Projekt KIS3G a cesta k Slovenskej knižnici

Úvod

Najprv si ujasnime hlavné pojmy a vzťahy. Projekt KIS3G (Knižnično-informačný systém tretej generácie) je projekt štátneho informačného systému združujúci subjekty, ktoré sa rozhodli používať softvér Virtua. Projekt KIS3G vychádza z reality, že Slovenská národná knižnica, ako aj iné knižnice a inštitúcie už majú od začiatku roku 2004 v súčasnosti k dispozícii už existujúci informačný systém Virtua ako výsledok mnohoročných a hlbokých analýz, projektov a programovania, ktoré sa na Slovensku nikdy neuskutočnili v takom rozsahu a kvalite, v akej boli uplatnené v tomto softvéri, ktorý môžu naše knižnice využívať. Preto súčasťou projektu KIS3G je implementácia spoločného knižničného softvéru Virtua v Knižničnom systéme Slovenskej republiky v rámci združenia KIS3G. Virtua je integrovaný knižnično-informačný systém, ktorý Slovenská národná knižnica obstarala pre knižnice na Slovensku v súlade s uznesením vlády SR č. 801/2002. Používateľským výstupom projektu KIS3G je Slovenská knižnica, čiže webový portál ku katalógom a zbierkam slovenských knižníc a k portálu digitálnej knižnice Memoria slovaca [ 1] .

Projekt KIS3G je v súlade s koncepciami častí štátneho informačného systému, ktoré patria do kompetencie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky [ 2].

Základnou myšlienkou projektu KIS3G je informatizácia knižníc založená na využívaní spoločného softvéru. Projekt KIS3G je postavený aj na princípoch dostupnosti spoločného softvéru pre knižnice SR, na princípe štandardizácie, využívaní siete internet a na profesionálnej spolupráci knižníc. Hlavným cieľom projektu je zlepšovanie kvality, rozsahu a foriem knižničných a informačných služieb. KIS3G je medzirezortný projekt, ktorý si vyžaduje v procese prevádzkovania informačné väzby medzi štátnymi orgánmi rôznych rezortov; má väzby na orgány štátnej správy a miestnej samosprávy, na subjekty v zriaďovateľskej pôsobnosti verejných a štátnych vysokých škôl, vyššie územné celky, obce a mestá.

V rámci implementácie projektu spoločného softvéru sme vypracovali Projekt informatizácie knižníc SR, ktorý je vykonávacím projektom k spoločnému softvéru a obsahuje aj koncepčné časti týkajúce sa budovania Slovenskej digitálnej knižnice (VIKS/DKS) [ 3].

Projekt KIS3G ako alternatíva lokálnych prístupov

Projekt KIS3G predstavuje alternatívu k lokálnym riešeniam a lokálnym systémom. Nevylučuje používanie lokálnych systémov.

V súčasnosti sa viaceré knižnice na Slovensku nachádzajú v situácii, keď sa rozhodujú o ďalšom smerovaní a rozsahu informatizácie vo svojich organizáciách. Na jednej strane existujú knižnice, ktoré majú viac alebo menej vhodný softvér, ktorý sa používa v rámci jednej organizácie. Ako príklad môže slúžiť 6 knižníc, ktoré používajú integrovaný softvér Aleph, ako aj knižnice, ktoré na Slovensku používajú softvér VTLS, Virtua, Rapid Library, BIS, Biblis, Libris, Dawinci, CDS/ISIS, Winisis a pod.

Prečo spoločný softvér?

Ja sa pýtam inak: Prečo nie? Ročné poplatky, ktoré musia hradiť jednotlivé knižnice za softvér vyššej triedy (napr. VTLS, Aleph, Virtua, BIS a pod.) sa pohybujú zhruba od 400 000 do 700 000 Sk. Pritom ide o softvéry, ktoré vysoko prevyšujú schopnosti knižníc využívať ich plnú funkcionalitu. Lokálna implementácia softvérov je často veľmi zdĺhavá. K ročným servisným a licenčným poplatkom treba pripočítať náklady na lokálny hardvér (server), obsluhu, mzdové a prevádzkové náklady, servisné poplatky jednotlivých knižníc tej istej firme a pod. Na druhej strane existuje mnoho knižníc, ktorým softvér, ktorý majú, už nevyhovuje alebo nemajú žiadny softvér ani šancu v najbližšom čase nejaký softvér získať. Stávajú sa aj prípady, že niektorý softvér, ktorý má desiatky inštalácií, zo dňa na deň “skončí” a knižnice sa ocitnú v beznádejnej situácii.

