Trend otvoreného prístupu k odborným informáciám a SciTech navigátor

Jednou z hlavných úloh knižníc v súčasnosti je zabezpečovať potreby čoraz náročnejších a informačne
gramotnejších používateľov, ktorí oceňujú rýchly a bezplatný prístup k informáciám. Vývoj vo vede a technike na
celom svete prináša každú minútu tisíce nových informácií, ktoré bez publikovania strácajú význam a ktorých prínos
je priamo ovplyvnený i obťažnosťou ich získavania. Záujem o odborné informácie rastie, zvyšujú sa ceny klasických
zdrojov, pričom rozpočty knižníc priamo úmerne nerastú, ale často práve klesajú. Knižnice však stále zostávajú
dôležitým prvkom vo vzdelávaní širokej verejnosti, a preto v snahe poskytovať dostatok relevantných informácií
vznikli iniciatívy pre rozvoj tzv. otvoreného prístupu k odborným publikáciám, o ktorom sa v poslednom čase často
diskutuje. Veľké množstvo toho, čo knižnice tradične skladujú na regáloch, bude postupne digitalizované a
sprístupňované v sieti na národnej aj medzinárodnej úrovni. Klasická “papierová” podoba ustupuje do úzadia. Preto
charakteristickými vývojovými trendmi v oblasti vedeckých a odborných knižníc v poslednom období je rastúca miera
dostupnosti odborných informácií v elektronickej podobe, väčšia spolupráca medzi knižnicami prostredníctvom sietí a
konzorcií, rozvoj elektronických služieb “e-services” a “e-manažmentu”. Rastie záujem i o “e-science” – vedecký
výskum uskutočňovanýs využitím veľkého objemu elektronických dát a “e-learning” [1]. Trend otvoreného prístupu k
informáciám je alternatívnou možnosťou publikovania a zverejňovania vedeckých poznatkov na internete. V tejto
súvislosti sa teda okrem termínu “free access”, čoraz častejšie objavuje na internete aj termín “open access” –
otvorený prístup k e-zdrojom. “Open access” literatúra nie je iba bezplatne prístupná každému používateľovi
internetu, ale je aj oslobodená od väčšiny autorských a licenčných obmedzení. Je bezbariérovou literatúrou, bez
cenových a legislatívnych bariér, ktoré ohraničujú využívanie väčšiny konvenčne publikovanej literatúry v tlačenej
i elektronickej podobe. Pri zrode termínu “open access” stála v roku 2002 aj iniciatíva Budapest Open Access
Initiative (BOAI) [2], ktorá si kladie za cieľ uľahčiť vyhľadávanie informácií vo webovom globálnom prostredí s
využitím nových technológií a zabezpečiť otvorený online prístup k vedeckej a odbornej literatúre v digitálnej
podobe bez finančných, legislatívnych a technických obmedzení. Pojem “open access” bol prediskutovaný a definovaný
i ďalšími iniciatívami a deklaráciami. Ako príklad je možné uviesť The Betseda Statement [3] o publikovaní v rámci
otvoreného priestoru alebo Berlin Declaration [4]. Výzvou pre knižnice je oboznamovať používateľov s možnosťami
prístupu k týmto cenným voľne prístupným elektronickým zdrojom, ktoré je možné nielen čítať, ale i sťahovať,
kopírovať, tlačiť, rozširovať a využívať na všetky legálne účely.

