|
V tomto príspevku chcem prezentovať svoj vonkajší, možno subjektívny pohľad na projekt informatizácie knižníc
SR, známy pod pracovným ambicióznym názvom KIS3G, čo je skratka pre budovanie knižnično-informačného systému 3.
generácie, resp. na jeho vykonávací projekt (avizovaný ako prístupný verejnosti aj v elektronickej forme na
www.snk.sk/KIS3G/Informatizacia_kniznic_projekt.doc,
ktorý sa mi nepodarilo nájsť).
Slovensko sa stalo súčasťou globálnej spoločnosti, integrovali sme sa už do Európskej únie, so všetkými
právami a povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú. Vstup do EÚ nebol jednorazová činnosť, ale dlhodobá a plánovaná.
Predložený projekt je integrálnou súčasťou takejto dlhodobejšej plánovacej činnosti – “Návrhu stratégie rozvoja
slovenského knihovníctva do roku 2006”, ktorá je postavená ako rámcový strednodobý plán. Rámcové ciele programu sú
stanovené tak, aby systém zabezpečoval všetky základné knižnično-informačné činnosti v optimálnom režime. Teda vo
všeobecnosti aby získaval, spracúval, uchovával a sprístupňoval informácie o všetkých druhoch dokumentov a iných
materiálov, ktoré sú predmetom profesionálnej činnosti knižníc, múzeí, galérií a iných inštitúcií, aby realizoval
tvorbu, uchovávanie a sprístupňovanie digitálneho obsahu v knižniciach, základné funkcie digitálnej knižnice
Slovenska aj pre oblasť kultúrneho a vedeckého dedičstva Slovenskej republiky a zapojil nás v rámci siete do
medzinárodných väzieb atď., aby umožňoval využívať všetky výhody, ktoré poskytujú digitálne siete, napríklad vo
vytvorení a spoločnom využívaní súborného katalógu, v lepšom a rýchlejšom prístupe k zbierkam a materiálom, pri
výmene informácií a dokumentov, pri znižovaní duplicít pri spracovaní dokumentov, v zlepšení medziknižničnej výmeny
informácií a dokumentov atď. Tieto ciele sú našej knižničnej verejnosti už dobre známe, netreba ich tu bližšie
rozoberať.
Garantom a riešiteľom projektu je Slovenská národná knižnica v Martine (SNK), ktorá navrhla projekt a do
riešenia sa pustila s podporou Ministerstva kultúry SR. Spoluriešiteľmi sa stali aj spolupracujúce organizácie,
ktoré právne vytvárajú združenie, konzorcium riešiteľov a používateľov.
Na Slovensku existuje množstvo rôznych a rôzne veľkých knižníc, ktoré majú rôznych zriaďovateľov, rôzne
cieľové skupiny používateľov a patria pod rôzne rezorty. Okrem SNK sú tu profesionálne vedecké, akademické a
verejné knižnice. Mnohé verejné knižnice majú neprofesionálnych zamestnancov. Žiaľ, na Slovensku neexistuje doteraz
jednotné vedenie knižníc, jeden systém. Knižnice nepatria pod jeden rezort, hoci sa financujú z jednej štátnej
pokladnice, ale cez rôzne rezorty. V práci a činnostiach knižníc potom existujú zbytočné duplicity, ktoré sa
zbytočne platia zo spoločného zdroja. Tak dochádza k mrhaniu verejných finančných prostriedkov, ktorých je v
knižniciach a aj v iných štátnych inštitúciách tak žalostne málo. A jedným z cieľov projektu KIS3G je túto
duplicitu odstrániť.
