Činnosť verejných knižníc v Bratislave
Zo Slovenska|
Určite každý z knižničných pracovníkov si pod pojmom činnosť knižníc predstaví širokú oblasť ich výkonov, aktivít a celej agendy, ktorou je podmienená ich existencia. Keďže je to skutočne široká oblasť, pri pohľade na bratislavské verejné knižnice sa pristavíme len pri tých najdôležitejších aspektoch. Bratislava ako hlavné mesto Slovenskej republiky má na svojom území sieť osemnástich verejných knižníc. V každej zo 17 mestských častí funguje jedna knižnica a tou osemnástou je Mestská knižnica v Bratislave, ktorá prostredníctvom metodickej funkcie na ne dohliada:
Sieť bratislavských verejných knižníc existuje v takejto podobe zhruba od roku 1991, keď došlo k jej reorganizácii v súvislosti s územným rozdelením mesta. Dovtedy fungovali v kompaktnejšej podobe ako 5 veľkých obvodných knižníc s 32 pobočkami, 4 miestne knižnice s profesionálnymi pracovníkmi, 3 miestne knižnice s neprofesionálnymi pracovníkmi a 1 mestská knižnica s funkciou metodickej starostlivosti. Územné rozdelenie mesta sa dotklo dvanástich knižníc mestských častí, ktoré prešli pod riadenie príslušných miestnych úradov. Či to bola výhoda, ťažko posúdiť. Mnohí cítime, že v dnešnom svete nie je vždy jednoduché dokázať, akým dôležitým ohnivkom v poskytovaní informácií a vo vzdelávaní obyvateľstva sú práve verejné knižnice. Pred nimi dostávajú často prednosť zariadenia komerčného charakteru a zárobkové inštitúcie. (Či azda nie kvôli tomu Knižnica Bratislava-Nové Mesto musela a ešte bude musieť zrušiť v tomto roku svoju pobočku?!) Aj preto sme radi, že na Slovensku i v jeho hlavnom meste verejné knižnice stále fungujú, ba čo viac – dokazujú, že prostredníctvom svojho verejného charakteru s voľne prístupnými fondmi a službami pre všetky vekové kategórie majú svoje dôležité miesto v spoločnosti. Svedčia o tom ich každoročné výkony, ktoré sú stále na dostatočnej úrovni i vzhľadom na rok 1990, pred reorganizáciou. Verejné knižnice v Bratislave síce zaznamenávajú kolísanie počtu čitateľov, výpožičiek i ročného prírastku, ale snažia sa to zdôvodňovať takto: keď ukazovatele vzrastú, okrem iného často počujeme argument – zatvorili “Univerzitku”, keď poklesnú – otvorili “Univerzitku” (úprimná vďaka za ňu) alebo obyvateľstvo nám starne. Určite, toto všetko vplýva na výkony našich knižníc. Ale tým pravým dôvodom, ktorý to podnietil, bola zmena spoločenského zriadenia, stanovenie iných priorít v živote človeka, snaha finančne zabezpečiť rodiny, nedostatok času, únava, nedôverčivosť. To všetko prinieslo zlyhávanie rodín, hlúčiky bezcieľne potulujúcej sa mládeže, ktorá – v tých lepších prípadoch – vypĺňa svoj voľný čas televíziou, kinom, internetom (po knihe siahne málokedy). A ešte čosi, čo nám ponúkajú naše televízie? Vo väčšine prípadov “kvalitné” americké filmy, telenovely a reality show. Pritom vieme, že najväčšia reality show sa žije v slovenskom reálnom živote (aj v tom našom knihovníckom). Práve kvôli tejto situácii chceme poukázať na zodpovednú prácu, ktorú knižnice odvádzajú v oblasti vzdelávania, poskytovania informácií a hodnotného vypĺňania voľného času. Verejné knižnice v Bratislave totiž predstavujú obrovský informačný potenciál, ktorý je stelesnený aj v ich knižničnom