Pre súčasnú etapu informatizácie knižníc na Slovensku je z globálneho pohľadu charakteristická vysoká nákladovosť, agendový prístup a obmedzená úroveň služieb.

Projekt KIS3G predstavuje pre slovenské knihovníctvo výzvu. Predpokladá vôľu a schopnosť kooperovať a koncentrovať prostriedky a sily na zvládnutie spoločného softvéru a naplno využívať jeho funkcionalitu.

Príkladmi podobného centralizovaného riešenia môžu byť viaceré projekty v zahraničí. V Kongresovej knižnici USA prešli z používania vyše desiatich lokálnych softvérov v jednej organizácii na používanie spoločného softvéru Voyager. Pritom išlo o systémy, v ktorých boli desiatky miliónov záznamov v jednej organizácii. Iným príkladom je Fínsko, kde nahradili vyše desať lokálnych, teritoriálne vzdialených softvérov jedným spoločným softvérom bežiacim na jednom stroji a používajú ho pre národnú, akademické a verejné knižnice. V lokálnych systémoch bolo asi 10-krát viac záznamov, ako máme na Slovensku v súčasnosti v elektronickej forme. Systémová integrácia v zahraničí nie je zriedkavá.

Dobrým a povzbudzujúcim príkladom pre nás je aj implementácia systému Virtua na Univerzite Komenského v Bratislave, na ktorej beží v jednej báze a na jednom stroji 12 fakultných knižníc, ktoré sa nachádzajú na rôznych miestach Bratislavy a Slovenska. Systém pritom administruje jedna, aj keď mimoriadne kompetentná osoba…

Iné príklady predstavujú špeciálne systémy v bankovej alebo obchodnej sfére. Iste by nebolo účelné, aby napr. v každej lokálnej banke, železničnej stanici alebo pošte bol nainštalovaný samostatný lokálny systém na samostatnom serveri a so samostatným obslužným personálom. Preto sa systémy centralizujú a centralizované riešenie nie je pre odborníkov, najmä technikov, žiadnym prekvapením. Výhrady k centralizovaným systémom majú viac psychologický ako odborný základ. Centralizované riešenie doteraz nebolo možné pre nedostatočnú kapacitu sietí. V súčasnosti tento problém už nie je hlavnou prekážkou.

Projekt KIS3G, samozrejme, vyvoláva otázku, ktorú si kladú aj odborníci v iných krajinách. Ako ďaleko je možné ísť v centralizácii? Na túto otázku nevieme odpovedať, kým sa o takéto riešenie nepokúsime.

Softvér a hardvér

Dodávka softvéru Virtua sa uskutočnila v decembri roku 2003. V priebehu prvých troch mesiacov roku 2004 prebehla predimplementačná fáza realizácie projektu KIS3G, ktorá zahŕňala tieto zložky: vypracovanie manažmentu realizácie projektu, návrh harmonogramu a jeho realizácie a predimplementačné konzultácie. Systém Virtua, ver. 43.1, bol nainštalovaný 9. apríla 2004. Teraz beží verzia 43.5. V čase obstarania softvéru nemala SNK ani žiadna iná organizácia v rezorte kultúry vyhovujúci hardvér. Vďaka ústretovosti Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave sme mohli inštalovať softvér Virtua na serveri Sun 420 a na serveri Sun 10000. Toto riešenie bolo dočasné. V júni 2004 sa nám podarilo obstarať vlastný hardvér. Následne bol celý systém prenesený na nový špičkový hardvér Sun. Hardvér pozostáva z dvoch klastrovaných serverov Sun 480 (2x1Gb, 1TB diskový priestor, 1Gb RAM) a z jedného servera Sun 10000 (54 procesorov, z ktorých máme k dispozícii 12 procesorov). Systém Virtua (Oracle, Solaris a aplikačný softvér) je nainštalovaný na dvoch klastrovaných serveroch Sun 480 a webové aplikácie Chameleon iPortal sú nainštalované na serveri Sun 10000, ktorý je spriahnutý so servermi Sun 480.

Čo obsahuje softvér Virtua?

Integrovaný informačný systém Virtua má trojvrstvovú architektúru (klient/server/databáza).

Virtua používa:

• operačný systém Windows® 2000,
• server s OS UNIX,
• databáza Oracle 8i.

Systém Virtua sa skladá z týchto komponentov:

• server Virtua,
• Oracle 8i databáza,
• Virtua klient, § Virtua profiler,
• InfoStation, podsystém Virtua na webové správy (Web-reporting subsystem),
• jazykový editor Virtua (Language Editor),
• Chameleon iPortal, Web OPAC Virtua.

Funkcie týchto komponentov sú navzájom prepojené.

Komponenty a moduly systému Virtua, ktoré sú k dispozícii pre KIS3G

Všetky ďalej uvedené komponenty softvéru Virtua sú s výnimkou systémového klienta k dispozícii knižniciam KIS3G. Zamestnanci knižníc sa zúčastňujú na implementácii spoločného sofvéru podľa implementačného plánu, ktorý sa pripravuje v súčinnosti s implementačnými pracovnými skupinami a knižnicami osobitne pre každú organizáciu. Zamestnanci sa od začiatku zúčastňujú na školeniach a cvičeniach, ktoré sú zamerané na praktické zvládnutie jednotlivých funkcií systému. Implementácia prebieha postupne podľa jednotlivých modulov a funkcií a je konkretizovaná v harmonograme implementácie.

Knižnice KIS3G a používatelia budú mať k informáciám prístup cez portál Slovenská knižnica na adrese http://www.kis3g.sk, odkiaľ je prístup aj na portál Memoria slovaca na adrese http://www.kis3g.sk/cgi-bin/gw_43_0/chameleon?skin=memoria. Portál Slovenská knižnica je riešený takto:

Na jednej strane sú voľby, cez ktoré sa používateľ môže dostať k určitým druhom dokumentov v celom systéme, bez ohľadu na to, v ktorej knižnici alebo lokácii sa daný dokument nachádza. Buď sa vyhľadáva vo všetkých druhoch dokumentov, alebo cez špeciálne stránky podľa jednotlivých druhov dokumentov (monografie, seriály, články a pod.).

Na druhej strane sú voľby, cez ktoré sa dá dostať do katalógu konkrétnej knižnice, a primárne, po otvorení vlastnej stránky sa ponúkne voľba na vyhľadávanie monografií.

Používateľ má možnosť prihlásiť sa ako čitateľ a požiadať o rezerváciu alebo výpožičku cez iPortal. Môže zapnúť alebo vypnúť filtre vyhľadávania, hľadať podľa kľúčových slov alebo cez registre, použiť expertské alebo multidatabázové vyhľadávanie vo vlastných alebo externých bázach a systémoch, ktoré používajú protokol Z39.50 (napr. v Kongresovej knižnici USA ap.).

Cez voľbu Memoria slovaca sa dá dostať do digitálnej knižnice (clas02). K individuálnym stránkam knižnice, čiže k vlastnému online katalógu nie je potrebné pristupovať cez portál Slovenská knižnica. Linka na vlastnú stránku sa môže urobiť z webovej stránky knižnice. Obsah stránky s rozličnými voľbami môže byť rôzny pre každú knižnicu, lokáciu alebo agendu. Môže byť individuálny pre každú akademickú knižnicu, regionálnu knižnicu, detský OPAC a pod.

Čo potrebuje lokálna knižnica?

Základné povinné technické požiadavky v roku 2004, 2005 na vybavenie na strane členskej knižnice KIS3G sú:

1. osobný počítač PC s operačným systémom Windows® 2000 alebo Windows XP,

2. 150 MB voľného miesta na disku pred inštaláciou; 100 MB po inštalácii (vrátane priestoru na inštaláciu softvéru Virtua na kontrolu záznamov),

3. minimálne 64 MB RAM,

4. TCP/IP internetové pripojenie na server Virtua.

Povinné pripojenie na internet

Knižnica musí mať dostatočné trvalé pripojenie na internet.

Výpožičky. Ak knižnica chce využívať modul výpožičiek, potrebuje štítky s čiarovými kódmi a čítačku čiarových kódov, prípadne čipové karty a skenery na snímanie čipových kariet.

Inventarizácia a revízia fondov. Ak knižnica chce využívať funkcionalitu rádiofrekvenčnej identifikácie dokumentov (RFID využívajúci pásmo 13.56MHz), protikrádežový systém a programovateľné čipy s bránami, skenermi na inventarizáciu fondov, treba povedať, že kompletný systém RFID tvoria tri komponenty: TAG RFID sa skladá z čipu a antény, snímača spojeného so systémom Virtua a umožňujúceho snímať a zapisovať informácie na čip, anténa spojená so snímačom a vysielačom používa rádiofrekvenčný princíp. Podľa potreby a možností je možné systém využívať pri samoobslužných výpožičkách a automatickom samoobslužnom vracaní kníh do knižnice.

Systém RFID v knižnici je vhodný hlavne pre knižnice s voľne prístupným fondom.

Orientačné požiadavky na konektivitu na úrovni lokálnej knižnice

Tieto požiadavky sú minimálne. Konkrétna konektivita v konkrétnej knižnici je podmienená viacerými okolnosťami, ako sú napr. počet staníc pre koncových používateľov, aktivity v tvorbe a využívaní digitálnej knižnice a pod.

Rámcový funkčný model informačného systému

Združenie KIS3G je projekt informačného systému a organizačný systém, ktorého prvkami sú samostatné organizácie, najmä knižnice, múzeá, galérie a iné dokumentografické subjekty alebo ich organizačné útvary. Profesionálnym cieľom združenia je zabezpečiť fungovanie integrovaného knižnično-informačného systému a fungovanie systému digitalizácie kultúrneho dedičstva na národnej úrovni.

Združenie KIS3G používa na dosiahnutie spoločného cieľa a na zabezpečenie lokálnych funkcií svojich členov spoločný integrovaný knižnično-informačný systém (softvér) Virtua.

Informačný systém, ktorého fungovanie zabezpečuje združenie KIS3G, je komplex organizačných, technologických, právnych, metodických a vzdelávacích aktivít, ktoré sa uplatňujú v procesoch získavania, spracovania, uchovávania a sprístupňovania informácií nachádzajúcich sa v združení, ako aj v zabezpečení koordinovaného prístupu združenia a občanov Slovenska k externým informačným zdrojom.

Informačný systém Virtua na najvšeobecnejšej úrovni tvoria tri roviny.
Koncept riešenia reflektuje architektúru klient/server.

Prvá rovina – Používatelia a tvorcovia – predstavuje klientov systému. Na strane klienta majú používatelia systému k dispozícii štyri aplikácie (klientov):

Klientmi systému sú operátori – zamestnanci knižníc a iných organizácií, ktorí majú vzhľadom na systém a jeho funkcionalitu špecifické oprávnenia.

Druhá rovina – Stroje a nástroje – predstavuje aplikácie na strane servera, štandardy a komunikačné nástroje systému. Ide najmä o tieto skupiny strojov a nástrojov:

Tretia rovina – Informačné zdroje – predstavuje obsah databáz a iných zdrojov, ktoré sú dostupné prostredníctvom systému Virtua cez OPAC, WWW OPAC a Chameleon iPortal. Ide predovšetkým o tieto zdroje:

Rámcový dátový model informačného systému

V systéme sa pracuje najmä s údajmi, ktoré sa viažu na bibliografické spracovanie dokumentov a na manipuláciu so záznamami o dokumentoch v rôznych dokumentografických systémoch. V procesoch spracovania a prezentácie materiálov v digitálnej knižnici sa pracuje so štandardmi alebo de facto štandardmi vzťahujúcimi sa na digitalizáciu.

Dátovú štruktúru používanú v systéme na vstupe, spracovaní, uchovávaní, prezentácii, štatistických výstupoch a pod. komplexne pokrývajú medzinárodné štandardy MARC 21 založené na norme ISO 2709 a štandardy založené na aplikáciách SGML, napr. Dublin Core, XML, na štandarde ISO EDIFACT a pod.

Systém pracuje s konceptom FRBR a s dátami, ktoré sú na to potrebné. Podrobnosti obsahuje dokumentácia Virtua FRBR (work, presentation, manifestation).

V systéme sú definované aj údaje, ktoré sa týkajú popisu osôb – čitateľov a používateľov služieb, popisu dodávateľov – kníhkupcov a vydavateľov, popisu komunít – organizácií a podujatí (MARC 21 pre komunity), popisu informácií o holdingoch, exemplároch a klasifikačných systémoch. Systém Virtua má vlastný formát na vstup a manipuláciu s údajmi o čitateľoch (používateľoch), ktorý je založený na norme ISO 2709 a má fyzickú štruktúru formátu MARC 21. Vzhľadom na štandardnosť tohto formátu je uľahčená konverzia záznamov o čitateľoch, exporty a importy dát a manipulácia s údajmi vôbec.

Pravidlá používania a spracovania dokumentov obsahujú Anglo-americké katalogizačné pravidlá (AACR), ktoré sa adaptujú ako národný katalogizačný štandard. Hlavné štandardy (MARC 21 bibliografický formát, MARC 21 pre autority a holdingy a AACR) sú pre používateľov dostupné v slovenských prekladoch. Niektoré ďalšie sú v elektronickej forme v slovenských prekladoch. V roku 2004 budú oficiálne preložené do slovenčiny všetky štandardy MARC 21.

Manažment systému Virtua má v našej aplikácii pomerne zložitú štruktúru a pracovné postupy, ktoré si musia osvojiť najmä spracovatelia dokumentov. Princípy práce obsahuje inštruktívny materiál [ 4].

Podpora používateľov

Pre účastníkov združenia (členské knižnice KIS3G), ako aj pre celý knižničný systém Slovenskej republiky je záväzným formátom formát MARC 21 a jeho komponenty. Žiadny používateľ nesmie svojvoľne a bez upovedomenia všetkých partnerov dopĺňať alebo upravovať formáty MARC 21. Prípadné modifikácie a doplnky navrhujú knižnice Slovenskej národnej knižnici, ktorá zabezpečí ich prerokovanie, schválenie a zverejnenie.

Pracovné dokumenty a inštrukcie sú k dispozícii na adrese http://www.viks.sk/digitus/kis3g/. Na tejto adrese je dokumentácia, slovenské preklady najdôležitejších častí dokumentácie, požiadavky na systém z verejného obstarávania, súbory so slovenskými prekladmi obrazoviek, kontextové helpy, klient systému Virtua, formát MARC 21, systémový klient a pod. Materiály sú k dispozícii pre oprávnených používateľov. Najdôležitejšie inštruktívne a koncepčné materiály k digitálnej knižnici a k projektu KIS3G Memoria slovaca sú na adrese http://www.viks.sk/digitus/.

Školenia

Podmienkou účasti knižnice na používaní spoločného softvéru je, aby boli zamestnanci, ktorí majú pracovať so systémom, riadne vyškolení. Zamestnaneckého klienta môže dostať iba vyškolený zamestnanec. Školenia k systému Virtua zatiaľ prebehli v dvoch fázach:

Prvá fáza – firemne školenie (VTLS): moduly – OPAC, Katalogizácia, Výpožičky, Seriály, Akvizícia a systémové školenie. V tejto fáze bolo vyškolených 102 zamestnancov. Druhá fáza zahŕňa rad školení, ktoré viedli školitelia vyškolení v prvej fáze. Zatiaľ (november 2004) prebehli školenia zamestnancov na katalogizáciu, spolu bolo vyškolených 131 zamestnancov, ktorí dostali certifikáty o absolvovaní školení, majú pridelené loginy a heslá a môžu pracovať so systémom.

V rámci realizácie projektu boli do prvej etapy vybrané štyri knižnice Slovenska: SNK v Martine, UK v Bratislave, ŠVK v Banskej Bystrici a Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou. Z praktických dôvodov sa pozornosť implementátorov spočiatku zameriava na knižnice a dokonca len na vybrané knižnice, ktoré jednak prejavili záujem o využívanie spoločného softvéru, jednak majú technické prostriedky, telekomunikačnú infraštruktúru a potrebné kapacity na implementáciu softvéru. Realizácia projektu sa začala v prvom polroku 2004 s menším počtom knižníc a s niekoľkými špeciálnymi pracoviskami. Po overení a testovaní riešenia sa pristúpi k ďalšiemu špirálovitému rozširovaniu systému. V stave rozpracovania boli koncom roku 2004 aj ďalšie knižnice a špeciálne bázy, ktoré budú do systému integrované v roku 2005 (ŠVK v Prešove, SPK v Nitre, Knižnica Katolíckej univerzity v Ružomberku, knižnica Slovenského strediska pre ľudské práva, Slovenská chemická knižnica, Archív literatúry a umenia, Slovenské národné literárne múzeum, Národný biografický ústav, súborný katalóg starých tlačí 16. – 19. storočia, Národná agentúra ISBN, Diecézna knižnica v Kláštore pod Znievom, SPK v Bratislave a iné organizácie a agendy, ktoré sú uvedené vo vykonávacom projekte).

Projekt vytvára základné podmienky a predpoklady na realizáciu vyššej úrovne a kvality knižničných a informačných služieb. Vyššiu kvalitu služieb predstavuje aj digitalizácia kultúrneho a vedeckého dedičstva. Spoločný softvér Virtua disponuje nástrojmi na sprístupňovanie digitálneho obsahu zbierok širokej verejnosti prostredníctvom internetu. Preto je projekt digitalizácie s prezentáciou kultúrneho a vedeckého dedičstva súčasťou projektu KIS3G.

Na báze projektu KIS3G sa vytvára nový organizačný a profesionálny smer, ktorého realizačným výstupom je Slovenská digitálna knižnica (Virtuálna knižnica Slovenska) a slovenský portál. Realizačným výstupom projektu VIKS je/bude slovenský portál na digitálnu prezentáciu kultúrneho dedičstva s názvom Memoria slovaca.

Predpokladá sa, že do konca roku 2004 bude pripravených na zapojenie do systému minimálne ďalších 20 knižníc alebo špeciálnych pracovísk na Slovensku na základe podrobných implementačných plánov a plánov konverzií vypracovaných za účasti knižníc individuálne.

Sústavné školenia zamestnancov, odborné semináre, diskusie, cvičenia, konzultácie, vytváranie formálnych a neformálnych skupín, ktoré by sa zameriavali na čo najhlbšie spoznanie a praktické využívanie softvéru Virtua, sú základným predpokladom úspechu celého projektu.

Zatiaľ sme len na začiatku, ale ukazuje sa, že množstvo zamestnancov víta fakt, že sa v slovenskom knihovníctve začína niečo zmysluplné diať, a usilujú sa myslieť a konať pozitívne a konštruktívne. Projekt KIS3G, ako každá inovácia, je, samozrejme, sprevádzaný aj nežičlivými postojmi, neochotou niektorých zamestnancov čokoľvek meniť, neistotou ohľadom vlastnej osobnej budúcnosti alebo nedôverou vo vlastné schopnosti. Je to prirodzené, aj keď pre iniciátorov a nositeľov projektu veľmi frustrujúce, pretože títo musia riešiť nielen odborné problémy, ale aj problémy komplikovaných medziľudských vzťahov a vzťahov medzi rôznymi organizáciami.

Databázy KIS3G v systéme Virtua

Systém Virtua má v roku 2004 k dispozícii 5 databáz (clas**).

Clas01 : Hlavná produkčná databáza

Clas02 : Slovenská digitálna knižnica

Clas03 : Rezervná databáza

Clas04 : Manipulačná databáza

Clas99 : Cvičná databáza

Clas01 : Hlavná produkčná databáza

Základný návr h rozvrhnutia databáz Slovenskej národnej knižnice vychádza z koncepcie, podľa ktorej budú všetky záznamy o knižničných dokumentoch v knižničných katalógoch, súborných katalógoch a bibliografiách vrátane špeciálnej evidencie publikačnej činnosti v jednej databáze Clas01. Pokiaľ odborné a organizačné argumenty budú vyžadovať nevyhnutne iné riešenie, môže sa akceptovať riešenie s viacerými databázami.

Pri rozhodovaní o počte a zameraní databáz treba zvažovať používateľské hľadisko a efektívnosť práce. Pri rozhodovaní o vyčlenení databáz na určité agendy je potrebné posúdiť aj pracovné postupy, väzby medzi záznamami, ktoré sa nachádzajú v rôznych databázach.

Systém Virtua umožňuje kooperatívne využívanie spoločných údajov:

• bibliografické údaje

• autority,

• dodávatelia,

• používatelia (záznam čitateľa).

Systém Virtua umožňuje nedotknuteľnosť individuálnych (lokálnych) údajov:

• exempláre,

• výpožičky,

• osobné údaje o používateľoch, čitateľoch,

• finančné účty,

• používatelia (účty, oprávnenia, nastavenia a pod.).

V systéme Virtua budú jednotlivé knižnice alebo ich časti či agendy rozdelené do lokácií, sublokácií a používateľských skupín. Nastavením ďalších parametrov a použitím iných dostupných nástrojov sa zabezpečí jednoduchá práca operátorov systému a najmä to, aby súborná databáza čo najlepšie slúžila používateľom knižničných a informačných služieb.

Produkčná databáza Clas01 môže obsahovať:

• záznamy prekonvertované z lokálnych katalógov knižníc KIS3G,

• bibliografické záznamy zo Slovenskej národnej bibliografie kníh, seriálov, článkov a iných typov dokumentov vrátane regionálnej bibliografie,

• nové bibliografické záznamy o všetkých druhoch dokumentov spracované v knižniciach KIS3G,

• súborný katalóg monografií,

• súborný katalóg seriálových publikácií,

• súborný katalóg starých tlačí (do roku 1830),

• súbory autorít (osobné mená, korporácie, predmetové heslá, tezaury a i.).

V produkčnej databáze budú na prvej úrovni bibliografické záznamy účelne rozdelené so zreteľom na tvorbu, uchovávanie a využívanie údajov podľa typu záznamu (kód v návestí/06) a bibliografickej úrovne, ktorá je zapísaná v každom bibliografickom zázname v návestí na pozícii 07 (Leader/07).

Záznamy sa konvertujú zo zdrojových systémov najprv do manipulačnej databázy Clas04 bez odstraňovania duplicít. Systém Virtua obsahuje veľmi dobré nástroje na odstraňovanie duplicít pri loadovaní záznamov do databázy. Avšak použitie akéhokoľvek mechanického algoritmu na odstraňovanie duplicít považujeme za veľmi riskantné, lebo existujú nedostatky v obsahu údajov v zdrojových záznamoch. Napr. zdrojový súbor SNK LKT1 – vo veľkom rozsahu (nad 50 %) absentujú povinné polia a podpolia. Viac ako 70 % záznamov nemá pole 100, čo je povinné pole Unimarc. V zdrojových súboroch existujú nepravidelnosti, ktoré vznikli v dôsledku rôznych aplikácií katalogizačných pravidiel a de facto štandardov. Záznamy totiž vznikali v priebehu niekoľkých desiatok rokov (v Slovenskej národnej knižnici od roku 1975, používali sa pri ich tvorbe rozličné pravidlá a systémy, čo je dôvod, pre ktorý nie je objektívne možné určiť žiadny spoľahlivý spôsob, ktorý zabezpečí korektné odstránenie duplicít a zlučovanie záznamov o tituloch z rozdielnych zdrojov a pridávanie holdingových informácií, informácií o exemplároch, resp. iných údajov, ako napr. MDT, heslá a pod.).

Prístup používateľov k záznamom v produkčnej databáze Clas01

Od júla 2004 pracuje SNK na riešení individualizácie prístupu k lokáciám a zbierkam prostredníctvom využívania tzv. skin technology. Riešenie sa zakladá na tom, aby používatelia mali jednoduchý prístup ku všetkým databázam Virtua, ako aj k externým informačným zdrojom. Stav riešenia sa dá ľahko pochopiť po prezretí stránky Slovenská knižnica : Portál ku katalógom a zbierkam slovenských knižníc na adrese http://www.kis3g.sk.

Spoločná databáza pre používateľov v moduloch OPAC a WWW OPAC (Chameleon iPortal) bude obsahovať tieto autonómne časti:

Konverzie

Problematika konverzií a všetkého, čo s nimi súvisí, by si vyžadovala samostatný seminár. Bol by veľmi poučný a dozvedeli by sme sa na ňom veľa o skutočnom stave a o mýtoch o našich databázach, o zmluvách s dodávateľmi, o “dokumentácii” systémov a zmien, ako aj o často “originálnych” prístupoch k budovaniu a udržiavaniu automatizovaných systémov. Konverziu sme uskutočnili vlastnými nástrojmi, pretože žiadny komerčný konvertor by nedokázal prekonvertovať dáta z existujúcich štruktúr. Boli sme nútení v každom jednotlivom prípade a v každej agende urobiť vlastné analýzy, pripraviť individuálne algoritmy konverzie a vlastné konverzné programy. Ťažisko náročných konverzií bolo v mesiacoch apríl – december 2004.

V novembri 2004 bolo v produkčnej databáze Clas01 naimportovaných 889.704 záznamov o článkoch zo slovenských novín a časopisov z Aleph 300 a z Aleph 500. Tieto sú už bežne dostupné cez internet. Z 12 knižníc z východného Slovenska sme prekonvertovali 164.717 záznamov zo systému Biblis-záznamy a pripojili sme ich k článkom zo SNK. K týmto záznamom pribudnú ďalšie bibliografické záznamy. V novembri sa v SNK skončila práca “článkarov” v systéme Aleph a odštartovala sa rutinná práca vo Virtue, a to nielen v SNK, ale aj v 12 regionálnych knižniciach z košického a prešovského kraja.

Báza Clas02 (digitálna knižnica) sú nové záznamy (asi 1 000) o fotodokumentácii z Archívu literatúry a umenia SNK. Postupne k nim pribúdajú nové rutinne spracúvané záznamy o výtvarných zbierkach Slovenského národného literárneho múzea SNK (asi 2 700), záznamy s úplnými textmi pre špeciálnu databázu k výskumu deacidifikácie papiera (asi 600 záznamov s asi 4 000 plnými textmi článkov), záznamy s plnými textmi k vedeckej dokumentácii k dejinám knižnej kultúry, záznamy o zbierkach Múzea Ľ. Štúra v Modre (asi 800 artefaktov). Do digitálnej knižnice sme prekonvertovali aj približne 9 000 záznamov pochádzajúcich zo systému Bach (pre múzeá a galérie).

Už v apríli 2004 sme prekonvertovali a následne importovali do Virtuy asi 5 000 záznamov korporatívnych autorít, približne 30 000 personálnych autorít a v októbri vyše 4 000 predmetových autorít (vecné heslá). Tieto sú k dispozícii na používanie ako súčasť integrovaného systému spracovania dokumentov.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici

Táto knižnica má dlhoročné skúsenosti so systémom VTLS a bola po odbornej i personálnej stránke najlepšie pripravená na prechod na systém Virtua. Napriek tomu bol prechod tejto knižnice na nový systém pomerne dramatický. Knižnici sme chceli pomôcť najmä preto, aby nemusela platiť dosť vysoké licenčné poplatky aj napriek tomu, že sme ešte neprebrali systém Virtua do rutinnej prevádzky. Akceptačné testy sme naplánovali až na november. Dráma spočívala v tom, že celá konverzia a prechod na nový systém prebiehal fakticky za plnej prevádzky knižnice. Pritom sa nám nedarilo tak, ako by sme chceli. Pôvodne sme chceli konverziu vykonať v SNK. Potom sa VTLS ponúklo, že konverziu urobia oni, čo sme uvítali, pretože išlo aj konverziu výpožičných transakcií. Museli sme riešiť zosúlaďovanie parametrov, s ktorými pracovali vo VTLS. Knižnica používala asi 6 týždňov Circulation backup, a to v čase najväčšieho náporu používateľov. Nervozitu zvyšovala nepríjemná chyba v nastavení parametrov Oraclu. Bystričania si za vysokoprofesionálny, korektný a konštruktívny prístup k riešeniu vzniknutých problémov zaslúžia veľkú pochvalu.

Organizačné aspekty

V súčasnosti, po vyjadrení MKSR je jasné, že vzhľadom na legislatívu KIS3G môže fungovať len na základe dvojstranných zmlúv medzi Slovenskou národnou knižnicou a členskými knižnicami. Táto alternatíva fakticky neumožňuje národnej knižnici poskytovať bezplatné služby nerozpočtovým organizáciám, prijímať platby a používať ich na činnosť združenia ani získavať prostriedky pre iné organizácie (knižnice z iných rezortov, knižnice pod VÚC, mestá, obce, firmy, spolky a pod.). Pri tejto alternatíve by bolo riešením, aby Slovenská národná knižnica v Martine dostávala z MK SR do svojho rozpočtu na úlohy informatizácie prostriedky potrebné na prevádzku spoločného softvéru, ako aj na jeho údržbu a implementáciu (asi 5 mil. ročne). Od roku 2005 bude KIS3G fungovať podľa tejto alternatívy, pretože neexistuje reálna nádej, že nejaký ústredný orgán štátnej správy založí združenie “Konzorcium KIS3G” alebo že by SAK alebo SSK mohli prebrať na seba úlohy tohto združenia. SNK však bude pokračovať v úsilí o založenie konzorcia.

V súlade s touto možnosťou som uzavrel dvojstranné zmluvy s trinástimi knižnicami z východného Slovenska, pričom zmluvy podpísali predsedovia VÚC v Košiciach a VÚC v Prešove, ako aj riaditelia zainteresovaných knižníc. Záujem o používanie spoločného softvéru prejavujú stále ďalší a ďalší predstavitelia VÚC, ako aj verejných a akademických knižníc.

Zoznam bibliografických odkazov: