Verejné knižnice v Trnavskom kraji
Zo Slovenska
V Trnavskom samosprávnom kraji pracuje 247 verejných knižníc:
Regionálne knižnice – Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave, Žitnoostrovná knižnica v Dunajskej Strede, Galantská knižnica v Galante a Záhorská knižnica v Senici – sú samostatné právne subjekty, ktorých zriaďovateľom je od apríla 2002 Trnavský samosprávny kraj. Od roku 1996, keď sa začala tzv. transformácia kultúry, prechádzajú regionálne knižnice viacerými reformami – neslávna integrácia do regionálnych kultúrnych zariadení, delimitácia spod MK SR pod správu krajských úradov a nakoniec presun zo štátnej správy do zriaďovateľskej kompetencie vyšších územných celkov (VÚC). Vzhľadom na to, že v tomto roku sa prvý raz tvorí rozpočet VÚC z iných zdrojov a v samotných regionálnych knižniciach sa uskutočňujú organizačné zmeny, je predčasné hodnotiť dosad prechodu pod VÚC. Každá regionálna knižnica plní zároveň funkciu mestskej knižnice, no mestská samospráva sa zabezpečovaním knižničných služieb pre svojich obyvateľov nezaoberá, pretože mesto nie je zriaďovateľom regionálnej knižnice, takže jej financovanie nemôže zahrnúť do svojho rozpočtu. Možnosti sú poväčšine len vo využití grantových systémov miest (ak nejaké majú) a v spolupráci pri organizovaní podujatí. Reforma obecných knižníc sa začala v roku 1991 schválením zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení a jeho následnými novelami. V prvom zákone o obecnom zriadení mala obec úlohu zabezpečovať knižničné a informačné služby obyvateľom, v novele z roku 2002 sa jej úloha definuje už len takto: “Obecné zastupiteľstvo utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport…” Keďže doteraz nebolo legislatívne definované, aké sú to podmienky, obce a mestá si ich vysvetľujú rôzne, preto je aj situácia v obecných a mestských knižniciach veľmi rozdielna. Už dnes sú však veľmi dobré príklady, keď sa starostovia osobne angažujú pri vypracovaní projektov, najmä sa zasadzujú za internetizáciu obecnej knižnice. V troch prípadoch sa zlúčila obecná knižnica so školskou, čím sa nielen ušetrili financie, ale knižnice získali aj lepšie priestory, internet, počítače. V okrese Dunajská Streda pracuje v súčasnosti 69 verejných knižníc, z toho 1 regionálna, 2 mestské, 11 profesionalizovaných a 55 neprofesionalizovaných verejných knižníc. Od roku 1997 boli 2 obecné knižnice zrušené. V okrese Galanta je stav v sieti verejných knižníc nezmenený; pôsobí tam 1 regionálna, 2 mestské knižnice, 6 profesionalizovaných a 24 neprofesionalizovaných knižníc. Na území okresu Hlohovec nepôsobí regionálna knižnica. Metodické a bibliografické úlohy v tomto okrese zabezpečuje Knižnica V okrese Piešťany pôsobí 26 knižníc – 2 mestské knižnice, z toho MsK Piešťany je právnická osoba, 1 profesionalizovaná a 23 neprofesionalizovaných obecných knižníc. Metodické a bibliografické úlohy v tomto okrese zabezpečuje KJF v Trnave. V okrese Senica plní funkciu regionálnej knižnice Záhorská knižnica v Senici. Zabezpečuje metodické a bibliografické úlohy aj v okrese Skalica. V okrese spolu pracuje 30 verejných knižníc. Obecná knižnica v Šaštíne-Strážoch sa v roku 2001 pretransformovala na mestskú knižnicu. V okrese Skalica pracuje 21 verejných knižníc, z toho sú 3 mestské, 3 profesionalizované a 15 je neprofesionalizovaných. Metodické a bibliografické úlohy v tomto okrese zabezpečuje Záhorská knižnica v Senici. Na území okresu Trnava pracuje 45 knižníc, z toho 1 regionálna s krajskou pôsobnosťou, 4 profesionalizované a 40 neprofesionalizovaných knižníc. V roku 2004 boli 3 knižnice zlúčené so školskými, 2 pokračujú ako obecná knižnica s funkciou školskej, tretia získala postavenie školskej knižnice s funkciou obecnej. Početnosť knižničných dokumentov vo fondoch neustále klesá. To svedčí o tom, že úbytok knižničných dokumentov stále prevyšuje prírastok. Z uvedeného prehľadu však vidíme, že vo všetkých okresoch naďalej klesá aj obrat knižničného fondu. Je to dané jednak stále klesajúcim počtom používateľov, jednak nedostatočným doplňovaním novými aktuálnymi dokumentmi. Prehľad počtu a obratovosti knižničného fondu verejných knižníc podľa okresov
Prírastok knižničného fondu má neustále klesajúcu tendenciu napriek tomu, že v roku 2004 bola úspešnosť regionálnych a mestských knižníc v grantovom programe MK SR veľká. Všetky regionálne knižnice zaznamenali nárast v prírastku knižničných dokumentov získaných kúpou, pokles neustále pretrváva v obecných a väčšine mestských knižníc. Na 1 obyvateľa boli v roku 2004 zakúpené nové dokumenty v hodnote 8,08 Sk, čo je v skutočnosti 0,034 dokumentu. Celkový prírastok (získaný kúpou, darmi, výmenou a ako povinný výtlačok) na 1 obyvateľa kraja bol 0,03 knižničných jednotiek. Počet titulov odoberaných periodík sa z roka na rok znižuje. Väčšina obecných knižníc už žiadne periodiká nenakupuje, regionálne knižnice pristúpili k zníženiu počtu odoberaných titulov a exemplárov periodík. Prehľad finančných prostriedkov na nákup podľa okresov
Prehľad počtu dochádzajúcich periodík
Počet uskutočnených výpožičiek v porovnaní s rokom 1997 klesol o 13,26 %, počet registrovaných používateľov klesol až o 19,55 %. Registrovaní používatelia, používatelia do 15 rokov
Elektronický katalóg knižničného fondu sprístupňuje svojim návštevníkom 6 verejných knižníc, z toho online na webovej stránke 2 (KJF v Trnave a MsK Piešťany), riadený prístup do vonkajších databáz poskytujú 2 knižnice. Z celkového počtu 247 verejných knižníc v kraji internetové služby verejnosti poskytuje len 13 knižníc so 41 počítačmi. Sú to 4 regionálne knižnice, MsK Piešťany, MsKC – knižnica v Hlohovci, MsK Sládkovičovo a Sereď, MsK Skalica a obecné knižnice v Bolerázi, Zelenči a Bučanoch. Okrem Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave, Galantskej knižnice, MsK v Piešťanoch a MsKC – knižnica v Hlohovci sú knižnice na internet pripájané technológiou ADSL a ISDN.