fonde. Knižničný fond verejných knižníc v Bratislave Knižničný fond našich verejných knižníc dokáže svojou univerzálnosťou pokrývať odborné, spoločenské i záujmové potreby obyvateľstva Bratislavy. V roku 2004 tvorilo knižničný fond verejných knižníc v Bratislave 1 368 092 kn. j., z toho bolo 1 292 690 kníh, 57 544 audiovizuálnych dokumentov a 99 CD-ROM-ov. Z tematického hľadiska tvorila krásna literatúra pre deti i dospelých 66,2 % a odborná literatúra 33,8 % celkového knižničného fondu. Najbohatší fond na počet knižničných jednotiek majú najväčšie knižnice – Mestská knižnica v Bratislave a štyri mestské knižnice (pozri tabuľkovú prílohu). Citlivým miestom knižničného fondu verejných knižníc v Bratislave je oblasť doplňovania a nákupu. Ako nám totiž ukazuje tabuľka, celkový ročný prírastok z roka na rok klesá:
V roku 2004 zaznamenala najvyšší prírastok kúpou MK Petržalka – 4 985 kn. j., Knižnica Ružinov – 4 248 kn. j., Mestská knižnica v Bratislave – 3 988 kn. j., Staromestská knižnica – 2 938 kn. j. a Knižnica Bratislava-Nové Mesto – 2 310 kn. j. Všetky ostatné knižnice nakúpili menej ako 1 000 kn. j. za rok, najmenej MK Devín (len 15 kn. j.). Keďže kvalita knižničného fondu závisí v prvom rade od jeho doplňovania, niet sa čo čudovať, že táto oblasť najviac trápi naše knižnice. Robia ale všetko pre to, aby pokles nákupu bol čo najmenší. Tie šikovnejšie získavajú financie na nákup knižničného fondu z grantov Ministerstva kultúry SR i od sponzorov. Niektoré sa dokázali rozumne dohodnúť so svojím zriaďovateľom, pred ktorým obhájili svoju dôležitú pozíciu, a tie najmenšie, aj keď neslávia také úspechy, sa zasa dôkladne starajú o svoj fond. Vedia, že pre našich čitateľov je veľmi dôležité usporiadanie fondu, jeho prehľadné triedenie, označenie členenia, úhľadne uložené knihy na regáloch a, samozrejme, ochotný knihovník, ktorý najmä v malých knižniciach plní dokonca funkciu rodinného dôverníka. Ak hovoríme o snahách získať čo najviac finančných prostriedkov na nákup knižničného fondu, pozrieme sa, aké finančné prostriedky (príspevok od zriaďovateľov, granty, sponzoring) knižnice v minulých rokoch investovali do nákupu knižničného fondu (KF):
Tabuľka ukazuje, že nákup v našich knižniciach je podporovaný ročne zhruba štyrmi miliónmi. V roku 2004 sa vo finančných prostriedkoch odzrkadlila snaha knižníc za každú cenu udržať finančnú hranicu nákupu v dostatočnej výške. Vyvinuté úsilie sa vyplatilo, veď v roku 2004 pripadalo z finančných prostriedkov pridelených na nákup na 1 obyvateľa Bratislavy 11,60 Sk a na 1 čitateľa bratislavských verejných knižníc 106,80 Sk. (Pre zaujímavosť, pred reorganizáciou siete v roku 1990 pripadalo na 1 obyvateľa 7,- Kčs a na 1 čitateľa 41,60 Kčs. Ibaže vtedy sa do nákupu KF investovali 3 114 000 Kčs a celkový prírastok predstavoval 78 489 kn. j.) Aj ďalšie prepočty hovoria o úspešnosti knižníc: v roku 2004 na 1 čitateľa verejných knižníc v Bratislave pripadalo z celkového knižničného fondu 29,2 kn. j., na 1 obyvateľa Bratislavy 3,2 kn. j. Obrat fondu bol 1,4 kn. j. A ako to bolo v roku 1990? Na 1 čitateľa vtedy pripadalo 18,3 kn. j., na 1 obyvateľa 3,1 kn. j. Čísla hovoria, že knižnice napriek zmeneným podmienkam svoju pomyselnú latku stále udržiavajú, ba aj prekračujú. Podstatou činnosti verejných knižníc v Bratislave sú výpožičné služby. Počet výpožičiek vo verejných knižniciach v Bratislave sa napriek z roka na rok klesajúcemu prírastku udržiava v pomerne ustálenej rovine:
