Súčasný stav regionálnych knižníc v Košickom samosprávnom kraji

Súčasný stav regionálnych knižníc v Košickom samosprávnom kraji

Priznám sa, že som niekoľko dní premýšľala, ako príspevok o stave knižníc v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja (ďalej KSK) spracovať. Má byť kritický, pochvalný alebo neutrálny? Predovšetkým by mal byť objektívny. Tomuto cieľu asi najlepšie poslúžia kvantitatívne výsledky. No práve reč čísiel je dosť suchopárna, čitateľsky málo príťažlivá a niekedy aj zavádzajúca. Najmä vtedy, ak chýba dôkladná analýza vonkajšieho i vnútorného prostredia, analýza príčin a dôsledkov. Spočítavať čísla je oveľa ľahšie ako hľadať odpovede na otázku: prečo?

Ak porovnávame výsledky regionálnych knižníc KSK v základných knižničných ukazovateľoch (prírastky kníh, čitatelia, výpožičky) v posledných troch rokoch, vykazujú klesajúcu tendenciu. A v tejto súvislosti sa hneď natíska otázka: je to dôsledok prechodu knižníc do pôsobnosti nového zriaďovateľa – vyššieho územného celku (ďalej VÚC)? Na to jednoznačná odpoveď neexistuje. Isté však je, že financovanie regionálnych knižníc je nedostačujúce. Logicky možno predpokladať, že na výšku prideľovaných finančných dotácií mali vplyv nasledujúce skutočnosti:

1. Konštituovanie úradu. (To znamená, že zriaďovateľ mal na začiatku problémy s vybavením a sfunkčnením vlastnej inštitúcie, a tu väčšinou platí – bližšia košeľa ako kabát.)
2. Noví úradníci potrebujú určitý čas na zoznámenie sa “s terénom” a vytvorenie hierarchie priorít. (Keďže knižnice ešte žiaden zriaďovateľ za prioritu nepovažoval, vždy chvíľu potrvá, kým si vydobyjú svoje právo na primerané podmienky.)
3. Celková výška finančných prostriedkov pre úrad bola nižšia ako požiadavka (spotreba?) a na východ prišlo financií najmenej. (Preto sa niektoré kapitoly museli krátiť a kultúra ako vždy bola na prvom mieste, keďže tu to “bolí” najmenej.)
4. Prax prideľovania rozpočtových prostriedkov je spravidla kopírovaním predchádzajúceho roka, bez zohľadnenia narastajúcich cien dokumentov, energií a služieb. (A tak napriek tomu, že výška rozpočtových nákladov na prevádzku sa udržiava na tej istej úrovni, je v skutočnosti každý rok rozpočet nižší a pri zostavovaní plánu sa už počíta so stratou.)
5. Pri samosprávnom riadení schvaľuje rozpočty zastupiteľstvo. (A tu treba počítať aj s rôznymi, často veľmi prekvapujúcimi predstavami poslancov o fungovaní kultúry, takže ich pozmeňujúce návrhy môžu výšku rozpočtov zásadne ovplyvniť).

V KSK pôsobí 5 regionálnych knižníc:

• Zemplínska knižnica Gorazda Zvonického (ZKGZ) v Michalovciach,
• Gemerská knižnica Pavla Dobšinského (GKPD) v Rožňave,
• Spišská knižnica v Spišskej Novej Vsi (SK),
• Zemplínska knižnica (ZK) v Trebišove,
• Verejná knižnica Jána Bocatia (VKJB) v Košiciach, ktorá popri mestskej a okresnej funkcii plní aj funkciu krajskej knižnice.

Okrem poskytovania základných výpožičných služieb sa trvalou súčasťou ich práce stalo sprostredkúvanie informácií z rôznych tematických oblastí i verejného života. Trvale dobré výsledky dosahujú tieto knižnice pri spracovávaní a poskytovaní informácií o vlastnom regióne z hľadiska súčasného i retrospektívneho. K tradičným nosičom informácií (knihy a časopisy) pribudli elektronické databázy, CD-rom-y a, samozrejme, internet.

Rozsah výpožičnej a informačnej činnosti je priamo úmerný množstvu a kvalite týchto zdrojov. Situácia v doplňovaní fondov knižníc bola v predchádzajúcich rokoch dosť kritická, a to nielen z hľadiska množstva novozakúpených dokumentov, ale aj kvality ich budovania. Už niekoľko rokov tu funguje prax tzv. zvyškového doplňovania. Knižnice najprv zaplatia nevyhnutné náklady na mzdy, energiu, nájom a ďalšiu prevádzku a to, čo zvýši (ak vôbec zvýši), sa použije na nákup dokumentov. To, samozrejme, spôsobuje deficit nových titulov z beletrie, ale i poznatkov a informácií obsiahnutých v odbornej literatúre. Tým sa dehonestuje význam a poslanie knižníc ako kultúrno-informačných a vzdelávacích inštitúcií. Možno si ani dostatočne neuvedomujeme psychologický dosah na vedomie občanov. Ak sa knižnica nezveľaďuje, občan môže usúdiť, že spoločnosť jej činnosti neprikladá význam, a tým stráca dôležitosť aj pre neho. Podceňovaním doplňovania dochádza k ohrozeniu samotnej podstaty knižníc. V našom kraji môžeme v súčasnosti poskytnúť priemerne na obyvateľa iba 5,20 Sk na nákup nových dokumentov, čo je najmenej v rámci Slovenska. V uplynulom roku sa vďaka účelovej dotácii KSK (100 000 SK pre každú regionálnu knižnicu) a grantovému systému MK SR situácia zlepšila. Oproti roku 2003, ktorý bol z hľadiska nakúpených prírastkov kritický, síce narástol objem finančných prostriedkov o 67,3 %, ale je ešte stále neuspokojivý. Doplnkové zdroje – sponzori a granty – vo výške 859 322 Sk tvorili až 36,7 percent z celkových finančných prostriedkov na nákup knižničného fondu. Nárazovité doplňovanie koncom kalendárneho roka nie je riešením a smeruje zreteľne proti požiadavke koncepčnej a systematickej akvizičnej práce. Pod problémy s doplňovaním sa podpísala aj skutočnosť, že niektoré knižnice neboli pri prechode na rozpočtové organizácie od 1. januára 2004 (Michalovce, Spišská Nová Ves, Trebišov) oddĺžené. Zamedziť stratám na konci roka bolo možné iba podstatným obmedzením doplňovania fondov, čo spôsobilo v niektorých prípadoch úplné zastavenie nákupu. V tejto súvislosti zriaďovateľ často používa argument, že treba zredukovať počet pobočiek (napr. v Košiciach), a tak ušetriť finančné prostriedky na nákup. Menej pobočiek však znamená aj menej čitateľov. Naše skúsenosti sú také, že po zrušení pobočky sa len veľmi malá časť čitateľov zapíše do inej. Jednoducho prestanú knižnicu využívať. A menej čitateľov znamená aj menšie príjmy a napokon aj menej kultúry. Navyše problém rozpočtu sa nevyrieši, pretože náklady na malé pobočky, ktoré prichádzajú do úvahy na zrušenie, nie sú vysoké.

