|
Do problematiky ochrany knižníc môžeme tiež zahrnúť oblasť ochrany osobných údajov. Právo na ochranu osobných
údajov upravuje čl. 19 ods. 3 Ústavy SR, v ktorom sa hovorí, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Problematika ochrany osobných údajov
patrí tiež medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do
Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky schválila návrh nového zákona o ochrane osobných údajov 20. februára
2002 a Národná rada Slovenskej republiky tento zákon schválila 3. júla 2002 pod číslom 428/2002 Z. z. s účinnosťou
od 1. septembra 2002.
Predmetom zákona je chrániť základné práva a slobody fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov v
súlade s Ústavou SR. Zákon o ochrane osobných údajov upravuje ochranu osobných údajov fyzických osôb pri ich
spracúvaní, zásady spracúvania osobných údajov, bezpečnosť osobných údajov, ochranu práv dotknutých osôb,
cezhraničný tok osobných údajov, registráciu a evidenciu informačných systémov, zriadenie, postavenie a pôsobnosť
Úradu na ochranu osobných údajov.
Zákon sa vzťahuje na každú právnickú a fyzickú osobu, ktorá spracúva osobné údaje alebo určuje účel a
prostriedky spracúvania. Tento zákon sa nevzťahuje na ochranu osobných údajov spracúvaných fyzickou osobou, ktoré
táto používa výlučne pre svoje potreby alebo pre potreby vedenia domácnosti.
Čo rozumieme pod pojmom osobné údaje? Osobnými údajmi podľa súčasne platného zákona sú údaje určenej alebo
určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe
všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík či znakov, ktoré tvoria
jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Nie každý osobný
údaj, ktorý sa na prvý pohľad javí ako osobný údaj, musí byť za osobný údaj považovaný. Napríklad samotné rodné
číslo bez ďalších doplňujúcich údajov nemožno považovať za osobný údaj, ak k nemu nepriradíme aspoň jeden ďalší
údaj, na základe ktorého bude osoba určiteľná, napr. priezvisko.
Z § 1 ods. 2 zákona na ochranu osobných údajov vyplýva, že tento zákon sa vzťahuje i na knižnice a tieto sú
povinné riadiť sa ním v plnom rozsahu. Do účinnosti zákona č. 428/2002 Z. z. bola v knižniciach taká prax, že pri
vypĺňaní prihlášky žiadali od budúceho používateľa v nej okrem titulu, mena, priezviska, dátumu narodenia, adresy
trvalého, prípadne prechodného bydliska vrátane čísla telefónu, adresy zamestnávateľa – školy uviesť tiež rodné
číslo a podpísať vyhlásenie o súhlase, aby jeho osobné údaje boli zapísané a spracované v počítači, pokiaľ sú
potrebné na evidenciu používateľov príslušnej knižnice. Bolo bežnou praxou, že vo väčšine knižníc sa údaje o
používateľoch, t. j. ich evidencia a aktuálny stav výpožičiek, spracúvali na počítačoch, pričom ich hlavným
identifikátorom bol titul, meno, priezvisko a rodné číslo. Knižnice vychádzali z toho, že medzi ňou a používateľom
ide o záväzkový výpožičkový vzťah, pričom niektoré z výpožičiek predstavujú značnú finančnú hodnotu bez akejkoľvek
záruky vrátenia vypožičanej veci. Pritom bolo treba mať túto okolnosť na pamäti, keďže časť uskutočnených
výpožičiek je vymáhaná súdnou cestou, resp. prostredníctvom exekútora.
Po oboznámení sa so zákonom na ochranu osobných údajov zistíme, že v takto zaužívanej praxi sa už nebude môcť
pokračovať. Od používateľov knižničných služieb môžu knižnice vyžadovať len také osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné
na spracovanie, t. j. v daných podmienkach je to titul, meno, priezvisko a adresa používateľa, a ich využitie je
určené výhradne pre potreby knižnice s cieľom viesť evidenciu používateľov, zisťovať aktuálny stav v ich
výpožičkách a mať možnosť poštového styku s používateľmi. K takýmto osobným údajom môže knižnica priradiť ďalšie
osobné údaje používateľa, ktoré bezprostredne súvisia s daným účelom spracovania za predpokladu, že na túto
okolnosť knižnica používateľa upozorní a používateľ s tým bude písomne súhlasiť. Pri spracúvaní osobných údajov
možno využiť na určenie fyzickej osoby všeobecne použiteľný identifikátor – rodné číslo len vtedy, ak jeho použitie
je nevyhnutné na dosiahnutie daného účelu spracovania. Spracúvať iný identifikátor, ktorý v sebe skrýva
charakteristiku dotknutej osoby, alebo zverejňovať všeobecne použiteľný identifikátor sa zakazuje. Osobné údaje
možno spracúvať iba s písomným súhlasom používateľa. Dôkaz o preukázateľnom súhlase obsahuje najmä fakty: kto a
komu tento súhlas dáva, na aký účel, zoznam osobných údajov, lehotu platnosti súhlasu, podmienky jeho odvolania a
vlastnoručný podpis dávajúceho súhlas. Knižnica môže sprístupnené údaje o používateľovi spracúvať len pre vlastnú
potrebu a zo svojho informačného systému ich poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len na základe písomného
súhlasu používateľa.
Knižnice sú zodpovedné za bezpečnosť poskytnutých osobných údajov používateľov knižničných služieb a sú
povinné ich chrániť pred odcudzením, stratou, poškodením, neoprávneným prístupom, zmenou a rozširovaním. V záujme
toho je potrebné prijať primerané technické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu
spracúvania.
Podľa mojich vedomostí knižnice po nadobudnutí účinnosti nového zákona na ochranu osobných údajov ustúpili od
používania všeobecne použiteľného identifikátora – rodného čísla. V prípade, že by táto skutočnosť mala pri
poskytovaní knižničných služieb a s tým súvisiacich činností, napr. pri vymáhaní nevrátených výpožičiek, negatívny
dosah, bolo by vhodné, aby zamestnanci jednotlivých knižníc svoje skúsenosti publikovali v záujme dosiahnutia
nápravy.
|