Pracovníci verejných knižníc v Bratislave v roku 2004 zrealizovali 2 410 206 výpožičiek, z nich 56,2 % tvorili výpožičky krásnej literatúry a 22,0 % odbornej literatúry pre dospelých i deti. Výpožičky periodík predstavovali 21,8 %. Absenčné výpožičky prevažovali nad prezenčnými, tvorili až 76 % z celkového počtu výpožičiek. Najvyšší počet výpožičiek v roku 2004 mala Miestna knižnica Petržalka (544 361), za ňou nasledovala Mestská knižnica (457 639), Knižnica Ružinov (424 383), Staromestská knižnica (353 503) a Knižnica Bratislava-Nové Mesto (250 694). (Pozri tabuľkovú prílohu.) V roku 2004 pripadalo na 1 čitateľa verejných knižníc v Bratislave 51,4 výpožičiek, na 1 obyvateľa Bratislavy 5,6 výpožičiek (v roku 1990 pripadalo na 1 čitateľa 29,4 a na 1 obyvateľa 5,0 výpožičiek). V poslednom čase vzrastá záujem o bibliografické a faktografické informácie. Ak v roku 2000 ich knižnice poskytli 4 855, v roku 2004 ich bolo už 10 185. A to ide len o evidované informácie. Na poskytovanie týchto informácií sa v našich knižniciach využívajú bibliografické, tematické a regionálne kartotéky, informácie sa poskytujú ústne i písomne. Veľmi často slúžia ako pomoc pri vypracovávaní stredoškolskej odbornej činnosti, seminárnych a diplomových prác. Verejné knižnice v Bratislave kladú dôraz aj na oblasť regionalistiky. Všetky budujú regionálny fond (tie najmenšie minimálne o svojej mestskej časti), niektoré z nich (napr. Knižnica Ružinov) spracovávajú články o svojej mestskej časti a vlastnej knižnici a bibliografické informácie uvádzajú vo svojich interných materiáloch, prípadne zverejňujú na webovej stránke alebo v regionálnych periodikách a v televíziách mestských častí. Knižnice (apoň tie najväčšie) sa čím ďalej, tým viac budú musieť orientovať na budovanie svojho “imidžu” plnohodnotnej informačnej inštitúcie, kde si návštevník a čitateľ nájde a zistí všetko, čo potrebuje. V roku 2004 mali bratislavské verejné knižnice zaregistrovaných 46 857 čitateľov, z toho 11 937 detských do 15 rokov. Najviac čitateľov mala Mestská knižnica (12 407), Miestna knižnica Petržalka (8 317), Knižnica Ružinov (6 328), Knižnica Bratislava-Nové Mesto (5 885) a Staromestská knižnica (5 368). Najmenej ich mala neprofesionálna Miestna knižnica Čunovo (52), ktorá poskytuje služby v malej mestskej časti. (Pozri tabuľkovú prílohu.) Ak chceme niečo povedať o počte čitateľov, musíme skonštatovať, že tento po roku 2000 poklesol, ale následne sa ustálil:
Najmarkantnejší pokles počtu čitateľov zaznamenali naše knižnice v rokoch po revolúcii, keď sa na trh dostali nové možnosti získavania informácií a keď sa voľný čas obyvateľstva začal vypĺňať inými aktivitami odlišnými od čítania. Tento jav ovplyvnil všetky knižnice na Slovensku. Dnes už bratislavské verejné knižnice vedia, že o udržanie priazne čitateľov treba bojovať nielen kvalitným fondom či lákavými knižničnými službami, ale aj ich propagáciou a pritiahnutím pozornosti všetkých vekových kategórií, s dôrazom na najmladších registrovaných i potenciálnych používateľov knižnice.
