Súborný katalóg periodík a KIS3G

Podrobné údaje o súbornom katalógu periodík, ktorý je najstarším online knihovníckym systémom u nás, boli naposledy uverejnené na stránkach tohto časopisu pred dvomi rokmi [ 1]. Preto budeme prezentovať iba najdôležitejšie informácie a zmeny, ku ktorým došlo v priebehu posledného obdobia, a náš súčasný názor na projekt implementácie spoločného integrovaného systému Virtua v knižničnom systéme SR [ 2] z hľadiska súborného katalógu periodík.

Systém súborného katalógu periodík (SKP) vznikol na báze pôvodnej celoštátnej evidencie zahraničnej literatúry (CEZL). Garantom systému od r. 1965 je Univerzitná knižnica v Bratislave (UKB), ktorá je aj podľa zákona č. 183/2000 jeho správcom. Systém SKP prešiel mnohými zmenami, stal sa súčasťou rozsiahleho česko-slovenského projektu CASLIN. V “caslinovskej dobe” boli prediskutované mnohé otázky týkajúce sa súborných katalógov za účasti viacerých českých i slovenských knižníc a zahraničných odborníkov. Boli prijaté medzinárodné normy a pravidlá: ISBD, AACR2, UNIMARC, MDT a systém bol umiestnený v automatizovanom softvéri Aleph. Posledným inovačným impulzom bol projekt dobudovania súborného katalógu periodík z r. 2001, podporený Nadáciou otvorenej spoločnosti v Bratislave [ 3]. Jeho cieľom bolo dobudovať programové a technické prostredie na prevádzku systému a vytvoriť predpoklady na zapojenie knižníc do kooperatívnej katalogizácie. Vyriešil aj technológiu práce v heterogénnom prostredí automatizovaných systémov prepojením systémov Aleph a Rapid Library. Za realizáciu projektu získala UKB cenu konferencie INFORUM 2003.

Systém SKP v súčasnosti pracuje v aktualizovanej verzii 14.2 systému Aleph. Spracovanie bibliografických i lokačných údajov v SKP i jeho využívanie používateľmi pokračuje neprerušene počas celého obdobia, keď je UKB pre čitateľov zatvorená kvôli rekonštrukcii budov. Na kooperatívnej katalogizácii sa podieľa celkom 11 knižníc vrátane UKB. Okrem údajov z kooperatívnej katalogizácie pribudli do konca 3. štvrťroka 2004 aj nové dáta z viac ako 330 knižníc, ktoré nám poslali aktualizácie týkajúce sa fondu periodík. Údaje spracovala centrálna redakcia SKP. Celkový rozsah bázy SKP dosahuje takmer 42 500 záznamov a sú v nej prezentované zbierky periodických dokumentov viac ako 600 knižníc SR. Ročne do systému pribudne 2 000 až 2 500 nových záznamov. V rámci spolupráce s knižnicami sa súbežne aktualizuje aj komplementárna báza Adresár knižníc [ 4], ktorá slúži na vytváranie HTML súboru pripájaného k súbornému katalógu periodík i monografií na uľahčenie získania kontaktných údajov inštitúcií vlastniacich hľadaný dokument.

Školiteľské aktivity previazané na systém SKP boli orientované na prácu v systéme Aleph, bibliografický formát UNIMARC, na zmeny Anglo-amerických katalogizačných pravidiel AACR2 pri spracúvaní seriálov, na nové medzinárodné odporúčanie pre bibliografické spracovanie periodík ISBD (CR) a zmeny v klasifikačnom systéme MDT. Zmeny sme implementovali aj do metodických materiálov pre spolupracujúce inštitúcie [ 5, 6]. V oblasti vecného spracovania údajov o periodikách sme začali využívať novú verziu znakov MDT (aktualizácia z r. 2002). Staré, zmenené znaky MDT boli v celej báze nahradené novými. Pre účastníkov kooperatívnej katalogizácie sme pripravili nový výber viac ako 3 000 znakov MDT používaných v súbornom katalógu spolu s orientačným predmetovým registrom, ktorý obsahuje vyše 3 500 hesiel [ 6]. Tematické vyhľadávanie v katalógu uľahčia aj voľne tvorené predmetové heslá, ktoré od začiatku r. 2004 postupne dopĺňame do záznamov.

