|
V roku 2002 podstúpili aj regionálne knižnice Žilinského kraja ďalšiu zmenu zriaďovateľa. Tentoraz išlo o
zmenu radikálnejšiu, a to presun z riadenia štátu do samosprávneho prostredia. Prechod sa uskutočnil k 1. aprílu
2002 v podľa zákona NR SR č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a
vyššie územné celky, ako aj ďalších súvisiacich zákonov prostredníctvom dlho pripravovaných a viackrát
prepracovávaných delimitačných protokolov. S časovým sklzom boli vydané dodatky zriaďovacích listín a rovnako
dodatočne časovo neurčené poverenia riaditeľom o štatutárnom zastupovaní príslušnej knižnice. Od samého začiatku v
Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK), a nielen v ňom, rezonovala myšlienka personálnych zmien na postoch riaditeľov
kultúrnych organizácií, ktorá však nenašla priaznivú odozvu u samotných štatutárov, z ktorých mnohí zastávali svoje
funkcie na základe nedávno uskutočnených výberových konaní. Táto otázka po značnej medializácii a konzultácii s
právnymi expertmi vyústila do vyhlásenia výberových konaní na posty riaditeľov v marci 2003, na základe ktorých
boli k 15. máju rovnakého roka vymenovaní riaditelia regionálnych knižníc (v prevažnej miere pôvodní) a ostatných
kultúrnych zariadení.
Rovnako k 1. aprílu 2002 nadobudol účinnosť dlho pripravovaný zákon o verejnej službe pod číslom 313/2001 Z.
z. Pri týchto zásadných zmenách bola pre regionálne knižnice Žilinského kraja priaznivá skutočnosť, že odborní
zamestnanci odboru kultúry krajského úradu prešli na odbor kultúry ŽSK.
Po konštituovaní poslaneckého zboru sa následne začali kreovať jednotlivé odborné komisie vrátane 10-člennej
kultúrnej komisie, zloženej z reprezentantov politických strán, z nich 4 členovia boli z prostredia kultúry: bývalý
štátny tajomník Ministerstva kultúry SR, riaditeľ osvetového zariadenia a dvaja výtvarní umelci. Žiaľ, napriek
permanentnému pozývaniu na kultúrno-spoločenské, propagačné a hodnotiace aktivity regionálnych knižníc členovia
kultúrnej komisie, ale aj samotná vedúca odboru kultúry sa ich zúčastňujú veľmi zriedkavo. Sporadicky sa niektorí
členovia kultúrnej komisie zúčastňujú porád kultúrnych zariadení organizovaných odborom kultúry ŽSK. Pozitívne
vnímame, že pravidelne sa hodnotení činnosti, všetkých porád riaditeľov i celoslovenských odborných aktivít
venovaných verejnému knihovníctvu zúčastňuje pracovníčka odboru kultúry, ktorá má v referáte regionálne
knižnice.
V krátkom čase po vymenovaní kultúrnej komisie čelilo 23 kultúrnych organizácií ŽSK myšlienke ich zlučovania
v rôznych variáciách, ktorá sa nakoniec premietla do návrhu Koncepcie rozvoja kultúry ŽSK v predstave zriaďovania
multikultúrnych centier. Vzhľadom na definované činnosti malo ísť zrejme o spájanie knižníc s osvetovými
zariadeniami. Do schváleného dokumentu už tento “staronový” typ zariadenia nebol zahrnutý.
Nové územnosprávne členenie okrem vytvorenia krajov prinieslo aj vznik nových okresných sídiel. Tak ako po
vzniku Krajského úradu v Žiline, tak aj po konštituovaní ŽSK niektoré nové okresné mestá mali záujem presunúť svoje
mestské knižnice do zriaďovateľskej pôsobnosti vyššieho územného celku. Reprezentantov miest viedli k tomu nakoniec
dodnes pretrvávajúce všeobecné nejasnosti o základných pravidlách podpornej politiky štátu a samosprávy, ako aj
neznalosť určitých, najmä odborných a personálnych štandardov, ktoré by knižnice transformujúce sa z mestských na
okresné, resp. regionálne, mali spĺňať, a taktiež snaha o zabezpečenie činnosti knižnice z iných než mestských
zdrojov. Hoci v zásade z legislatívneho hľadiska bola táto snaha oprávnená, prakticky by to znamenalo, že súčasných
5 regionálnych knižníc by sa o nedostatočný objem prostriedkov muselo deliť s ďalšími knižnicami. Okrem toho
nadobecné funkcie v dotknutých regiónoch zabezpečujú tieto regionálne knižnice. Po vecných konzultáciách a
odborných argumentoch sa situácia upokojila.
