Verejné knižnice v Trnavskom kraji

Zo Slovenska

V Trnavskom samosprávnom kraji pracuje 247 verejných knižníc:

  • 4 regionálne knižnice, z toho 1 s krajskou pôsobnosťou,
  • 1 mestská knižnica s právnou subjektivitou,
  • 11 mestských knižníc integrovaných v mestských kultúrnych strediskách a v iných mestských zariadeniach (s. r. o. a pod.) alebo existujúcich ako organizačná súčasť mestských úradov,
  • 231 obecných knižníc.

Regionálne knižnice – Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave, Žitnoostrovná knižnica v Dunajskej Strede, Galantská knižnica v Galante a Záhorská knižnica v Senici – sú samostatné právne subjekty, ktorých zriaďovateľom je od apríla 2002 Trnavský samosprávny kraj. Od roku 1996, keď sa začala tzv. transformácia kultúry, prechádzajú regionálne knižnice viacerými reformami – neslávna integrácia do regionálnych kultúrnych zariadení, delimitácia spod MK SR pod správu krajských úradov a nakoniec presun zo štátnej správy do zriaďovateľskej kompetencie vyšších územných celkov (VÚC). Vzhľadom na to, že v tomto roku sa prvý raz tvorí rozpočet VÚC z iných zdrojov a v samotných regionálnych knižniciach sa uskutočňujú organizačné zmeny, je predčasné hodnotiť dosad prechodu pod VÚC.

Každá regionálna knižnica plní zároveň funkciu mestskej knižnice, no mestská samospráva sa zabezpečovaním knižničných služieb pre svojich obyvateľov nezaoberá, pretože mesto nie je zriaďovateľom regionálnej knižnice, takže jej financovanie nemôže zahrnúť do svojho rozpočtu. Možnosti sú poväčšine len vo využití grantových systémov miest (ak nejaké majú) a v spolupráci pri organizovaní podujatí.

Reforma obecných knižníc sa začala v roku 1991 schválením zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení a jeho následnými novelami. V prvom zákone o obecnom zriadení mala obec úlohu zabezpečovať knižničné a informačné služby obyvateľom, v novele z roku 2002 sa jej úloha definuje už len takto: “Obecné zastupiteľstvo utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport…”

Keďže doteraz nebolo legislatívne definované, aké sú to podmienky, obce a mestá si ich vysvetľujú rôzne, preto je aj situácia v obecných a mestských knižniciach veľmi rozdielna. Už dnes sú však veľmi dobré príklady, keď sa starostovia osobne angažujú pri vypracovaní projektov, najmä sa zasadzujú za internetizáciu obecnej knižnice. V troch prípadoch sa zlúčila obecná knižnica so školskou, čím sa nielen ušetrili financie, ale knižnice získali aj lepšie priestory, internet, počítače.

V okrese Dunajská Streda pracuje v súčasnosti 69 verejných knižníc, z toho 1 regionálna, 2 mestské, 11 profesionalizovaných a 55 neprofesionalizovaných verejných knižníc. Od roku 1997 boli 2 obecné knižnice zrušené.

V okrese Galanta je stav v sieti verejných knižníc nezmenený; pôsobí tam 1 regionálna, 2 mestské knižnice, 6 profesionalizovaných a 24 neprofesionalizovaných knižníc.

Na území okresu Hlohovec nepôsobí regionálna knižnica. Metodické a bibliografické úlohy v tomto okrese zabezpečuje Knižnica
J. Fándlyho (KJF) v Trnave. Dominantné postavenie v okrese má MsKC – knižnica Hlohovec, ktorá k 31. decembru 2001 stratila právnu subjektivitu a bola integrovaná do Mestského kultúrneho centra v Hlohovci. Z celkového počtu 24 verejných knižníc sú 2 mestské a 22 obecných, z toho dlhodobo nepracujú 2 obecné knižnice.

V okrese Piešťany pôsobí 26 knižníc – 2 mestské knižnice, z toho MsK Piešťany je právnická osoba, 1 profesionalizovaná a 23 neprofesionalizovaných obecných knižníc. Metodické a bibliografické úlohy v tomto okrese zabezpečuje KJF v Trnave.

V okrese Senica plní funkciu regionálnej knižnice Záhorská knižnica v Senici. Zabezpečuje metodické a bibliografické úlohy aj v okrese Skalica. V okrese spolu pracuje 30 verejných knižníc. Obecná knižnica v Šaštíne-Strážoch sa v roku 2001 pretransformovala na mestskú knižnicu.

V okrese Skalica pracuje 21 verejných knižníc, z toho sú 3 mestské, 3 profesionalizované a 15 je neprofesionalizovaných. Metodické a bibliografické úlohy v tomto okrese zabezpečuje Záhorská knižnica v Senici.

Na území okresu Trnava pracuje 45 knižníc, z toho 1 regionálna s krajskou pôsobnosťou, 4 profesionalizované a 40 neprofesionalizovaných knižníc. V roku 2004 boli 3 knižnice zlúčené so školskými, 2 pokračujú ako obecná knižnica s funkciou školskej, tretia získala postavenie školskej knižnice s funkciou obecnej.

Početnosť knižničných dokumentov vo fondoch neustále klesá. To svedčí o tom, že úbytok knižničných dokumentov stále prevyšuje prírastok. Z uvedeného prehľadu však vidíme, že vo všetkých okresoch naďalej klesá aj obrat knižničného fondu. Je to dané jednak stále klesajúcim počtom používateľov, jednak nedostatočným doplňovaním novými aktuálnymi dokumentmi.

Prehľad počtu a obratovosti knižničného fondu verejných knižníc podľa okresov

 

1997

2001

2002

2003

2004

  Počet k. j. obrat Počet k. j. obrat Počet k. j. obrat Počet k. j. obrat Počet k. j. obrat

D. Streda

372 847 0,81 369 214 0,89 483 331 0,77 485 969 0,71 480 082 0,74

Galanta

493 239 0,76 478 947 0,77 365 542 1,04 363 851 1,00 364 540 1,01

Hlohovec

173 303 1,51 168 896 1,51 169 394 1,38 167 503 1,34 166 091 1,48

Piešťany

210 540 1,97 210 113 1,94 213 947 1,70 213 384 1,69 215 695 1,14

Senica

227 987 1,45 220 543 1,53 219 736 1,51 219 763 1,41 219 458 1,45

Skalica

138 280 0,95 136 060 0,84 135 826 0,85 132 718 0,79 133 231 0,80

Trnava

493 550 1,65 482 821 1,52 479 721 1,54 483 964 1,51 498 223 1,35

Spolu

2 109 746 1,32

2 066 594

1,27

2 067 497

1,23

2 067 152

1,18

2 072 320

1,17

 

Prírastok knižničného fondu má neustále klesajúcu tendenciu napriek tomu, že v roku 2004 bola úspešnosť regionálnych a mestských knižníc v grantovom programe MK SR veľká.

Všetky regionálne knižnice zaznamenali nárast v prírastku knižničných dokumentov získaných kúpou, pokles neustále pretrváva v obecných a väčšine mestských knižníc.

Na 1 obyvateľa boli v roku 2004 zakúpené nové dokumenty v hodnote 8,08 Sk, čo je v skutočnosti 0,034 dokumentu.

Celkový prírastok (získaný kúpou, darmi, výmenou a ako povinný výtlačok) na 1 obyvateľa kraja bol 0,03 knižničných jednotiek.

Počet titulov odoberaných periodík sa z roka na rok znižuje.

brlit1.jpg (30935 bytes)

Väčšina obecných knižníc už žiadne periodiká nenakupuje, regionálne knižnice pristúpili k zníženiu počtu odoberaných titulov a exemplárov periodík.

Prehľad finančných prostriedkov na nákup podľa okresov

Okres

1997

2002

2003

2004

  z toho RK   z toho RK   z toho RK   z toho RK

D. Streda

1 061 972.- 496 743.- 747 000.- 129 000.- 722 000.- 91 000.- 768 000.- 208 000.-

Galanta

765 032.- 203 010.- 750 900.- 226 000.- 500 000.- 20 000.- 721 000.- 221 000.-

Hlohovec

252 689.- 196 100.- 178 730.- 267 000.-

Piešťany

628 768.- 551 500.- 403 400.- 510 000.-

Senica

547 246.- 384 000.- 338 000.- 144 000.- 384 200.- 168 000.- 595 000.- 382 000.-

Skalica

327 840.- 448 000.- 389 600.- 451 000.-

Trnava

1 224 023.- 853 890.- 802 700.- 437 000.-

1 090 250.-

721 000.-

1 139 000.-

729 000.-

Spolu

4 807 570.- 1 937 643.- 3 834 200.- 936 000.- 3 668 180.- 1 000 000.- 4 451 000.- 1 540 000.-