Na obdobie od r. 2003 sme plánovali ďalšie rozširovanie zapojenia knižníc do kooperatívnej katalogizácie, prehlbovanie poznatkov pracovníkov knižníc o medzinárodných pravidlách a štandardoch v oblasti bibliografického spracovania periodík. Do týchto zámerov zasiahol nový projekt, známy pod akronymom KIS3G, a s ním spojený vykonávací projekt implementácie spoločného integrovaného systému Virtua v knižničnom systéme SR, pripravený Slovenskou národnou knižnicou [6] (ďalej iba projekt alebo KIS3G). Vzhľadom na množstvo v ňom obsiahnutých závažných zmien vniesol aj istú mieru neurčitosti do realizácie našich úloh a cieľov a tým aj do budúcnosti súčasného systému SKP. Pripájanie ďalších knižníc do kooperatívnej katalogizácie úplne zabrzdil.

Prečo sa zaoberať vzťahom SKP a projektom KIS3G?

Súborný katalóg periodík je celoštátnym informačným systémom, spravovaným UKB. Všetky závažné zmeny v oblasti automatizácie prijaté v knižnici sa dotýkajú aj SKP. KIS3G predpokladá, že spoločný softvér budú využívať všetky knižnice v pôsobnosti MK SR (2, s. 9). UKB nie je riešiteľom projektu KIS3G a na jeho formovanie nemá dosah, ale ako inštitúcia patriaca do rovnakého rezortu ako SNK sa predbežne prihlásila k účasti na projekte KIS3G. Teda napriek tomu, že sme so zmenou systému a koncepcie SKP v tomto období nepočítali, musíme sa nevyhnutne týmto projektom zaoberať. Musíme študovať jeho parametre a vhodnosť, skúmať, či zohľadní potreby systému SKP ako celku, UKB ako správcu a zúčastnených knižníc.

Je jasné, že projekt KIS3G sa podstatnou mierou dotkne celého Systému súborného katalógu knižníc SR (SKK SR) aj keď zatiaľ máme možnosť vyjadriť sa iba k návrhu projektu. V čase prípravy tohto príspevku nebol projekt ešte oficiálne prerokovaný a schválený. Roku 2002 oficiálne konštituovaná koordinačná rada SKK SR, ktorá “posudzuje zásadné projekty a koncepcie, ktoré sa dotýkajú budovania SKK SR” [8], nebola k tejto problematike zvolaná. Podľa prijatého štatútu má táto rada rozhodovať aj o veciach týkajúcich sa zmien spracovania a rozvoja SKK SR. Záväzky sú premietnuté aj do dohôd, ktoré správcovia súborného katalógu (Slovenská národná knižnica za monografie a UKB za periodiká) uzatvárali s knižnicami. Účastnícke knižnice majú podľa nich právo byť informované a vyjadrovať sa k prevádzke SKK SR. Pripomeňme si ešte aj klauzulu z dohôd, že záznamy, ktoré sa stanú súčasťou SKK SR, nemožno využívať na iné účely bez súhlasu vlastníka záznamu.

Vykonávací projekt na implementáciu koncom r. 2003 zadováženého informačného systému VTLS/Virtua bol vypracovaný v máji 2004 a jeho druhý variant následne v júni 2004. Nepochybujeme, že tento zvolený softvér spolu s kvalitným technickým a spoľahlivým sieťovým zázemím (o kvalite, priepustnosti sietí a pokrytí územia možno však oprávnene pochybovať) “utiahne” veľký súbor dát rovnako ako napr. aj systém Aleph. To však neznamená, že v technickej, prípadne aj finančnej oblasti nie je v projekte veľa sporných vecí, ale to je záležitosť, ku ktorej sa majú vyjadriť iní. Bolo by neodpustiteľnou chybou sústrediť sa iba na technické otázky. Knihovníkov a bibliografov musí popri technickej spoľahlivosti, bezpečnosti a funkčnosti technických zložiek, bezpečnosti údajov uložených do systému zaujímať celková “knihovnícka” koncepcia, štruktúrovanie databáz, ich počiatočné vytvorenie, ale aj následné perspektívne fungovanie, vnútorné pravidlá, predpoklady kvality databáz, vzťahy medzi nimi a realizácia jednotlivých agend akvizíciou dokumentov počnúc a knižnično-informačnými službami realizujúcimi požiadavky používateľov končiac. Okrem toho je dôležité posúdiť aj to, či navrhovaný systém prinesie skvalitnenie a racionalizáciu práce knihovníkov i používateľov. Súčasné testovacie inštalácie systému Virtua nás o väčšej vhodnosti, kvalite či komfortnosti oproti súčasnému systému Aleph zatiaľ nepresvedčili. Implementácia FRBR – funkčných požiadaviek na bibliografický záznam, uvádzaná ako prednosť systému Virtua, nie je z hľadiska SKP v súčasnosti podstatná. Pre oblasť spracovania periodík nemá tento teoretický model momentálne reálne uplatnenie.

