Informačné správanie desaťročných detí: aj na Slovensku máme informačne chudobných

Literárne informačné centrum v Bratislave už pravidelne realizuje začiatkom leta výskum čítania a informačného správania. V tomto roku sa výskum zameral na žiakov štvrtých tried základných škôl.

Výskum sa uskutočnil na reprezentatívne zostavenej vzorke 1 500 žiakov na celom území Slovenskej republiky s úspešnosťou 96,3 %
(1 445 správne vyplnených dotazníkov). Chlapcov bolo vo vzorke 51,7 %, dievčat 48,3 %. V meste žije 50,7 % respondentov, na dedine 49,3 %. Školu v meste navštevuje 58,6 % respondentov, na dedine do školy chodí 41,4 %. Slovenčinu ako jazyk, ktorý sa naučili prvý, deklarovalo 89,5 % respondentov, maďarčinu 13,4 %, rómčinu 6,1 %. Dotazník bol zostavený tak, aby ho aj menej zdatní žiaci mohli vyplniť za jednu vyučovaciu hodinu – prácu na dotazníku viedol počas vyučovania odborný anketár, v prevažnej väčšine prípadov v prítomnosti pedagóga. Autor tohto príspevku sa výskumu zúčastnil predovšetkým vo fáze interpretácie údajov.

Počítač je perspektívna a už dnes mimoriadne dôležitá technológia využívaná na prácu, zábavu, vzdelávanie i medziľudskú komunikáciu. Preto je veľmi dôležité vedieť, ako ho využívajú dnešné deti. Svoj vlastný počítač má 21,0 % detí a ďalších 34,7 % má počítač spolu so súrodencami. Na Slovensku je 44,3 % domácností, v ktorých deti (vo veku 10 rokov) nemajú vlastný počítač. Medzi chlapcami má vlastný počítač 26,7 %, medzi dievčatami 15 %. V meste má svoj počítač 25,1 % štvrtákov, na dedine 16,5 %.

Na otázku Používaš niekedy počítač? (pričom bolo upresnené, že nemáme na mysli Nintendo, Gameboy a iné video hry) odpovedalo kladne 81,7 % detí a záporne 18,3 %. Prekvapujúco aspoň niekedy používa počítač o niečo viac dievčat (82,5 %) než chlapcov (80,9 %). Z hľadiska základných demografických znakov sa ako dôležité ukázalo bydlisko. Počítač aspoň niekedy používa 88,5 % detí bývajúcich v meste, no len 74,6 % z dedín. Aj medzi dedinskými deťmi sme však ešte vyčlenili tie, ktoré chodia do školy v meste, a tie, ktoré chodia do školy na dedine. Spomedzi detí, ktoré žijú na dedine, ale navštevujú školu v meste, používa počítač 87,8 %, spomedzi detí, ktoré na dedine bývajú aj tam chodia do školy, to je len 72 %. Dedinské deti, ktoré navštevujú školu v meste, vykazujú vo využívaní počítača aj v iných ukazovateľoch informačného správania také charakteristiky ako mestské deti.

Ešte významnejšie však bolo národnostno-etnické hľadisko. Medzi deťmi slovenskej národnosti využíva počítač 84,9%, medzi deťmi maďarskej národnosti 80,4 %, ale medzi rómskymi deťmi len zanedbateľných 2,1 %. Sotva v nejakej inej kultúrnej aktivite môže byť priepasť medzi deťmi rómskeho etnika a deťmi majoritnej populácie väčšia, než je to práve v prípade používania počítača. V informačnej spoločnosti sa hovorí o ľuďoch informačne bohatých a informačne chudobných. Informačná chudoba je podmienená chudobou ekonomickou, ale zároveň ju aj spôsobuje. Rómske deti na Slovensku vyrastajú na informačne chudobných občanov. Jednou z najvýznamnejších sociálnych úloh knižníc je proti tejto forme chudoby bojovať, a to predovšetkým u najmladšej generácie

Vo výskume sa ukázalo, že medzi slovenskými deťmi v štvrtom ročníku existuje pomerne početná skupina takých, ktoré niekde (no najčastejšie doma) a na niečo (ale najčastejšie na hry) využívajú počítač denne či takmer denne. Túto skupinu každodenných používateľov počítača sme vyčlenili a skúmali osobitne. Z celkového počtu 1 445 respondentov ju tvorilo 501. Zo všetkých slovenských detí v skúmanom veku používa počítač (takmer) denne 34,7 %.

Skupina detí, ktoré počítač používajú, je však vnútorne veľmi členitá. Deti používajú počítač doma, v škole a na rôznych iných miestach
(v knižnici, u kamaráta, u príbuzných). Okrem toho sú veľké rozdiely vo frekvencii využívania počítača. Spomedzi detí, ktoré počítač využívajú, to robí väčšina najčastejšie doma. Doma využíva počítač každý či takmer každý deň 35,3 %, jeden až dvakrát týždenne 32,8 %, jeden až dvakrát mesačne 10,9 %. Nikdy či takmer nikdy nepožíva doma počítač 21 % z detí používajúcich počítač. Teda z detí, ktoré doma používajú počítač, tak robia viac ako dve tretiny aspoň raz týždenne či častejšie.

Vo frekvencii využívania počítača doma sa už prejavila očakávaná prevaha chlapcov. Doma využíva počítač denne či takmer denne
46,5 % chlapcov, no iba 23,7 % dievčat. Pritom podiel tých, ktorý doma počítač nepoužívajú nikdy či takmer nikdy je rovnaký (21,1 % chlapcov a 21 % dievčat). Výraznejšie je každodenné využívanie počítača doma aj u mestských detí (38,7 %) v porovnané s dedinskými (30,9 %). Významný rozdiel je z hľadiska bydliska aj v počte detí, ktoré počítač doma nepoužívajú nikdy či takmer nikdy – medzi deťmi z dedín
29,2 %, ale medzi mestskými deťmi len 14,4 %.

V škole používajú počítač denne len 4,2 %, no ďalších 41,9 % jeden až dvakrát týždenne. Na druhej strane však až 37,6 % štvrtákov v škole počítač nepoužíva nikdy či takmer nikdy. Ak k týmto deťom prirátame ešte skupinu, ktorá v predchádzajúcej otázke odpovedala, že počítač nepoužíva, tak zistíme, že počítač v škole nikdy či takmer nikdy nepoužíva 49 %. Polovica slovenských štvrtákov sa teda v škole s počítačom nestretáva. Zaujímavé je však je údaj o tých, ktorý počítač v škole nepoužívajú vôbec. Medzi mestskými deťmi to je 40,2 % a medzi dedinskými len 34,5 %. To by naznačovalo, že vybavenie dedinských škôl počítačmi môže byť lepšie než v mestách.

Frekvencia využívania počítača je sama o sebe len kvantitatívnym údajom. Určitú kvalitatívnu dimenziu jej môže dať odpoveď na to, na čo deti počítač využívajú. Dotazník sa detí pýtal, ako často robia na počítači štyri najbežnejšie činnosti – hry, písanie, prehľadávanie internetu a/alebo CD-ROM, mailovanie.

Najobľúbenejším spôsobom používania počítača medzi deťmi v 4. ročníku je podľa očakávania hranie počítačových hier. Z detí, ktoré počítač používajú, až 37,1 % hráva hry denne či takmer denne a ďalších 42,7 % jeden až dvakrát týždenne. Takže z detí, ktoré používajú počítač, hrajú počítačové hry aspoň raz týždenne štyri pätiny. Detí, ktoré hry nehrávajú nikdy či takmer nikdy, je len
6,5 %.

Potvrdil sa očakávaný rozdiel medzi pohlaviami. Z chlapcov, ktorí počítač využívajú, až 50,2 % hráva počítačové hry denne či takmer denne. Z dievčat je to len 23,3 %. Určitý rozdiel sa prejavil aj z hľadiska bydliska. Z mestských detí hrá počítačové hry (takmer) denne
40,5 %, z dedinských 32,9 %. Ťažko interpretovateľný rozdiel sa prejavil aj z hľadiska národnosti. Medzi deťmi slovenskej národnosti hrá počítačové hry (takmer) denne 35,2 %, no medzi deťmi maďarskej národnosti až 54,1 %. Maďarské deti síce majú k dispozícii (aj) hry distribuované v Maďarsku, slovenské deti však môžu využívať hry v češtine. Okrem toho množstvo počítačových hier nie je vôbec postavených na jazyku.

Na písanie využíva počítač denne či takmer denne 13,6 % z deti, ktoré počítač využívajú. Ďalších 32 % detí využíva počítač na písanie jeden až dvakrát týždenne. Detí, ktoré počítač na písanie nepoužívajú, je 29,4 %. V tejto činnosti majú v každodennom používaní miernu prevahu chlapci (14,4 %) oproti dievčatám (12,7 %), no tá je spôsobená celkovou výraznou prevahou chlapcov medzi každodennými používateľmi počítača. Zaujímavá je opačná odpoveď – dievčat, ktoré počítač na písanie nevyužívajú (takmer) nikdy je 27,6 %, no chlapcov až 31,2 %. Hoci je celkove viac každodenných používateľov počítača medzi chlapcami, je medzi nimi zároveň viac takých, ktorí na počítači nepíšu. Miernu prevahu pri každodennom používaní počítača na písanie majú mestské deti (14,1 %) oproti dedinským
(12,6 %). Z hľadiska národnosti sa žiaden signifikantný rozdiel neprejavil.