Vzhľadom na nie príliš optimálny termín delimitácie príspevok na činnosť na I. štvrťrok 2002 dostali
regionálne knižnice ešte od Krajského úradu v Žiline, na zvyšnú časť roka už od ŽSK, ktorý prebral knižnice aj s
rozpočtom. Tak ako bývalí zriaďovatelia (Ministerstvo kultúry SR, neskôr Krajský úrad), tak ani nový ŽSK za celé
obdobie neprehodnotil dovtedy používaný “mechanizmus” prideľovania finančných prostriedkov jednotlivým regionálnym
knižniciam, t. j. v zásade objem predchádzajúceho roka navýšený o valorizáciu miezd.
Plánovanie a tvorba rozpočtu je v ekonomickej teórii považovaná za jeden z najvýznamnejších prvkov riadiaceho
procesu. Už Ministerstvo kultúry SR sporadicky požadovalo spracovanie rozpočtu nielen na bežný rok, ale výhľadového
na trojročné obdobie. Táto požiadavka sa opakovala aj v období zriaďovateľskej pôsobnosti krajských úradov,
vychádzajúc z direktív Ministerstva financií SR. Praktický dosah na výšku dotácie od zriaďovateľa však nebol
žiadny. Obdobne v roku 2004 regionálne knižnice vypracovávali podrobný rozpočet reálnych požiadaviek na roky 2005,
2006, 2007 aj s komentárom ku každej navýšenej položke. Schválený rozpočet na rok 2005 však obligátne predstavoval
viac-menej skutočnosť roku 2004 navýšenú o zákonom danú valorizáciu miezd. Do financovania knižníc sa nepremieta
indexáciou rast cien energií, DPH, ako aj iné objektívne činitele, ako bolo napr. v prípade Žilinskej knižnice
rozšírenie prevádzkovej plochy rekonštruovanej centrálnej budovy. V tomto období knižnice vypracovávali rozpočet na
roky 2006, 2007, 2008. A aký bude schválený rozpočet? Vzhľadom na to, že v tomto roku sú regionálne knižnice po
prvýkrát financované na novom daňovom princípe, je veľmi pravdepodobné, ako už bolo knižniciam zo strany
zriaďovateľa avizované, že nebudú prostriedky ani len na valorizáciu miezd. Nový systém financovania z príjmov
samosprávneho kraja skomplikoval uvoľňovanie mesačných limitov, čo sa negatívne prejavilo najmä začiatkom
kalendárneho roka v poukazovaní limitov v neskoršom termíne, ktorý je v kolízii s uzavretými zmluvami o uhrádzaní
zálohových platieb s dodávateľmi služieb.
Ďalším faktorom, ktorý negatívne ovplyvnil financovanie niektorých regionálnych knižníc ŽSK, bolo prijatie
rozhodnutia, podľa ktorého príjmy z činnosti každej knižnice musia tvoriť 10 % objemu bežného transferu
poskytnutého zriaďovateľom. Tak sa stalo, že dvom regionálnym knižniciam, ktoré nedosahovali určený limit, bol
uprostred roka 2004 znížený schválený rozpočet. Takto získané finančné prostriedky však neboli prerozdelené
knižniciam, ale boli použité na iné účely.
Pri spravovaní majetku a hospodárení s prostriedkami ŽSK sa aj regionálne knižnice, rovnako ako ostatné
organizácie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, riadia Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom ŽSK (od 1.