Z iného pohľadu tvorili títo detskí čitatelia v MK Petržalka 25 % z celkového počtu registrovaných používateľov, v MK Čunovo až 58 %. Najvyšší percentuálny podiel detských čitateľov z celkového počtu čitateľov mala MK Záhorská Bystrica – až 78 %. Okrem bežne poskytovaných služieb sa pre deti i mládež koná ročne mnoho podujatí, v ktorých prevládajú besedy o literatúre i spisovateľoch, slávnostné zápisy, literárne a výtvarné súťaže, žurnalistické dielne mladých talentov, informačná výchova a exkurzie. Napr. Knižnica Ružinov v roku 2004 pokračovala v znamení projektu pre detského čitateľa pod názvom Hlasné čítanie, ktorý vyvrcholil známou Zakliatou nocou v knižnici. Deti využili noc v knižnici na hry, súťaže, zábavu, internet, a tak sa dozvedeli, že knižnica nie je len o požičiavaní kníh či štúdiu. Zaujímavým projektom Knižnice Ružinov sú i Hovory D, v ktorých ide o dialóg detí a dospelých na rôzne aktuálne i pálčivé témy s účasťou poslancov mestskej časti. Miestna knižnica Devínska Nová Ves pravidelne organizuje literárnu a výtvarnú súťaž Región, v ktorom žijem, prostredníctvom ktorej deti spoznávajú a vyjadrujú sa k problémom i radostiam svojej mestskej časti. Deti z tejto knižnice sa pravidelne zapájajú i do výtvarnej súťaže EX LIBRIS, ktorú vyhlasuje Mestská knižnica v Hlohovci. Miestna knižnica Petržalka je známa celoknižničnými podujatiami Petržalské súzvuky Ferka Urbánka a Novinári tretieho tisícročia. Staromestská knižnica vyvinula úsilie i opačným smerom a začala organizovať cyklus kurzov Informačná výchova seniorov. Sú to bezplatné kurzy pre čitateľov-seniorov, konané v spolupráci s Katedrou knižničnej a informačnej vedy FiF UK a Univerzitou tretieho veku pri Univerzite Komenského. Aj o tomto je teda počet čitateľov v knižniciach. Ešte pohľad na číselné prepočty za rok 2004: čitateľmi našich verejných knižníc bolo 10,9 % obyvateľov Bratislavy. Na 1 čitateľa pripadlo priemerne 11 návštev a 51,4 výpožičiek (mimochodom, v roku 1990 pripadalo na 1 čitateľa len 7,6 návštev a 29,4 výpožičiek). Automatizácia vo verejných knižniciach v Bratislave Prvé nesmelé kroky v oblasti automatizovania knižnično-informačných procesov sa v bratislavských ľudových knižniciach objavili v rokoch po nežnej revolúcii. Zavádzanie knižnično-informačných systémov však nebolo koordinované, hoci možno viacero knižníc očakávalo pomoc aspoň zo strany Slovenskej národnej knižnice. Tá vtedy neprišla a pracovníci knižníc sa museli sami zorientovať v ponuke firiem a spoločností, ktoré ponúkali technické a programové vybavenie pre knižnice. Obdobie hľadania a zorientovania sa v problematike trvalo takmer 10 rokov a presne taký istý čas ubehol, kým sa v tlačivách Ministerstva kultúry SR o ročných výkazoch o knižnici objavila časť sledujúca oblasť automatizácie. Stalo sa tak v roku 1999. Výsledkom takéhoto vývoja a hľadania čo najvhodnejšieho knižnično-informačného systému z hľadiska výkonnosti i cenovej politiky je, že v bratislavských verejných knižniciach sa v súčasnosti využívajú rôzne systémy: Dawinci (Mestská knižnica v Bratislave), Libris (Staromestská knižnica, MK Petržalka, Mestská knižnica v Bratislave), Smartlib (Knižnica Bratislava-Nové Mesto), Clavius (MK Rača), Rapid Library (Knižnica Ružinov), Proflib (MK Podunajské Biskupice). Mestská knižnica v Bratislave vykonala prvé kroky v oblasti automatizácie knižnično-informačných procesov v roku 1991, keď zakúpila program CDS/ISIS a do špecializovaného oddelenia pre nevidiacich a slabozrakých systém Libris. V súvislosti s novým vývojom a pokrokom vymenila v roku 2002 CDS/ISIS za knižnično-informačný systém Dawinci firmy SVOP, s. r. o., Bratislava. Je to komplexný integrovaný systém vyvinutý na báze najnovších softvérových a informačných technológií s trojvrstvovou architektúrou – je ľahko rozšíriteľný o nové funkcie a moduly. V systéme Dawinci momentálne prebieha katalogizácia nových prírastkov i retrospektívne spracovanie fondu. Do konca roku 2004 mala knižnica automatizovane spracovaných 33 % knižničného fondu. V rutinnej prevádzke je automatizovaný katalóg OPAC, ktorý je prístupný aj na webovej stránke. V úseku hudobnej a umenovednej literatúry sa pripravuje spustenie revízie fondu a postupne i automatizovaného výpožičného modulu. V oddelení pre nevidiacich a slabozrakých sa zatiaľ používa systém Libris, ale po spracovaní fondu zvukových kníh sa plánuje prechod do systému Dawinci. V Staromestskej knižnici a v Miestnej knižnici Petržalka sa využíva systém Libris, ktorý je produktom firmy ACOM Soft, Košice. Patrí medzi najrozšírenejšie knižnično-informačné systémy na Slovensku vzhľadom na jednoduché používanie a prácu pod OS DOS. V Staromestskej knižnici sa prelomovým rokom v oblasti automatizácie stal rok 1999, keď zakúpili výpočtovú techniku, subsystémy akvizície, katalogizácie, retro, revízie a čiarového kódu knižničného softvéru Libris a od 1. januára 1999 spustili spracovávanie nových prírastkov v tomto programe. Keďže práca v oddelení doplňovania, spracovania a ochrany knižničného fondu išla odruky, od októbra 2001 sa pustili aj do retrospektívneho spracovávania fondu. V súčasnosti má knižnica retrospektívne spracovaných 81 % knižničného fondu. V Miestnej knižnici Petržalka začal proces automatizácie knižničných činností v polovici 90. rokov, keď vybavili výpočtovou technikou útvar knižnično-informačných fondov. Technické vybavenie oživili knižničným softvérom Libris a začali v ňom centrálne pre všetky pracoviská realizovať akvizíciu a katalogizáciu knižničného fondu. V rokoch 1996 – 1998 sa sústredili na kompletné spracovávanie knižničného fondu pre pobočky na Vavilovovej č. 24 a č. 26. Bolo to prípravné obdobie, keď všetky knižničné jednotky týchto pracovísk spracovali a označili čiarovým kódom, čím vytvorili podmienky na skúšobné spustenie modulu automatizovaného výpožičného systému a evidencie čitateľov. Toto sa im podarilo už v roku 2000. Po overení automatizácie knižničných procesov na týchto dvoch najväčších pobočkách začali pripravovať spustenie automatizovaného výpožičného systému aj na ostatných pracoviskách. V súčasnosti majú všetky pobočky vybavené výpočtovou technikou a všade funguje automatizovaná výpožičná služba i evidencia čitateľov. Knižnica ako jediná z verejných knižníc v Bratislave má retrospektívne spracovaný celý knižničný fond. Knižnica Bratislava-Nové Mesto využíva systém SMARTLIB firmy LUMARE, s. r. o., Hradec Králové. Knižnica má 79 % knižničného fondu spracovaného automatizovane. Automatizovanú výpožičnú službu spustili v Centrálnej knižnici a v jednej pobočke na Stromovej ulici. Miestna knižnica Rača pracuje so systémom Clavius firmy LANius. Zatiaľ ho využívajú len na katalogizáciu. Knižnica Ružinov začínala automatizáciu knižnično-informačných procesov s programom SMARTLIB firmy LUMARE, s. r. o., Hradec Králové, ktorý zhruba v roku 2000 nahradila systémom Rapid Library. Ten lepšie vyhovoval podmienkam a zámerom knižnice. Tento komplexný integrovaný knižničný softvér je produktom firmy Cosmotron System Ltd. z Hodonína. Knižnica má v súčasnosti spracovaných 86 % knižničného fondu. Výpočtová technika v Knižnici Ružinov postupne preniká aj na pobočky knižnice. Budúcnosť knižnice je postavená na budovaní online systému, prepojiteľnosti pracovísk a schopnosti z ktoréhokoľvek miesta poskytnúť akúkoľvek požadovanú informáciu. Miestna knižnica Podunajské Biskupice zakúpila knižnično-informačný systém PROFLIB firmy CEIT, s. r. o., Bratislava. Knižnica sa v tomto systéme zatiaľ orientuje len na spracovávanie nových prírastkov a retrospektívu knižničného fondu. Do konca roka 2004 mali spracovaných 5 % knižničného fondu. Internetizácia verejných knižníc v Bratislave Okrem katalogizácie a retrospektívneho spracovania knižničného fondu sa bratislavské verejné knižnice orientujú aj na internetizáciu svojich pracovísk. Mestská knižnica v Bratislave v roku 2004 zabezpečila lokálne sieťové prepojenie všetkých svojich pracovísk, ako aj zavedenie internetu na služobné účely na každom pracovisku a pre verejnosť na dvoch pracoviskách. Staromestská knižnica zabezpečila pripojenie na internet na Blumentálskej a Záhrebskej ulici. Počítačovú sieť vybudovala na Panenskej a Blumentálskej ul. a do konca roku 2005 plánuje na internet pripojiť aj posledné dve pobočky. Knižnica Ružinov má prepojené útvary riaditeľstva, ktoré na služobné účely využívajú internet. Pre Ústrednú knižnicu na Miletičovej č. 47 zakúpila dve počítačové zostavy, ktoré v novembri 2004 uviedla do prevádzky, čím rozšírila aj internetové služby verejnosti. Knižnica Bratislava-Nové Mesto využíva internet zatiaľ iba na služobné účely. MK Karlova Ves mala v roku 2004 štyri počítače s pripojením na internet, z nich tri pre verejnosť. Miestna knižnica Petržalka mala 10 počítačov s pripojením na internet, z toho jeden slúžil verejnosti. Internetové služby pre verejnosť v roku 2004 poskytovalo 5 knižníc na týchto pracoviskách:
V roku 2004 mali webovú stránku tieto knižnice:
V roku 2005 pribudla k internetizovaným knižniciam aj Miestna knižnica Rača. Aj keď sú v našich verejných knižniciach dosiahnuté rôzne štádiá automatizácie a internetizácie, máme spoločný cieľ: komplexnú automatizáciu knižnično-informačných činností, modernizáciu služieb s využitím najnovších informačných technológií a poskytovanie internetových služieb pre verejnosť. Mestská knižnica v Bratislave plní voči verejným knižniciam v Bratislave metodickú funkciu, ktorá zahŕňa viaceré pracovné oblasti. Jednou z nich je oblasť sledovania činnosti verejných knižníc, jej štatistické vyhodnocovanie, spracovávanie ročných výkazov pre potreby Slovenskej národnej knižnice, Malokarpatskej knižnice a Krajskej správy Štatistického úradu v Bratislave. S pracovníkmi verejných knižníc sa z tohto dôvodu stretávame vždy na začiatku roka na metodickej inštruktáži k vypĺňaniu ročných výkazov o knižniciach. Spravidla sa naše stretnutia netýkajú iba čísiel, ale zahŕňajú aj konzultácie o aktuálnych problémoch knižníc, v prípade potreby na základe ich požiadania aj usmerňovanie činnosti knižníc v jednotlivých oblastiach. Metská knižnica v Bratislave zo štatistických údajov verejných knižníc pravidelne spracováva štatistickú ročenku Prehľad činnosti bratislavských verejných knižníc. Pre verejné knižnice v Bratislave i v Bratislavskom kraji pripravujeme v spolupráci s Krajskou pobočkou Spolku slovenských knihovníkov Bratislavského kraja odborné semináre o knižničnej činnosti. Napr. seminár Aktuálne právne problémy a knižnica riešil problematiku dodržiavania zákonov v knižničnej praxi aj oblasť revízie a nedobytných výpožičiek. Seminár Možnosti spolupráce so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva naznačil, že oblasť ľudských práv je dôležitou oblasťou aj v knižniciach. V roku 2005 sme pripravili pracovný seminár Aktuálne otázky v knižničnej praxi, kde sa ako prednášatelia zúčastnili zástupcovia Slovenskej národnej knižnice, Ministerstva kultúry SR, Univerzitnej knižnice. Okrem elektronických informačných zdrojov pre knižnice sa hovorilo o novelizácii zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov i o ďalších zákonoch, ktoré ovplyvňujú činnosť knižníc. Knižnice takéto a podobné stretnutia oceňujú, pretože najmä tie menšie nemajú možnosť pravidelne sledovať oblasť často sa meniacej legislatívy. V rámci metodickej funkcie Mestská knižnica zapája svoje verejné knižnice do knižničného diania, napr. do Týždňa slovenských knižníc, organizovaného Slovenskou asociáciou knižníc, pre ktorú za ne vypracováva plán i vyhodnotenie podujatí. Za knižnice vypĺňa rôzne dotazníky a postupuje ich žiadateľským organizáciám. V oblasti bibliografickej činnosti spracováva za knižnice ročné plány a hodnotenia. S našimi knižnicami sme v kontakte i v nemenej dôležitých “separátnych” oblastiach knižničnej práce. Sme radi, keď sa na nás knižnice obrátia s prosbou o radu, ako napr. vytvoriť študovňu odbornej literatúry, aké knihy do nej vybrať či ako ich usporiadať, ako robiť revíziu knižničného fondu a o akú agendu sa pri nej opierať, ako inovovať celú knižnicu tak, aby bola pre čitateľov zaujímavá alebo ako svoju činnosť obhájiť pred zriaďovateľom. Pokiaľ nás o to požiadajú, uskutočníme metodickú návštevu a prekonzultujeme problémy s pracovníkmi knižníc i so zástupcami zriaďovateľa. Roboty je viac ako dosť – niekedy by sme si možno želali, aby deň mal 48 hodín a mesiac aspoň taký istý počet dní. Mestská knižnica v Bratislave je tu však stále pre potreby svojich knižníc, a to nielen kvôli riešeniu problémov či konzultáciám o práci, ale i kvôli radosti z ich úspechov, keď sa niečo podarí. A naopak, verejné knižnice sú vždy pripravené pomôcť Mestskej knižnici, nech sa to už týka čohokoľvek. Patrí im za to naše poďakovanie. P. S.: V čase, keď vznikal tento príspevok, bol na post riaditeľa Mestskej knižnice v Bratislave vymenovaný Mgr. Juraj Šebesta, PhD. A Mestská knižnica sa ešte stále trápila s dôsledkami ničivej júnovej potopy v sklade úseku krásnej a cudzojazyčnej literatúry. Neverili by ste, koľko podporných slov i pomoci v podobe konkrétnych činov sa jemu i nám dostalo – aj od našich knižníc. V takých chvíľach človek cíti, že to, čo robí, stojí za to… Použitá literatúra: Prehľad činnosti bratislavských ľudových knižníc za rok 1990. Zost. A. Gratzerová, J. Tóthová. – Bratislava : Mestská knižnica v Bratislave, 1991. – 27 s. + prílohy Prehľad činnosti bratislavských ľudových knižníc za rok 1991. Zost. A. Gratzerová, J, Tóthová. – Bratislava : Mestská knižnica v Bratislave, 1992. S. 5. Prehľad činnosti bratislavských verejných knižníc za rok 2002. Zost. A. Gratzerová, E. Šulajová. – Bratislava : Mestská knižnica v Bratislave, 2003. S. 4-8. Prehľad činnosti bratislavských verejných knižníc za rok 2004. Zost. Eva Šulajová. Bratislava : Mestská knižnica v Bratislave, 2005. 9 s. + 12 tab. Šulajová, Eva: Elektronizácia ľudových knižníc v Bratislave. In: Bulletin Slovenskej asociácie knižníc, roč. 10, 2002, č. 2 s. 5-13.
Tabuľková príloha Hlavné ukazovatele činnosti verených knižníc v Bratislave v roku 2004
|