Na prehľadávanie internetu či na prácu s CD-ROM využíva počítač každý či takmer každý deň 13,8 % z detí, ktoré s počítačom pracujú. Ďalších 20,7 % tak robí jeden až dvakrát týždenne. Len jedna tretina detí, ktoré využívajú počítač, ho využíva na vyhľadávanie informácií a poznatkov v internete či v CD-ROM aspoň raz týždenne. Až 50,5 % detí nevyužíva internet či CD-ROM (takmer) vôbec. Keďže tento spôsob využívania počítača môžeme považovať za kvalitatívne vyspelejší než predchádzajúce dva, musíme konštatovať, že množstvo používateľov internetu a CD-ROM nie je dostatočné. Uvedomujeme si však, že je zároveň odrazom pomerne nízkej miery zapojenia slovenských domácností do internetu.

Pri tejto otázke sa výrazne prejavil vplyv demografických znakov. Medzi chlapcami, ktorí využívajú počítač, ho na vyhľadávanie v internete alebo na CD-ROM používa (takmer) denne 19,7 %, medzi dievčatami len 7,6 %. Nepoužívateľov internetu a/alebo CD-ROM je medzi chlapcami 47,4% a medzi dievčaťami 53,6 %. Medzi mestskými deťmi, ktoré využívajú počítač, ho na vyhľadávanie v internete alebo na CD-ROM používa (takmer) denne 18,4 %, medzi dedinskými len 8,2 %. Nepoužívateľov internetu a/alebo CD-ROM je medzi mestskými deťmi 44,1 % a medzi dedinskými 58,2 %. Opäť sa ukázal aj vplyv národnosti. Medzi slovenskými deťmi, ktorí používajú počítač, je každodenných používateľov internetu a/alebo CD-ROM 12,6 %, medzi maďarskými však až 24,0 %. Dôvodom môže byť bohatšia ponuka – väčší počet stránok v maďarskom jazyku než v slovenskom.

Z týchto údajov (ak navyše uvažujeme aj s 18,3 % detí, ktoré nevyužívajú počítač vôbec) jednoznačne vyplýva, že ani vo vyučovaní, ani pri domácej príprave do školy absolútna väčšina slovenských škôl od štvrtákov nevyžaduje, aby využívali elektronické a sieťové informačné zdroje.

Predpokladali sme, že posielanie elektronickej pošty (e-mail) je medzi deťmi populárny (“cool”) spôsob komunikácie a v tomto prostredí sa teší rovnakej spoločenskej prestíži, ako napríklad, posielanie SMS správ. SMS správy posiela denne 12,6 %, jeden až dvakrát týždenne 25,7 %. To znamená, že tri osminy štvrtákov posielajú SMS správy aspoň raz týždenne.

Naše očakávanie sa vo všeobecnosti nepotvrdilo. Z detí, ktoré počítač používajú, ho na posielanie e-mailov využíva denne či takmer denne len 4,7 % a ďalších 8 % jeden až dvakrát týždenne. Len jedna osmina štvrtákov, ktorí využívajú počítač, mailuje aspoň raz týždenne. A naopak, až 78,4 % detí nevyužíva elektronickú poštu vôbec. Keďže posielanie mailov je pomerne jednoduchá činnosť, predpokladáme, že deti ju nerobia hlavne preto, lebo domácnosti nie sú pripojené, resp. rodičia mailovať deťom nedovolili (a dôvod je v podstate rovnaký – cena pripojenia je vysoká).

Aj na využívanie elektronickej pošty pôsobia demografické vplyvy. Medzi chlapcami, ktorí využívajú počítač, ho na mailovanie používa (takmer) denne 6,7 %, medzi dievčatami len 2,7 %. Nepoužívateľov e-mailu je medzi chlapcami 76,3 % a medzi dievčatami 80,5 %. Medzi mestskými deťmi, ktoré využívajú počítač, ho na mailovanie používa (takmer) denne 6,9 %, medzi dedinskými len 2,2 %. Nepoužívateľov e-mailu je medzi mestskými deťmi 73,1 % a medzi dedinskými 84,6 %. Z hľadiska národnosti sa žiaden signifikantný rozdiel neprejavil.

