|
“Ideálnym” depozitom sa sotva môže pochváliť nejaká slovenská knižnica, hoci mnohé sa o to určite usilujú
najmä v posledných rokoch, keď sa ochrane dokumentov venuje zvýšená pozornosť. A o kvalitnej ochrane dokumentov
môžeme hovoriť iba vtedy, ak máme depozit zodpovedajúci požadovaným kritériám. Tých kritérií je niekoľko, slovenskí
knihovníci o nich dobre vedia, škoda len, že ich úsilie je vo väčšine prípadov zmrazené neutešenou finančnou
situáciou knižníc a slovenskej kultúry vôbec. A zlepšenie je, zdá sa, v nedohľadne.
Napriek tomuto pesimistickému úvodu je potrebné o tejto téme hlasno hovoriť, zdôrazňovať jej dôležitosť pred
kompetentnými orgánmi a veriť, že po našom vstupe do Európskej únie sa aj táto oblasť ako dôležitá podmienka
záchrany kultúrneho dedičstva dostane medzi priority našej spoločnosti. Riešenie situácie a z toho vyplývajúce
požiadavky sú známe aj našim odborníkom, je však potrebné vychádzať aj z medzinárodných pravidiel a odporúčaní.
Medzinárodná norma ISO/DIS 11799 poskytuje množstvo námetov, ktoré sa dajú využiť pri riešení problémov výstavby
alebo adaptácie budov pre potreby knižníc, archívov, múzeí či galérií.
Prvá zásada je, že depozit by mal byť samostatnou budovou alebo aspoň samostatnou časťou v rámci budovy
knižnice. Mal by byť vybavený bezpečnostnou a protipožiarnou signalizáciou. Odporúča sa jeho rozdelenie na menšie,
od seba oddelené celky, najlepšie ohňovzdornými dverami. Steny, podlahy a stropy musia byť konštruované tak, aby
zabránili rozšíreniu ohňa či vody do susedných priestorov. Dvere sú najlepšie samozatváracie a musia byť stále
zatvorené. Odporúča sa nepoužívať prahy. Dôležitú pozornosť treba venovať materiálom použitým na celom vnútornom
povrchu. V prípade požiaru nesmú pri svojom rozklade uvoľňovať látky, ktoré môžu poškodzovať uložené fondy. Každý
depozit musí byť vybavený dostatočným počtom hasiacich prístrojov. Ideálne je, ak máme automatické hasiace
zariadenie napríklad na báze využitia CO
2
, vhodné pre menšie priestory, ktoré sa dajú vzduchotesne uzavrieť a v ktorých sa bežne nezdržiavajú žiadne
osoby, alebo ešte vhodnejší je systém rozstrekovačov s tzv. mokrým potrubím. V súčasnosti sa vyvíjajú špeciálne
rozstrekovacie systémy, ktoré chrlia malé množstvá vody pod vysokým tlakom, čím dosahujú vysoký chladiaci a hasiaci
efekt s využitím malého množstva vody. Výhodou je, že v prípade použitia nedochádza k nasýteniu knižničného
materiálu vodou.
Základnou požiadavkou sú vhodné klimatické podmienky v depozite. Sledovanie teploty a relatívnej vlhkosti
spoľahlivými termohygrografickými alebo elektronickými prístrojmi by malo byť úplnou samozrejmosťou. V súčasnosti
existuje široká škála takýchto prístrojov v rôznej cene či kvalite. Napriek určitým odchýlkam, vzhľadom na rôzne
typy dokumentov uchovávaných v depozite, môžeme byť spokojní, ak nám merané hodnoty vykazujú zhruba 16 – 18 °C a 40
– 60 % vlhkosti. Najdôležitejšie však je dosiahnuť v depozite stabilné prostredie. Príliš časté výkyvy týchto
hodnôt sú horším vplyvom na uložené dokumenty ako trvalo vysoké či nízke hodnoty. Pri premiestňovaní najmä vzácneho
dokumentu z chladného depozitu do teplej miestnosti, v snahe zabrániť jeho poškodeniu absorbovaním alebo uvoľnením
vlhkosti, musíme zabezpečiť jeho aklimatizáciu, napríklad vložením dokumentu do vzduchotesného obalu s minimálnym
objemom vzduchu, v dostatočnom časovom predstihu tak, aby sa teplota dokumentu zvýšila na teplotu nového
prostredia. Ak vraciame dokument späť do chladného prostredia, tento obal na istý čas odstránime, aby sa dokument
znova aklimatizoval.
Depozit by nemal mať žiadne okná. Ak už sú, je potrebné obmedziť množstvo denného svetla na čo najnižšiu
úroveň, keďže denné svetlo má najvyšší podiel UV žiarenia, značne škodlivého pre knižničný materiál. Odporúča sa
používať okenné žalúzie, rolety, závesy, ultrafialové filtre na okná, prípadne dosky z plastov značky PERSPEX VE
Clear alebo LEXAN XL z polykarbonátu. Na osvetlenie depozitov z hľadiska najmenšej škodlivosti a ekonomickej
výhodnosti sa môžu použiť napríklad fluorescenčné svietidlá – teda nízkotlakové ortuťové výbojky. V priestoroch,
kde sa práve nepracuje, by sa malo zhášať svetlo. Medzi osvetlením a regálmi, na ktorých sú uložené fondy, musí byť
vzdialenosť minimálne 50 cm. Depozit je potrebné vetrať tak, aby bola zabezpečená voľná cirkulácia vzduchu v celom
priestore. Ak to neumožňuje prirodzený spôsob, je žiaduce nainštalovať vetrací systém. Osobitnú pozornosť treba
venovať vetraniu okolo a vo vnútri regálov. To môžeme zabezpečiť vhodným uložením regálov a materiálu na policiach.