mája. 2004 už tretia verzia), schválenými zastupiteľstvom. Treba povedať, že k tvorbe prvých zásad neboli prizvaní
reprezentanti aspoň niektorých organizácií a že poslanci mali príliš striktné a nereálne predstavy o nakladaní s
finančnými prostriedkami v organizáciách, čo neúnosne obmedzilo kompetencie štatutárov, vyplývajúce z právnej
subjektivity organizácií, a operatívnosť. Na ilustráciu jeden príklad: nákup majetku nad 1 000,- Sk musel schváliť
predseda samosprávneho kraja, t. j. napr. aj nákup jednej knihy presahujúcej túto hodnotu. Dochádzalo aj k iným
absurdným situáciám, kým kompetentní pochopili, že zodpovednosť za relatívne pružný chod organizácie bez určitej
miery kompetencií nie je možná, čo trvalo temer rok. Postupne na základe praktických dosahov boli pravidlá
zmäkčované a v poslednej platnej verzii Zásad… ostal nepružne riešený iba nájom majetku. Kým zastupiteľstvo z
časového hľadiska schvaľuje prenájom nehnuteľného majetku na obdobie dlhšie ako 5 rokov, prenájom na obdobie
presahujúce 1 rok musí schváliť predseda ŽSK. Schvaľovací proces je pomerne zdĺhavý a stáva sa, že v otázke výšky
nájomného majú poslanci predimenzované očakávania, bez znalosti reálnych možností v príslušnej lokalite.
Nespochybniteľný je fakt, že “živiť” množstvo finančne “neproduktívnych” organizácií v kraji bez navýšenia
zdrojov (či už v minulosti zo štátneho rozpočtu alebo v súčasnosti z daní), je z roka na rok čoraz väčší problém.
ŽSK preto hľadá cesty ku zvyšovaniu efektivity a ekonomizácii, niekedy úspešne, niekedy menej úspešne. Tak
napríklad zrealizoval výber banky, ktorý museli všetky organizácie rešpektovať, i keď určená banka nemá pobočky vo
všetkých sídlach. Rovnako ŽSK podpísal zmluvu s dodávateľom telekomunikačných služieb, čo globálne možno prinieslo
úsporu finančných prostriedkov, ale v prípade niektorých organizácií, ktoré už predtým mali uzatvorené výhodné
zmluvy, výrazná úspora nebola zaznamenaná. Zároveň tento krok priniesol zvýšenie administratívnej náročnosti na ŽSK
pri centrálnom spracovávaní a následnom rozúčtovávaní. V snahe o operatívne prepojenie zriaďovateľa s organizáciami
v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti inštaloval v nich ŽSK internetové pripojenie ISDN VUCNET s rýchlosťou 128 kbps
napriek tomu, že napr. Žilinská knižnica má riešené kvalitné internetové pripojenie cez SANET s rýchlosťou 100
Mbps, ostatné knižnice majú mikrovlnné pripojenie. Mnohým malým organizáciám možno VUCNET vyrieši internetové
pripojenie, no v podmienkach regionálnych knižníc ho bude možné využívať len na komunikáciu s Úradom ŽSK, ale nie
na verejne prístupné internetové stanice ani na prevádzkovanie jednotného knižnično-informačného systému Virtua, s
ktorého implementáciou všetky regionálne knižnice kraja v najbližšej budúcnosti počítajú. Avizované poplatky, s
ktorými organizácie v rozpočtoch nepočítali, nie sú zanedbateľné – 3 500,- Sk mesačne.
V súčasnosti rezonuje “staronový” systém zúčtovacích stredísk, ktoré by mali podľa zriaďovateľa zabezpečovať
účtovné operácie a mzdy, čím sa hodlajú v organizáciách ušetriť účtovníci a mzdárky. Nebude tým narušená právna
subjektivita organizácií? Kto bude znášať zodpovednosť za správnosť, za kroky vyplývajúce zo zákona o finančnej
kontrole, o verejnom obstarávaní a pod.?
Vážnym problémom, permanentne ohrozujúcim existenciu regionálnych knižníc, bola až do mája 2005 novela zákona
o rozpočtových pravidlách, ktorá radikálne riešila problém likvidity hospodárskej straty – vo svojej poslednej
úprave zrušením organizácie, ktorá nie je v podľa zákona schopná vysporiadať stratu. Za roky 2002 – 2004
naakumulovali regionálne knižnice stratu v objeme 10 671 000 Sk, prevažne kvôli zásadnému navýšeniu hodnoty budov
po rekonštrukcii, resp. ich zhodnoteniu, a neschopnosti finančne vykrývať odpisy dlhodobého majetku. Za obdobie do
r. 2002 bolo umožnené knižniciam straty eliminovať účtovnou operáciou v r. 2003, v ktorom sa už zároveň tvorili
straty nové. Až zákon č. 171/2005 o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (!), dúfajme, vyriešil
tento problém definitívne. Stratou iného druhu, ktorá vznikla ešte v období “rozkvetu” regionálnych kultúrnych
centier pod ochrannou rukou krajského úradu, ale prenáša sa istým spôsobom až do súčasnosti, je strata
vyprodukovaná Turčianskym kultúrnym centrom v Martine v mnohomiliónovej čiastke. Na jej vykrytí sa podieľali aj
regionálne knižnice zníženým rozpočtom (napr. Žilinská knižnica 340 000,- Sk), ktorý už v ďalšom období nebol
vyrovnaný.