Knižnica JF v Trnave, Záhorská knižnica v Senici, MsKC – knižnica v Hlohovci pracujú s knižnično-informačným systémom Rapid Library, Mestská knižnica v Piešťanoch využíva Advanced Rapid Library (klient), Galantská knižnica a Žitnoostrovná knižnica v Dunajskej Strede využívajú KIS Smartlib. Systémy Rapid Library a Smartlib sú aplikácie pracujúce v operačnom systéme DOS. V súčasnosti je pre knižnice jednou z priorít prechod na jednotný knižnično-informačný systém, na čo je však potrebné zodpovedajúce technické vybavenie. Knižnica JF v Trnave vypracovala pre Trnavský samosprávny kraj analýzu, v ktorej sú stanovené aj jednotlivé kroky knižníc v príprave na zmenu knižničného a informačného systému – výmena zastaraných osobných počítačov, vysokorýchlostné pripojenie na internet a dobudovanie štruktúrovaných počítačových sietí. Všetky regionálne knižnice požiadali o podporu MK SR z programu Ex Libris a o financie sa budú uchádzať aj na VÚC. Krajskou pôsobnosťou bola Trnavským samosprávnym krajom poverená Krajská štátna knižnica Juraja Fándlyho v Trnave. Rok 2002 znamenal pre knižnicu viaceré zmeny. Okrem tej najzásadnejšej, zmeny zriaďovateľa, to bol aj nový názov – Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave. K 1. januáru 2002 tridsaťročné účinkovanie na poste riaditeľky ukončila PhDr. Janka Ághová. Nová riaditeľka bola vymenovaná 1. júla 2003. Knižnica bola delimitovaná s rozpočtom, ktorý nepostačoval na pokrytie činnosti, najmä na nákup fondov, a rozdiel k decembru 2004 bol plus 5,7 %. Pritom náklady na personál, energie, materiál atď. sú každý rok vyššie. Napriek tomu sa nám už v roku 2003 podarilo zvýšiť sumu na nákup knižničných fondov na 167 % v porovnaní s uplynulým rokom. Prírastok kúpou sa z 1 662 knižničných jednotiek v roku 2002 zvýšil v roku 2004 na 3 105. V roku 2004 sme zaznamenali pokles výpožičiek, ktorý bol dôsledkom sťahovania troch pobočiek – takmer tri mesiace boli pobočky zatvorené. Uplatnenie zákona č. 535/2003, ktorým sa zrušilo právo povinného výtlačku s celoštátnou pôsobnosťou pre krajské knižnice, sa negatívne odrazilo nielen na doplňovaní fondov, ale aj v službách. V posledných rokoch registrujeme mierny pokles používateľov. Zvolili sme stratégiu podpory čítania detí, čo sa začína prejavovať. Aj keď je v meste celkove menej detí, percento našich čitateľov z počtu školopovinných detí v priebehu troch rokov sa zvýšilo o 13 percent. Ďalšou zo strategických úloh aj našej knižnice je internetizácia a informatizácia. Knižnica J. Fándlyho je plne automatizovaná, používatelia majú prístup k internetu. Vybudovali sme pevné pripojenie optickou linkou. Knižnica má webovú stránku s online katalógom. Usilujeme sa poskytovať také služby a prezentovať knižnicu takým spôsobom, aby sme presvedčili zriaďovateľa aj verejnosť, že do knižnice treba investovať a že je to dobrá investícia. Využívame každú príležitosť na spoluprácu. Každoročne pripravíme viac ako 500 vzdelávacích a kultúrno-spoločenských podujatí. Vydávame vlastné dokumentačné, metodické a propagačné materiály. Pre odbornú verejnosť prehľad o činnosti verejných knižníc TSK a časopis pre verejné knižnice Knižničný spravodajca, ku vzdelávacím a kultúrno-spoločenským podujatiam odporúčajúce bibliografie a rôzne drobné tlače propagačného charakteru. Desiate jubileum oslavuje v tomto roku časopis pre detských čitateľov Čaruška. Ak sa chceme pokúsiť o zlepšenie činnosti verejných knižníc, je potrebné v prvom rade stanoviť štandardy, ktoré by mal zriaďovateľ zabezpečiť. Medzinárodné smernice IFLA nie sú záväzné pre samosprávne orgány a sú nastavené na iné ekonomické podmienky, ako sú u nás. Tiež by sa mala zmeniť legislatíva v oblasti financovania regionálnych knižníc tak, aby bolo možné spolufinancovanie ich činnosti. Veľkou záťažou je aj spôsob účtovania odpisov hmotného a nehmotného majetku a krytie odpisov v príspevkových organizáciách. Významnú pomoc pre knižnice predstavuje grantový systém Ministerstva kultúry SR. No jednoročné rozpočtové obdobie je pre väčšie projekty nedostatočné. |