Verejné knižnice v Českej republike – súčasnosť a výhľady

Autor analyzuje situáciu v českom knihovníctve po spoločenských zmenách roku 1989, keď došlo k zásadným zmenám aj v riadení, organizovaní a financovaní knižníc. Konštatuje, že po počiatočnom útlme záujmu o knižničné služby vďaka IT a koncepčnému prístupu rozvoja týchto knižníc zo strany štátu prijatím viacerých zásadných dokumentov a finančnou podporou (napr. Program internetizácie knižníc, na ktorý priamo nadväzuje Program podpory zabezpečenia výkonov regionálnych knižníc – VISK atď.) sú dobré predpoklady ich ďalšieho rozvoja. Postavenie knižníc ako inštitúcií poskytujúcich verejné služby je však v mnohých prípadoch veľmi zložité a často súvisí s názormi a kultúrnou úrovňou politickej reprezentácie obce či mesta.

Rozpad starých štruktúr

V prvej polovici 90. rokov minulého storočia bolo zrejmé, že sa verejné knižnice ¹ v Českej republike ocitajú v hlbokej kríze. Prvým zreteľným prejavom bol prudký pokles záujmu obyvateľov o knižničné služby – po roku 1989 razantne poklesli všetky výkonové parametre činnosti knižníc. Výrazne sa znížil počet registrovaných čitateľov, klesol počet návštevníkov a výpožičiek. Demokratická spoločnosť ponúkla občanom celý rad nových aktivít, veľké množstvo ľudí začalo podnikať, otvorili sa nebývalé možnosti cestovania, rozšírilo sa televízne vysielanie a zásadne sa zmenila jeho programová štruktúra. Všetko nasvedčuje tomu, že sa v období prudkých spoločenských a ekonomických premien ľuďom zúžil priestor na čítanie kníh a tým aj návštevu knižníc.

Súčasťou spoločenských zmien boli aj zásadné zmeny v riadení, organizácii a financovaní verejných knižníc. Začal postupný presun právomocí a financovania knižníc zo štátnej sféry do kompetencie samosprávy. V ČR sa v minulosti rozvinuli dve základné organizačné zložky systému knižníc:

• Okresný systém verejných knižníc – okresná knižnica (prípadne mestská knižnica v okresnom meste) poskytovala strediskovým knižniciam ako aj ďalším menším knižniciam na území okresu metodickú pomoc a rôzne druhy služieb, napr. spoločný nákup kníh a časopisov, ich spracovanie, vytváranie výmenných súborov kníh. Tieto systémy boli financované z rozpočtov okresných úradov.
• Strediskový systém verejných knižníc – stredisková knižnica vo väčšej obci zabezpečovala pre malé miestne knižnice s dobrovoľným pracovníkom odbornú pomoc a ďalšie služby, napr. výber a nákup kníh a časopisov, tvorbu výmenných súborov a pod. Financovanie strediskového systému bolo spravidla zabezpečené združením finančných prostriedkov spolupracujúcich knižníc.

Tieto kooperačné systémy umožňovali účelnú deľbu práce a efektívne využitie finančných prostriedkov, lebo raz investovaná čiastka bola mnohonásobne využitá spolupracujúcimi knižnicami. Mali mimoriadny význam práve pre fungovanie knižníc v malých obciach, kde garantovali priebežnú aktualizáciu knižničného fondu a udržanie odborného štandardu služieb. Ich limitom bolo ideologické riadenie a ovplyvňovanie knižníc, ako aj absencia výpočtovej a komunikačnej technológie, ktorá by spoluprácu posúvala na kvalitatívne vyššiu úroveň.

