlá pre túto oblasť vrátane klasifikácie publikačnej činnosti. Príslušný modul v Olib-e sa upraví tak, aby výstupy slúžili aj na hodnotiace účely pri kvalifikačných postupoch, vyhodnocovaní vedeckovýskumnej činnosti, akreditácii a evalvácii.

Olib ako komplexný knižnično-informačný systém ponúka viaceré ďalšie možnosti, ktoré sa zatiaľ neuplatnili – rezervovanie dokumentov, vyhľadávanie vo voľnom texte, elektronická MVS, elektronické doručovanie dokumentov a iné.

Sú viaceré dôvody, prečo sa Olib na STU ani po šiestich rokoch neprezentuje v celej škále svojich možností a dajú sa charakterizovať ako organizačné, resp. riadiace, ľudské a technologické.

Hlavným retardačným prvkom z hľadiska organizácie s negatívnymi dôsledkami nielen na oblasť automatizácie knižníc a ŠIS na STU je, že tieto pôsobia izolovane na jednotlivých fakultách a na úrovni univerzity nemajú od r. 1991 žiaden spoločný orgán, teda ani len knižničnú radu, ktorá by pripravovala spoločné a záväzné stanoviská pre vedenie univerzity a bola primeraným partnerom správcovi systému, pôsobiacemu na celoškolskej úrovni. Zavádzanie spoločného knižnično-informačného systému na STU, asi podobne ako na väčšine univerzít u nás, nikdy nepatrilo medzi priority školy či fakúlt, ktoré zodpovedajú za technologickú základňu týchto procesov vo svojich knižniciach, teda ich vybavenie prostriedkami IT. O dôsledkoch pridlhej obnovy hlavného technologického parku, teda servera, sme sa zmienili v úvode. S obavami treba vnímať i fakt, že hoci STU má už dve fakulty pre informatické vedy a štúdiá, AKS Olib stojí po celý čas viac-menej na jednom človeku. Prípadné riziká si nikto nepripúšťa, ani sa nimi vážne nezaoberá.

Napriek určitým zádrheľom je AKS Olib určite prínosom tak pre knihovníkov, ako aj používateľov. Spoločný elektronický katalóg je základom virtuálnej knižnice STU, ktorý okrem iného umožnil automatizovať výpožičné služby. Produktivita práce na tomto úseku sa tým zdvojnásobila čo do počtu obslúžených čitateľov, napr. počas náporu začiatkom či koncom každého školského roka. Veríme, že v dohľadnom čase sa podarí uviesť do života aj spoločnú databázu publikačnej činnosti pracovníkov STU a prezentovať ju verejnosti nielen v bibliografickej, ale aj plnotextovej podobe. Veľa práce nás čaká na úseku seriálov a veľmi žiaduce je čím skôr elektronizovať MVS.

Z uvedeného je zrejmé, že STU sa zatiaľ nepripojila k projektu KIS3G a pokračuje v rozvíjaní systému Olib. Otázka je však otvorená a v tomto smere nikto nie je prorokom.