Infomix

Európska knižnica

Európska knižnica

ako nová digitálna knižnica prístupná cez internet spustila svoju online prevádzku v máji 2005 za plnej podpory
Európskej únie. O jej cieľoch, poslaní a službách sa ľahko dozviete po kliknutí na rubriku About us (
www.theeuropeanlibrary.org/portal/index.htm), ktorej
preklad vám prinášame s cieľom zvýšiť záujem o túto unikátnu webovú stránku.

Čo je Európska knižnica?

Európska webová knižničná služba je portál, ktorý umožňuje prístup k rôznym zdrojom (knihy, noviny,
časopisy… v digitálnej i tlačenej forme) v 43 národných európskych knižniciach a voľné vyhľadávanie a doručovanie
digitálnych materiálov – bezplatne i za úhradu.

Vízia Európskej knižnice:

Poskytnúť rovnaký prístup v propagovaní bohatstva a rôznorodosti európskej vedy a kultúry na celom
svete.

Poslanie Európskej knižnice:

Európska knižnica vznikla preto, aby sa otvorila cesta k všeobecnému poznaniu, informáciám a kultúre všetkých
európskych národných knižníc.

Komu bude Európska knižnica slúžiť?

Služby Európskej knižnice sú určené digitálne gramotným občanom celého sveta (odbornej aj neodbornej
verejnosti), ktorá sa chce účinným a jednoduchým spôsobom dostať ku knižničným materiálom. Očakáva sa, že virtuálne
zbierky materiálov zo všetkých vedných oblastí pritiahnu záujem vedeckovýskumných pracovníkov. Sú určené pre
každého, kto má záujem o jednoduchý prístup do kultúrneho bohatstva Európy.

Čo je na Európskej knižnici unikátne?

• Sprístupňuje rôzne zbierky a umožňuje v nich vyhľadávať priamo z pracovného miesta.
• Poskytuje integrované výsledky a umožňuje prezerať objekty v digitálnej podobe.
• Umožňuje vyhľadávanie v rôznych typoch zbierok a na rôznej úrovni vyhľadávania, čo by inak nebolo
  možné.
• Hlavným prínosom je však vyhľadávanie v široko prístupných zdrojoch s možnosťou nových prepojení cez
  využívanie veľkého množstva virtuálnych knižničných fondov.

Európska knižnica podnecuje nový výskum.

Kto sa podieľal na vývoji Európskej knižnice ?

Sú dve možnosti účasti:

V
plnom rozsahu sa podieľali národné knižnice Fínska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Holandska, Portugalska,
Slovinska, Švajčiarska, Veľkej Británie spolu s ICCU (Národný centrálny inštitút pre katalogizáciu v Taliansku) a
CENL (Konferencia európskych národných knižníc). Fondy týchto knižníc sa zapojili do formovania Európskej knižnice
ako prvé.

V
základnom rozsahu sa podieľalo 34 európskych národných knižníc, ktorých zbierky sa budú sprístupňovať
neskôr.

Každodennú prácu Európskej knižnice (riadenie, marketing, implementácia, údržba, dizajn, editovanie, rozvoj,
technická pomoc atď.) administratívne zabezpečuje tím pracovníkov Európskej knižnice, ktorého sídlo je v Národnej
knižnici Holandska (Koninklijke Bibliotheek).

Ako vznikla Európska knižnica?

Európska knižnica vznikla na základe TEL projektu, ktorý bol úspešné skončený 31. januára 2004. Kľúčovým
zámerom TEL projektu bolo preskúmať uskutočniteľnosť vybudovania novej paneurópskej služby (nazvanej Európska
knižnica), ktorá by mohla poskytnúť prístup k rôznym zdrojom európskych národných knižníc. Projekt bol čiastočne
financovaný Európskou komisiou a trval 3 roky. Počas trvania projektu vysvitlo, že súčasná webová stránka GABRIEL
(Gateway and Bridge to European National Libraries) bude súčasťou novej webovej stránky Európskej knižnice.

Webová stránka TEL projektu a webová stránka Gabriel budú online prístupné v pôvodnej podobe do leta
2005.

Čo sa stane s Gabrielom, predchodcom Európskej knižnice ?

Obsah súčasnej webovej stránky európskych národných knižníc Gabriel bude súčasťou Európskej knižnice.

