|
Odpovedá:
PhDr. Janka Bírová, oddelenie kultúry
-
Regionálne knižnice a Krajská štátna knižnica v Žiline boli k 1. aprílu 2002 delimitované z Krajského úradu v
Žiline v intenciách zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správny na obce a
na vyššie územné celky. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) sa stal zriaďovateľom piatich knižníc (Krajská štátna
knižnica v Žiline, Turčianska knižnica v Martine, Kysucká knižnica v Čadci, Oravská knižnica v Dolnom Kubíne,
Knižnica Gašpara Fejérpataky-Belopotockého v Liptovskom Mikuláši).
Knižniciam nový zriaďovateľ vydal nové zriaďovacie listiny, Krajská štátna knižnica bola premenovaná na
Žilinská knižnica v Žiline. Doplnkom k zriaďovacej listine Oravskej knižnice v Dolnom Kubíne s účinnosťou od 27.
októbra. 2004 sa zmenil jej názov na Oravská knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne. Knižnice v
zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK plnia funkcie mestských knižníc pre mestá daného regiónu, regionálnych knižiníc pre
územie okresov regiónu a Žilinská knižnica v Žiline zabezpečuje úlohy spojené s bibliografickou registráciou a
koordináciou bibliografickej a edičnej činnosti v ŽSK a zabezpečuje úlohy spojené s dokumentovaním stavu a rozvojom
knižnično-informačných služieb verejnosti prostredníctvom knižničného systému v samosprávnom kraji.
Prechodom zriaďovateľskej pôsobnosti regionálnych knižníc do samosprávneho prostredia a v súvislosti s
fiškálnou decentralizáciou sa zatiaľ nezmenil spôsob financovania prevádzky a činnosti knižníc. Pôsobia naďalej ako
príspevkové organizácie. Hospodária samostatne, sú samostatnými právnymi subjektmi a ich rozpočet je napojený na
rozpočet kapitoly ŽSK.
-
ŽSK ako zriaďovateľ regionálnych knižníc im ako príspevkovým organizáciám poskytuje bežný a kapitálový
transfer na prevádzku a činnosť. Objem finančných prostriedkov v kapitole Kultúra na ŽSK okrem valorizácie miezd
nebol navýšený a knižnice často realizujú úhrady faktúr za energie na úkor akvizičnej činnosti a nákupu knižničných
dokumentov pre knižnice.
Legislatívne nie je zakotvená povinnosť miest, v ktorých regionálne knižnice vyvíjajú svoju činnosť, finančne
prispievať knižniciam, hoci knižnice saturujú informačné potreby najmä obyvateľov miest a zápasia s finančnými
problémami. Potreba finančnej podpory zo strany miest je aktuálnejšia najmä v prípade pobočiek knižníc, ktoré na
100 % poskytujú svoje knižnično-informačné služby len obyvateľom miest a ich mestských častí.
Knižnice pôsobia ako príspevkové organizácie a svojimi príjmami ako doplnkovými zdrojmi – v intenciách zákona
č. 416/2001 Z. z. o knižniciach – plnia funkcie stanovené v zákone a zriaďovacích listinách knižníc.
-
V rokoch 2002 – 2005 regionálne knižnice v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK nespracovali spoločný projekt. Ako
samostatné právne subjekty však podali veľké množstvo projektov do viacerých programov a výziev (Grantový systém MK
SR, predvstupové fondy a štrukturálne fondy EÚ, grantové programy a výzvy nadácií, občianskych združení a pod.).
Všetky knižnice v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK získali značné finančné prostriedky, ktorými saturovali nákup
knižničných dokumentov pre knižnice a realizovali kultúrno-výchovné aktivity. Na skvalitnenie akvizičnej činnosti
regionálnych knižníc ŽSK v roku 2005 pridelil regionálnym knižniciam účelovú dotáciu vo výške 50 000,- Sk na nákup
knižničných dokumentov.
-
ŽSK ako zriaďovateľ regionálnych knižníc podporuje vytváranie a prevádzkovanie verejných internetových
staníc pre registrovaných používateľov a návštevníkov knižníc. V regionálnych knižniciach Žilinského kraja v roku
2005 je k dispozícii 23 verejne prístupných internetových miest pre čitateľov. ŽSK podporuje internetizáciu
knižníc aj finančne a knižniciam v priebehu rokov 2003 – 2004 (v procese delimitácie v roku 2002 Krajský úrad v
Žiline rozdelil rezervu pred 1. 4. 2002) pridelil účelové finančné dotácie na hardvérové a softvérové vybavenie
knižníc v celkovej výške 786 000,- Sk:
-
rok 2003: 214 000,- Sk,
-
rok 2004: 572 000,- Sk.
Za najväčšiu prekážku sprístupnenia internetu verejnosti v knižniciach považujeme nedostatok finančných
prostriedkov. Knižnice v dôsledku toho nenakupujú knižničné dokumenty v požadovanom objeme a rozsahu
knižničných jednotiek a na internetizáciu knižníc taktiež nie je dostatok finančných zdrojov. Knižnice
spracúvajú množstvo projektov a vďaka ich podpore získali i počítačové vybavenie, príp. internetové
pripojenie.
Slovenská národná knižnica na požiadanie ŽSK spracovala audit pod názvom “Program informatizácie knižníc
v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (štúdia)”, ktorý naznačuje smerovanie
informatizácie regionálnych knižníc.
-
V prípade dostatku, resp. navýšenia finančných prostriedkov by medzi priority riešenia súčasných problémov
z pohľadu ŽSK ako zriaďovateľa patrili:
-
vyriešenie problémov zatekajúcich striech na objektoch knižníc,
-
zateplenie objektov knižníc (výmena okien + zateplenie fasád objektov),
-
riešenie starých nevyhovujúcich vykurovacích systémov vrátane prestavby kotolní,
-
hardvérové a softvérové vybavenie knižníc (aj v súvislosti s programom internetizácie knižníc),
-
vytvorenie centrálnych výpožičných pultov (s tým súvisiace stavebné úpravy, ktoré vyžadujú veľký objem
finančných prostriedkov),
-
zakúpenie ochranných zabezpečovacích systémov na ochranu požičiavaných dokumentov.
-
Skvalitnenie činnosti regionálnych knižníc vidíme v predĺžení výpožičných hodín do neskorých večerných hodín,
prípadne v sprístupnení knižnice širokej verejnosti i v nedeľu. Súvisí to však s predpokladaným nárastom
požiadaviek na navýšenie finančných prostriedkov (zvýšené režijné náklady, s tým súvisiace mzdové náklady…).
Práve v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov nie je možné realizovať vhodné riešenia na skvalitnenie
činnosti knižníc.
-
Knižnice by mali byť viac sebavedomé a mali by sa väčšmi presadzovať v rámci komunitného diania v meste i v
danom regióne.
|