Minimálna vzdialenosť medzi podlahou a najnižšou policou je 15 cm, takisto od stropu musí byť dostatočný odstup
dokumentov. Medzera medzi regálmi a ich odstup od stien depozitu musí byť tiež dostatočná, aby zabezpečovala ľahký
prístup k dokumentom tak pri normálnom používaní, ako aj v krízových situáciách.
Keď sme už spomenuli krízové situácie, je veľmi dôležité nepodceňovať možnosť ich vzniku a byť na ne náležite
pripravení. Nevyhnutnosťou je vypracovanie krízového plánu pre prípad havárie alebo živelnej pohromy, aby bola
organizácia schopná v takýchto mimoriadnych situáciách reagovať rýchlo a účinne. Je to určite téma na samostatné
spracovanie, ale pripomeňme si aspoň hlavné zásady, ktorým treba venovať pozornosť. Predovšetkým – menovať pracovnú
skupinu (komisiu), ktorá v prípade pohromy bude zároveň ako krízový štáb riadiť celú situáciu. Komisia by mala mať
týchto členov:
-
vedúci krízového štábu,
-
zástupca správy budov,
-
zástupca správy fondov,
-
zástupca ochrany fondov (reštaurátor),
-
zástupca oblasti ochrany, obrany a bezpečnosti.
Dôležitou súčasťou krízového plánu okrem podrobného opisu záchranných krokov a zodpovednosti jednotlivých
členov je zoznam adries a telefónnych čísiel firiem, s ktorými bude v takýchto prípadoch nutné spolupracovať
(hasiči, polícia, prepravné a mraziarenské firmy atď.). V súčasnosti existuje na túto tému dosť odbornej
literatúry, ale keďže každá inštitúcia má svoje vlastné špecifiká, treba si odporúčania prispôsobiť na svoje
pomery.
Ak má knižnica či iná zbierkotvorná inštitúcia to šťastie, že ide stavať novú budovu, je veľmi dôležité dbať
na jej vhodné umiestnenie: aby sa nestavala v blízkosti priemyselného komplexu ani vodného zdroja, ani na miestach
ohrozených možným zemetrasením či zosuvom pôdy, prípadne neďaleko strategických zariadení, ktoré by mohli byť
cieľom v prípade ozbrojeného konfliktu. Veľkú pozornosť treba venovať výberu vhodného stavebného materiálu,
kvalitnej izolácii základov, tiež sa nesmie zabudnúť na únikové východy. Pri konštrukcii podlaží je potrebné
zohľadniť, že husto uložený knižničný fond má značnú hmotnosť. Preto musí expert-statik starostlivo vyrátať možné
zaťaženie podlažia, berúc ohľad nielen na množstvo dokumentov, ale aj váhu regálov. Vydaná vyhláška Ministerstva
vnútra SR č. 628/2002 Z. z. v našich podmienkach zohľadňuje všetky požiadavky (archívov, ale vyhovujú aj
knižniciam) a špecifikuje aj zaťaženie vodorovných nosných konštrukcií tak pre pevné, ako aj pohyblivé
regály.
V posledných rokoch sa uprednostňujú pohyblivé typy regálov, ktorých obrovskou výhodou je, že až o 80 %
zvyšujú kapacitu skladovacích priestorov, nehovoriac o lepšej ochrane dokumentov pred prachom alebo svetlom.
Vyhovujúce sú napríklad produkty firmy PRODAKS z Modry, ktorá vyrába posuvné regály s nastaviteľnými policami,
rôznej dĺžky, výšky či hĺbky. Ponúkajú veľkú variabilitu tvarov, rozmerov a typov povrchových úprav. Samozrejmosťou
je komplexné vybavenie zakázky od projektu cez dodávku, montáž, zaškolenie obsluhy, záručný aj pozáručný servis.
Žilinská firma Datasistec, a. s., je pre Slovenskú republiku dodávateľom mobilných regálov švajčiarsko-nemeckej
firmy KARDEX SYSTEM AG. Výrobky tejto firmy zaručujú tú najvyššiu kvalitu podľa normy ISO 9001 a napríklad
veľkokapacitné skladovacie zariadenia vybavené modernou technológiou ukladania a automatizovaného vyhľadávania
dokumentov sú pre slovenské knižnice výrobkom z ríše snov. Firma však uspokojí aj menej náročných a solventných
zákazníkov, pretože ponúka aj regálové systémy zn. KARDEX vlastnej výroby.
Takto pripravený “ideálny” depozit musí byť pravidelne čistený. Čistiace prostriedky nesmú škodiť uloženým
dokumentom. Zároveň je nevyhnutné zabrániť biologickému znečisteniu dokumentov. Tie, ktoré sú preberané od
vonkajších subjektov, musia byť pred uložením do depozitu ošetrené či už mechanicky, alebo chemicky, napríklad
aspoň pomocou vysávača vybaveného filtrom zachytávajúcim spóry plesní. Na prehliadku, čistenie a dočasné
uskladnenie dokumentov, ktoré môžu byť infikované, je dôležité vyčleniť samostatnú miestnosť.
Táto problematika, častokrát aj nevedomky podceňovaná, si zasluhuje veľkú pozornosť všetkých knižničných
pracovníkov. Slovenská národná knižnica v Martine zorganizovala v dňoch 15. – 16. februára t. r. odborný seminár
Mikroorganizmy a ich vzťah ku dokumentom, človeku a prostrediu. Na seminári vystúpili so svojimi príspevkami
poprední odborníci zo Slovenskej a Českej republiky. Súčasťou seminára bola aj prezentácia firiem s dezinfekčnými
prostriedkami.
|