Novinky od najbližších západných susedov:

§ Ministerstvo kultúry ČR vydalo Metodický pokyn k vymedzeniu štandardu verejných knižničných a informačných
služieb poskytovaných knižnicami, ktorý môžu české knižnice využiť na hodnotenie kvality poskytovaných služieb.
Nájdete ho na adrese:

http://knihovnam.nkp.cz/sekce.php3?page=03_Leg/01_LegPod/MetodVKIS.htm

§ Národní knihovna Praha vydala publikáciu:
Služby veřejných knihoven zdravotně postiženým uživatelům. Je to súbor pôvodných príspevkov a prekladov zo
zahraničných materiálov. Jej cieľom je poskytnúť verejnosti i knihovníkom informácie o službách knižníc pre
zdravotne znevýhodnených používateľov a zoznámiť ich s európskou koncepciou týchto aktivít a s trendmi ďalšieho
rozvoja služieb vrátane pripravovanej legislatívy.

Cena publikácie: 95,- Kč

Objednávky:
spackova.alena@cdh.nkp.cz

Automatický generátor citácií

V rámci projektu Bibliografické citácie bol na Masarykovej univerzite v Brne vytvorený voľne prístupný
program, pomocou ktorého je možné na základe vložených údajov automaticky vygenerovať bibliografickú citáciu podľa
noriem ČSN ISO 690 a ČSN ISO 690-2. Generátor citácií sa skladá z modulov určených pre jednotlivé typy dokumentov.
Je možné využiť vyhľadávanie v už vygenerovaných citáciách iných autorov a budovať databázu vlastných citácií. Na
internetovej adrese

www.citace.com
okrem informácií o správnom citovaní dokumentov nájdete výučbové animácie i diskusné fórum.

Projekt Bibliografické citácie získal tohtoročnú Cenu INFORUM 2005.

Za Slovenskú republiku si Cenu INFORUM 2005 odniesla Univerzitná knižnica v Bratislave za úspešné ukončenie
komplexnej rekonštrukcie.

Dňa 14. apríla 2005 sa po dvoch rokoch rekonštrukcie opäť otvorila verejnosti Univerzitná knižnica v
Bratislave slávnostným ceremoniálom za účasti najvyšších štátnych predstaviteľov Slovenskej republiky a významných
hostí zo slovenskej a zahraničnej knihovníckej verejnosti a kultúrneho života.

Počas slávnostného otvorenia odzneli pozdravy významných hostí, medzi nimi slová prvej dámy Slovenskej
republiky pani Silvie Gašparovičovej a ministra kultúry Slovenskej republiky Rudolfa Chmela.

Na portáli infolib (
http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?id=51&idm=1&prm1=2&prm2=1&prm3=378)
nájdete príhovory z otvorenia, ďalšie dokumenty i fotogalériu priestorov novej UKB:

• Rudolf Chmel – Tradičná a moderná knižnica.
• Milan Kňažko – Nový rozmer Univerzitnej knižnice
• Tibor Trgiňa – Knižnica pre informačný vek
• Z pokladov Univerzitnej knižnice v Bratislave
• Z dejín budov Univerzitnej knižnice v Bratislave
• Obnova historických objektov Univerzitnej knižnice v Bratislave
• Kalendárium (1919 – 2005)
• Realizácia projektu MKKC

Podľa novej koncepcie sa Univerzitná knižnica v Bratislave stáva knižničným a multikultúrnym centrom výrazne
orientovaným na služby, ktoré sú viazané na čitateľský preukaz s čipovou kartou – tzv. knižničný pas. Študenti môžu
po registrácii používať ako knižničný pas svoje študentské karty (ISIC). Novinkou je študovňa elektronických
dokumentov a používatelia môžu využívať samoobslužné skenery. V študovniach je používateľom k dispozícii 50 voľne
prístupných počítačových staníc a 36 staníc na vstup do katalógu. Dokumenty i priestory sú chránené modernými
technológiami na ochranu knižničných fondov.

Univerzitnej knižnici v Bratislave želáme veľa spokojných používateľov!

Štatistický prehľad činnosti pôdohospodárskych knižníc SR za rok 2004

Pôdohospodárske knižnice v súčasnosti predstavujú malú skupinu knižníc zahŕňajúcich knižnice rezortu
pôdohospodárstva, najmä jeho výskumnej základne.

Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre v roku 2005 realizovala štatistické zisťovanie činnosti
knižníc rezortu Ministerstva pôdohospodárstva SR pod gestorstvom Ministerstva kultúry SR a odboru pre knižničný
systém SNK v Martine. V minulosti používaný termín poľnohospodárske knižnice bol v tomto roku zmenený a po
rokovaniach so zainteresovanými stranami bolo prijaté nové označenie –
pôdohospodárske knižnice, ktoré je z terminologického hľadiska vhodnejšie. Pomenúva nielen
poľnohospodárstvo, ale aj lesníctvo, včelárstvo a pod.

V roku 2004 sme oslovili 30 inštitúcií patriacich do rezortu MP SR (22 knižníc, ktoré reagovali v
predchádzajúcom roku + knižnice, ktoré boli prevedené zo štatistiky technických knižníc z CVTI SR). Odpovedalo
spolu 27 pracovísk. Vyplnené štatistické výkazy zaslalo 23 knižníc, 4 pracoviská oznámili, že v ich organizácii
bola knižnica zrušená a tri pracoviská neodpovedali vôbec.

Na základe zistených údajov môžeme konštatovať, že knižničný fond pôdohospodárskych knižníc v roku 2004
tvorilo 312 808 knižničných jednotiek. Ročný prírastok (2 618 k. j.) je o 308 k. j. nižší ako v roku 2003. Na
prírastku sa najviac podieľal Lesnícky výskumný ústav Zvolen (376 k. j.), Ústav vedecko-technických informácií pre
pôdohospodárstvo Nitra (323 k. j.) a Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany (303 k. j.). Úbytky knižničných
jednotiek v porovnaní s minulým rokom boli nižšie o 75 k. j. Knižničný fond spracovaný automatizovane má 11
knižníc, počet takto spracovaných k. j. oproti roku 2003 mierne stúpol. Počet 120 597 automatizovane spracovaných
k. j. predstavuje 38 % z celkového počtu k. jednotiek. (V roku 2003 bolo automatizovane spracovaných 26 %.)

Špecifické pre pôdohospodárske knižnice je to, že svoje služby poskytujú väčšinou iba zamestnancom
organizácií, ktorých sú súčasťou. Štatistiku výpožičiek sleduje len 19 knižníc; spolu mali 79 935 výpožičiek, z
toho 23 998 bolo prezenčných. MVS a MMVS využíva alebo poskytuje 13 knižníc. Počet registrovaných používateľov
oproti roku 2003 stúpol z 1 773 na 1 808.

Počítačovou technikou je vybavených 17 knižníc (v minulom roku ich bolo 15). Spolu majú 5 serverov a 32
osobných PC. Na internet je pripojených 30 PC, z toho je prístupných používateľom v 4 knižniciach 10 počítačov. Päť
knižníc má vlastnú webovú stránku.

Priemerný evidenčný počet zamestnancov je 24,95 (v minulom roku to bolo 28,20). Zväčša ide o pracovníkov,
ktorí sú poverení zabezpečovaním činnosti knižnice popri svojej hlavnej náplni práce.

Väčšinu pôdohospodárskych knižníc tvoria pracoviská, ktoré nie sú samostatnými právnymi subjektmi. Fungujú
ako súčasť iných organizácií a údaje o príjmoch a výdavkoch knižnice nevedú samostatne, preto údaje o hospodárení
knižníc nezodpovedajú celkom realite. Vykázané náklady na hlavnú činnosť predstavovali 6 993 000 Sk, z toho náklady
na nákup knižničného fondu 3 566 771 Sk.

Vzhľadom na zmeny v skladbe vykazujúcich knižníc za rok 2004 nie je možné jednoznačne stanoviť vývojové
tendencie pôdohospodárskych knižníc. Získané ukazovatele však naznačujú ich trvalú stagnáciu.

Ing. Ingrid Jirásková
(Ingrid.Jiraskova@uniag.sk),

Mgr. Slavomíra Jakubcová
(Slavomira.Jakubcova@uniag.sk)

Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre

Nástroj na vytvorenie digitálnej knižnice

Na internetovej adrese
http://www.greenstone.org nájdete voľne dostupný open source softvér na
vytváranie digitálnych knižníc, ktorý vyvinula University of Waikato na Novom Zélande.

Info USA v Univerzitnej knižnici v Bratislave

Vo februári 2005 prvá dáma Spojených štátov amerických Laura Bushová slávnostne otvorila americké informačné
a kultúrne centrum InfoUSA Bratislava v Univerzitnej knižnici. Poslaním centra je podporovať vzájomné porozumenie
medzi USA a Slovenskom sprístupňovaním informácií o Spojených štátoch amerických a poskytovaním priestoru na
organizovanie kultúrnych a informačných programov.

Viac o tom nájdete na adrese:
www.ulib.sk/index/go.php?id=661.