Regionálne knižnice Banskobystrického samosprávneho kraja vo víre legislatívnych zmien
Zo Slovenska|
Úvod Cieľom príspevku je stručne opísať, ako sa stále meniace legislatívne prostredie prejavuje v riadení, financovaní a odbornej činnosti verejných knižníc. Mapuje obdobie od prechodu regionálnych knižníc spod predchádzajúceho štátneho riadenia (Krajského úradu v Banskej Bystrici) pod priame riadenie vyššieho územného celku Banskobystrického samosprávneho kraja (od 1. apríla 2002)1 až po súčasnosť. Predkladaná analýza by mala chronologicky ilustrovať stav regionálnych knižníc Banskobystrického samosprávneho kraja a úroveň starostlivosti zriaďovateľa o tieto knižnice. Načrtáva aj prijaté interné opatrenia zo strany zriaďovateľa s cieľom odstrániť nedostatky, zabezpečiť stabilitu a postupný rozvoj regionálnych knižníc do budúcich rokov. Vzhľadom na decentralizáciu verejného knihovníctva by mal príspevok poskytnúť ďalším regionálnym knižniciam SR možnosť porovnať úrovňe riadenia a financovania príslušnými vyššími územnými celkami a prijímanými a uplatňovanými rozvojovými programami. Zriaďovateľ a financovanie knižníc Vyšší územný celok (Banskobystrický samosprávny kraj, ďalej len BBSK) delimitoval spod zriaďovateľskej pôsobnosti Krajského úradu v Banskej Bystrici 6 regionálnych knižníc, a to: Krajskú knižnicu Ľ. Štúra vo Zvolene (KK ĽŠ), Verejnú knižnicu Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici (VKMK), Knižnicu Jána Kollára v Kremnici (KJK), Novohradskú knižnicu v Lučenci (NK), Knižnicu Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote (KMH) a Hontiansko-novohradskú knižnicu A. H. Škultétyho vo Veľkom Krtíši (HNK) ako príspevkové organizácie. K zrušeniu a ani k zriadeniu ďalších regionálnych knižníc nedošlo. Zriaďovateľ BBSK potvrdil vo funkciách aj všetkých vtedajších riaditeľov knižníc. K personálnym zmenám došlo až neskôr (v roku 2003) v zmysle výberového konania v HNK vo Veľkom Krtíši po odchode riaditeľky do starobného dôchodku. V súvislosti s platnosťou zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe2 s účinnosťou od 1. apríla 2002 uskutočnili regionálne knižnice potrebné opatrenia (napr. výpisy z registra trestov), rekonštruovali pracovné zaradenia a zaradenia do platových tried a aj podľa ďalších novelizovaných zákonov, napr. zákona č. 166/2002 § 193, podľa ktorého zamestnancom knižnice, ktorí podľa knižničného zákona č. 183/2000 Z. z.4 poskytujú knižnično-informačné služby, určili riaditelia knižníc tarifný plat podľa osobitnej stupnice platových taríf uvedenej v prílohe č. 7 (zákona č. 313/2001); ostatným zamestnancom boli tarifné platy určené podľa prílohy č. 3 zákona 313/2001 Z. z. V súvislosti s prijatým Uznesením vlády SR č. 801/2002 k programu elektronizácie knižníc SR5 bola spracovaná analýza a návrhy na ďalší rozvoj elektronizácie v regionálnych knižniciach BBSK podľa požiadaviek zriaďovateľa v spolupráci s regionálnymi knižnicami na najbližších 5 rokov. Podľa pokynov zriaďovateľa boli regionálne knižnice požiadané aj o spracovanie návrhu Stratégie rozvoja a strednodobého plánu činnosti regionálnych knižníc na roky 2003 – 2007, z ktorého čerpali a čerpajú podklady aj do ročných plánov činnosti. V roku 2004 vstúpili do platnosti ďalšie novely zákonov, ktoré zrušili zákon o verejnej službe, napr. zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme6 a č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme7, ktoré bolo potrebné aplikovať do praxe (napr. okrem iného opäť si museli zamestnanci knižníc žiadať odpisy z registra trestov). Tieto legislatívne zmeny, ako aj ďalšie8 upriamili pozornosť na novelizáciu a spracovanie niekoľkých vnútorných smerníc regionálnych knižníc týkajúcich sa napr. pracovného poriadku, knižničného a výpožičného poriadku, verejného obstarávania, zásad kontrolnej činnosti a zásad finančnej kontroly a iné. Náročnejšou úlohou sa stalo aj vypracovanie registratúrneho poriadku a registratúrneho plánu regionálnej knižnice9, odsúhlaseného príslušným archívom. Schvaľované legislatívne opatrenia sú neúprosné k existencii verejných knižníc najmä v oblasti financovania knižníc, kde sa kladie dôraz a prijímajú opatrenia na racionalizáciu a šetrenie finančnými prostriedkami. Konštatujeme, že zriaďovateľ si síce uvedomuje, že ak sa nezabezpečia vhodné ekonomické nástroje pre fungovanie knižníc, nebude možné vyžadovať od nich naplnenie svojho poslania a zabezpečenie ich funkcií v plnom rozsahu. Upravuje každoročne udeľovanú výšku prevádzkových dotácií (tab. č. 1) s ohľadom na nárast cien tovarov a služieb, valorizáciu platov zamestnancov, ale zatiaľ nemá dostatok finančných prostriedkov na pokrytie skutočných potrieb.
Tab. č. 1 Bežný transfer Každým rokom napr. vyčlenené finančné prostriedky na nákup KF sú síce takmer v rovnakom objeme, avšak nepokrývajú narastajúce ceny informačných dokumentov. Legislatívnym opatrením10 vlády SR sa zvýšila daň z pridanej hodnoty zo 14 na 19 %, čo má za následok pokles ročného prírastku nových dokumentov, ako aj adekvátne klesajúci záujem používateľov (tab. č. 2). Negatívnym spôsobom zasiahlo do plnenia hlavného poslania legislatívne opatrenie, ktorým sa zrušilo11 právo odoberania povinného výtlačku krajským knižniciam SR. Tieto opatrenia boli zo strany zriaďovateľa čiastočne kompenzované prostredníctvom navýšeného rozpočtu pre kultúrne organizácie z vlastných príjmov Ú BBSK, vyšpecifikovaného účelovo na nákup KF v regionálnych knižniciach BBSK, a fondy knižníc “oživili” takmer v závere predchádzajúceho roka pridelené finančné prostriedky z grantového systému MK SR EX LIBRIS-podprogramu 2.9 na základe vypracovaných projektov regionálnymi knižnicami a iné. Plánovaný prechod regionálnych knižníc na zapojenie sa do systému Štátnej pokladnice12 (2002 – 2004) nebol napriek dodanej špeciálnej výpočtovej technike a modemovému pripojeniu na internet, absolvovaniu veľkého počtu školení, vydaných smerníc, pokynov a opatrení do tohto času zrealizovaný13. Zriaďovateľ v oblasti sledovania a využívania prideľovaných finančných dotácií plánuje zakúpiť a inštalovať sieťový ekonomický softvér, ktorý by umožnil aj regionálnym knižniciam BBSK online prepojenie so zriaďovateľom. Podľa zákona č. 442/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách14, určil zriaďovateľ regionálnym knižniciam BBSK uhradiť stratu z minulých rokov (1994 – 2002). Straty, ktoré neboli finančné kryté, boli účtovne upravené (vynulované). Komunikácia medzi zriaďovateľom a regionálnymi knižnicami sa prejavuje pri pravidelných pracovných stretnutiach a poradách riaditeľov knižníc, organizovaných na pôde zriaďovateľa minimálne dvakrát ročne. Zriaďovateľ organizuje aj pracovné stretnutia so zamestnancami zabezpečujúcimi hospodárenie knižníc a informuje pravidelne o zmenách v rozpočtových pravidlách, klasifikácii a pod. Prehodnocuje a prijíma opatrenia na zlepšenie činnosti knižníc. Aktívne sa zúčastňuje pracovných porád a stretnutí regionálneho (krajského) zamerania. Problémy a nedostatky rieši so zástupcami regionálnych knižníc a predkladané materiály, ktoré takmer všetky musia byť predložené na schvaľovanie Zastupiteľstvu BBSK, konzultuje, overuje a rešpektuje opodstatnené pripomienky. Zaujíma sa aj o plnenie opatrení uložených odborom pre knižničný systém SR SNK, stavovskými organizáciami Slovenskou asociáciou knižníc a Spolkom slovenských knihovníkov. Vplyv schvaľovaných legislatívnych opatrení, súčasné kompetencie zriaďovateľa a výška prideľovaných dotácií ilustrujú nasledujúce výsledky v odbornej činnosti regionálnych knižníc: Uznesením vlády SR č. 522/2002 Z. z. ku Kolektívnej dohode15 vo verejnej službe sa v regionálnych knižniciach BBSK pristúpilo k úprave týždenného pracovného času zamestnancov zo 40 hodín na 37 a 1/2 hodiny a dovolenka sa zvýšila z 5 na 6 týždňov. V ďalšom roku obdobne prijaté uznesenie už bolo viazané na uzatvorenie kolektívnych zmlúv medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou, čo aktivovalo regionálne knižnice k opätovnému založeniu odborových organizácií, ktoré v predchádzajúcom období zrušili. Táto úprava pracovného času a dovoleniek spôsobila skrátenie odpracovaného času zamestnancov bez šetrenia finančnými prostriedkami. Zvýšila nároky na vykonávanie tých istých odborných činností v kratšom pracovnom čase. Výnimkou bola HNK vo Veľkom Krtíši (pracovný čas 40 hodín týždenne), kde nie je odborová organizácia. Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov16 a metodické pokyny odboru pre knižničný systém SR spôsobili, že regionálne knižnice vynaložili neplánované finančné prostriedky na vyhotovenie a tlač nových prihlášok za čitateľa (používateľa) knižnice pre typizované vekové kategórie, ako aj knižničných a výpožičných poriadkov. Súčasne ich povinnosťou bolo ošetriť (žiadať a zabezpečiť) upgrady, podľa citovaného zákona, využívaných softvérov (knižnično-informačných, ekonomických) a spracovať bezpečnostné projekty. V súčasnosti prebiehajú opätovne ďalšie úpravy (aj retrospektívne) týkajúce sa osobných údajov používateľov knižníc podľa zákona č. 90/2005 Z. z. o ochrane osobných údajov17 a Záväzného stanoviska18 Úradu na ochranu osobných údajov č. 1/2005 platného od 1. mája 2005. Regionálne knižnice vplyvom nových informačných technológií postupne začali aplikovať pri vecnom spracovávaní knižničných dokumentov – na základe medzinárodných dohovorov v rámci európskych krajín – úpravy v Medzinárodnom desatinnom triedení (MDT). Priebežne (od roku 2002) preklasifikovávajú knižničné fondy fyzicky i v databázach, rekonštruujú stavanie KF a ďalšie s tým súvisiace odborné úkony. Podľa schválenej vyhlášky19 a metodických pokynov odboru pre knižničný systém SR vypracovali vnútorný predpis k vyhláške MK SR č. 421/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe vedenia odbornej evidencie, vyraďovaní a revízii knižničného fondu v knižniciach” a v tej súvislosti zriadenie vyraďovacích a revíznych komisií.
Tab. č. 2 Knižnično-informačné služby Zriaďovateľ podľa spracovanej analýzy a finančných návrhov v oblasti rozvoja regionálnych knižníc prideľuje v rámci finančných možností každoročne prostriedky (tab. č. 3) účelovo určené aj na elektronizáciu20 (nákup výpočtovej techniky, prídavných zariadení, upgrady sieťových systémov a iné) s cieľom zosúladiť využívané knižnično-informačné softvéry, lokálne siete a pripojenie na internet. V oblasti ďalšieho rozvoja knižníc boli regionálnym knižniciam podľa potrieb každoročne prideľované finančné prostriedky napr. na nákup služobného motorového vozidla, na plnenie metodických funkcií, rekonštrukciu čitateľských priestorov, modernizáciu knižníc (tab. č. 3) a ďalšie aktivity. Stabilizovať počet regionálnych knižníc, umožniť im plniť v plnom rozsahu ich zameranie a funkcie, s čím napr. súvisí aj počet odborných zamestnancov (neprestajne je vyvíjaný tlak na ich znižovanie), nedostatok finančných prostriedkov na nákup KF a iné negatívne ukazovatele viedli zriaďovateľa k tomu, aby vypracoval návrh na orientačné normatívne ukazovatele týkajúce sa napr. počtu výpožičných hodín knižnice, ročného prírastku a počtu knižnično-informačných zamestnancov vo vzťahu k počtu obyvateľov, ako aj ďalšie orientačné ukazovatele viažuce sa k metodickým funkciám. Vychádzal pri tom z rozsiahlej analýzy verejných knižníc SR, európskych štandardov a smerníc IFLA. Získané poznatky z týchto analýz boli využité a zakomponované aj v schválenej koncepcii rozvoja kultúrnych inštitúcií v pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja na obdobie do roku 2010. Na postupné plnenie prijatých zámerov tejto koncepcie bol už zriaďovateľom rozpracovaný Akčný plán priorít a opatrení na rok 2005. Tento materiál sa stal pomôckou a základným východiskovým bodom pri tvorbe plánov regionálnych knižníc BBSK na rok 2005.
Tab. č. 3 Kapitálové výdavky Záver Regionálne knižnice BBSK (ako príspevkové organizácie) stále hľadajú možnosti získania ďalších finančných prostriedkov predovšetkým na doplňovanie knižničných fondov. Vypracovávajú a predkladajú projekty a žiadosti o dotácie. Obracajú sa na rôzne spoločnosti, firmy a aj jednotlivcov. Lobujú v poslaneckých kreslách obecných zastupiteľstiev, čo v mnohých prípadoch bolo úspešné (napr. v roku 2004 získali 225 000 korún na nákup fondov). Knižničné fondy doplnili aj knižné dary získané napr. zo Slovenskej sporiteľne, a. s., a od jednotlivcov. Rizikom takýchto darov sú aj výrazné počty dokumentov nevyhovujúcich potrebám daného používateľského zázemia. Podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách je zriaďovateľ povinný zrušiť príspevkovú organizáciu k 31. decembru daného roka, ak tržby príspevkovej organizácie nepokrývajú jej výrobné náklady počas najmenej dvoch po sebe bezprostredne nasledujúcich rokov. V tejto súvislosti boli prijaté zo strany zriaďovateľa opatrenia (na rok 2005 v rozpočte finančne vykryl odpisy príspevkových organizácií) a zároveň stanovil a uložil aj regionálnym knižniciam BBSK zabezpečiť príjmy (tržby) v rozpätí 7 – 15 % vo vzťahu k pridelenej dotácii na činnosť a tak týmto spôsobom znížiť riziko vykazovania strát. V rámci pripravovaného projektu “RegioNet knižníc BBSK” zriaďovateľ má zámer zlepšiť lokálne počítačové siete a vybudovať globálnu sieť knižníc v pôsobnosti BBSK s cieľom vystaviť online informačné zdroje knižníc na internete. Projekt sa uchádza o prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a v prípade úspechu pokryje niekoľkými miliónmi korún rozvoj elektronizácie regionálnych knižníc BBSK na roky 2006 – 2007. Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja v júni 2005 schválilo spolufinancovanie projektu. Z analýzy sa javí, že prišla očakávaná stabilizácia regionálnych knižníc BBSK a črtajú sa rozvojové programy, ktoré by mohli zaradiť knižnice medzi rozvíjajúce sa informačné centrá. Regionálne knižnice nemôžu byť aj napriek konštatovanému súčasnému stavu ich poslania optimistami. Naďalej musia predpokladať, že bude pokračovať decentralizácia verejných financií. Súčasne sa musia pripraviť na prípadné zmeny v oblasti riadenia a financovania zo strany zriaďovateľa (napr. ovplyvnené voľbami do samosprávnych orgánov), čo sa odrazí v prijímaní a tvorbe legislatívnych opatrení a môže ohroziť doposiaľ prijaté rozvojové programy. 1 Zákon NR SR č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky 2 Zákon NR SR č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe 3 Zákon NR SR č. 166/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov 4 Zákon NR SR č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej 5 Uznesenie vlády SR č. 801 zo 17. júla 2002 k programu elektronizácie knižníc SR 6 Zákon NR SR č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme 7 Zákon NR SR č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov 8 Nariadenie vlády SR č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní 9 Zákon NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov 10 Zákon NR SR č. 595/2003 Z. z. a dani z príjmov 11 Zákon NR SR č. 535/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení zákona č. 182/2000 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov 12 Zákon NR SR č. 291/2002 o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov 13 Zákon NR SR č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 14 Zákon NR SR č. 442/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 15 Uznesenie vlády SR č. 522/2002 Z. z. k návrhu na uverejnenie Kolektívnej dohody vo verejnej službe na rok 2003 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 16 Zákon NR SR č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov 17 Zákon NR SR č. 90/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov 18 Záväzné stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov SR 1/2005 z 1. mája 2005 vydané podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov 19 Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 421/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe vedenia odbornej evidencie, vyraďovaní a revízii knižničného fondu v knižniciach 20 Uznesenie vlády SR č. 801 zo 17. júla 2002 k programu elektronizácie knižníc SR |