Skupina detí, ktoré denne využívajú počítač, samozrejme, vykazuje určité špecifiká. Prvým z nich je prevaha chlapcov oproti dievčatám. Hoci v celej vzorke výskumu bolo 51,7 % chlapcov a 48,3% dievčat, medzi každodennými používateľmi počítača bolo chlapcov až 66,4 % a dievčat len 33,6 %. Ďalšou odlišnosťou z demografického hľadiska bolo bydlisko. V celej vzorke bolo z mesta 50,7 % detí a z dediny 49,3 %, v skupine každodenných používateľov počítača bolo z mesta 57,3 % detí a z dediny 42,7 %.

Deti, ktoré každý deň využívajú počítač, pochádzajú z rodín, ktoré vlastnia podstatne viac kníh, teda majú početnejšie knižnice než ostatní. V tejto skupine 4,4 % rodín má maximálne 10 kníh, 19,5 % má asi 25 kníh, 40,0 % má najviac 100 kníh, 19,7 % má najviac 200 kníh a 16,3 % má viac ako 200 kníh. V celkovej populácii 9,7 % rodín má maximálne 10 kníh, 23,3 % má asi 25 kníh, 36,9 % má najviac 100 kníh, 18,7 % má najviac 200 kníh a 11,4 % má viac ako 200 kníh. Deti, ktoré denne používajú počítač, vlastnia o čosi častejšie knihy
(89,9 %) než celková populácia (87, 8%).

Kľúčovou podmienkou pre každodenné používanie počítača je jeho dostupnosť. Medzi každodennými používateľmi počítača má svoj vlastný počítač 34,6 % a 45,7 % má (“detský”) počítač spolu so súrodencami. Ako sme už uviedli, v celkovej populácii má svoj vlastný počítač len 21,0 % a 34,7 % má počítač spolu so súrodencami.

Deti, ktoré denne používajú počítač, majú celkove lepšie materiálne podmienky, teda s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzajú z bohatších rodín. Spomedzi detí, ktoré denne používajú počítač, má vlastnú izbu 37,4 % (v celkovej populácii 33,7 %), vlastný pracovný stôl 75,8 % (v celkovej populácii 69,1 %), vlastný hudobný nástroj 34,6 % (v celkovej populácii 32,8 %), vlastný bicykel 94,8 % (v celkovej populácii 91,8 %), iný športový výstroj 79,7 % (v celkovej populácii 75,7 %).

Skupina každodenných používateľov počítača vykazuje určite odlišnosti z hľadiska vzťahu k iným médiám a komunikačným prostriedkom. Tieto deti vlastnia mobilný telefón častejšie (71,4 %) než celá populácia (64,6 %). Z toho vyplýva, že aj viac posielajú priateľom SMS správy – 18,3 % každý či takmer každý deň, 28,2 % jeden či dvakrát za týždeň (v celej populácii – 12,6 % každý či takmer každý deň,
25,7 % jeden či dvakrát za týždeň). Tých, čo SMS správy priateľom neposielajú vôbec, je medzi každodennými používateľmi počítača 34,8 % a v celej populácii 43,6 %. Aj tieto údaje potvrdzujú, že do určitej miery je ekonomické bohatstvo podmienkou a nástrojom, aby sa dieťa mohlo zaradiť k tzv. informačne bohatým.

Žijeme v trhovej ekonomike, čo znamená, že takmer nič nie je zadarmo. Ani lieky, ani potraviny, ani bývanie. Takže je celkom pochopiteľné, že aj za komunikačné technológie sa platí. Práve knihovníctvo ako spoločenská inštitúcia však má úlohy vo vzťahu k ľuďom, ktorí sa nachádzajú na opačnej strane informačnej priepasti. Tieto svoje úlohy musí plniť obzvlášť vo vzťahu k deťom, ktoré v žiadnom prípade nemôžu za to, že sa narodili ako informačne chudobné. Výskum Literárneho informačného centra ukázal, že takýchto detí je na Slovensku dnes dosť, ba až priveľa.

Príspevok bol napísaný v rámci výskumnej úlohy VEGA 1/2481/05 využívanie informácii pri informačnom správaní vo vzdelávaní a vede.

O AUTOROVI

Pavol Rankov pracuje ako odborný asistent na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Dlhodobo sa venuje výskumom čítania, vzťahu k médiám a informačno-komunikačným technológiám. Spolupracuje na výskumoch Literárneho informačného centra v Bratislave.