Najväčší názorový nesúlad medzi predstaviteľmi ŽSK a riaditeľmi regionálnych knižníc je v otázke financovania
knižníc a siete ich pobočiek. Pobočky sa chápu ako “satelitné knižnice” na sídliskách a v mestských častiach alebo
ako knižnice “pridružené k regionálnym”, ktoré neoprávnene odčerpávajú dotácie zo zdrojov ŽSK. Okrem otázky
finančných prostriedkov tu ide o neznalosť zákona o knižniciach, v ktorom sú definované funkcie regionálnej
knižnice vrátane funkcie mestskej knižnice. Pozitívnejším a zorientovanejším pohľadom by sa dalo vidieť, že ide o
približovanie služieb verejnosti a o všeobecný prístup k informáciám.
Nie neopodstatnený v oblasti financovania je názor zriaďovateľa, aby sa na kofinancovaní činnosti knižníc
podieľali mestá, v ktorých knižnice sídlia, keďže v prevažnej miere plnia funkciu mestských verejných knižníc.
Štatutárny zástupca každej regionálnej knižnice sa, samozrejme, o to usiluje, výsledok však závisí len od dobrej
vôle a pochopenia primátora či poslancov mestských častí, v ktorých sídlia pobočky knižníc. Mestá, až na výnimky
(Turčianska knižnica v roku 2005 získala 200 000 Sk na nákup fondov), podporia radšej aktivity či väčšie podujatia
knižníc ako nákup fondov. Poslanci jednotlivých mestských častí prejavujú väčšiu ochotu finančne sa podieľať na
prevádzke pobočiek, ich možnosti sú však limitované výškou tzv. pohotovostných fondov, s ktorými môžu disponovať a
ktoré majú slúžiť predovšetkým na riešenie nepredvídaných situácií. Otázka pobočiek regionálnych knižníc je témou
takmer všetkých stretnutí zástupcov knižníc s predstaviteľmi ŽSK, ktorí ich považujú za akési satelity knižníc,
ktoré by v plnej miere malo financovať mesto. Riaditelia regionálnych knižníc niekoľkokrát deklarovali potrebu
vyvolať rokovania na úrovni vrcholných predstaviteľov ŽSK s primátormi miest v snahe dohodnúť sa na ich spoluúčasti
na financovaní knižníc, ale k takémuto zásadnému rokovaniu, ktoré by mohlo priniesť systémový mechanizmus
kofinancovania regionálnych knižníc, zatiaľ nedošlo.
Knižnice ŽSK čelia tiež názoru zriaďovateľa, podľa ktorého si “šikovný” štatutár dokáže na značnú časť
činnosti svojej inštitúcie zarobiť, či názoru, aby finančné prostriedky na nákup knižničných fondov knižnice
získavali z grantov a nadácií. Všetky knižnice sa snažia o získavanie prostriedkov vypracovávaním rôznych
projektov, knihovnícka verejnosť však vie, že možnosti ich získania na nákup fondov sú okrem podprogramu 2.9
grantového systému MK SR EX LIBRIS takmer nulové.
Z roka na rok vypracovávajú regionálne knižnice čoraz viac projektov a hľadajú donorov, aby doplnili
nedostatočné finančné zdroje. V roku 2004 spracovalo 5 regionálnych knižníc kraja 34 projektov, z nich bolo 22
podporených. Toto ich úsilie, ako aj celkom úspešný fundrising priniesli ovocie v celkovej sume 1 905 000
Sk.
Ako je odbornej verejnosti známe, žiadny grantový systém však nemôže zásadne riešiť existenciu knižnice so
všetkými jej činnosťami. Tieto prostriedky sú len vítanými, prácne získanými doplnkovými zdrojmi, na ktoré sa
nabaľuje množstvo aktivít vyplývajúcich z projektov a zaťažujúcich už inými odbornými činnosťami vyťažených
zamestnancov knižníc.
Návrhy Žilinskej knižnice presadiť do schvaľovacieho procesu využitie objektívneho hľadiska, ako je napríklad
počet obyvateľov a potenciálne používateľské zázemie (v prípade Žiliny asi 7 000 študentov Žilinskej univerzity),
počet pobočiek, počet používateľov a pod., neboli úspešné. Zriaďovateľ ako ukazovateľ preferuje, aj keď prakticky
príliš nezohľadňuje, iba počet používateľov. Pri zohľadnení počtu obyvateľov – potenciálneho používateľského
zázemia – by totiž niektorým knižniciam musel výrazne pridať a niektorým zas ubrať. Do prerozdeľovania a
objektivizácie rozpočtov sa odbor kultúry nechce púšťať s už obligátnou otázkou “Komu zobrať?” a argumentom, že
prostriedky odobraté jednej knižnici by sa vôbec nemuseli v rámci prerozdeľovacieho procesu do inej knižnice
dostať. Po predchádzajúcej skúsenosti so znížením rozpočtu knižniciam nedosahujúcim 10 % príjmy je to veľmi
pravdepodobné. Na druhej strane nízkou dotáciou “postihnuté” knižnice sa právom ohradzujú, že je ľahšie dosahovať
optimálny až vysoký počet používateľov pri relatívne uspokojivých finančných podmienkach.
Ešte z minulých rokov zachované nerovnomerné financovanie regionálnych knižníc je evidentné v prepočte
príspevku zriaďovateľa na 1 obyvateľa sídla knižnice. Pretože výdavky na osobné náklady a energie tvoria najväčší
podiel nákladov a knižnice ich výšku nedokážu príliš ovplyvniť, javí sa objektívnejší prepočet príspevku
zriaďovateľa na 1 obyvateľa po odpočítaní už spomenutých nákladov. Tento vykazuje rozpätie v jednotlivých
regionálnych knižniciach od 7,55 Sk až po 38,89 Sk (knižnica s krajskou pôsobnosťou 18,02 Sk).
Napriek upozorneniam zo strany Žilinskej knižnice i predstaviteľov SNK v Martine adresovaným odboru kultúry,
členom kultúrnej komisie, odboru financií i vrcholným predstaviteľom ŽSK sa túto skutočnosť doposiaľ nepodarilo
zvrátiť. Zohľadnený nebol ani fakt, že Žilinská knižnica od 1. januára 2004 stratila právo povinného výtlačku a z
vlastných rozpočtových zdrojov má z regionálnych knižníc kraja najnižší prírastok knižných dokumentov v prepočte na
100 obyvateľov.
V hodnotenom období si regionálne knižnice Žilinského kraja v nákupe informačných zdrojov v celoslovenskom
meradle udržujú prvé miesto v prírastkoch kúpou – v absolútnej čiastke na nákup, ako aj v prepočte prostriedkov na
obyvateľa napriek medziročným výkyvom. V roku 2002 aj 2003 boli regionálne knižnice Žilinského kraja v rámci
regionálnych knižníc Slovenska rovnako ako Žilinská knižnica v rámci regionálnych knižníc s krajskou pôsobnosťou v
týchto ukazovateľoch na 1. a 2. mieste, hoci, najmä v r. 2003, zaznamenali pokles v prírastkoch kúpou i vo
finančných prostriedkoch. Kým v r. 2002 použili na nákup knižničných fondov regionálne knižnice Žilinského kraja 2
283 000 Sk, v ďalšom roku mali menej o 15,86 %. Žilinskej knižnici však poklesli prostriedky na nákup knižničných
fondov až o 17,5 %. Ak v r. 2002 tvoril prírastok kúpou Žilinskej knižnice 23,15 % z krajských knižníc, v r. 2003
už iba 17,16 %. V roku 2004 sa nákup informačných zdrojov mierne zlepšil, ale treba povedať, že predovšetkým
zásluhou masívnej podpory z grantového sysému MK SR EX LIBRIS z podprogramu 2.9, ako aj významných darov
právnických osôb. V sledovanom období sa v nadobúdaní knižničných fondov darilo jednotlivým regionálnym knižniciam
Žilinského kraja rôzne. Naďalej pretrvávajú rozdiely medzi ich finančnými zdrojmi na túto zásadnú položku rozpočtu.
V r. 2004 bez mimorozpočtových zdrojov bolo v regionálnych knižniciach v prepočte prostriedkov na obyvateľa
rozpätie od 7,28 Sk až po 24,32 Sk. V porovnaní prírastkov kúpou na 100 obyvateľov je rozpätie od 4 do 11
zväzkov.
Celkovo možno povedať, že v globále sa situácia v horizonte niekoľkých posledných rokov (1999 – 2004) v
nákupe knižničných fondov výrazne zhoršila, keď napriek spomínanej podpore MK SR nákup informačných zdrojov vo
všetkých regionálnych knižniciach kraja poklesol o 27 %. Okrem demografických a iných vplyvov sa nedostačujúca
ponuka informačných zdrojov prejavila v knižniciach poklesom používateľov o temer 15 %. Vo výpožičkách sa, možno
prekvapujúco, tento regresívny trend neprejavil. Došlo však k ich výraznému preskupeniu v prospech výpožičiek
periodík a prezenčných výpožičiek.
Priaznivejšia situácia bola v sledovanom období v poskytovaní kapitálových prostriedkov. Napriek tomu, že
temer každý rok sa opakuje rovnaká situácia, keď zriaďovateľ prinajmenšom počas prvého polroka avizuje, že
kapitálové zdroje budú len na havárie, kotly a strechy, celkovo v období rokov 2002 – 2004 dostali regionálne
knižnice spolu 11 570 000 Sk. Z tejto čiastky 31,5 % bolo využitých na rekonštrukcie objektov, 7,23 % na počítačové
vybavenie a zvyšok na technické vybavenie a úpravy, zhodnotenie objektov.
V roku 2002 získala kapitálové prostriedky ešte na základe rozhodnutia Krajského úradu v Žiline len
Turčianska knižnica na rekonštrukčné práce v sume 198 000 Sk. V roku 2003 už všetky regionálne knižnice získali od
ŽSK v rôznej miere kapitálové prostriedky na rekonštrukcie a zhodnotenie objektu: na rekonštrukcie Kysucká knižnica
144 000 Sk, Oravská knižnica A. Habovštiaka 2 693 000 Sk, Knižnica GFB v Liptovskom Mikuláši 300 000 Sk, Turčianska
knižnica 300 000 Sk. Ďalšie kapitálové prostriedky boli poskytnuté na zabezpečovací systém pre Kysuckú knižnicu vo
výške 281 000 Sk a na inštaláciu termokáblov do okapov Žilinskej knižnici v čiastke 66 000 Sk. V roku 2004
pokračovala rekonštrukcia budovy Oravskej knižnice v sume 3 890 000 Sk, projektovou dokumentáciou sa pripravovala
ďalšia rekonštrukcia Kysuckej knižnice v čiastke 660 000 Sk. V objekte Knižnice GFB prebehli rekonštrukčné práce v
hodnote 299 000 Sk, v Turčianskej knižnici v objeme 703 000 Sk a v Žilinskej knižnici rekonštrukcia
elektroinštalácie a bezpečnostná úprava schodišťa v hodnote 552 000 Sk. Na ďalšie technické vybavenie dostali v
období 2003 – 2004 prostriedky Kysucká knižnica a Knižnica GFB na kopírovacie stroje, Turčianska knižnica na
multiprojektor, kopírovací stroj, multifunkčné zariadenie a osobný automobil.
Na základe Programu elektronizácie knižníc v SR, schváleného vládou SR v r. 2002, vypracovala Žilinská
knižnica v rovnakom roku Koncepciu elektronizácie a internetizácie regionálnych knižníc v Žilinskom kraji,
rozloženú na 2 etapy. Z prostriedkov plánovaných na 1. etapu v r. 2003 dostali knižnice 28,14 % (264 000 Sk) a v r.
2004 38,62 % (572 000 Sk) z plánovanej 2. etapy. Regionálne knižnice Žilinského kraja využívajú tri druhy
knižnično-informačných systémov: Žilinská knižnica Rapid Library, verziu v prostredí MS DOS, Knižnica GFB v
Liptovskom Mikuláši má vlastný softvér PC LIB, Kysucká, Oravská a Turčianska knižnica využívajú Libris. Okrem
Knižnice GFB všetky regionálne knižnice počítajú s prechodom na systém Virtua, v tomto období sa usilujú o potrebné
hardvérové vybavenie. V sledovanom období rokov 2002 – 2004 pribudlo regionálnym knižniciam 29 počítačov (t. č.