Prírastky knižničného fondu

Domnievame sa, že práve nedostatočné a nesystematické doplňovanie fondov regionálnych knižníc Košického kraja možno považovať za jeden z vážnych faktorov poklesu počtu čitateľov. Oproti roku 2001 sa ich počet zmenšil o 3 346. Najvýraznejší pokles zaznamenali v ZKGZ v Michalovciach (1 357) a vo VKJB Košice (1 322). V Spišskej knižnici súvisí pokles o 644 čitateľov s presťahovaním knižnice do náhradných priestorov. Aj detských čitateľov chodí do knižníc menej (o 500 čitateľov). Napriek prijateľnej výške zápisného (v regionálnych knižniciach je to v rozpätí 60 – 100 Sk pre dospelých ročne, pričom deti, študenti, dôchodcovia a nezamestnaní majú znížené zápisné) časť čitateľov ešte stále využíva preukaz rodinných príslušníkov alebo kamarátov, čo knihovníci často tolerujú v snahe získať aspoň výpožičky. Popri nedostatku finančných prostriedkov, ktoré čiastočne mohli negatívne ovplyvniť návštevnosť knižníc, sa pridružuje i celospoločenský pokles záujmu o čítanie, saturovanie informačných potrieb prostredníctvom internetu, nedostatok času a ďalšie príčiny. Treba však priznať, že hodnoverná analýza príčin poklesu čitateľov v knižniciach nám chýba. Len veľmi ojedinele sa uskutočňujú rozbory a prieskumy, prečo nám čitatelia ubúdajú. Pritom výsledky môžu byť veľmi prekvapujúce. Napríklad prieskum na jednej našej pobočke (VKJB) ukázal, že až 40 % čitateľov sa ročne jednoducho vymení.

Čitatelia v regionálnych knižniciach

Výpožičné služby knižníc patria medzi najtradičnejšie aktivity, ktoré využíva široká škála obyvateľstva, jednak z hľadiska vekového, jednak sociálneho. Je zaujímavé, že počet výpožičiek napriek poklesu čitateľov oproti roku 2001 najprv stúpol, v posledných rokoch však mierne klesá.

Absenčné výpožičky regionálnych knižníc spolu

V priemere čitateľ regionálnej knižnice uskutočnil 28,56 výpožičiek za rok. Z hľadiska jednotlivých druhov sa stále najviac vypožičiava beletria (49 %). Medzi najobľúbenejšie žánre patria ľúbostné romány, detektívky, historické romány, sci-fi, horory. Obľube sa ešte vždy tešia spisovateľky Steelová, Pilcherova, Bradfordová, Kelleová-Vasilková, zo spisovateľov Dick, Cook, MacBain, ale i Coelho…

Veľkú časť aktivít regionálnych knižníc tvoria vzdelávacie a kultúrne podujatia pre verejnosť. Ich cieľom je dopĺňať poznatky o knižnici, využívaní jej služieb, literatúre, ale slúžia aj na získavanie nových čitateľov . Regionálne knižnice usporadúvajú ročne vyše tisíc podujatí. Väčšina z nich je určená deťom a dospievajúcej mládeži a je zameraná predovšetkým na informatickú prípravu (niečo vyše 34 %). Ostatné podujatia tvoria pestrú škálu obsahu a foriem. Vyzdvihnúť treba najmä početné prezentácie kníh regionálnych autorov. Tieto aktivity vyplývajú jednak z regionálnej funkcie knižníc, ale i zo skutočnosti, že bratislavskí autori neochotne cestujú na východné Slovensko, resp. knižnice nemali prostriedky na uhrádzanie pomerne vysokých cestovných nákladov. Dlhoročnú tradíciu majú aj literárne kluby (Košice, Rožňava, Trebišov) a Fotoklub Nova, ktorý už dlhodobo realizuje úspešnú výstavnícku činnosť v Galérii Nova pri Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach. Novou vzdelávacou aktivitou sa stali kurzy počítačovej gramotnosti. VKJB ich organizovala pre malé skupiny záujemcov v rozsahu 15 – 20 hodín. O túto vzdelávaciu činnosť prejavuje záujem najmä generácia, ktorá nemala možnosť získať počítačové zručnosti v škole. Tu sa knižniciam núka priestor pre podobné vzdelávacie projekty aj v budúcnosti.

