|
Počiatky elektronizácie Verejnej knižnice M. Rešetku v Trenčíne siahajú do konca 90. rokov 20. stor. V tom
období si knižnica stanovila cieľ automatizovať knižnično-informačné procesy a zavádzať informačné a komunikačné
technológie na všetkých pracoviskách knižnice vrátane procesov súvisiacich s ekonomickou činnosťou. Aktivity sa
odvíjali od programu Integrovaného knižnično-informačného systému na báze elektronizácie (IKIS KZK) ako čiastkovej
štátnej výskumnej úlohy – Vývoj a optimalizácia špecializovaných informačných služieb pre vybrané oblasti riadenia
a výskumu z r. 1986 – 1990. Úloha IKIS-u bola zameraná i na riešenie komplexu čiastkových problémov, na ktorých sa
podieľala i naša knižnica v rámci riešenia celoslovenskej problematiky regionálnej bibliografie. Prvým predpokladom
automatizácie knižnično-informačných procesov bolo zabezpečenie zodpovedajúceho hardvéru a softvéru. V r. 1989 bol
inštalovaný počítač M 16-22 a k tomu bolo potrebné prispôsobiť i prostredie – klimatizované priestory. Prvé
programy vznikali svojpomocne, keďže ešte neboli prístupné programové výstupy z riešenia výskumnej úlohy. Boli to
programy napr. na spracovanie predmetového registra pre tlačenú formu regionálnej bibliografie či štatistických
ukazovateľov pre knižnicu. Následne sme začali využívať program CDS/ISIS (podotýkam, že v oblasti bibliografie ho
využívame dodnes), ktorý však, napriek proklamovaným zámerom, nedotiahol v tomto období globálne riešenie
spracovania dokumentov a výpožičných možností do konca. Ustúpilo sa tiež od prv odporúčaných počítačov radu SMEP
pre krajské knižnice. Pre nás to znamenalo hľadanie iných možností v oblasti hardvéru i softvéru, následne nástup
PC od 286 až po dnešné výkonné počítače a servery a voľby z rôznych aplikačných knihovníckych programov. V našej
knižnici od ISIS-u cez SMARTLIB až po súčasný Libris. Tak ako pri každej retrokonverzii dát borili sme sa s
nemalými problémami a niektoré chyby v spracovaných záznamoch nám robia problémy ešte dodnes. O koncepčnosti
riešenia problematiky vo všeobecnosti je ťažké písať. Vedeli sme, čo chceme, ale potrebovali sme radu a pomoc. K
riešeniu situácie neprispel ani presun pôsobenia metodického centra zo SNK do UK v Bratislave. Museli sme sa
samostatne rozhodnúť, ktorou cestou v automatizácii knižnice pôjdeme a aký knižnično–informačný systém si
vyberieme. Podobnou cestou prešli aj iné knižnice na Slovensku a na neurčito sa odsúvali problémy spojené s
integrovanou knižničnou sieťou, kompatibilitou, kooperáciou, budovaním súborného katalógu, spoluprácou pri
spracovávaní Slovenskej národnej bibliografie a pod. Každá knižnica išla svojou vlastnou cestou.
V súčasnosti knižnica využíva pri automatizácii knižnično-informačných procesov integrovaný modulárny
knižnično-informačný systém Libris (inštalovaný v r. 1997). Regionálnu bibliografickú databázu spracováva v
mikrosystéme CDS/ISIS a databázu regionálnych osobností a udalostí v programe OSUD. Na spracovávanie aktuálnych
informácií z oblasti ekonomiky, hospodárstva, politiky, spoločenského života a kultúry využíva vlastný program
INFO.
Plnoautomatizovaná prevádzka knižnično-informačných služieb prebieha zatiaľ iba v centrálnej budove na Nám.
SNP.
Vybavenie výpočtovou technikou
V súčasnosti knižnica vlastní 44 osobných počítačov a 2 servery. Pracovné stanice jednotlivých odborných
oddelení sú prepojené sieťou Novell NetWare 4.1 a Linux.
V záujme skvalitnenia a zrýchlenia poskytovaných knižnično-informačných služieb knižnica v r. 2003
inštalovala novú kabeláž pre lokálnu sieť v centrálnej budove na Nám. SNP a inštalovala malú lokálnu sieť v druhej
budove na Hasičskej ul.
Knižnica je Kontaktným informačným miestom pre oblasť patentových informácií, vynálezov, označení tovarov a
služieb a priemyselného vlastníctva, ktorému v r. 2004 zapožičal na účely spojené s poskytovaním informácií 1 PC
Úrad priemyselného vlastníctva SR. Na vybudovanie Informačného miesta Rady Európy, ktoré sa vo VKMR nachádza,
poskytla Informačná kancelária Rady Európy v Bratislave 1 PC a v r. 2004 financie na nákup 1 ks operačného systému
Win XP a 1 ks kancelárskeho balíka Office.
Pri rozširovaní počítačového vybavenia sa snažíme získať podporu od zriaďovateľa. Od 1. apríla 2002 prešla
zriaďovateľská pôsobnosť z krajských úradov na samosprávne kraje. Trenčiansky samosprávny kraj poskytol knižnici od
apríla roku 2002 finančné prostriedky na vybudovanie štruktúrovanej kabeláže v obidvoch centrálnych budovách, na
nákup 6 PC, tlačiarne, financie na mikrovlnné pripojenie na internet, na interiérové úpravy a nábytok pre
multimediálnu študovňu a verejný internet. V súčasnosti sa snažíme presvedčiť zriaďovateľa o nevyhnutnosti
generačnej výmeny veľkého počtu PC (v prevádzke sú ešte PC 286, 386, 486 a slabovýkonné Pentiá).
Pripojenie na internet
V knižnici bola v r. 2000 zriadená multimediálna študovňa s prístupom na internet mikrovlným pripojením. Bola
vybudovaná vďaka grantovému systému MK SR –
Projekty na kultúrne aktivity. Návštevníkom knižnice sú k dispozícii v multimediálnej študovni 3 PC s
prístupom na internet, dve tlačiarne a skener. Multimediálna študovňa bola v roku 2005 prepojená so všeobecnou
študovňou. Používatelia i pracovníci knižnice môžu využívať služby internetu i služby elektronickej pošty a
prístupy k elektronickým databázam. Služby MVS, pokiaľ je to realizovateľné s ohľadom na počítačové vybavenie
partnerských knižníc, sa uskutočňujú elektronickou cestou. Vystavili sme naše webové stránky na internete
(www.vkmr.sk), ktoré sústavne aktualizujeme. Online katalóg je ich súčasťou. Vďaka elektronickej komunikácii je
dostupná i možnosť predĺženia výpožičnej lehoty kníh a oznámenia o rezervácii dokumentov.
V uplynulom roku knižnica vypracovala v rámci grantového systému Ex Libris MK SR projekt na zriadenie verejne
prístupného internetového miesta pre obyvateľov Trenčína a okolia, na základe ktorého získala 4 PC a operačné
systémy Win XP. Počítačové vybavenie tohto miesta rozšírila ešte o 1 PC, získaný prostredníctvom sponzora. Verejný
prístup na internet v budove na Hasičskej ulici je umožnený nielen našim čitateľom, ale i ostatným
(neregistrovaným) návštevníkom knižnice a širokej verejnosti.
Pripojenie na internet má knižnica od r. 2000, no internetové prepojenie oboch budov, v ktorých knižnica
sídli, sa realizovalo v r. 2003. V roku 2005 sme zmenili poskytovateľa internetových služieb a od 1. júla 2005 sme
uzavreli zmluvu s prevádzkovateľom akademickej siete SANET, vďaka čomu sme pripojení na vysokorýchlostný internet
mikrovlným pripojením. Na sieť je pripojených spolu 27 pracovných staníc, z toho 7 PC je k dispozícii používateľom
(nielen registrovaným). Okrem toho knižnica v roku 2004 zabezpečila pripojenie i jednej pobočky, ale iným typom a
druhom pripojenia.
Elektronizácia a internetizácia v regionálnych, mestských a obecných knižniciach TSK
Snaha posunúť vpred rozvoj informačných a komunikačných technológií v ostatných knižniciach v našom kraji
vyžadovala a vyžaduje nemalé úsilie. Automatizáciu knižničných procesov si verejné, t. j. regionálne, mestské a
obecné knižnice, ale i špeciálne knižnice riešia samy bez koordinácie, s výnimkou nami organizovaných každoročných
porád knihovníkov, stretnutí používateľov informačného systému Libris a prezentácií ďalších KIS. Pri riešení týchto
problémov zavádzania informačno-komunikačných technológií vo verejných knižniciach sú potrebné rokovania so
zriaďovateľmi, vysvetľovanie problematiky a poskytovanie metodickej pomoci. V súčasnosti je z 249 knižníc
Trenčianskeho samosprávneho kraja vybavených výpočtovou technikou 27 verejných knižníc, z toho 1 krajská, 2
regionálne (48 PC + 7 serverov), z 15 mestských knižníc 13 (33 PC + 4 servery), z 21 profesionálnych obecných
knižníc 4 (6 PC) a z 210 neprofesionálnych 7 (10 PC + 1 server). Z uvedených knižníc využíva KIS Libris 17 knižníc,
z toho 1 krajská, 2 regionálne, 12 mestských a 1 profesionálna obecná a 1 neprofesionálna. Pripojenie na internet
má 9 knižníc, z toho 1 krajská, 2 regionálne, 4 mestské a 2 neprofesionálne knižnice.
Záver
Dnes vážne uvažujeme o otázkach integrácie, kooperácie, súborných katalógoch (možno i Trenčianskeho kraja pre
knižnice pracujúce so systémom Libris či iným kompatibilným KIS) vo všeobecnosti a v rámci našej knižnice i o
možnostiach prístupu k internetu na ďalších pracoviskách, o prepojení jednotlivých pracovísk vo vzdialenejších
lokalitách a o generačnej výmene výpočtovej techniky, najmä zastaraných a nízkovýkonných serverov. Taktiež problémy
spojené so súčasným knižnično-informačným systémom si vyžadujú neustále hľadanie čo najoptimálnejšieho
knižnično-informačného systému kompatibilného s ostatnými systémami. Do popredia sa dostávajú problémy spojené s
financiami na zakúpenie licencií na programové vybavenie knižníc a taktiež na zakúpenie elektronických databáz.
Pozornosť musíme venovať vzdelávaniu knižnično-informačných pracovníkov, ale aj informatickej gramotnosti našich
používateľov. Prioritou sa stáva zabezpečenie ochrany údajov v knižnično-informačných systémoch a budovanie
virtuálnej knižnice.
Východiskovými materiálmi sú pre nás Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva do r. 2006 a Program
elektronizácie knižníc v SR, na ktoré sa odvolávame pri získavaní finančných prostriedkov od zriaďovateľa alebo pri
žiadostiach o granty, no nemôžeme očakávať, že len na základe nich finančné prostriedky aj získame. Chce to ešte
veľa úsilia, aby sme sa dopracovali k tomu, čo je v oblasti informačných a komunikačných technológií
nevyhnutnosťou. Ak chceme obstáť v informatickej spoločnosti, nemôžeme sa na vytýčenej ceste zastaviť.
|