spolu 128). Tie knižnice, ktoré mali slušné počítačové vybavenie už v r. 2002, nezaznamenali výrazný prírastok
počítačov, ale sústredili sa na obnovu zastaraného hardvéru (Kysucká knižnica, Knižnica GFB). Výrazný nárast
počítačového vybavenia zrealizovali knižnice: Oravská o 25 % (v r. 2004 mala 20 PC), Turčianska o 37 % (30 PC) a
Žilinská o vyše 38 % (34 PC). Časť počítačového vybavenia získali knižnice aj na základe úspešných projektov alebo
v rámci sponzoringu. Počet internetových staníc pre verejnosť stúpol v tomto období z 10 na 23, najviac staníc má
Žilinská knižnica (8). Záujem verejnosti však výrazne prevyšuje možnosti.
V mestských a obecných knižniciach kraja je stav automatizácie veľmi rozdielny. Najlepšie je na tom Oravský
región (okresy Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín), kde je automatizovaných 8 knižníc, v regióne Liptova (okresy
Liptovský Mikuláš, Ružomberok) je to 5 knižníc, v Kysuckom (Čadca a Kysucké Nové Mesto) 4 knižnice, v Žilinskom
regióne (okresy Žilina a Bytča) iba 1 neprofesionálna knižnica (!), ktorá zatiaľ pracuje na retrokonverzii, v
Turčianskom regióne (okresy Martin a Turčianske Teplice) nie je automatizovaná žiadna knižnica. Tieto knižnice
využívajú najmä Libris, niektoré obecné knižnice program ŠVS Piešťany, 1 obecná knižnica vlastný program. Je
pravdepodobné, ako sa črtá záujem o automatizáciu v ďalších knižniciach, resp. obecných úradoch, že sa situácia
zlepší po prístupe k softvéru MASK. V internetizácii verejných knižníc je to o niečo lepšie, pre verejnosť je v
mestských a obecných knižniciach kraja 24 prístupov k internetu.
Problematika elektronizácie a internetizácie knižníc však nie je len otázkou finačných prostriedkov na
hardvérové a softvérové vybavenie, ale aj ľudských zdrojov schopných pracovať s novými médiami. Kvalita
personálneho vybavenia ovplyvňuje tak tradičné, ako aj nové oblasti v diapazóne knižničných činností.
S určitosťou môžeme povedať, že aktivít, ktoré je potrebné personálne zabezpečiť, z roka na rok pribúda, stav
pracovníkov však zostáva nezmenený. Aj keď niektoré úlohy knižnice zabezpečujú prerozdeľovaním náplne práce a
kumuláciou funkcií, najmä obsadenie funkcií vyžadujúcich špecializované alebo širšie vzdelanie je zložité. Ide
napr. o správcov siete a knižnično-informačného systému, technikov na údržbu hardvéru, informatikov-špecialistov,
projektových manažérov a pod., čo sa zväčša v regionálnych knižniciach riešilo čiastkovo preškolením vlastných
zamestnancov alebo krátkodobo zamestnaním pracovníka vykonávajúceho civilnú službu. V súčasnosti niektoré knižnice
využívajú výpomoc nezamestnaných v rámci absolventskej praxe a aktivačných prác pre dlhodobo nezamestnaných. Určený
limit mzdových prostriedkov pre vlastných zamestnancov, nahrádzajúci v minulosti používaný limit zamestnancov, sa
roky nemení. Nereflektuje objektívne skutočnosti, ako je počet obyvateľov sídla, počet excentricky umiestnených
pracovísk, počet pobočiek a pod. Z toho vyplývajú výrazné rozdiely v prepočte potenciálnych používateľov na
pracovníka výpožičných služieb od 1 883 až po 3 663.
Ťažko dostatočne objektívne zhodnotiť rozdiely fungovania “pod štátom” a v samosprávnom prostredí.
Najvýraznejšou zmenou, ktorá v súčasnosti nie je príliš pozitívna, ale v budúcnosti tomu môže byť úplne opačne, je
skutočnosť, že do hodnotiaceho a schvaľovacieho procesu vstupuje veľa, pri všetkej úcte, v problematike knižníc
nezorientovaných ľudí, ktorí si nedajú tú námahu, aby organizácie, o ktorých osude rozhodujú, osobne aspoň raz za
volebné obdobie navštívili. A za dverami máme opäť voľby!
|