|
Odpovedá:
PhDr. Ľubica Malá, odbor kultúry
-
– 2. Dosah decentralizácie kompetencií štátu v oblasti kultúry na regionálne samosprávy v roku 2002 sa v
prvom volebnom období existencie regionálnych samospráv zatiaľ nemohli naplno prejaviť. Do roku 2005 sa totiž
financovanie inštitúcií kultúry v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov realizovalo ešte
prostredníctvom decentralizačnej dotácie, teda z Ministerstva financií SR, a táto iba kopírovala príspevky štátu
z predchádzajúcich rokov. V prípade organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja
dotácia nerešpektovala nárasty prevádzkových nákladov organizácií súvisiacich s nárastom cien energií, tovarov a
služieb, ale nerešpektovala ani odporúčania Smernice IFLA/UNESCO ohľadom zabezpečenia financovania odborných
činností v knižniciach.
V roku 2005 sa iba začal realizovať systém financovania originálnych kompetencií regionálnych samospráv
prostredníctvom podielových daní, to znamená, že až v roku 2006 budeme presne vedieť bilancovať príjmy
regionálnej samosprávy a aj posúdiť spôsob ich rozdeľovania.
Zároveň predpokladám, že sa v budúcnosti v rámci regionálnych samospráv vytvorí grantový spôsob podpory
kultúry v rámci príslušného regiónu, ktorý bude samospráva využívať ako efektívny nástroj svojej kultúrnej
politiky nad rámec inštitucionálnej sféry kultúry.
-
Okrem participácie regionálnych knižníc na kultúrnych podujatiach v rámci kraja (Týždeň slovenských
knižníc) považujem za veľmi dôležitý projekt súvisiaci so zavedením integrovaného knižnično-informačného
regionálneho systému novej generácie v rámci Trnavského samosprávneho kraja, ktorý v štádiu príprav zastrešuje
Knižnica J. Fándlyho v Trnave.
-
Áno. Nedostatok finančných prostriedkov.
-
– 6. Vybudovanie integrovaného knižnično-informačného systému v súlade s Projektom informatizácie knižníc
SR, vybudovanie moderných účelových objektov, zabezpečenie systematického doplňovania fondov.
-
Otázku možno koncipovať aj širšie. Čo musia spraviť inštitúcie kultúry, aby sa zlepšilo ich postavenie v
rámci slovenskej spoločnosti? Čo a ešte koľko slov musia napísať predstavitelia kultúrnej obce, aby ich hlas
vypočuli kompetentní, aby kultúra nestála ako zbytkový rezort na okraji ich záujmu (euronadšencov upozorňujem, že
Rada Európy prijala už pred niekoľkými rokmi dokument Z okraja do stredu, čo symbolizuje, akú pozornosť chce
Európa venovať kultúre).
Pokiaľ naša spoločnosť, a najmä jej čelní predstavitelia budú pokladať oblasť kultúry za rezort, do ktorého
môžu prúdiť zdroje, až keď zabezpečíme všetko ostatné, zdanlivo dôležitejšie, dotiaľ sa ekonomika kultúry
nezlepší. Východisko je možno v zmene práce Ministerstva kultúry SR, jeho schopnosti presadiť v rámci štátneho
rozpočtu pravidelný príjem finančných prostriedkov do rezortu, v presvedčovaní tých, ktorí o nás rozhodujú, že
kultúra neznamená iba financovanie akýchsi inštitúcií a záujmov, nie je to iba balet a folklór a obrázky na stene
v galérii, ale potreba presvedčiť kompetentných o tom, že stav kultúry, odrážajúc stav spoločnosti, vplýva na jej
charakter, jej úroveň a schopnosti a v neposlednom rade i na perspektívu jej ekonomického rozvoja.
|