Do konca roku 1992 boli knižnice vo všetkých okresných mestách zriaďované a financované okresným úradom. Rozhodujúci vplyv na ďalšiu existenciu a funkcie okresných knižníc mal zákon ČNR č. 425/1990 Sb. zo dňa 9. októbra 1990 o okresných úradoch, ktorý časovo obmedzil ich zriaďovateľské práva ku knižniciam len do 31. decembra 1992 a začal tzv. “transformáciu” okresných knižníc. Pojmom “transformácia knižníc” sa označoval presun zriaďovateľských právomocí ku knižniciam z okresného úradu na mestské a obecné úrady. Aj keď sa s ďalšími novelami zákona o okresných úradoch predlžovala pôsobnosť okresných úradov, proces rušenia zriaďovateľských práv k okresným knižniciam pokračoval postupne až do zániku okresných úradov ku koncu roku 2001. Principiálne správny presun zriaďovateľských kompetencií zo štátu na mestá a obce bol od samého počiatku živelný, bez vymedzených pravidiel, postupov, analýz i stanovenia cieľov a bol realizovaný radom negatívnych skutočností. Častým javom bolo znižovanie alebo rušenie finančných dotácií na zabezpečenie regionálnych funkcií a na činnosť knižníc samotných. V rade prípadov prišlo k podstatnému útlmu či úplnému zrušeniu okresných kooperačných systémov a väzieb medzi knižnicami v okrese.

V úplnom rozpore s celosvetovým trendom tak prišlo k rušeniu a rozpadu strediskových systémov knižníc zriaďovaných obcami. V čase od roku 1993 zaniklo viacej než 30 % strediskových systémov knižníc. Rozpad kooperácie knižníc viedol k nehospodárnemu využitiu finančných zdrojov aj v období nedostatočného financovania knižníc. Dôsledkom bolo obmedzenie rozsahu služieb knižníc, neschopnosť ponúknuť verejnosti nové typy služieb a následná likvidácia práve knižníc v malých obciach ² .

Formovanie novej organizácie verejných knižníc

Vznik novej organizácie a systému verejných knižníc je tesne spojený s prípravou novej knižničnej legislatívy a s úsilím o vytvorenie systémov podporných služieb (regionálnych funkcií) pre malé knižnice. V roku 1999 vykonala Národní knihovna ČR podrobný prieskum stavu a financovania regionálnych funkcií. Výsledky prieskumu boli podnetom na začatie aktivít, ktorých cieľom bolo vytvorenie dotačného programu pre verejné knižnice, ktorý by zabezpečil výkon a financovanie podporných služieb pre malé knižnice. V zásade šlo o záchranu a sústredenie finančných prostriedkov, ktoré dosiaľ vynakladali jednotlivé okresné úrady na prevádzku okresných knižničných systémov a na dotácie menším knižniciam, do spoločného fondu, ktorý by sa stal základom na vytvorenie dotačného programu. Vďaka spoločným aktivitám Národnej knižnice, SKIP a niektorých riaditeľov okresných knižníc sa podarilo získať podporu Ministerstva kultúry ČR i Ministerstva financií ČR na vytvorenie nového programu. Spoločné úsilie vyvrcholilo dvoma uzneseniami vlády, ktorými bol konštituovaný Program podpory zabezpečenia výkonov regionálnych funkcií knižníc ³ . V rovnakom čase prebiehala aj príprava a schvaľovanie nového knižničného zákona. To umožnilo, aby problematika výkonu regionálnych funkcií bola zahrnutá do ustanovenia knižničného zákona.

Regionálne funkcie knižníc vychádzajú z účelnej deľby práce a koordinácie odborných činností knižníc a mali by zaručiť občanom dostupnosť verejných knižničných a informačných služieb vo všetkých mestách a prispievať k vyrovnaniu rozdielov v kvalite týchto služieb obyvateľom miest a malých obcí ⁴ . Cieľom programu regionálnych funkcií je:

Vlastným obsahom a náplňou výkonu regionálnych funkcií je celý rad činností a služieb, ako sú najmä):

• poradenská a konzultačná činnosť, metodické návštevy, plány, rozbory,
• štatistika knižničných činností,
• vzdelávanie knihovníkov, semináre a porady,
• tvorba výmenných knižničných fondov, ich cirkulácia a distribúcia,
• pomoc pri revízii a aktualizácii knižničných fondov,
• nákup a spracovanie knižničných fondov zriadených z prostriedkov prevádzkova teľa (obce), ako aj ich distribúcia,
• servis automatizovaného knižničného systému.

V roku 2004 bol program regionálnych funkcií dotovaný čiastkou vo výške 129 mil. Kč. Táto finančná čiastka bola Ministerstvom kultúry ČR rozdeľovaná podľa pevne stanovených pravidiel na jednotlivé kraje v pomere podľa počtu obyvateľov a podľa počtu verejných knižníc v kraji. Od roku 2005 bol program regionálnych funkcií na štátnej úrovni zrušený a jeho financovanie prešlo do rozpočtu a kompetencie jednotlivých krajov.

V roku 2001 bol prijatý nový knižničný zákon, ktorý s platnosťou od roku 2002 vymedzil novú organizačnú štruktúru verejných knižníc. Základné prvky systému verejných knižníc tvoria:

• Národní knihovna ČR zriaďovaná Ministerstvom kultúry ČR je centrom systému knižníc a vykonáva koordinačné, odborné, informačné, analytické, výskumné, štandardizačné, metodické a poradenské činnosti. Celoštátne metodicky riadi výkon regionálnych funkcií a vyhodnocuje ich plnenie.

• Krajské knižnice zriaďované krajmi – v jednotlivých krajoch plnia a koordinujú plnenie regionálnych funkcií vybraných knižníc. Povinnosťou kraja je zabezpečiť z peňažných prostriedkov svojho rozpočtu plnenie týchto funkcií.

• Knižnice poverené výkonom regionálnych funkcií sú vybrané mestské knižnice, ktoré na základe zmluvy uzavrenej s príslušnou krajskou knižnicou plnia regionálne funkcie vo vymedzenom regióne. Na túto činnosť dostávajú z krajského rozpočtu finančnú dotáciu, ich základná činnosť je financovaná z rozpočtu mesta. Spravidla ide o mestskú knižnicu v bývalom okresnom meste, ale v niektorých krajoch boli touto úlohou poverené aj ďalšie knižnice pre menšie regióny. V súčasnosti vykonáva regionálnu funkciu celkove 109 knižníc.

• Verejné knižnice prevádzkované a financované obcami a mestami.

Dotačné programy

Stabilitu a rozvoj systému verejných knižníc zabezpečujú dotačné programy, ktoré sa od druhej polovice 90. rokov postupne konštituovali ako v rezorte Ministerstva kultúry ČR, tak v jednotlivých prípadoch aj v iných rezortoch. Okrem programov určených výhradne pre verejné knižnice môžu byť využívané aj ďalšie zdroje a programy, ktoré sú určené širšiemu okruhu knižníc alebo sú koncipované širšie, napríklad na rozvoj ľudských zdrojov, a to ako na celoštátnej, tak aj na krajskej úrovni.

Novým impulzom rozvoja verejných knižníc sú a aj do budúcnosti môžu byť štrukturálne a ďalšie podporné programy a fondy Európskej únie. V prvom programovom období využívajú knižnice predovšetkým SROP a jeho prioritu zameranú na podporu rozšírenia vysokorýchlostného internetu a prevádzku miest s verejným prístupom k internetu. Projekty spravidla spracováva kraj alebo krajská knižnica pre tie verejné knižnice v kraji, ktoré o účasť v projekte prejavili záujem. V súčasnosti sú schválené projekty v siedmich krajoch a pripravuje sa ďalší projekt v Juhočeskom kraji. Celková hodnota projektov presiahne viacej než 60 mil. Kč. Projekty sú zamerané predovšetkým na nákup počítačov, tlačiarní a ďalších zariadení vrátane softvéru, ktorý je nevyhnutný na zriadenie a prevádzku verejne prístupnej internetovej stanice. Realizácia týchto projektov je veľmi tesne prepojená a koordinovaná s plnením Projektu internetizácie knižníc, ktorý realizuje Ministerstvo informatiky ČR a ktorý by mal zabezpečiť pripojenie všetkých verejných knižníc na vysokorýchlostný internet do konca roku 2006. V rámci tohto programu môže každá knižnica získať zriadenie prípojky na internet (rýchlosť 512 kbit/s) s tým, že komunikačné poplatky sú tri roky hradené zo štátneho rozpočtu. V jednotlivých prípadoch sú knižnice úspešné pri získavaní dotácií z iných programov a priorít. Napr. Krajská knihovna v Karlových Varoch získala dotáciu na projekt z oblasti rozvoja ľudských zdrojov v celkovej hodnote 85 mil. Kč. V rámci tohto projektu bude uskutočnená výstavba novej krajskej knižnice. V súčasnosti sa pripravujú nové programové dokumenty pre programy a fondy Európskej únie na nové plánovacie obdobie rokov 2007 – 2013. Aj v tomto novom plánovacom období sa počíta s podporou knižníc so zameraním na prioritné oblasti “Dostupnosť a infraštruktúra”, “Rozvoj ľudských zdrojov” a “Inovácia a znalostná ekonomika” ⁵ .

Štandardy

Jedným z princípov, na ktorých je založené poskytovanie finančných prostriedkov z dotačných programov, je povinnosť dodržiavať stanovené štandardy a dať k dispozícii výsledky dosiahnuté realizáciou projektu ostatným knižniciam. Vďaka tomuto pravidlu sa v českých knižniciach stalo samozrejmosťou dodržiavanie používania anglo-amerických katalogizačných pravidiel AACR2, výmenného formátu UNIMARC respektíve MARC 21, využívanie komunikačného protokolu Z39.50 a aplikácia štandardov na digitalizáciu a mikrofilmovanie. Dlhodobý tlak na dôsledné využívanie spoločných štandardov v posledných rokoch prináša významné efekty pri vzájomnej spolupráci a spoločnej tvorbe a využívaní informačných zdrojov a služieb.

Popri uplatňovaní technických štandardov sa začínajú objavovať aj štandardy zamerané na hodnotenie kvality a dostupnosti knižničných služieb. Po niekoľkých rokoch príprav a diskusií vydalo Ministerstvo kultúry ČR v marci 2005 “Metodický pokyn Ministerstva kultury k vymezení standardu veřejných knihovnických a informačních služeb (VKIS) poskytovaných knihovnami zřizovanými a/nebo provozovanými obcemi a kraji na území ČR” ⁶ . Štandard vymedzuje kvantitatívne a kvalitatívne indikátory pre tieto oblasti činnosti verejných knižníc:

Hodnoty indikátorov sú stanovené pre osem veľkostných kategórií obcí a miest. Cieľom štandardu je zlepšenie dostupnosti a kvality knižničných a informačných služieb ich používateľom. Štandard umožňuje knižniciam, ich prevádzkovateľom, obciam, krajom a ústredným orgánom štátnej správy vykonávať porovnanie a kontrolu dostupnosti a kvality knižničných služieb a systematicky uplatňovať formy podpory rozvoja knižníc. Štandard VKIS je nástrojom motivácie a jeho indikátory sú využívané pri poskytovaní a využívaní peňažných prostriedkov z verejných rozpočtov s cieľom podporovať rozvoj VKIS.

Od roku 2002 sa štatistické údaje o činnosti verejných knižníc zhromažďujú pomocou webového formulára do špecializovanej databázy. V spolupráci s NIPOS ⁷ , ktorý je garantom spracovania štatistiky knižníc, sa pripravujú nástroje na vyhodnocovanie stanovených štandardov na krajskej a celoštátnej úrovni.

Informačné a komunikačné technológie, kooperácia

Rozvoj služieb verejných knižníc je už dlhšie spojený s využívaním informačných a komunikačných technológií napriek tomu, že ich aktívne nasadenie prebieha vo verejných knižniciach až od druhej polovice 90. rokov. Zásadnú a iniciačnú úlohu zohral v rokoch 1996 – 2000 program Rozvoj informačnej siete knižníc (RISK), na ktorý od roku 2000 nadviazal súčasný program Verejné informačné služby knižníc (VISK). Dôležitosť programu VISK bola podčiarknutá predovšetkým v tom, že sa zaradil medzi významné programy, ktorými je naplňovaná štátna informačná politika a v užšom zmysle slova Štátna informačná politika vo vzdelávaní. Význam programu je predovšetkým v jeho komplexnosti, pretože nie je zameraný len na pripájanie knižníc na internet alebo na podporu aplikácie automatizovaných knižničných systémov, ale zahŕňa všetky rozhodujúce oblasti využívania informačných technológií v knižniciach, ako sú digitalizácia, retrospektívna konverzia, kooperácia v rámci súborného katalógu, licencia na nákup elektronických informačných zdrojov, ale aj štandardizácia a vzdelávanie pracovníkov knižníc.

