Advanced Rapid Library – knižnično-informačný systém SEK

Zo Slovenska

33.jpg (14839 bytes)

Východiskový stav

Slovenská ekonomická knižnica Ekonomickej univerzity (SEK) od r. 1994 do polovice roku 2003 využívala na budovanie, spracovanie a sprístupňovanie knižnično-informačných fondov integrovaný knižnično-informačný systém Rapid Library (RL). Od r. 1999 mala SEK v rutinnej prevádzke moduly AKVIZÍCIA, KATALOGIZÁCIA, OPAC, SERIÁLY, VÝPOŽIČKY, EPCA a WWW. Jednotlivé moduly boli v knižnici implementované tak, aby komplexne a efektívne (odstránenie duplicitného spracovania dát) automatizovali procesy nadobúdania, spracovania, sprístupňovania a uchovávania informačných zdrojov a informácií. Dôsledné dodržiavanie štandardov, najmä formátu UNIMARC a UNI-MARC/AUTORITY, katalogizačných pravidiel AACR2 a ISBD boli zárukou kvality budovaných a sprístupňovaných asi 30 databáz, z ktorých najmä databázy KNIHY, SERIÁLY, ČLÁNKY a EPCA prezentovali knižničný a informačný fond SEK a Ekonomickej univerzity (EU). Tento fond v elektronickej forme predstavoval v r. 2002 asi 256 800 bibliografických záznamov. V plnej miere bol automatizovaný aj výpožičný proces, ktorý zahŕňal: budovanie databázy používateľov knižnice, tvorbu žiadaniek na dokumenty, realizáciu výpožičiek, prolongácií, rezervácií a návratov dokumentov.

SEK implementáciou, prevádzkovaním a neustálou aplikáciou nových funkcií systému RL získala veľmi dobré a relevantné skúsenosti a poznatky z oblasti tak aplikácie definovaných a prijatých štandardov, informatizácie knižnično-informačných procesov a operácií, ako aj prezentácie svojich knižnično-informačných zdrojov. Treba zdôrazniť, že systém RL prispôsobený na podmienky SEK vykazoval v praxi vysokú mieru efektívnosti a funkčnosti.

Rozvoj informačných a komunikačných technológií, možnosti internetu, druhy a formy informačných zdrojov, rozvoj vyhľadávacích nástrojov a služieb, meniaci sa charakter informačných potrieb a požiadaviek používateľov, ako aj ich informačné správanie sa odzrkadľujú v meniacich sa druhoch a formách požadovaných knižnično-informačných služieb, ich kvalite, rozsahu a dostupnosti. Pre SEK sa stáva nevyhnutným hľadanie modelu, prostriedkov a metód, ako efektívne a v pomerne krátkom časovom intervale aplikovať do knižničného systému v záujme jeho ďalšieho rozvoja meniace sa informačné prostredie.

Systém RL bol postavený na databázovom prostredí Advanced Revelation DBMS v operačnom systéme MS-DOS. Operačný systém MS-DOS, databázové prostredie, implementácia nových informačných a komunikačných technológií, programovanie nových funkcií systému, ako aj údržba prevádzkovanej verzie systému RL sa stali z hľadiska racionálnosti, efektívnosti, rýchlosti a pružnosti limitujúcim faktorom ďalšieho rozvoja systému RL.

Sme si vedomí, že samotný knižnično-informačný softvérový systém, aj keď rešpektuje najnovšie trendy a informačno-komunikačné štandardy, nemôže vyriešiť všetky nastolené problémy a otázky. Ale systém, ktorý dokáže akceptovať koncepčné zámery a ciele knižnice so zreteľom na existujúce technické, organizačné, personálne a finančné podmienky, sa môže stať hlavným prostriedkom knižničného rozvoja.