Úspešne sa rozvíja aj informatizácia regionálnych knižníc. Ak sa trochu vrátime do histórie, tak VKJB v Košiciach bola jednou z prvých svojho typu, ktorá už v roku 1991 začala automatizované spracovanie knižničných fondov v programe Libris. Postupne sa tento program, na ktorého vývoji sa VKJB intenzívne podieľala, implementoval do okresných knižníc celého východného Slovenska. Trochu neskôr pribudlo automatizované spracovávanie regionálnej literatúry v programe Biblis, ktorý sa takmer 10 rokov využíval na tvorbu vlastných bibliografických databáz. Uvedené softvéry zohrali svoj význam v automatizácii na lokálnej úrovni a poskytli zamestnancom základné vedomosti a zručnosti v oblasti automatizácie. V prostredí internetovej komunikácie však strácajú svoje opodstatnenie, a preto v nadväznosti na túto tradíciu je nevyhnutné hľadať nové možnosti poskytovania služieb a pripravovať moderné rozvojové programy. V súčasnosti sú všetky regionálne knižnice vybavené internetom s prenosovou rýchlosťou v rozmedzí 64 – 256 kB/sec. Informácie o knižničných fondoch poskytujú prostredníctvom online katalógov regionálne knižnice v Michalovciach, Rožňave a Košiciach. Komfort služieb používateľom prostredníctvom mobilných služieb zabezpečujú v GKPD v Rožňave. Čitatelia využívajú výpis svojho čitateľského konta cez mobilný telefón technológiou WAP a automatizovaný systém ohlasovania rezervácií kníh prostredníctvom SMS mobilných operátorov.

V tejto oblasti inicioval odbor kultúry KSK koncepčný rozvoj informatizácie riadených knižníc. V nadväznosti na Program elektronizácie knižníc schválený vládou SR (801/2002) nechal KSK vypracovať štúdiu Program elektronizácie knižníc v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja.Tento dokument sa stal východiskom na vytváranie technických a technologických podmienok zapojenia knižníc do knižnično-informačného systému tretej generácie (KIS3G) a čerpá z neho aj Koncepcia rozvoja kultúry v KSK. Podľa spomínaných dokumentov by sa regionálne knižnice mali budovať ako univerzálne knižnice pozostávajúce z klasických papierových fondov (prístupných cez elektronické katalógy) a z digitálnych (dátových) a internetových zdrojov. Štúdia kladie z úrovne KSK dôraz na tieto úlohy:

• vytvárať finančné podmienky na nákup výpočtovej techniky a dobudovanie telekomunikačnej infraštruktúry (podstatne zvýšiť počet počítačov s prístupom na internet a zabezpečiť dostatočnú prenosovú rýchlosť),
• rozšíriť v knižniciach miesta pre verejný prístup občanov na internet a zabezpečiť sprístupnenie informácií z verejnej správy podľa zákona 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám,
• digitalizáciou zabezpečiť ochranu a sprístupňovanie významných regionálnych dokumentov, periodickej tlače a bibliografií a vo VKJB vytvoriť personálne a finančné podmienky na vznik regionálneho digitalizačného pracoviska pre potreby knižníc v KSK,
• iniciovať zbierkotvorné inštitúcie (knižnice, archívy, múzeá) k vytvoreniu systému integrovaného prístupu k zbierkam prostredníctvom výpočtovej techniky,
• vytvoriť permanentný systém ďalšieho vzdelávania pracovníkov knižníc v oblasti informačných technológií a vytvoriť krajské stredisko pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov knižníc,
• podporovať kooperáciu knižníc v regióne bez ohľadu na zriaďovateľa, spoluprácu regionálnych knižníc na báze združenia východoslovenských knižníc Košického a Prešovského samosprávneho kraja, so Slovenskou národnou knižnicou, regionálnymi knižnicami ďalších krajov a vytvárať kooperačné väzby na informačné pracoviská Karpatského euroregiónu,
• vytvárať v regionálnych knižniciach podmienky na bezplatné poskytovanie internetových služieb občanom.

Významnou úlohou pre knižnice KSK bola v uplynulom roku príprava podmienok na zapojenie sa do Knižnično-informačného systému tretej generácie (KIS3G). Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach sa stala koordinátorom náročnej úlohy prechodu všetkých bibliografických pracovísk na východnom Slovensku na nový softvér Virtua. Tým sme sa stali prvým experimentálnym pracoviskom na Slovensku v tejto oblasti. Táto úloha, ktorá nebola jednoduchá, sa uskutočňovala v úzkej súčinnosti so Slovenskou národnou knižnicou. Bolo potrebné zvládnuť nielen program, formát MARC 21 a pravidlá AACR, ale aj zabezpečiť adekvátne materiálno-technické podmienky – výkonné počítače a pevné pripojenie na internet. VKJB bola spoluorganizátorom 6 školení pre bibliografov spolupracujúcich na tvorbe regionálnej bibliografie. Súbežne sa pripravovala konverzia dát z Biblisu do programu Virtua. Konalo sa niekoľko rokovaní na úrovni odboru kultúry KSK a jeho predsedu na jednej strane a riaditeľa SNK a VKJB na strane druhej, ktoré vyústili do podpísania zmluvy o spolupráci pri používaní a prevádzke knižnično-informačného systému Virtua a spolupráci na projekte KIS3G medzi KSK, SNK a regionálnymi knižnicami. Zmluva zabezpečuje bezplatné získanie jednotlivých komponentov systému.

V kontexte vypracovanej štúdie, najmä časti, ktorá akcentuje knižnicu ako verejné miesto pre prístup občanov k informáciám, sa VKJB v spolupráci s regionálnymi knižnicami aktívne zapojili do spracovania projektu do štrukturálnych fondov EÚ pod názvom Verejne prístupové body k internetu – knižnice Košického kraja , ktorý predkladal v decembri minulého roka KSK. Finančnú spoluúčasť KSK na tomto projekte v predstihu odsúhlasilo aj krajské zastupiteľstvo, čím sa knižnice zaradili medzi prvých uchádzačov v kraji o finančné prostriedky z európskych štrukturálnych fondov. V prípade jeho úspešnosti by sa informačné technológie významne podieľali na rozvoji služieb nielen v krajskej (VKJB) a regionálnych, ale aj v mestských knižniciach v Sobranciach, Gelnici a v Moldave nad Bodvou.

Jedným z podstatných faktorov, ktorý významne ovplyvňuje návštevnosť knižníc, je ich lokalizácia, priestory a zariadenie. Nie je nepodstatné, či sa knižnica nachádza v centre alebo na periférii a aký komfort interiérového prostredia poskytuje. V uplynulých rokoch KSK významne prispel k zlepšeniu priestorových podmienok regionálnych knižníc. V roku 2003 bola zrekonštruovaná a verejnosti sprístupnená budova pre Gemerskú knižnicu Pavla Dobšinského v Rožňave. Niekoľkomiliónová investícia do budovy sa začala ešte pod gesciou Krajského úradu. Škoda, že knižnica nie je umiestnená bližšie k centru, no aj tak cestu do nej nachádza 3 579 čitateľov, čo znamená návrat k číselnému stavu v roku 2001.

V súčasnosti sa intenzívne pracuje na rekonštrukcii budovy pre Spišskú knižnicu. Účelovou dotáciou od zriaďovateľa a najmä vďaka schválenému projektu v európskych štrukturálnych fondoch, ktorého predkladateľom bol tiež KSK, sa z regionálnej knižnice v Spišskej Novej Vsi stane v krátkom čase moderná informačno-vzdelávacia a kultúrna inštitúcia.

Čo dodať na záver?

V tomto roku vstupujú VÚC do druhého volebného obdobia. Je možné, že si budeme zase musieť zvykať na nových šéfov. Isté je, že sa zmení politické zloženie krajského parlamentu. O tom, koľko bude peňazí pre kultúru a knižnice, budú rozhodovať noví volení zástupcovia ľudu. Zostáva dúfať, že to budú ľudia rozhľadení a múdri. V tejto súvislosti mi nedá, aby som nespomenula skvelý príklad z Francúzska, ktorý by bolo možné uplatniť aj u nás. Tamojšie mestské knižnice (na úrovni našich regionálnych knižníc) zaznamenávajú konjunktúru už od konca 70. rokov minulého storočia. Za veľmi dôležitý činiteľ rozvoja mestských knižníc možno považovať fakt, že ani po ich delimitácii pod samosprávu sa štát nezbavil zodpovednosti za ich rozvoj. Prostredníctvom ministerstva kultúry prispieva na ich budovanie, vybavenie i doplňovanie knižničných fondov národnou literatúrou, pripravujú sa pre ne premyslené rozvojové programy. Miestne samosprávy vo Francúzsku tiež veľmi rýchlo pochopili, že knižnice v mestách sa môžu stať dôležitým prvkom kultúrnej politiky, čo im významne pomáha i pri dosahovaní priaznivých volebných výsledkov. Zverili im úlohu ochrany kultúrneho dedičstva (uchovávanie zbierok) a šírenia kultúry prostredníctvom výpožičiek tlačenej i netlačenej produkcie a rôznorodých kultúrnych podujatí. Budovy týchto knižníc sa podieľajú na formovaní architektúry mestských centier i okrajových štvrtí a tým vylepšovaní ich celkového vzhľadu. Francúzi kladú dôraz na inovačné architektonické postupy, na modernizáciu a pohostinnosť čitateľských priestorov, na otvorenosť voči informačným technológiám tak, aby priestor plne zohľadnil očakávania používateľov a poskytoval im dostatočný komfort pri využívaní knižničných služieb. Na výstavbe knižníc sa preto podieľajú významní architekti, pre ktorých je prestížnou záležitosťou projektovať a postaviť knižnicu pre samosprávu. Potreba zvyšovať vzdelanostnú úroveň obyvateľstva vedie k budovaniu mestských knižníc ako mediaték s bohatým zastúpením kníh, časopisov, diskov, videokaziet, ale aj počítačových programov, céderomov a s bezplatným prístupom na internet. Takto povýšené knižnice sú dôležitým miestom na štúdium (navštevuje ich asi 40 % študentov), ale zároveň aj epicentrom kultúrneho života, priestorom predurčeným na stretnutia rôznych spoločenských vrstiev a generácií. Ponúkajú i špecifické služby, napr. pre zrakovo postihnutých, najmenších čitateľov, ale zohrávajú významnú úlohu aj pri vzdelávaní obyvateľstva napr. v oblasti cudzích jazykov alebo počítačovej gramotnosti. Flexibilne reagujú na vývoj v spoločnosti a čoraz častejšie plnia dôležitú úlohu v sociálnej oblasti – umožňujú vyhľadávať pracovné príležitosti pre nezamestnaných, saturujú kultúrne potreby menej solventných vrstiev.

Poviete si – veď všetky tieto funkcie plnia aj regionálne knižnice na Slovensku. Ich pôsobenie je však značne limitované, pretože im väčšinou chýba príťažlivá, moderne zariadená budova a dostatočne široký výber multimédií. Bolo by však smutné, keby sa navyše na Slovensku vytvárala disproporcia v kvalite a rozsahu knižničných služieb obyvateľstvu v závislosti od bohatstva jednotlivých “vúcečiek”, resp. vôle alebo nevôle poslancov. Tu už nejde len o knižnice, ale o zabezpečenie rovnocenných šancí prístupu občanov k informáciám a vzdelávaniu. Jedno je isté – ak budú knižnice disponovať príťažlivým prostredím, širokým výberom multimédií, vzdelaným a ochotným personálom, nemusíme sa báť o ich budúcnosť ani o vzdelanosť a kultúrnosť ľudí žijúcich v jednotlivých regiónoch Slovenska.