Východisková analýza súčasného stavu v projekte iba okrajovo spomína, resp. vôbec neuvádza doterajšie aktivity a skutočný stav v implementácii automatizovaných softvérov – napr. 6 knižníc s vyspelým systémom Aleph, vrátane Slovenskej národnej knižnice, a jeho použitie aj pri súbornom katalógu periodík i monografií. Nevšíma si úspešnú realizáciu projektu SNK a UKB, podporeného NOS a OSI v r. 2001 – 2002, orientovaného na dobudovanie SKK SR, počas ktorého sa Slovenskej národnej knižnici podarilo naštartovať dlho očakávaný súborný katalóg monografií [ 7]. Pritom oba súborné katalógy – monografií i periodík – ako prioritné úlohy sledovalo aj Ministerstvo kultúry SR. Súčasťou projektu Súborného katalógu monografií bola aj príprava národnej interpretácie pravidiel AACR2.

Projekt plánuje spojenie viacerých svojím obsahom, spracovaním i určením rozdielnych, doteraz samostatných databáz, t. j. lokálnych katalógov rôznych typov knižníc s rôznymi klasifikačnými a indexačnými systémami, súborného katalógu monografií a periodík s retrospektívnou i súčasnou národnou bibliografiou bibliografie (knihy, periodiká, články a iné typy vrátane regionálnej bibliografie), súborného katalógu starých tlačí (do r. 1830), súborov autorít a možno predpokladať, že aj báz publikačnej činnosti vedecko-pedagogických a výskumných pracovníkov. Zlúčením má vzniknúť jediná tzv. súborná databáza. (Samostatná báza je projektovaná pre Slovenskú digitálnu knižnicu, aj keď v nej isto budú tiež bibliografické záznamy.) Okrem multiplicít záznamov, s vylučovaním ktorých projekt nepočíta (2, s. 58), výsledná súborná databáza bude podľa nás predstavovať neurčitý konglomerát dát bez jednotných princípov najmä v oblasti vecného spracovania a bez možnosti prispôsobovania sa špecifikám knižničných fondov, typom knižníc a čitateľom. Preto je oprávnená naša obava, že súborný katalóg periodík, v ktorom sa roky uplatňujú jednotné princípy spracovania a sú v ňom prakticky vylúčené duplicity, sa rozplynie v mase rôznorodých záznamov, v ktorej sa bude ťažko pracovať a orientovať pracovníkom knižníc i používateľom. Súčasne sa však v projekte, popri projekcii jedinej bázy v jedinom systéme uvádza, že “Projekt KIS3G predstavuje alternatívu k lokálnym riešeniam a lokálnym systémom. Nevylučuje používanie lokálnych systémov” (6, s. 16). Zámerom projektu je zájsť za hranice knižníc a získavať, spracúvať, uchovávať a sprístupňovať informácie o všetkých druhoch dokumentov a iných materiálov, ktoré sú predmetom profesionálnej činnosti knižníc, múzeí, galérií a iných inštitúcií ([ 2], s. 7, bod e1).

Projektované použitie jedinej databázy v jedinom systéme pre knižnice rôznych typov na všetky ich činnosti a zrušenie ich lokálnych systémov nemá zatiaľ obdobu. Plánovaný experiment (2, s. 60), ktorý mal oprávnenosť takéhoto skutočne neobvyklého riešenia overiť, podľa našich informácií sa zatiaľ neuskutočnil. Jediný systém býva v zásade určený buď pre knižnice rovnakého typu, pre pobočky, alebo iné zložky jednej na viacero lokalít rozloženej inštitúcie, príp. je zvolený na základe spoločného konsenzu, alebo zabezpečuje jednu “agendu”. Takto to napr. riešili v Rakúsku, kde štátom zabezpečený softvér (Aleph) slúži ako celoštátny systém pre súborný katalóg rakúskych knižníc. Lokálne systémy pritom zostali zachované. Celoštátny systém zabezpečuje špecializovaná inštitúcia – mimo systému knižníc. Na spôsob takéhoto expertného technického zabezpečenia sme mysleli vtedy, keď sme pred 2 rokmi uvádzali možnú výhodnosť riešenia technologických problémov “v špecializovaných informačných inštitúciách, ktoré disponujú odborníkmi z tejto oblasti a sú schopné akceptovať nové požiadavky, reflektovať nové technológie a kvalitne implementovať a podľa potrieb aj modifikovať a dotvárať nové systémy a využiť ich možnosti v plnom rozsahu” [ 1].