V súlade s týmito východiskami bol v roku 2002 podaný na Ministerstvo školstva SR rozvojový projekt SEK pre oblasť: “Zlepšenie podmienok na používanie informačných technológií na vysokých školách – rozvoj základnej informačnej infraštruktúry vysokej školy”. Hlavným cieľom projektu bol prechod knižnice zo systému Rapid Library na nový elektronický knižnično-informačný systém. Projekt bol MŠ SR schválený a od r. 2003 sa začalo s jeho implementáciou. Ako systém bol vybraný kompletný integrovaný systém Advanced Rapid Library (ARL), ktorý je logickým pokračovaním systému RL a je postavený na najmodernejších informačných a komunikačných technológiách. Výber systému sa realizoval v čase, keď v rámci národného knižničného systému prebiehali len diskusie o zabezpečení elektronizácie knižníc viacerými deklarovanými variantmi riešenia. Národná multilicencia na knižničný softvérový systém bola len jednou z možností riešenia a rozhodnutie o výbere konkrétneho systému bolo prijaté o rok neskôr, a to až v období, keď Slovenská ekonomická knižnica už začala s prevádzkou nového systému.

Faktory, ktoré viedli knižnicu k výberu ARL:

  • dobré skúsenosti a poznatky z prevádzkovania a zabezpečenia servisu systému Rapid Library,
  • referencie z českých knižníc,
  • efektívne zabezpečenie tvorby, organizácie, archivácie, vlastných a externých informačných zdrojov,
  • jednotné grafické používateľské rozhranie pre prístup k informačným zdrojom,
  • aplikácia efektívnych vyhľadávacích nástrojov a služieb,
  • dôsledná aplikácia štandardov (výmenné formáty, AACR2, ISBD, DC, ISO 2709 atď.),
  • aplikácia komunikačného protokolu Z39.50,
  • modularita, flexibilnosť a parametrizácia systému na podmienky SEK a EU,
  • konverzia dát do nového systému,
  • architektúra systému typu client/server,
  • vysokovýkonný databázový systém Caché,
  • integrácia najmodernejších informačných technológií a internetu,
  • aplikácia moderných technologických nástrojov,
  • finančné náklady na obstaranie atď.

Implementácia ARL

Z hľadiska knižnice možno pozitívne hodnotiť rýchle uvedenie ARL do prevádzky, ako aj preukázanie jeho funkčnosti, spoľahlivosti a výkonnosti v praxi, čím sa napĺňa deklarovanie procesov, prvkov a vlastností systému.

Implementácia systému prebiehala podľa podrobného časového harmonogramu, ktorý bol stanovený tak, aby nový definovaný model katalógu a ďalších databáz akceptoval koncepčné zámery knižnice, aplikoval nové technológie a nástroje v knižnično-informačných procesoch a službách. Od januára 2003 sa realizovala inštalácia nového knižničného servera, databázového systému Caché, Z39.50 servera a Z39.50 klienta. Nasledujúcim procesom bola inštalácia systému ARL a jeho parametrizácia na podmienky SEK. Realizovala sa konverzia dát zo systému RL a paralelne sa pripravovala ostrá a testovacia verzia nového systému. Nastavenie parametrov systému a testovanie jeho funkčnosti sa realizovalo na dátach SEK. Testovacia verzia systému zároveň slúžila na zaškolenie pracovníkov knižnice na zvládnutie nového systému, nových technológií a nástrojov. Treba zdôrazniť, že implementácia nového systému sa realizovala počas plnej prevádzky knižnice. Napokon koncom augusta r. 2003 sa uskutočnilo posledné preklopenie dát patriacich najmä do výpožičného procesu a nastavenie parametrov celého systému na jeho experimentálnu prevádzku. Dňa 28. septembra 2003 sme otvorili akademický rok s novým knižničným systémom.

V súčasnosti sú v SEK automatizované všetky hlavné knižnično-informačné procesy a služby prostredníctvom systému ARL: akvizícia, katalogizácia, správa seriálov, výpožičky, IPAC a EPCA.

Online katalóg SEK, ktorého základom sú: Katalóg dokumentov SEK, Súbory autorít a slovníka ekonomických termínov a Slovník ekonomických termínov obsahoval k 30. 9. 2004 bibliografické záznamy o knižničnom a informačnom fonde SEK v nasledujúcej štruktúre:

– 77 000 bibliografických záznamov titulov kníh,

– 196 158 bibliografických záznamov exemplárov,

– 1 680 bibliografických záznamov titulov periodík a 15 100 exemplárov zviazaných ročníkov periodík,

– 36 118 bibliografických záznamov o jednotlivých číslach periodík,

– 51 900 bibliografických záznamov článkov z odborných ekonomických periodík a zborníkov,

– 6 960 bibliografických záznamov publikačnej činnosti pracovníkov EU,

– 79 800 bibliografických autoritatívnych záznamov o autoroch, korporáciách, predmetových heslách a systematickom triedení.

Prínos nového systému

Systém ARL je v rutinnej prevádzke len jeden rok, preto nie je možné komplexne hodnotiť jeho prínos, resp. výhody a nevýhody, aj keď niektoré procesy a funkcie systému sme vzhľadom na špecifické podmienky knižnice, ako aj veľké množstvo prác súvisiacich s implementáciou zatiaľ neaplikovali. Túto situáciu v súčasnosti vnímame ako inšpiráciu, resp. smer ďalšieho rozvoja systému v našich podmienkach. Na druhej strane SEK má k dispozícii už taký dostatok poznatkov a argumentov, ktoré potvrdzujú nielen správnosť postupu aplikácie systému v súlade s rozvojovými trendmi v informačných systémoch, ale aj s víziou a koncepčnými zámermi knižnice. Uvedené dopĺňa dôsledná aplikácia prijatých štandardov v systéme, ktorá je prostriedkom a zároveň garanciou rozvoja spolupráce, kooperácie a vzájomnej výmeny údajov s informačnými systémami v SR a zahraničí, najmä v oblasti budovania a sprístupňovania súborných katalógov, databáz, informácií a poznatkov.

Prínos systému hodnotíme: 1. z hľadiska používateľov knižnice, 2. z hľadiska pracovníkov knižnice, ktorí systém v plnej miere využívajú v technologických procesoch a v knižnično-informačných službách.

1. Za najväčší prínos z používateľského hľadiska treba jednoznačne považovať IPAC – Internet Public Access Catalogue a jeho umiestnenie vo webovom prostredí. Inštalácia komunikačného protokolu Z39.50 umožňuje, aby IPAC ako jednotné používateľské rozhranie zabezpečovalo efektívny a pre používateľov komfortný prístup k vlastným a externým informačným zdrojom a službám. IPAC nahradil modul WWW a modul OPAC (v DOS režime) systému RL. Jeho štruktúra, typy vyhľadávania, základom ktorých je široká škála indexov, jednotné zobrazovanie výsledkov vyhľadávania vo viacerých zobrazovacích formátoch, využívanie statických a dynamicky generovaných odkazov v rámci databáz IPAC-u, ako aj internetu a nadväzné služby pre registrovaných a neregistrovaných používateľov, predstavuje kvalitatívny a efektívny posun v knižnično-informačných službách a ich dostupnosti (bližšie informácie o IPAC-u v bibl. odkaze č. 3). Používatelia knižnice prijali zmenu systému a nové služby knižnice veľmi priaznivo, pretože zvolené technológie a nástroje, ako aj prostredie internetu poznajú z praxe.

2. Z hľadiska pracovníkov knižnice je prínos hodnotený jeho efektívnosťou a komfortnosťou pri vykonávaní knižničných procesov a operácií a tiež kvalitou vytváraných bibliografických a ostatných záznamov, ako aj celej škály generovaných výstupov. Je samozrejmé, že sú veľkou mierou determinované najmä znalosťami formátu UNIMARC, katalogizačných pravidiel a praktickým zvládnutím nástrojov a metód používaných v systéme ARL. Systém poskytuje mnoho nastaviteľných parametrov a funkcií pre optimálne fungovanie procesov, ako je napr. pripojenie vstupných formulárov, kódovníkov, defaultných hodnôt, generovaných tagov, rôznych automatických kontrol, preberanie údajov z iných katalógov atď. Vo výpožičnom procese ide napríklad o možnosť definovania maximálneho počtu výpožičiek, rezervácií, prolongácií a poplatkov podľa jednotlivých kategórií používateľov a druhov dokumentov, nastavenie lehoty výpožičky, prolongácie, rezervácie, blokovanie používateľov na služby atď. Veľkou výhodou systému je viacero automaticky generovaných procesov a tvorba rôznych výstupov. Ide najmä o generovanie objednávok dokumentov, generovanie a odosielanie upomienok, logovacích súborov, spájanie dát a súborov, štatistických a informačných výstupov (Prírastky knižničného fondu, Tematické prírastky knižničného fondu, Prehľady dislokovaných fondov, Zoznam objednaných periodík atď.).

Významným prínosom implementácie je rozšírené používanie súborov autorít najmä o dodávateľov a vydavateľov dokumentov, predmetových hesiel a systematického triedenia. Využívanie formátu UNIMARC/AUTORITY pre predmetové heslá zahrnuje dlhoročne budovaný Slovník ekonomických termínov, ktorý sa v knižničnom systéme SEK používa pri vecnom spracovaní dokumentov a tiež ako dominantný selekčný jazyk. Tento formát umožňuje v širšej miere aplikovať pri tvorbe Slovníka…. odkazový a informačný aparát, čo sa prejavuje v relevantnosti výsledkov vyhľadávania. Dôsledným používaním autoritatívnych záznamov pri katalogizácii dokumentov je celkové zabezpečenie zvýšenia kvality záznamov a v IPAC-u tiež možnosť ich vzájomného prepojenia s bibliografickými záznamami.

Ako základné používateľské rozhranie pre prácu so systémom ARL je pre pracovníkov knižnice určený klient ARL. Klient má zabudované funkcie vlastné systému Microsof Windows a množstvo nastaviteľných funkcií pre konkrétne PC alebo konkrétneho pracovníka. Poskytuje komfortné prostredie – MARC editor – pre prácu akvizitérov, katalogizátorov, pracovníkov výpožičného procesu a bibliograficko-informačných pracovníkov. Typy vyhľadávania (scan, browse, jednoduché vyhľadávanie) a viacero zapojených indexov pre jednotlivé databázy umožňujú kvalitné a relevantné prehľadávanie a zobrazovanie záznamov vo vybraných zobrazovacích formátoch.

Integrálnou súčasťou implementácie systému ARL bolo zaškolenie pracovníkov knižnice na jeho používanie. Veď zvládnutie funkcií a operácií systému, ako aj aplikovaných nových informačných a komunikačných technológií je nevyhnutnou podmienkou efektívne a profesionálne fungujúceho systému. Zároveň treba uviesť, že išlo o prvú etapu systémového informačného vzdelávania pracovníkov a používateľov SEK.


Záver

Implementácia a prevádzka nového knižnično-informačného systému ARL vytvorila zo softvérového hľadiska kvalitatívne dobré predpoklady na napĺňanie poslania a funkcií SEK v dynamicky sa meniacom informačnom prostredí. Je samozrejmé, že funkčnosť a výkonnosť systému, ako aj jeho ďalší vývoj sú veľmi úzko späté s riešením úloh a problémov technického, metodického, organizačného, personálneho, finančného a pod. charakteru.

Aj keď sú hlavné knižničné procesy systému v rutinnej prevádzke, je potrebné naďalej pokračovať v ich racionalizácii, inovácii, rozvoji a aplikácii v praxi.

Uvádzam výber niektorých okruhov, resp. úloh, ktoré je v najbližšom období nevyhnutné riešiť:

  • rozširovanie ponuky relevantných informačných zdrojov budovanej virtuálnej knižnice SEK a širokého spektra nadväzných služieb klasického a virtuálneho typu,

  • informatizácia nových procesov, ako je napríklad proces centrálneho nákupu informačných zdrojov pre pracoviská EU a sledovanie finančných nákladov na jeho realizáciu,

  • vybudovanie efektívne fungujúceho centrálneho systému evidencie publikačnej činnosti a aktivít pracovníkov EU,

  • dôležitým cieľom, ktorý treba mať stále na zreteli, je perspektívna tvorba súborného katalógu EU,

  • definovanie rôznych informačných výstupov a štatistík a ich využívanie na analýzy a manažment informačných zdrojov a rozvoj systému,

  • aktivovanie procesov kooperatívnej katalogizácie a využívania informačných zdrojov,

  • neustále rozvíjanie informačno-komunikačnej infraštruktúry pre rozvoj spolupráce s informačnými systémami v SR a zahraničí.

Vzhľadom na rozsiahlosť a obsažnosť uvedenej problematiky, ako aj vymedzený priestor na tento príspevok, sme sa pokúsili iba o jej náčrt.

 

Zoznam bibliografických odkazov:

1. Interné materiály SEK vypracované pre implementáciu systému ARL.

2. Manuály systému Advanced Rapid Library.

3. Radochová, Daniela: IPAC – nové prostredie informačných zdrojov SEK. In: ITlib. Informačné technológie a knižnice. Roč. 7, 2003, č. 3, s. 16-18.

Zdieľať:
Obsah čísla