Na dosiahnutie otvoreného prístupu k vedeckej literatúre navrhla BOAI dve vzájomne sa doplňujúce stratégie.
Prvou je tzv. “autoarchivácia” s využitím jednotných sieťových štandardov v rámci protokolu iniciatívy Open Archive
Initiative [6] a druhou je vytvorenie novej generácie časopisov s otvoreným prístupom – “open access journals”.
Prvá stratégia predstavuje zverejňovanie článkov na autorských webových stránkach alebo ich uloženie v predmetových
digitálnych archívoch či inštitucionálnych repozitároch. Najznámejším predmetovým archívom, budovaným od roku 1991,
je
“arXiv” [7], tematicky pokrývajúci fyziku, matematiku, počítačové vedy a biológiu. Kým takýto typ archívu
ponúka prístup k celosvetovej literatúre z jedného, prípadne viac odborov, inštitucionálne archívy a repozitáre
ponúkajú literatúru produkovanú jednou inštitúciou na rôznych svojich pracoviskách a výskumných strediskách.
Obsahujú hlavne “e-printy” (t. j. preprinty, ale i finálne, recenzované články – postprinty), technické a výskumné
správy, vysokoškolské kvalifikačné práce, výučbové materiály a podobne. Predovšetkým univerzity a iné inštitúcie
zamerané na vzdelávanie sa sústreďujú na budovanie týchto repozitárov, ich vzájomné prepojenie a zabezpečenie
certifikácie ich obsahu s cieľom efektívne šíriť vedecké poznatky. Archívy prispôsobené jednotnému protokolu
vzájomne kooperujú a používatelia môžu v nich vyhľadávať cez spoločné rozhranie bez toho, aby vedeli, o aký archív
ide, kde je lokalizovaný alebo čo obsahuje. Takýmto projektom je napríklad
OAIster [8], ktorého cieľom je vytvoriť kolekciu verejne prístupných, v minulosti ťažko dostupných,
akademicky orientovaných digitálnych zdrojov. V súčasnosti obsahuje vyše 5,2 milióna záznamov o dokumentoch zo 458
inštitúcií. Na internete je možné nájsť i spracované prehľady “open access” archívov, napríklad v rámci projektu
OPCIT (The Open Citation Project – Reference Linking and Citation Analysis for Open Archives) [9] alebo
register
Registry of Institutional OA Archives [10]. Je povzbudivé, že i z prostredia akademických knižníc na
Slovensku vyšla iniciatíva na vytvorenie projektu elektronických záverečných a kvalifikačných vysokoškolských prác
–
ETD SK (Electronic Thesis and Dissertations Slovakia), ktorá odráža súčasný trend prechodu od
bibliografických záznamov k plným textom a ich sprístupnenie v rámci “open access” [11].

Druhou stratégiou načrtnutou BOAI je “open access journals” a predstavuje novú generáciu vedeckých časopisov
s otvoreným prístupom – ich zviditeľnenie, sprístupnenie, spropagovanie. Pritom výsledky prieskumu poukazujú na to,
že “impact factor” takýchto časopisov môže byť prinajmenšom taký vysoký ako pri konvenčných časopisoch [12]. Systém
otvoreného prístupu prináša výhody nielen používateľom, ale aj prispievateľom informácií, pretože 72 % voľne
prístupných dokumentov sa cituje dvakrát častejšie než zostávajúcich 28 % neverejných dokumentov obsiahnutých v
platených databázových systémoch. Voľne prístupné dokumenty sú 2,8-krát častejšie sťahované z verejných
informačných zdrojov [13]. Príkladom spoločnosti, ktorá je známa vydávaním a archivovaním časopisov s otvoreným
prístupom, je
BioMed Central [14], založená v roku 2000 a sprístupňujúca vyše 100 biomedicínskych periodík. Všade vo svete
je známy projekt
DOAJ (Directory of Open Access Journals) [15], ktorý je celosvetovým adresárom časopisov s otvoreným
prístupom, prevádzkovaným na Lund University vo Švédsku a vytvoreným s podporou
Open Society Institute (OSI) v Budapešti [16] a aliancie univerzít, vedeckých knižníc a organizácií
SPARC [17]. V súčasnosti obsahuje 1 532 kvalitných vedeckých a akademických časopisov v databáze umožňujúcej
bezplatné plnotextové vyhľadávanie informácií. Zaujímavým je i projekt
SciELO (The Scientific Electronic Library Online) [18], ktorý predstavuje elektronickú virtuálnu knižnicu
obsahujúcu vybrané kolekcie vedeckovýskumných časopisov z Latinskej Ameriky a rozvojových krajín.

O iniciatíve “open access” sa diskutuje na rôznych konferenciách [19], diskusných fórach [20], blogoch [21],
sú ponúkané prehľady liniek odkazujúce na relevantné webové sídla, prierezy históriou smerujúcou k otvorenému
prístupu [22], novinky [23] aj voľne stiahnuteľné plagáty na propagáciu a podporu [24]. Problémy “open access”,
ktoré ešte nie sú uspokojivo vyriešené, sa týkajú predovšetkým poskytovania autorských práv, finančného ohodnotenia
autorov, uchovávania týchto zdrojov a ich efektívneho sprístupňovania používateľom.