Aj knižnice v Trnavskom kraji zaznamenávajú v posledných rokoch klesajúcu tendenciu v počte výpožičiek a zaregistrovaných používateľov. Je nepochybné, že jedným z determinujúcich faktorov je nedostatočné doplňovanie knižničných fondov. No prieskumy ukazujú aj nižší záujem o čítanie vôbec, návštevnosť knižníc ovplyvňujú ďalšie možnosti, ako napr. získať informácie a pod.

                   Prehľad počtu dochádzajúcich periodík
brlit2.jpg (29033 bytes)


Prehľad výpožičiek podľa okresov

Okres

1997

2001

2002

2003

2004

D. Streda

461 087 414 786 371 871 345 060 355 107

Galanta

376 553 368 212 380 777 366 256 369 055

Hlohovec

261 989 255 162 234 063 225 020 245 896

Piešťany

415 149 408 631 364 434 361 023 350 811

Senica

332 415 337 514 333 226 310 294 317 671

Skalica

131 263 115 006 115 671 104 859 107 342

Trnava

814 449 735 591 743 056 734 954 676 478

spolu

2 792 905 2 634 902 2 543 098 2 447 466 2 422 360

Počet uskutočnených výpožičiek v porovnaní s rokom 1997 klesol o 13,26 %, počet registrovaných používateľov klesol až o 19,55 %.

Registrovaní používatelia, používatelia do 15 rokov

Okres

Registrovaní používatelia

z toho do 15 rokov

1997

2001

2002

2003

2004

1997

2001

2002

2003

2004

D. Streda

13 232 11 652 10 575 9 676 9226 5 543 5 010 4 674 4 376 4 005

Galanta

11 845 10 842 10 917 10 499 9 744 5 031 3 971 4 710 4 523 4 069

Hlohovec

6 847 5 922 5 353 5 022 5 472 3 465 2 877 2 434 2 175 2 183

Piešťany

9 204 9 142 8 801 8 763 7 974 3 972 3 836 3 715 3 540 3 366

Senica

8 054 6 904 6 943 6 511 6 216 3 573 2 671 2 615 2 598 2 409

Skalica

5 290 4 360 4 427 4 212 3 915 2 405 1 803 1 934 1 737 1 589

Trnava

19 766 17 453 18 228 17 158 17 025 7 780 6 416 6 220 6 033 6 211

Spolu

74 238 66 275 65 244 61 841 59 572 31 769 26 584 26 302 24 982 23 832


Informácie o knižnici prostredníctvom webovej stránky umožňujú 3 verejné knižnice v kraji – www.kniznicatrnava.sk , www.galantskakniznica.sk , www.kniznica.sk (MsK Piešťany).

Elektronický katalóg knižničného fondu sprístupňuje svojim návštevníkom 6 verejných knižníc, z toho online na webovej stránke 2 (KJF v Trnave a MsK Piešťany), riadený prístup do vonkajších databáz poskytujú 2 knižnice.

Z celkového počtu 247 verejných knižníc v kraji internetové služby verejnosti poskytuje len 13 knižníc so 41 počítačmi.

Sú to 4 regionálne knižnice, MsK Piešťany, MsKC – knižnica v Hlohovci, MsK Sládkovičovo a Sereď, MsK Skalica a obecné knižnice v Bolerázi, Zelenči a Bučanoch.

Okrem Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave, Galantskej knižnice, MsK v Piešťanoch a MsKC – knižnica v Hlohovci sú knižnice na internet pripájané technológiou ADSL a ISDN.

brlit3.jpg (22463 bytes)

 

Knižnica JF v Trnave, Záhorská knižnica v Senici, MsKC – knižnica v Hlohovci pracujú s knižnično-informačným systémom Rapid Library, Mestská knižnica v Piešťanoch využíva Advanced Rapid Library (klient), Galantská knižnica a Žitnoostrovná knižnica v Dunajskej Strede využívajú KIS Smartlib. Systémy Rapid Library a Smartlib sú aplikácie pracujúce v operačnom systéme DOS. V súčasnosti je pre knižnice jednou z priorít prechod na jednotný knižnično-informačný systém, na čo je však potrebné zodpovedajúce technické vybavenie.

Knižnica JF v Trnave vypracovala pre Trnavský samosprávny kraj analýzu, v ktorej sú stanovené aj jednotlivé kroky knižníc v príprave na zmenu knižničného a informačného systému – výmena zastaraných osobných počítačov, vysokorýchlostné pripojenie na internet a dobudovanie štruktúrovaných počítačových sietí. Všetky regionálne knižnice požiadali o podporu MK SR z programu Ex Libris a o financie sa budú uchádzať aj na VÚC.

Krajskou pôsobnosťou bola Trnavským samosprávnym krajom poverená Krajská štátna knižnica Juraja Fándlyho v Trnave. Rok 2002 znamenal pre knižnicu viaceré zmeny. Okrem tej najzásadnejšej, zmeny zriaďovateľa, to bol aj nový názov – Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave. K 1. januáru 2002 tridsaťročné účinkovanie na poste riaditeľky ukončila PhDr. Janka Ághová. Nová riaditeľka bola vymenovaná 1. júla 2003.

Knižnica bola delimitovaná s rozpočtom, ktorý nepostačoval na pokrytie činnosti, najmä na nákup fondov, a rozdiel k decembru 2004 bol plus 5,7 %. Pritom náklady na personál, energie, materiál atď. sú každý rok vyššie. Napriek tomu sa nám už v roku 2003 podarilo zvýšiť sumu na nákup knižničných fondov na 167 % v porovnaní s uplynulým rokom. Prírastok kúpou sa z 1 662 knižničných jednotiek v roku 2002 zvýšil v roku 2004 na 3 105.

V roku 2004 sme zaznamenali pokles výpožičiek, ktorý bol dôsledkom sťahovania troch pobočiek – takmer tri mesiace boli pobočky zatvorené. Uplatnenie zákona č. 535/2003, ktorým sa zrušilo právo povinného výtlačku s celoštátnou pôsobnosťou pre krajské knižnice, sa negatívne odrazilo nielen na doplňovaní fondov, ale aj v službách. V posledných rokoch registrujeme mierny pokles používateľov. Zvolili sme stratégiu podpory čítania detí, čo sa začína prejavovať. Aj keď je v meste celkove menej detí, percento našich čitateľov z počtu školopovinných detí v priebehu troch rokov sa zvýšilo o 13 percent.

Ďalšou zo strategických úloh aj našej knižnice je internetizácia a informatizácia. Knižnica J. Fándlyho je plne automatizovaná, používatelia majú prístup k internetu. Vybudovali sme pevné pripojenie optickou linkou. Knižnica má webovú stránku s online katalógom.

Usilujeme sa poskytovať také služby a prezentovať knižnicu takým spôsobom, aby sme presvedčili zriaďovateľa aj verejnosť, že do knižnice treba investovať a že je to dobrá investícia. Využívame každú príležitosť na spoluprácu. Každoročne pripravíme viac ako 500 vzdelávacích a kultúrno-spoločenských podujatí.

Vydávame vlastné dokumentačné, metodické a propagačné materiály. Pre odbornú verejnosť prehľad o činnosti verejných knižníc TSK a časopis pre verejné knižnice Knižničný spravodajca, ku vzdelávacím a kultúrno-spoločenským podujatiam odporúčajúce bibliografie a rôzne drobné tlače propagačného charakteru. Desiate jubileum oslavuje v tomto roku časopis pre detských čitateľov Čaruška.

Ak sa chceme pokúsiť o zlepšenie činnosti verejných knižníc, je potrebné v prvom rade stanoviť štandardy, ktoré by mal zriaďovateľ zabezpečiť. Medzinárodné smernice IFLA nie sú záväzné pre samosprávne orgány a sú nastavené na iné ekonomické podmienky, ako sú u nás.

Tiež by sa mala zmeniť legislatíva v oblasti financovania regionálnych knižníc tak, aby bolo možné spolufinancovanie ich činnosti. Veľkou záťažou je aj spôsob účtovania odpisov hmotného a nehmotného majetku a krytie odpisov v príspevkových organizáciách.

Významnú pomoc pre knižnice predstavuje grantový systém Ministerstva kultúry SR. No jednoročné rozpočtové obdobie je pre väčšie projekty nedostatočné.

Zdieľať:
Obsah čísla