Z kontextu projektu vyplýva, že jeho autor považuje súčasné súborné katalógy za nefunkčné a projekt KIS3G to má napraviť. Už pri rokovaniach o zadovážení softvéru pre KIS3G projektant počítal s tým, že “súborný katalóg (súborné katalógy) bude podmnožinou (podmnožinami) centrálneho katalógu”. Preto predkladá vlastnú koncepciu súborného katalógu bez akceptovania pripomienok či prerokovania so súčasným správcom SKP. Opätovne, ako už realizovaný projekt OSI [3], si do cieľov zaradil napr. zavedenie systému spoločne využívanej kooperatívnej katalogizácie. V niektorých častiach je projekt veľmi detailný – napr. pri opise spôsobu vytvárania bibliografických i holdingových údajov v súbornom katalógu, prenosu údajov do lokálnych katalógov, z čoho nie je jasné, ako vlastne bude tzv. súborná báza fungovať, či zostanú zachované lokálne aj súborné katalógy. Iné, dôležité problémy nerieši, alebo ich riešenie odsúva. Je tomu tak aj v otázke pre SKP veľmi dôležitej problematike, akou je vzťah k iným softvérom používaným v slovenských knižniciach, ktoré do systému Virtua neprejdú. Problém sa tu rieši iba odvolávkou na individuálne zmluvy (6, s. 63). Z hľadiska SKP i UKB, ktorá má už teraz uzatvorené dohody s viacerými knižnicami a spolupráca bola technicky zabezpečená v iných systémoch, je aspoň náčrt technického riešenia už v projekte nevyhnutný aj preto, aby sa prechodom do systému Virtua možnosť doterajšej spolupráce nezrušila.

KIS3G určuje pre bázy dát formát MARC 21. V súčasnosti sa ako nepísaný slovenský štandard využíva najmä formát UNIMARC. Nedávna elektronická diskusia ukázala, že MARC 21 nie je o nič výhodnejší a progresívnejší ako UNIMARC. Knižniciam, ktoré budú mimo KIS3G a chcú s ním spolupracovať, projekt predpisuje prechod na formát MARC 21 r. 2005. Je isté, že prechod bude iba pozvoľný a určite nie plošný, a preto je potrebné riešiť aj vzťah s knižnicami používajúcimi UNIMARC. Napríklad tak ako k tejto problematike pristúpili českí kolegovia, keď pri prechode celoštátnych báz na MARC 21 zakomponovali aj možnosť používania formátu UNIMARC. Neakceptovanie formátu UNIMARC by mohlo spôsobiť zánik dobre sa rozbiehajúcej kooperatívnej katalogizácie v SKP. Tu treba azda opäť pripomenúť pôsobnosť koordinačnej rady SKK SR, ktorá má v kompetencii rozhodovať o základných štandardoch používaných pri tvorbe záznamov a prevádzke SKK SR.

V systéme súborného katalógu knižníc SR sa správcovia i účastníci zaviazali k určitým povinnostiam. Funkcie oboch strán sú pomerne presne definované. UKB ako správca súborného katalógu periodík zodpovedá za celkovú integritu databázy SKP, za výkon centrálnej redakcie i za prideľovanie sigiel (kódov, lokačných značiek) inštitúciám zapojeným do súborného katalógu periodík i monografií. Zodpovedá za definovanie, údržbu a štruktúrovanie bázy SKP, formálnu úpravu záznamov, zálohovanie a ochranu údajov. Riadi a koordinuje spoluprácu s účastníkom SKP, metodicky ich usmerňuje a vydáva pravidlá práce v SKP. Má povinnosť umožniť účastníkovi prístup do súborného katalógu. Je povinná bezodkladne informovať účastníka SKP o pripravovaných zmenách, doplnkoch, úpravách SKP. Zabezpečuje nevyhnutnú odbornú prípravu pracovníkov účastníckych knižníc na prácu v báze SKP. Kontroluje a rediguje údaje o periodikách v databáze SKP a doplnkovej databáze adresára inštitúcií a nesie náklady vyplývajúce z funkcie správcu SKP. Na zabezpečenie týchto úloh využíva možnosti systému Aleph, ktorý dovoľuje bezproblémovový a podľa potrieb meniteľný prístup k dátam, identifikáciu chýb a výkon globálnych úprav dát (napr. aj pri novelizácii znakov MDT), vytváranie “zásobárne” záznamov pre potreby katalogizátorov, preberanie záznamov z iných knižníc, vytváranie výstupov potrebných pre zber údajov z knižníc nepodieľajúcich sa na kooperatívnej katalogizácii, prípravu pravidelných štatistík o práci v báze a i.