Pokiaľ ide o pripájanie knižníc na internet, ukazuje sa, že veľmi dôležitým momentom bolo jedno z ustanovení knižničného zákona, ktoré stanovuje povinné poskytovanie služieb na báze internetu. Tento záväzok musia knižnice splniť najneskôr do konca roku 2006. Povinnosť stanovená zákonom bola aj jednou z podstatných príčin, prečo vznikol program Ministerstva informatiky ČR Projekt internetizácie knižníc (PIK) ⁸ . Podľa dostupných údajov je v súčasnosti pripojených viac než 2 500 verejných knižníc a ich pobočiek. Avšak na druhej strane štatistika verejných knižníc prevádzkovaných obcami a mestami hovorí, že knižníc je viacej než 6 000. Je preto zrejmé, že na dosiahnutie cieľa bude nutné ešte vyvinúť značné úsilie. Z doterajšieho priebehu pripájania knižníc na internet, z dotazníkových výskumov a z komunikácie s prevádzkovateľmi knižníc v malých obciach je zrejmé, že aj napriek silnej podpore štátu nebudú mať niektoré menšie obce záujem o pripojenie vlastnej knižnice na internet. V niektorých prípadoch ide o vážne objektívne dôvody, či už tým myslíme malý počet obyvateľov obce, alebo skutočnosť, že obec sa rozhodla prevádzkovať verejnú internetovú stanicu na inom mieste. Inde býva odmietanie internetu spojené s konzervativizmom pracovníkov knižníc alebo zástupcov obcí. Podľa súčasných odhadov môže zostať bez internetového pripojenia približne 500 až 900 knižníc v malých obciach.

Projekt internetizácie knižníc je mimoriadnou príležitosťou práve pre menšie knižnice. Dáva každej knižnici šancu pripojiť sa na internet a využiť informačné a komunikačné technológie na rozšírenie a skvalitnenie vlastných služieb používateľom. Vďaka PIK budú mať aj menšie knižnice k dispozícii veľmi kvalitnú informačnú infraštruktúru, ktorá im otvorí cestu k novým zdrojom a službám. Pripojenie na internet je častým impulzom na rozšírenie prevádzkového času a funkcií knižníc, ktoré čoraz častejšie plnia úlohu informačných centier obcí. Knižnice majú v budúcich dvoch rokoch možnosť získať výrazné dotácie na rozvoj svojej infraštruktúry. Verme, že túto ponuku efektívne využijú.

Pokiaľ ide o využívanie automatizovaných knižničných systémov (AKS), je v roku 2005 podľa údajov ich dodávateľov vo verejných knižniciach inštalovaných 1228 týchto systémov. Absolútne najrozšírenejšie sú systémy firmy LANius (Lanius a Clavius), ktoré využíva 1027 knižníc, nasledujú produkty firmy KP-SYS (KpSys, KpWin), ktoré sa uplatňujú v 160 knižniciach, ďalej systém Dawinci – 17 inštalácií, systém Advancess Rapid Library – 14 inštalácií a systémy Aleph 500 a T Series po 5 inštaláciách. Rozšírenie AKS do malých knižníc pokračuje ďalej a je podporované programom VISK. Ukazuje sa však, že ich ďalšie uplatnenie naráža na limit veľkosti knižnice, respektíve knižničného fondu, pretože v malých knižniciach s voľným výberom neprináša uplatnenie AKS výrazne vyššiu kvalitu služieb a je ekonomicky značne nákladné z hľadiska vstupnej investície, ako aj z hľadiska nákladov na kvalifikovanú údržbu. Čoraz častejším javom je, že malé knižnice v oblasti využívania informačných technológií dávajú prednosť pripojeniu na internet pred používaním AKS. V súvislosti s výrazným skvalitnením internetovej konektivity a zapojenia knižníc do infraštruktúry verejnej správy možno predpokladať, že v knižniciach príde ku kvalitatívnej zmene využívania AKS tak, že väčšie či menšie regionálne systémy knižníc budú prevádzkovať jeden spoločný AKS v ústrednej knižnici ⁹ , ide teda o určitú obdobu myšlienky, na ktorej je založený slovenský projekt KIS3G. Možno predpokladať, že jednoduché využívanie centrálneho systému a nižšie náklady otvoria cestu k tomu, aby sa AKS uplatnil aj v malých knižniciach a súčasne prišlo k povzbudeniu rozvoja regionálnych súborných katalógov a intenzívnejšej vzájomnej tvorbe a využívaniu informačných zdrojov na úrovni regiónu.

Dynamický rozvoj zažíva aj spoločne tvorená a využívaná katalogizácia. Do systému spoločne tvorenej a využívanej katalogizácie je zapojených 624 knižníc, ktoré využívajú systémy firmy Lanius, ktorá na tento účel vyvinula samostatný modul. Knižnice využívajúce systémy firmy KpSYS prevádzkujú spoločne tvorenú a využívanú katalogizáciu väčšinou v spojení s budovaním regionálneho súborného katalógu (napr. v Šumperku, Vsetínsku, Ostravsku, Zlínsku). Rad knižníc využíva pri svojej katalogizácii, respektíve pri preberaní záznamov Českú národnú bibliografiu, Súborný katalóg ČR a Jednotnú informačnú bránu vrátane využívania protokolu a klienta Z39.50.

Dôležitým prvkom kvality knižničných a informačných služieb je využívanie webových stránok na ponuku nových služieb a zvýšenie informovanosti a dostupnosti služieb. V závere roku 2004 celkove 437 verejných knižníc vlastnilo webovú stránku ¹⁰ . Ide o všetky knižnice (okrem Krupky a Zábřehu) v mestách nad 13 000 obyvateľov. Tieto knižnice majú informačne bohaté stránky, ale kvalitnú prezentáciu nájdeme aj v menších mestách a obciach. V kategórii obecných knižníc malo vlastnú webovú prezentáciu 110 knižníc. Veľké knižnice vlastnia doménu druhého stupňa, menšie knižnice využívajú stránky obce či mesta.

Webové stránky poskytujú informácie o tom, kde se knižnica nachádza, ako má otvorené, aké akcie usporadúva, aké služby poskytuje, aké dokumenty vlastní pomocou online katalógu a tiež uvádzajú odkazy na zaujímavé stránky, špecializované databázy a pod. Postupne pribúdajú aj nové elektronické služby, ako sú rezervácie a predlžovanie dokumentov, predregistrácia, navrhovanie deziderát, upozornenie na vrátenie dokumentu, služba Pýtajte sa knižnice a ďalšie.

Z uvedených čísiel a charakteristiky je zrejmé, že v tejto oblasti majú knižnice ešte celý rad rezerv. Platí to nielen pre knižnice vo väčších mestách, ale i pre tie najmenšie. Väčšina obcí a miest má dnes vlastnú webovú stránku a ak knižnica nemá dostatočný potenciál na prevádzku vlastného webu, je len otázkou dobrej spolupráce, aby na webových stránkach obce či mesta umiestnila vlastnú webovú prezentáciu.

Zatiaľ len veľmi malý počet knižníc začal sprístupňovať svoje zbierky formou digitalizácie. Digitalizácia v ČR je v súčasnosti doménou veľkých knižníc so vzácnymi zbierkami. Aktívnej digitalizácii bráni aj súčasný autorský zákon, ktorý neumožňuje, aby knižnice mohli s vlastníkmi autorských práv, respektíve s ich kolektívnymi správcami, dohodnúť podmienky sprístupnenia digitalizovaných častí knižničného fondu. Otvorený potenciál spočíva aj v rozvoji spolupráce knižníc, archívov a múzeí na miestnej úrovni.

Sprístupňovanie elektronických informačných zdrojov formou licencií je v oblasti verejných knižníc zatiaľ obmedzené na väčšie knižnice. Napríklad databázu EBSCO, pre ktorú je zabezpečená celonárodná licencia a môžu ju bez obmedzenia využívať všetky knižnice, v súčasnosti sprístupňuje 13 krajských a 21 mestských knižníc. Veľkou bariérou je zrejme ako z hľadiska používateľov, tak i samotných knižníc fakt, že databáza obsahuje iba cudzojazyčné texty periodík. V rámci programu VISK je podporované využívanie databázy Českej tlačovej kancelárie a bázy Tam-Tam firmy Anopress (obsahuje plné texty českých novín a časopisov, encyklopédie a pod.). Napriek tomu, že v tomto prípade ide o texty v češtine, nemožno povedať, že by ich využitie bolo intenzívne. V roku 2004 bázu ČTK využívalo 11 krajských a 16 mestských knižníc a báza Tam-Tam bola sprístupňovaná v 12 krajských a 31 mestských knižniciach.

Vzdelanostná a veková štruktúra pracovníkov knižníc

Kvalifikácia, respektíve vzdelávanie pracovníkov je chápané ako jeden z najdynamickejších faktorov budúceho rozvoja. V Českej republike sú k dispozícii všetky typy školského odborného knihovníckeho vzdelávania – stredné odborné, vyššie odborné, bakalárske i magisterské a doktorandské štúdium. Pokiaľ ide o mimoškolské a celoživotné vzdelávanie, podarilo sa vďaka projektu MOLIN, vzdelávacím aktivitám SKIP a najmä programu VISK 2 (Mimoškolské vzdelávanie pracovníkov knižníc) vybudovať systém krajských a odborných vzdelávacích centier, ktoré zabezpečujú školenie pracovníkov.

V roku 1999 a v roku 2004 prebehli rozsiahle analýzy mzdovej, vekovej a vzdelanostnej štruktúry pracovníkov knižníc v ČR. Na základe týchto prieskumov môžeme sledovať základné trendy. Z hľadiska dosiahnutého vzdelania tvoria najsilnejšiu skupinu pracovníci so stredoškolským vzdelaním knihovníckeho typu (stredné alebo vyššie odborné) – 43 % (v r. 1998 46,5 %). Druhou najčastejšou zastúpenou skupinou sú pracovníci so stredným vzdelaním neknihovníckeho zamerania (ÚSV, ÚSO, VOŠ). Títo pracovníci tvoria vo verejných knižniciach podiel 35 % (r. 1998 30,6 %). Vysokoškolsky vzdelaní pracovníci (bakalárske a magisterské štúdium) tvoria skupinu v rozsahu 20 % (r. 1998 18,4 %), z toho 10 % (r. 1998 12,5 %) s vysokou školou knihovníckeho a len 10 % (r. 1998 5,9 %) s vysokou školou neknihovníckeho zamerania. Celkovú kvalifikačnú skladbu doplňujú pracovníci so základným vzdelaním, ktorí tvoria podiel 2 % (r. 1999 4,5 %). Oproti roku 1998 môžeme zaznamenať celkový trend znižovania podielu pracovníkov s knihovníckym vzdelaním a súčasne aj mierne zlepšenie vzdelávacej štruktúry, t. j. nárast podielu pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním a pokles podielu pracovníkov so základným vzdelaním.

Veľkým problémom súčasného i budúceho vývoja verejných knižníc je zloženie pracovníkov z hľadiska ich veku a pohlavia. Vo verejných knižniciach pracujú prevažne ženy, muži tvoria v priemere len 7,2 % (r. 1998 6,3 %). Najväčší podiel mužov vykázali krajské knižnice, kde ich zastúpenie dosiahlo hodnotu 12,6 % (r. 1998 11,7 %). V miestnych a malých mestských knižniciach sa pohybuje podiel mužov v rozmedzí 1,5 až 1,9 %. Dominantnou vekovou skupinou (51 %) sú vo verejných knižniciach pracovníci vo veku 30 – 50 rokov. Druhú najsilnejšiu vekovú skupinu v rozsahu 33 % tvoria zamestnanci nad 50 rokov. Najmenej zastúpenou vekovou skupinou (16 %) sú zamestnanci vo veku 18 – 30 rokov. Oproti roku 1998 sa o plných 5 % zvýšila skupina zamestnancov s vekom nad 50 rokov, a to na úkor mladších vekových skupín. Základnou príčinou tohto stavu je nízke mzdové ohodnotenie pracovníkov, čo spôsobuje trvalý odliv mladých a progresívnych síl, ktoré smerujú do iných odvetví s lepšou ekonomickou perspektívou.

Koncepcia rozvoja knižníc v Českej republike na roky 2004 až 2010

Dôležitým krokom k ďalšiemu rozvoju verejných knižníc sa stal dokument “Koncepce rozvoje knihoven v České republice na léta 2004 až 2010” ¹¹ , ktorý prijala česká vláda v júli roku 2004. Knižnice tak získali po prvý raz vo svojej histórii strategický rozvojový dokument schválený vládou. Koncepcia zahŕňa hlavné problémové okruhy českých knižníc, navrhuje spôsob ich riešenia a určuje zodpovednosť za plnenie stanovených úloh. Dôležitou súčasťou materiálu je aj vyčíslenie potrebných finančných nákladov, ktoré by mali byť v budúcich rokoch vynaložené na rozvoj knižníc v rámci špeciálnych dotačných programov. Koncepcia predstavuje pre knižnice, ich prevádzkovateľov a zriaďovateľov, ale aj pre krajské orgány príležitosť a výzvu k ovplyvneniu budúceho rozvoja. Vymenujme aspoň niekoľko čiastkových cieľov, ktoré majú priamu väzbu na rozvoj činnosti verejných knižníc:

• Pripojiť všetky knižnice na internet do konca roku 2006 a rozšíriť ponuku verejne prístupných internetových staníc najmä v malých obciach ČR.

• Zlepšiť informačnú infraštruktúru a vybavenosť knižníc informačnými a komunikačnými technológiami.

• Zvyšovať úlohu knižníc v procese celoživotného vzdelávania. Vytvárať v knižniciach multimediálne viacúčelové pracovisko, umožňujúce prístup ku školeniu a zariadeniu na prácu s digitálnymi dokumentmi, zabezpečiť dostupnosť týchto služieb aj pre obyvateľov v malých obciach.

• Podporovať a rozširovať spoluprácu knižníc pri vzájomnej tvorbe a využívaní informačných zdrojov a služieb s cieľom umožniť používateľom vyhľadávanie a prístup k maximu publikovaných informácií a informačných zdrojov v domácej a medzinárodnej informačnej sieti, a to ako v priamom kontakte s knižnicou, tak aj prostredníctvom internetu. Podporovať sprístupnenie online katalógov knižníc na internete. Optimalizovať organizáciu medziknižničných služieb.

• Zlepšiť dostupnosť knižníc a ich služieb, odstrániť bariéry prístupu k ich využívaniu, rozšíriť služby knižníc pre hendikepovaných občanov, národnostné menšiny, nezamestnaných a ďalšie znevýhodnené sociálne skupiny.

• Vytvoriť podmienky na zabezpečenie informačnej výchovy používateľov na zvýšenie ich funkčnej gramotnosti a tým aj schopnosti efektívne vyhľadávať a využívať informačné zdroje. Zahrnúť informačnú výchovu (informačnú gramotnosť) do výučby základných a stredných škôl. Využiť knižnice na školenie základnej počítačovej a informačnej gramotnosti občanov.

• Využiť knižnice na služby e-governmentu a podporiť tak elektronický prístup občanov k informačným systémom verejnej správy.

• Komunitnými aktivitami knižníc podporovať aktívnu účasť občanov na živote obce, pomáhať pri vytváraní miestnych partnerstiev a budovaní komunít v obci.

Záverom

Situáciu českých verejných knižníc na počiatku 21. storočia možno celkove hodnotiť ako stabilizovanú, aj keď v rade konkrétnych prípadov je postavenie knižníc ako inštitúcií poskytujúcich verejné služby veľmi zložité a často súvisí s názormi a kultúrnou úrovňou politickej reprezentácie danej obce či mesta. To kladie veľký dôraz na sledovanie kvality a efektívnosti poskytovaných služieb aj na aktívnu spoluprácu so zastupiteľmi a najširšou verejnosťou. Väčšine knižníc sa podarilo využiť možnosti, ktoré ponúkajú informačné a komunikačné technológie na rozvoj knižničných služieb, a získať tak nových používateľov. Rad knižníc sa snaží o rozšírenie svojich funkcií formou komunitných aktivít. Trendom posledných rokov je spojiť úlohu klasickej knižnice s ďalšími funkciami, ako sú napríklad verejne prístupný internet, informačné a turistické centrum obce a ďalšie služby pre miestnu komunitu ¹² . Knižnice môžu pôsobiť aj ako neutrálny priestor na stretávanie sa rôznych neformálnych skupín a iniciatív pôsobiacich v obci. Po predaji či prenájme bývalých kultúrnych domov sa práve knižnice často stávajú prirodzeným centrom nekomerčnej kultúry v obci. To všetko podporuje myšlienku zachovania široko dostupnej siete knižníc, lebo sa efektívne využíva existujúca infraštruktúra. Na druhej strane knižnice s obavami sledujú pokles záujmu mladších generácií o čítanie a čoraz intenzívnejší vplyv nových zábavných médií. Ukazuje sa, že jediným možným východiskom je sústavná aktívna podpora čitateľstva a spätosti činnosti knižníc s procesom školského a celoživotného mimoškolského vzdelávania. Veľkou otázkou budúcnosti je aj to, či sa podarí udržať funkčné knižnice v najmenších obciach.