Isté snahy o zavedenie informačnej kompatibility, zlepšenie a racionalizáciu prác v knižniciach za pomoci
práce v počítačovej sieti tu boli už v 70. a 80. rokoch minulého storočia, keď Matica slovenská začala riešiť a
budovať tzv. integrovaný knižnično-informačný systém – IKIS. Žiaľ, okolnosti, najmä technická zaostalosť, vtedy
neboli žičlivé. Myšlienka IKIS-u bola podľa mňa dobrá. Sám som sa ako pracovník Slovenskej technickej knižnice a
koordinátor štátnej výskumnej úlohy P 18-521-261 zúčastňoval na riešení úloh integrácie knižníc, resp. neskôr sme
sledovali riešenia pokračujúcich úloh. Autori tohto projektu, súc poučení z filozofie a praxe budovania IKIS-u a
ďalších projektov, pokračujú ďalej na vyššej úrovni v lámaní hraníc rezortizmu. Preto kontúry projektu KIS3G sa nám
dnes javia ostrejšie a tiež reálnejšie ako v IKIS-e. Aj v oblasti financovania. Projekt KIS3G je projekt integrácie
všetkých účastníkov do jedného väčšieho kompaktného systému, čo má svoju logiku.
Predložený projekt vychádza z logickej myšlienky každého rozumného majiteľa nejakého veľkého ekonomického
systému, napríklad podniku či banky, že celý používaný park zariadení podniku a jeho servis bude pokiaľ možno
jednej značky, že sa bude v práci využívať rovnaká metodika, budú sa používať rovnaké kritériá. Pri počítačových
systémoch sa k tomu bude používať jeden softvér. Šetrí to peniaze, zlepšuje a zrýchľuje opravy, vedie k jednotnej
metodike prác, umožňuje používať tie isté súčiastky, postupy, umožňuje jednotné a hromadné školenia pracovníkov,
zvyšuje možnosť vzájomného zastupovania pracovníkov, umožňuje zlepšiť kontrolu práce. Systém ako celok je vnútorne
kompatibilný. Táto myšlienka nie je vo svete nová a bežne sa využíva.
Projekt KIS3G, ktorý sa postupne začal rysovať od uznesenia vlády SR roku 2002 a ktorý sa začal vypracovávať
v gescii Ministerstva kultúry SR, je v tejto hlavnej myšlienke jednoty podľa mňa rozumný. Bol dopracovaný podľa
názoru svojich riešiteľov už do úrovne vykonávacieho projektu a ako vykonávací projekt bol aj predložený v lete
tohto roku na posúdenie na Ministerstvo kultúry SR. Podľa mňa ho do podoby vykonávacieho projektu treba ešte v
niektorých bodoch doplniť a aj formálne upraviť. Ale vo svojej podstate ho už teraz možno posudzovať ako reálny
projekt, vhodný po pripomienkovom konaní na zavedenie do praxe. Mnohé veci preberá z predchádzajúceho obdobia už
vyriešené, najmä čo sa týka informačnej kompatibility, mnohé veci už boli v praxi odskúšané v minulosti. Otvorené
otázky sú potom len pri výbere značky dodávateľa počítačov a vhodného softvéru, rozdelenia a organizácie prác,
určenie zodpovednosti jednotlivých zúčastnených subjektov za riešenia a implementáciu, aby bola zaručená kvalita a
optimálna réžia. Z toho potom vyplýva metodika.
Riešitelia vybrali systém Virtua od veľkého strategického softvérového producenta, čo mu podľa mňa zaručuje
väčšiu možnosť ďalšieho rozvoja ako systém od malej firmy. Terajšia situácia na Slovensku je taká, že skoro každá
knižnica má iný programový systém. Jeden z najväčších účastníkov projektu – Univerzitná knižnica v Bratislave –
používa programový systém Aleph, ktorý donedávna používala i Slovenská národná knižnica. Tá však implantuje do
prevádzky od roku 2003 práve Virtuu. Iné knižnice používajú rôzne iné programové systémy vytvorené malými
softvérovými firmami. Virtua sa síce javí ako jeden zo špičkových programových systémov, ale jej výber a hlavne
kritériá výberu mi nie sú úplne jasné. Pre výber je potrebné stanoviť množinu kritérií a vybrať z nich konkrétny
počet. Malý počet kritérií vedie k veľkému počtu kandidátov, ktorí budú spĺňať podmienky výberu. Veľký počet
kritérií zas naopak môže jednoznačne vopred určiť len jedného vybraného kandidáta zo všetkých zúčastnených.
Kritérií, ktorých bolo v projekte 850, je podľa mňa priveľa. Na porovnanie s činnosťou bánk treba ešte podotknúť,
že v bankách existujú už rokmi odskúšané systémy s odskúšanými programami a postupmi aj pri riešení krízových
situácií, tzv. helpdesk. Problémom pre jednotné zavedenie Virtuy sa javí stav, že mnohé knižnice majú pracovníkov
zaškolených na svoj vlastný programový systém. Preškolenie a prechod na Virtuu si bude vyžadovať po nejaký čas
súbežnú činnosť starého i nového systému, budú nutné zmeny v organizovaní práce, čo treba presne špecifikovať.
Špecifikácia však chýba.
Čo sa týka ceny za systém Virtua, nákladov, na to sa necítim dosť kompetentný, aby som sa k tomu vyjadroval.
Veľmi zložitá je otázka posudzovania okamžitých a prevádzkových nákladov, ďalších skrytých priamych a nepriamych
nákladov atď. Principiálne však by všetky tieto náklady mali byť po nábehu v horizonte niekoľkých najbližších rokov
už nižšie ako súčet nákladov jednotlivých účastníkov pri kúpe a prevádzke vlastných programových systémov. Z
projektu nie je zrejmé, ako bude možné aktuálne meniť systém v prevádzke, aby pružne reagoval na vonkajšie zmeny.
Či to bude v rukách prevádzkovateľa systému, alebo nejakého iného konkrétneho subjektu mimo tohto projektu.
Z projektu vyplývajú aj niektoré činnosti, ktoré sa budú musieť vykonávať a ktoré sú v projekte prezentované
v ideálnom či zidealizovanom stave. Príroda je voči človeku (riešiteľovi) často zlomyseľná a realita nebýva vždy
ideálna. Ako príklad uvediem konverziu dát. Konverzia dát bude pri niektorých súboroch s iným použitým formátom ako
MARC nutná. Naše doterajšie praktické skúsenosti s konverziou sú také, že pri konverzii vždy zmizne nejaká malá
časť konvertovaných dokumentov. Pre niekoho to môžu byť práve veľmi dôležité dokumenty. Ako sa pri nábehu
zabezpečí, aby k strate dokumentov nedošlo? Ďalším neuralgickým bodom bude podľa mňa preškoľovanie pracovníkov (to
by bolo, samozrejme, aj pri výbere iného jednotného programového systému).
Systém stojí a padá na ľuďoch, organizácii práce, financiách, organizácii združenia. Z organizácie práce a
systému vyplývajú najmä otázky nadriadenosti a podriadenosti, zodpovednosti a povinností. Spôsob a výber
organizácie združenia by mali posúdiť účastníci v spolupráci s právnikmi. Združenie by malo mať kvôli operatívnosti
len jedno zodpovedné vedenie a velenie a navonok zodpovedných konateľov. Ale nemalo by zas extrémne stáť a padať na
jednom človeku, ako to vyzerá v súčasnosti, vychádzajúc z popisu predloženého systému. Podľa toho systém stojí a
padá na predkladateľovi projektu, ktorý je nielen ideovým, ale aj realizačným a výkonným vodcom. Treba čo najskôr
úlohy a funkcie hierarchicky rozdeliť a úplne personálne doobsadzovať s možnosťou ich alternácie v budúcnosti. Už
teraz treba vytvoriť a obsadiť na plný úväzok funkcie hlavného výkonného vedúceho projektu pre prax a vedúcich
jednotlivých častí projektu pre prax, ktorí poznajú danú problematiku. Takáto veľká úloha sa nedá riešiť a viesť
ako vedľajší čiastkový úväzok.
Možno poukázať na viaceré nejednotnosti a nejednoznačnosti. Napríklad v prípade vstupu nových členov do
systému pri ich rokovaniach napríklad so SANET-om, keď každý účastník má s ním rokovať osobitne. Ďalšie
nejednotnosti a nejednoznačnosti prináša do systému navrhnuté riešenie prípravy programovej dokumentácie pre
pracoviská. Podľa neho sa programová dokumentácia bude prekladať na jednotlivých lokálnych pracoviskách ich
vlastnými pracovníkmi. Toto je v úplnom rozpore s logikou predloženého systému, t. j. robiť každú prácu len raz.
Navyše vedúci pracovníci nie sú vždy skúsenými odbornými prekladateľmi. Pri navrhovanom postupe nie je zaručená ani
kvalita a ani jednota odbornej terminológie používanej na jednotlivých pracoviskách, nieto ešte v celom systéme
KIS3G.
Čo sa týka rozpočtu, ten je podľa môjho názoru možné špecifikovať až po špecifikácii hlavných
činností.
Na základe skúseností z praxe sa domnievam, že v celom rozsahu nie je možné dodržať termíny pripojenia
členských knižníc, pretože nie sú dostatočne vyškolené ľudské zdroje a nie je dostatočne odskúšané fungovanie
systému na testovacích súboroch. Aj keď princípy práce sú dobré a jasné, až prevádzkový test ukáže slabé miesta
systému. Navyše technické zabezpečenie knižníc a ich pripojenie na internet nie je týmto projektom zaručené. Táto
otázka závisiaca od peňazí veľmi “visí vo vzduchu”, je závislá od imaginárnych mecenášov, ktorí možno ani
neexistujú. Knižnice, to nie je futbal ani hokej.
Pri hodnotení ekonomických prínosov implementácie systému do praxe je potrebné si uvedomiť, že nie sú
krátkodobé, okamžité. Prejavia sa až po niekoľkých rokoch prevádzky. V princípoch systému je však už teraz vidieť
rozdiely medzi starým systémom a novým (asi ako medzi ručnou prácou jednotlivých obuvníkov a sériovou pásovou
výrobou vo firme Baťa). Predpokladáme, že firmy, ktoré doteraz vyvíjali a predávali rôzne informačné programové
systémy rôznym knižniciam, budú teraz protestovať proti zavedeniu systému KIS3G do praxe práve tak, ako kedysi
protestovali drobní obuvníci proti Baťovi.
Autori projektu odviedli veľký kus práce. Som presvedčený, že za súčasnej ekonomickej situácie je táto cesta
správna. Dúfam, že projekt nastúpi úspešne na cestu svojej realizácie. Je potešiteľné, že má podporu Ministerstva
kultúry SR.
Bibliografické odkazy:
KATUŠČÁK, D. Projekt informatizácie knižníc Slovenskej republiky : Vykonávací projekt implementácie
spoločného integrovaného systému Virtua v Knižničnom systéme Slovenskej republiky. Martin : Slovenská národná
knižnica, 2004. 200 s. Dostupné tiež na internete: <
http://www.snk.sk/KIS3G/Informatizácia_knižníc_projekt.doc>
KATUŠČÁK, D. Manažment projektu Virtua (Návrh). Martin : Slovenská národná knižnica, 2004. 34 s. Dostupné
tiež na internete:
<
http://www.snk.sk/kniznice/KIS3G/man_proj_virtu4.doc>
Harmonogram projektu KIS3G – zmena. Martin : Slovenská národná knižnica, 2004. 4 s.Dostupné tiež na
internete:
<
http://www.snk.sk/kniznice/KIS3G/kalendar_sk.htm>
|