Výkon týchto funkcií vyžaduje aj priamy kontakt s dodávateľom softvéru, resp. s jeho zastupiteľskou organizáciou, ktorá je v prípade systému Aleph v Prahe. V KIS3G bude nahrádzaná komunikáciou správcu so SNK, ktorá zase následne v prípade problémov musí komunikovať a riešiť veci s dodávateľom systému Virtua, zatiaľ najbližšie v Španielsku. K promptnému riešeniu problémov to iste neprispeje a finančne to bude náročné. Celý systém Virtua a jeho nastavovanie závisí vo veľkej miere práve od dodávateľa. Úlohou správcu je aj riešenie rozvoja spravovaného systému, implementácia aktualizácií softvéru, jeho prispôsobovanie potrebám systému, v prípade potreby inštalácia ďalších softvérových prídavných komponentov. Aj školenia účastníkov systému SKP sú tiež viazané na relatívne samostatné rozhodovanie správcu za zohľadnenia potrieb spolupracujúcich knižníc.

Správcom celého systému je Slovenská národná knižnica. Umiestnenie systému v rámci databázovej štruktúry systému Virtua, obsah databáz systému, ich štruktúru, výmenný formát, pracovný postup, vytváranie záznamov až pod detaily v zápise kódovaných polí v MARC 21 určuje jedine projektant systému. Pri správcovi súborného katalógu uvažuje iba o oprávnení nastavovať a modifikovať systémové parametre (indexovanie, zobrazovanie dát). Ruší aj funkciu UKB pri prideľovaní sigiel (kódov) inštitúcií v súborných katalógoch tým, že správu kódovníka lokácií a organizačných jednotiek preberá do správy SNK (/6, s. 77). Z celého projektu je výrazne cítiť autarkické rozhodovanie projektanta bez akceptovania pripomienok a požiadaviek zúčastnených knižníc, čo celému projektu nepomáha.

Úlohy správcu systému SKP smerujúce k udržiavaniu integrity systému budú v takýchto podmienkach veľmi ťažko realizovateľné. Práca centrálnej redakcie, ktorá zabezpečuje spracovanie údajov za takmer 400 knižníc, rediguje dáta, stará sa ich aktualizáciu, bude v podmienkach spoločnej integrovanej databázy mimoriadne náročná a v súčasnom rozsahu nezvládnuteľná. Je zrejmé, že ak správca systému SKP nebude môcť svoje úlohy “svojprávne” zabezpečovať, prestáva byť správcom bez ohľadu na formálne deklarovanie jeho funkcie v akomkoľvek, hoci aj legislatívnom dokumente.

Na vytvorenie súčasného systému SKP bolo vynaložené veľa úsilia, času i financií. Preto prechod do nového navrhovaného riešenia bez dôkladného zváženia a preverenia všetkých predpokladov i deklarovaných možností by bol veľmi ľahkovážnym a nezodpovedným krokom. Preto dúfame, že sa plánovaný experiment uskutoční, overí funkcionalitu celého systému s primeranou záťažou a dovolí tak seriózne posúdiť vhodnosť navrhovaného riešenia, najmä použitie jedinej databázy. Podľa nášho názoru výsledky experimentu spolu s celým projektom by mala posúdiť aj koordinačná rada Súborného katalógu knižníc SR a Ústredná knižničná rada (predsedom oboch je autor projektu).

V snahe napomôcť vytvorenie prostredia pre SKP v centralizovanom systéme sme vyjadrili požiadavku na vytvorenie samostatnej bázy pre SKP a pripravili sme špecifikáciu údajov potrebnú pre formovanie súborného katalógu periodík v novom systéme. Ďalšiu spoluprácu neodmietame. Ak sa ukáže, že systém KIS3G so softvérom VTLS/Virtua poskytne pre súborný katalóg periodík minimálne rovnaké podmienky alebo ešte lepší priestor a komfortnejšiu prácu pre správcu a účastnícke knižnice, ako aj používateľov katalógu, ako sa vždy od nového systému očakáva, radi ho prijmeme.

Zoznam bibliografických odkazov: