Verejné knižnice v Bratislavskom kraji

Na hodnotenie činnosti verejných knižníc za obdobie ich pôsobenia pod samosprávou vyšších územných celkov od delimitácie v roku 2002 po súčasnosť je ešte prikrátky čas – ani nie jedno celé volebné obdobie. Bolo to však obdobie dôležitých príprav a veľkých očakávaní. Dvanásťročná cesta slovenských knižníc po zásadných zmenách v roku 1989 bola poznačená transformáciou knižníc, ktorá nepriniesla len pozitívne výsledky, ale aj mnohé negatíva, keď boli knižnice v niektorých prípadoch ohrozené pri plnení svojich základných úloh. Preto knižnice právom očakávali obdobie pokojnejšieho vývoja, aby mohli sústrediť potenciál na plnenie svojich cieľov a funkcií.

Počas krátkeho pôsobenia krajských a regionálnych knižníc pod krajskými úradmi ôsmich krajov po roku 1999 sa knižnice pripravovali na decentralizáciu verejnej správy, ktorá sa uskutočnila 1. apríla 2002 zákonom č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov. Tak ako existujú určité rozdiely v hospodárskom a sociálnom postavení jednotlivých krajov, existujú rozdiely aj v postavení verejných knižníc v zriaďovateľskej pôsobnosti týchto krajov. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) má v tomto smere viaceré špecifiká. Malokarpatská knižnica v Pezinku bola od 1. apríla 2002 delimitovaná pod BSK a stala sa jedinou knižnicou v zriaďovateľskej pôsobnosti tohto vyššieho územného celku. Po prechode kompetencií zo štátnej správy na samosprávny kraj a po delimitácii majetku bolo potrebné vyriešiť otázku krajskej pôsobnosti. Rozhodovalo sa pritom medzi dvoma knižnicami (každá v pôsobnosti iného zriaďovateľa) – Malokarpatskou knižnicou v Pezinku a Mestskou knižnicou v Bratislave. Funkciou krajskej knižnice bola napokon poverená Malokarpatská knižnica v Pezinku, ktorá v spolupráci s Mestskou knižnicou v Bratislave koordinuje činnosť verejných knižníc Bratislavského kraja v oblasti metodickej, bibliografickej, edičnej a v oblasti štatistického vykazovania. Mestská knižnica v Bratislave, ktorá je metodickým a koordinačným centrom pre bratislavské verejné knižnice, je v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Bratislava. V tomto je prvá odlišnosť v porovnaní s ostatnými krajmi. V Malokarpatskej knižnici pociťujeme značnú izolovanosť od ostatných regionálnych knižníc – chýbajú nám stretnutia riaditeľov, metodikov, regionálnych bibliografov na úrovni kraja, na ktorých sa preberajú aktuálne témy, riešia konkrétne otázky, spoločné problémy a prichádza sa k mnohým spoločným záverom.

Decentralizácia verejnej správy a prechod pod samosprávu v Bratislavskom kraji prebehli plynulo a transparentne. Oddelenie kultúry Krajského úradu v Bratislave prešlo na samosprávny kraj bez personálnych zmien. Pre činnosť knižnice to malo pozitívny význam, pretože vytvorené pracovné kontakty a spolupráca mohli pokračovať ďalej bez prerušenia, čo pokladám za druhé špecifikum tohto kraja. Vedenie aj pracovníci oddelenia kultúry už poznali problémy aj potreby knižnice a zohľadnili ich pri zostavovaní rozpočtu v nasledujúcom roku, ktorý bol pre knižnicu aj jubilejným rokom 50. výročia jej založenia. Oslavy jubilea boli vhodnou príležitosťou predstaviť knižnicu, jej činnosť aj výsledky predsedovi BSK Ľubovi Romanovi. V osobe predsedu našla nielen knižnica, ale aj ostatné kultúrne zariadenia kraja kompetentného človeka, ktorý prišiel do politiky z prostredia kultúry a kultúru považuje za dôležitú súčasť života občanov. Záujem o činnosť knižnice prejavili aj členovia kultúrnej komisie zastupiteľstva BSK. Jeden z prvých poslaneckých prieskumov smeroval do knižnice. Osobné poznanie činnosti, úloh a funkcií knižnice je veľmi dôležité pri obhajovaní jej záujmov a požiadaviek v zastupiteľstve. V roku 50. výročia založenia Malokarpatskej knižnice v Pezinku bol kolektívu zamestnancov knižnice udelený historicky prvý Pamätný list predsedu BSK. Toto ocenenie sa od roku 2003 udeľuje každoročne významným osobnostiam a inštitúciám v kraji.

Rok 2002 bol náročný na administratívne úkony a práce spojené s delimitáciou, ktoré sa na odborných činnostiach a službách knižnice výraznejšie neodrazili. Od 1. apríla 2002 začal platiť nový Zákonník práce a zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe, ktorý si vyžiadal nové pracovné zatriedenie zamestnancov. Novelou zákona č. 166/2002 Z. z. boli odborné knihovnícke činnosti zaradené pri odmeňovaní do tzv. pedagogickej tabuľky, čím sa po rokoch úsilia knihovníkov zlepšilo finančné ohodnotenie knihovníckej práce. Bolo to zadosťučinením najmä pre služobne starších zamestnancov a motiváciou pre mladších začínajúcich odborníkov, ktorých knižnice veľmi potrebujú. V tomto je pozitívum zákona o verejnej službe. Ako riaditeľku ma však veľmi mrzí, že uvedený zákon zároveň zrušil výnimku zo vzdelania a neumožňuje zaradenie stredoškoláka do 9. platovej triedy pri vykonávaní určitých odborných činností, čo predchádzajúci zákon dovoľoval. Týka sa to najmä funkcií metodikov, bibliografov, katalogizátorov, ale aj systémových knihovníkov a správcov siete. Pri značnom nedostatku vysokoškolákov, keď väčšina absolventov Katedry knižničnej a informačnej vedy FiF UK si hľadá uplatnenie v lukratívnejších zamestnaniach a externé štúdium knihovedy na FiF UK v Bratislave doteraz absentovalo, je možnosť obsadzovať uvedené funkcie vysokoškolákmi minimálna a možnosť doplniť si odborné vysokoškolské vzdelanie externým štúdiom v odbore značne obmedzená. Riaditelia kultúrnych zariadení s krajskou pôsobnosťou v BSK boli zaradení do 12. platovej triedy.

Ekonomická sila Bratislavského kraja sa, samozrejme, odráža aj v podpore kultúry a samotnej knižnice. Jednou z priorít v činnosti knižnice je aktualizácia knižničného fondu, pravidelný nákup knižničných fondov a informačných zdrojov. V tejto oblasti knižnica získala podporu samosprávneho kraja. Rozpočet aj naďalej vylepšujeme získavaním sponzorských darov a grantovými prostriedkami na nákup knižničných fondov. Nasledujúci graf č. 1 a tabuľka znázorňujú, ako sa vyvíjala situácia v rokoch 1999 až 2004.

Graf č. 1 Financie na nákup knižničného fondu Malokarpatskej knižnice 1999 – 2004

Prvým krokom zastupiteľstva BSK po začatí jeho činnosti bola požiadavka vypracovať Koncepciu rozvoja kultúry v rokoch 2002 až 2005. Medzi priority BSK v oblasti kultúry sa dostala aj knižnično-informačná a metodická činnosť Malokarpatskej knižnice v Pezinku.

Základné knižnično-informačné služby pre používateľov využívajú predovšetkým obyvatelia mesta Pezinok. Podľa štatistických zistení je to až 73 % a len 27 % používateľov sú dochádzajúci študenti alebo zamestnanci pracujúci v Pezinku. V budúcnosti by to mohol byť argument pre prípadné snahy o posunutie knižnice do zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. V rovnakom postavení sú zrejme i ostatné regionálne a krajské knižnice na Slovensku. Krajská pôsobnosť knižnice v rámci samosprávneho kraja sa však prejavuje najmä v plnení nadobecných, teda regionálnych funkcií, ktoré plní prostredníctvom činnosti metodickej a bibliografickej. Na tieto činnosti, myslím si, treba klásť obzvlášť dôraz.

Knižničný systém Bratislavského kraja predstavuje 87 verejných knižníc, z toho je 18 bratislavských knižníc. Malokarpatská knižnica v Pezinku zabezpečuje odbornú metodickú pomoc 68 verejným knižniciam v okresoch Pezinok, Malacky a Senec. V mestách Malacky a Senec, ktoré sa zákonom NR SR č. 222/1996 Zb. pretransformovali na okresné mestá, k očakávanej transformácii mestských knižníc na regionálne knižnice neprišlo. V rámci krajskej pôsobnosti Malokarpatská knižnica zabezpečuje štatistické vykazovanie a kompletné spracovanie štatistiky za celý Bratislavský kraj vrátane bratislavských verejných knižníc. Náplňou súčasnej metodiky je odborná konzultačná a poradenská činnosť pre mestské a obecné knižnice, ako aj pre zriaďovateľov týchto knižníc – starostov a primátorov. Aktuálne témy, ktoré v súčasnosti riešia verejné knižnice, sú automatizácia a internetizácia, budovanie knižníc ako komunitných centier, získavanie financií z mimorozpočtových zdrojov a vypracovávanie projektov. Aktuálnym problémom v súčasnosti je problém integrácie obecných a školských knižníc, do ktorého sa snažíme aktívne zasahovať. Vidíme tu možnosť zo stagnujúcej školskej knižnice a obecnej knižnice vytvoriť dobre fungujúcu knižnicu ako moderné knižnično-informačné alebo komunitné centrum obce, ktoré bude zabezpečovať služby všetkým skupinám jej obyvateľov. Túto možnosť poskytol zákon o presune kompetencií na obce a vyššie územné celky, ktorým sa základné školy a obecné knižnice dostali pod jedného zriaďovateľa – mestá, obce, ako aj projekt Ministerstva školstva SR “otvorená škola”, do ktorého sa postupne zapájajú aj základné školy.

Súčasťou metodickej činnosti je vzdelávanie dobrovoľných aj profesionálnych knihovníkov v súčasnosti zamerané na legislatívne zmeny v knihovníctve a zákony, ktoré majú dosah na knižničnú prax (napr. zákon o ochrane osobných údajov), automatizácia a využívanie nových informačných technológií v knižniciach, možnosti získavania grantových prostriedkov. Pri metodických návštevách knižníc, ako aj pri spracovaní ročných štatistických výkazov získavame podrobný prehľad o stave a situácii knižníc v kraji. Na základe týchto štatistických údajov boli vyhotovené i nasledujúce grafy ( č. 2 a č. 3), ktoré ukazujú porovnanie dosiahnutých ukazovateľov za posledné roky.

Graf č. 2 Financovanie knižníc v okresoch, Pezinok, Malacky a Senec

Graf č. 3 Knižničné fondy a čitatelia v okresoch, Pezinok, Malacky a Senec

Z uvedených grafov vyplýva, že knižnice podporu zo strany zriaďovateľov majú. Či je dostatočná, je ťažké komentovať. Mierne stúpajúce náklady na činnosť knižníc sú iba kompenzáciou stúpajúcich cien energií, valorizácie knihovníckych platov a nárastu cien kníh. Knižnice sú chápané ako súčasť miestnej kultúry, napriek tomu sa veľmi málo prostriedkov investuje do ich modernizácie priestorovej, technickej, materiálnej. Knižnice zotrvávajú zväčša na rovnakej úrovni. V neprospech knižníc pri takomto hodnotení hovorí klesajúci počet výpožičiek, návštevnosti a najmä čitateľov celkom, ako aj detských čitateľov. Pravdepodobne pri konkurencii elektronických médií, počítačových a internetových hier je to všeobecný trend. Na pokles čitateľov vplýva aj nepriaznivý demografický vývoj na Slovensku. Zatraktívnenie prostredia, činnosti aj služieb knižníc, vytváranie verejne prístupných miest k internetu v knižniciach s možnosťou získavania najrôznejších informácií tradičnou formou aj prostredníctvom internetu bude nevyhnutné. Získať zriaďovateľov verejných knižníc – mestské a obecné samosprávy – pre podporu takýchto činností a súčasných trendov v knižničných službách bude pravdepodobne úlohou nás profesionálnych knihovníkov.

Plány a zámery do najbližšej budúcnosti

Postupná elektronizácia a internetizácia verejných knižníc, vybudovanie regionálneho automatizovaného knižnično-informačného systému, spoločný server a správa databáz, kooperácia pri spracovaní dokumentov, nové formy využívania regionálnej bibliografie a elektronických regionálnych databáz Malokarpatskej knižnice ostatnými knižnicami v regióne, sprístupnenie elektronickej databázy regionálnych osobností, regionálnych udalostí, faktov a adresné poskytovanie informácií samosprávam miest a obcí v regióne, to sú len v krátkosti vymenované hlavné zámery do najbližšej budúcnosti.

V minulom roku sme v knižnici vypracovali projekt Modernizácia knižnično-informačných služieb s využitím moderných informačných technológií v Malokarpatskej knižnici v Pezinku na získanie nenávratných finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ v rámci výzvy Jednotného programového dokumentu NUTS 2 Bratislava cieľ 2 – verejný sektor. Projekt je zameraný na kompletnú rekonštrukciu a modernizáciu knižnično-informačného systému a lokálnej počítačovej siete knižnice. Od jeho realizácie sa budú odvíjať ďalšie kroky smerom do regiónu.