Zaujímavou bibliografiou týkajúcou sa problematiky “open access” je práca, ktorá vyšla nielen v tlačenej
podobe, ale je aj voľne prístupná na internete pod názvom
Open Access Bibliography: Liberating Scholarly Literature with E-Prints and Open Access Journals [12].
Ponúka prehľad vyše 1 300 vybraných kníh v anglickom jazyku, konferenčných materiálov (vrátane niekoľkých
digitálnych videoprezentácií), preprintov, časopiseckých článkov, technických správ a iných tlačených alebo
elektronických zdrojov, ktoré sa týkajú iniciatívy otvoreného prístupu k odborným informáciám. Väčšina literatúry
bola publikovaná od roku 1999 do 31. augusta 2004, pričom 78 % z celej uvedenej literatúry v bibliografii je voľne
prístupná na internete.

Keďže knižnice by mali zoznamovať svojich používateľov s čo najširšími možnosťami prístupu k elektronickým
zdrojom aj Centrum VTI SR začalo v rámci prípravy svojho nového webového sídla vytvárať navigačný nástroj, ktorého
úlohou je pomáhať pri orientácii vo svete voľne prístupných informácií. Tento nástroj, ktorý umožňuje efektívny
prístup do najdôležitejších bezplatných elektronických zdrojov internetu pre vybrané oblasti vedy a techniky, sa
nazýva
SciTech navigátor. Ponúka vyhľadávanie podľa názvu e-zdroja, tematickej skupiny, typu zdroja, jazyka a
kľúčového slova. Mapuje plnotextové, faktografické a bibliografické databázy, elektronické archívy a repozitáre,
špecializované vyhľadávacie nástroje a portály, ktorých zameranie korešponduje s tematickým profilom CVTI SR. Čo sa
týka plnotextových elektronických dokumentov, sústreďuje sa na dizertačné práce, preprinty, časopisecké články,
elektronické knihy, konferenčné materiály, technické správy, štatistiky, ale tiež i na encyklopédie, technické
príručky, výkladové slovníky, patentovú a normalizačnú literatúru. Navigačný nástroj je budovaný v katalógovej
podobe, s anotáciami jednotlivých e-zdrojov. Je možné v ňom listovať alebo vyhľadávať pomocou zadania hľadaného
výrazu do vyhľadávacích polí, prípadne výberom príslušného slova z abecedného registra výrazov s využitím ikonky –
. Ukážka vyhľadaných elektronických
archívov a repozitárov z oblasti počítačových vied v skrátenom formáte na pripravovanom webovom sídle CVTI SR je na
nasledujúcom obrázku:

Úplný formát záznamu informujúci o vybranom elektronickom zdroji je v tvare:

Budovanie SciTech navigátora je v súčasnosti v počiatočnom štádiu (obsahuje vyše 300 odkazov) a keďže sa
predpokladá nárast záznamov informujúcich o voľne dostupných zdrojoch, ktoré ponúkajú kvalitné odborné informácie,
je vytváraný i nástroj na “rýchle vyhľadávanie”. Používateľ – bez toho, aby opustil webové sídlo CVTI SR – môže s
využitím najvýznamnejších vyhľadávačov a tematických brán efektívne z jedného miesta vyhľadávať e-zdroje pre
akademickú obec, vedu a výskum, technické odbory a tiež plnotextové dokumenty. Pre informačné potreby všeobecného
zamerania môže využiť vybrané univerzálne vyhľadávače, napr.:
Google, Vivisimo, Teoma, ixquick, ktorých vyhľadávacie okná sa nachádzajú spolu na jednej webovej stránke
CVTI SR. Sekcia “novinky” informuje o najnovších pridaných záznamoch v SciTech navigátore a ponúka i spoluprácu pri
spoluvytváraní tohto navigačného nástroja. Svoj tip na kvalitný elektronický zdroj, ktorý by mal byť integrovaný do
navigátora, môžu používatelia zaslať vyplnením priloženého formulára.

Centrum VTI SR chce i prostredníctvom SciTech navigátora uľahčiť používateľom a návštevníkom svojho webového
sídla prístup k rýchle rastúcemu informačnému bohatstvu voľne dostupných elektronických zdrojov s cieľom podporiť
vzdelávanie, výskum a vedu na Slovensku. Navigačný nástroj má sústrediť kvalitné celosvetové odborné e-zdroje na
jedno miesto, sprehľadniť ich a ponúknuť širokej verejnosti. Snahou je, aby sa nestratili v informačnom mori
globálnej počítačovej siete, ale aby si aj na Slovensku predovšetkým plnotextové “open access” zdroje našli čo
najskôr svojich používateľov a slúžili na rýchlu výmenu poznatkov a rozvoj vzdelanosti.

Použité a odporúčané zdroje: