Informačná architektúra a jej vplyv na metodológiu tvorby WWW stránok
Krok za krokom|
Cieľom článku je charakterizovať novoznikajúcu vednú disciplínu informačnú architektúru a jej vplyv na metodológiu tvorby www stránok. Charakterizujú sa prístupy k chápaniu pojmu informačná architektúra, úloha informačného architekta, ako aj jednotlivé kroky pri návrhu informačnej architektúry. V závere sa poukazuje na to, ako môže dobre zvolená informačná architektúra zvýšiť nájditeľnosť webového sídla. Informačná architektúra ako vedná disciplína a nástroj efektívnej komunikácie a dodržiavania štandardov Informačná architektúra ako vedná disciplína sa stala realitou až v posledných rokoch v dôsledku enormného nárastu informácií v digitálnej forme, aj keď tento termín použil prvý raz už v roku 1976 Richard Saul Wurman. V roku 2002 vznikla aj dobrovoľná nezárobková organizácia The Information Architecture Institute (IAI) ( http://iainstitute.org/), ktorá sa zaoberá zdokonaľovaním a propagáciou informačnej architektúry. Snahy IAI sú zamerané na porozumenie a určenie významu hodnôt, ako je hodnota nájdenej a nenájdenej informácie, hodnota využitej informácie, hodnota výstavby a riadenia informačných systémov, hodnota vzdelávania pracovníkov a zákazníkov a pod. Na webovom sídle nájdete najaktuálnejšie informácie a množstvo odkazov na relevantné informačné zdroje. Pre zaujímavosť organizácia mala v roku 2005 viac ako 600 členov v 40 krajinách. V USA sa konajú od roku 2000 pravidelné konferencie venované informačnej architektúre, v dňoch 15. až 16. októbra 2005 sa konal v Európe v Bruseli prvý samit o informačnej architektúre Europe’s first Information Architecture Summit. Existuje viac prístupov a chápaní informačnej architektúry, podrobné informácie nájdete v štúdii Informačná architektúra (Makulová, 2005). Veľký vplyv na uvedenie informačnej architektúry do praxe majú Louis Rosenfeld a Peter Morville. Ich kniha Information architecture for the World Wide Web (2002) vyšla už v druhom prepracovanom vydaní a dnes už predstavuje klasiku informačnej architektúry. Podľa nich hlavnou úlohou informačného architekta pred návrhom webového sídla je nájsť odpoveď na nasledujúce otázky:
Lois Rosenfeld a Peter Morville informačnú architektúru charakterizujú takto (2002, s. 4):
Základným cieľom je teda organizovať obsah a formu do súdržnej a logickej štruktúry umožňujúcej jednoduchú správu a najmä používateľsky prívetivý prístup. Dobrá a konzistentná informačná architektúra pomáha používateľom si vytvoriť pozitívny vzťah a dôveru k technológiám a produktom. Podľa Gerry McGoverna (2002, s. 234) informačná architektúra stojí na štyroch pilieroch: metadáta a klasifikácia, navigácia, vyhľadávanie a design. Jednotlivé piliere informačnej architektúry si bližšie rozoberieme v ďalších článkoch. Ak sa pri tvorbe webového sídla vychádza z naplánovanej a premyslenej informačnej architektúry, získa stránka aj vďaka kvalitne spracovaným metadátam vysoké hodnotenie v rámci vyhľadávacích nástrojov internetu, a ak má dobre navrhnutý systém klasifikácie, navigácie a vyhľadávania, zvýši sa aj jej návštevnosť a znásobí sa komunikačná funkcia. Dnes už existuje množstvo automatizovaných nástrojov umožňujúcich detailne sledovať návštevnosť stránky. Ak použijete napríklad systém NAJ.sk, máte k dispozícií rozsiahle štatistiky zahrňujúce základné informácie o návštevnosti (počet návštev, počet návštevníkov, počet zobrazených stránok, počet aktívnych návštevníkov), ako aj informácie o tom, odkiaľ ľudia na vaše stránky prichádzajú, aké používajú prehliadače, aké majú technické možnosti (podpora flash, java, cookies …), ako a odkiaľ sa k internetu pripájajú a veľa ďalších ukazovateľov spracovaných v prehľadných tabuľkách a grafoch. Úloha informačných architektov Činnosť informačných architektov bola sprievodným javom tvorby dokumentov už od ich prvých foriem: či už išlo o hlinené dosky alebo rukopisy stredovekých mníchov, vždy existovali určité pravidlá, ktoré určovali spôsob prezentovania informácií. Výsledok záležal od kníhtlačiara, sadzača alebo iných osôb zodpovedných za podobu dokumentu. Nároky na ich prácu sa zvyšovali úmerne k masovejšiemu rozširovaniu písanej komunikácie a k premenám podoby média. Príchodom informačných technológií mnohé z týchto profesií zanikli, ale aj vznikli nové, ktoré vyžadujú nové prístupy, rešpektujúc špecifiká moderných informačných technológií. Wurman považuje architektúru za vedu a umenie, ktorá vytvára organizovaný priestor. Vidí analógiu medzi problémami v zbere, organizovaní a prezentovaní informácií s problémami, pred ktorými stojí architekt navrhujúci budovu, ktorá má spĺňať potreby jej členov. Architekt potrebuje zistiť potreby jej obyvateľov, zorganizovať tieto potreby do určitého logického celku a navrhnúť budovu, ktorá ich uspokojí. Čiže zber, organizovanie a prezentovanie informácií, ktoré slúžia určitému cieľu, považuje Wurman za úlohu architekta. Wurman definuje profesiu informačného architekta takto:
Ako vyplýva z Wurmanovej definície, mnohé z úloh informačného architekta by sme mohli prisúdiť už knihovníkom, ktorí sa od počiatkov profesie vždy snažili o efektívne sprístupňovanie informácií. Jeho postoj z pozície grafického dizajnéra však zároveň zdôrazňuje aj takú organizáciu informácií, ktorá je v prvom rade jasná a spĺňa estetické kritériá (WYLLYS 2000). Podľa Louisa Rosenfelda a Petra Morvilla (2002) hlavnou úlohou informačného architekta je:
Informačný architekt by mal podľa nich na jednej strane myslieť ako “nezasvätenec”, mať nezávislý pohľad na sídlo a byť vnímavý k potrebám používateľov a nezaťažovať sa problémami a obmedzeniami zadávateľa. Na druhej strane by však mal byť aj “znalcom”, ktorý skutočne rozumie cieľom, obsahu a zákazníkom organizácie a na základe toho by mal pomôcť navrhovať, realizovať a riadiť riešenia. Niekedy je veľmi ťažké nájsť vyváženosť medzi dvoma rozdielnymi pohľadmi na ten istý problém, preto súčasťou tímu sú často neraz okrem zamestnancov aj externí konzultanti. Dôležitou úlohou každého zadávateľa tvorby webového sídla už pred jeho návrhom je nájsť opoveď na otázku, čo chce dosiahnuť, čo je konkrétny komunikačný zámer, a od toho si odvodiť základnú logickú osnovu celého webového sídla. V súvislosti s tvorbou informačnej architektúry si musíme uvedomiť potrebu plánovania projektov ešte pred ich samotným začiatkom, čo si, bohužiaľ, mnohí objednávatelia služieb informačných architektov neuvedomujú a často nemajú ani predstavu o projektových etapách a komplexnej povahe produktov. Pri tvorbe koncepcie webových stránok sa často robia chyby už pri samom začiatku, pretože sa väčšinou sústreďuje v rukách technikov a programátorov, ktorí vidia len technickú, často programátorskú zložku problému a nevenujú dostatočnú pozornosť návrhu informačnej architektúry sídla. V skutočnosti by tvorba webových stránok mala byť tímovou prácou s neoddeliteľným psychologickým rozmerom rešpektujúcim používateľov sídla. Informační architekti teda pomáhajú vytvoriť inovatívne, používateľsky prívetivé efektívne riešenia pre klientov. Ich spolupráca s klientmi vyžaduje pochopenie cieľov webového sídla vrátane obchodných modelov, na základe čoho potom definujú stratégiu a prístupy k splneniu stanovených cieľov. Spolupracujú s ďalšou skupinou odborníkov, ako sú dizajnéri, programátori, technici, odborníci z oblasti HCI a pod. K základným kompetenciám informačného architekta patria predovšetkým komunikačné a dizajnérske zručnosti, schopnosť vytvoriť a vysvetliť organizačnú štruktúru webového sídla všetkým zainteresovaným stranám. Počas tvorby informačnej architektúry sídla často dochádza k zmenám požiadaviek na sídlo zo strany klientov aj zo strany informačných architektov. Často si klienti až po čase uvedomia ďalšie požiadavky na sídlo, ako je napríklad potreba flexibility portálu, možnosti personalizácie a filtrovania informácií na základe preferencií používateľa. Je potrebné vytvoriť prostredie, ktoré je dostatočne modulárne a uspokojuje potreby individualizácie a personalizácie rôznorodých používateľských skupín. Ako vhodní informační architekti sa javia aj absolventi knižničnej a informačnej vedy, mnohí zahraniční renomovaní informační architekti sú toho živým príkladom. Viac informácií nájdete v článku Petry Jedličkovej Informační architekty čeká slibná budoucnost. Informační architekti spolupracujú aj pri vývoji programov, mapujú celkovú štruktúru webových sídiel a organizujú umiestnenie stránok v rámci jednotlivých sekcií, vyvíjajú funkčný a intuitívny plán, aby sa používateľ dostal z bodu A do bodu B čo najľahšou cestou. Informační architekti musia okrem návrhu dizajnu novej stránky dokázať navrhnúť aj redizajn existujúcej stránky. Pri analýze súčasných webových sídiel často pozorujeme, že ešte stále sa uprednostňuje grafický dizajn pred dizajnom informačným. O dôležitosti informačného dizajnu sme už písali v článku Informačná architektúra ako metodológia tvorby webových stránok (Makulová 2003) v časti Informačná architektúra verzus grafický dizajn. Postupnosť krokov pri tvorbe informačnej architektúry webového sídla Informačná architektúra (IA) je základom webového dizajnu, predstavuje akýsi plán, podľa ktorého sú budované ďalšie aspekty: forma, funkčnosť, navigácia, jednotlivé prostredia, interakcia a vizuálny dizajn. Uvedieme stručnú charakteristiku postupnosti krokov pri tvorbe informačnej architektúry webového sídla (Šmátrala, 2003). 1. Kladenie otázok Prvým krokom je nájsť odpoveď na základné otázky: Aké je poslanie a účel samotnej organizácie, ktorá chce stránku vytvoriť? Aké sú dlhodobé a krátkodobé ciele stránky? Prečo by mali používatelia navštíviť stránku? Čo očakávajú používatelia, že nájdu na stránke? 2. Filtrovanie odpovedí Po zhromaždení odpovedí na spomínané otázky ich musíme vyhodnotiť, usporiadať, vyvodiť z nich najdôležitejšie ciele stránky, prípadne ich ďalej zoskupiť do kategórií, informačných oblastí. 3. Definovanie cieľovej skupiny Najdôležitejším aspektom pri návrhu IA stránky je určiť, kto bude používateľom stránky. Výbornou pomôckou môže byť aj rozdelenie potenciálnych používateľov do rôznych kategórií a osloviť nezainteresované osoby, aby sa vžili do úlohy budúceho potenciálneho používateľa. 4. Tvorba scenárov Ďalším krokom je tvorba scenárov, variantov, ktoré pomôžu vizualizovať stránku a jej používateľov. Tieto neskôr využijeme ako základ pre tvorbu dizajnu. Dôležitým krokom je poznanie a analýza konkurencie. 5. Obsah stránky Po uvedených krokoch nasleduje výber obsahu stránky – produktívny proces tvorby stránky. Dôležité je vedieť, akú funkčnosť majú zabezpečovať jej jednotlivé časti. Po zhromaždení sa daný obsah skategorizuje, roztriedi a označí. 6. Definovanie navigácie Správne navrhnutý navigačný systém je mimoriadne dôležitý pre jednoduchú orientáciu na stránke. Jeho definovanie podlieha štandardným navigačným potrebám každého používateľa a jedinečnosti obsahu a komunikačného zámeru. Globálna navigácia by mala byť na všetkých stránkach sídla konzistentná a ustálená, lokálne navigácie sa môžu čiastočne meniť v závislosti od obsahu. 7. Zoskupovanie a klasifikovanie obsahu Dôležitým krokom je vytvorenie klasifikačnej štruktúry stránky. Po vytvorení štruktúry začneme s vytváraním textovo založenej hierarchickej mapy sídla. 8. Tvorba dizajnu Zo stanovených cieľov, kategórií obsahu sa po výbere vhodného variantu i determinovaní potenciálneho používateľa vytvorí podoba grafického dizajnu, zohľadňujúca počet a charakter jednotlivých kategórií. Dôležité je vyselektovať tie časti stránky, ktoré budú pravdepodobne najdôležitejšie a budú predstavovať formu signálnej informácie. 9. Implementácia a kontrola Po vytvorení a implementovaní prichádza kontrola fukčnosti a celkové doladenie na základe spätnej väzby. Dôležité je, aby si každý tvorca vyskúšal svoje stránky z druhej strany ako radový používateľ s určitým informačným zámerom. Stránky treba testovať aj z hľadiska používateľnosti (usability), nájditeľnosti a prístupnosti. Vplyv informačnej architektúry na nájditeľnosť stránky V článku Prečo je potrebné dodržiavať štandardy World Wide Web konzorcia sme hovorili o význame dodržiavania štandardov, aby stránka bola nájditeľná používateľmi internetu. Na nájditeľnosť stránky vplýva predovšetkým to, ako je indexovaná prieskumovými strojmi, respektíve časťou prieskumového stroja nazývaného robot. V prípade, že na stránke je príliš veľa grafiky, technológia flash, nepoužívajú sa popisy obrázkov a nerešpektujú sa štandardy pre tvorbu dokumentov v elektronickom prostredí, stránka je pre používateľa internetu stratená, pretože robot ju nedokáže zindexovať. Objavujú sa názory, a celkom oprávnene, že pri kategorizácii znevýhodnených používateľov internetu treba brať do úvahy aj robotov vyhľadávacích nástrojov (Fojtu 2005, s. 17). Podľa nej sú práve roboti vyhľadávacích nástrojov najviac znevýhodnenými používateľmi internetu, pretože tieto sú v svojej podstate tiež nevidiace. Podľa prieskumov väčšina používateľov prichádza na stránky z vyhľadávačov, takže ich správna funkcia je pre nájdenie stránky mimoriadne dôležitá.
Obr. 1 Ako vidí robot vyhľadávacieho stroja stránku Slovenskej národnej knižnice Na obrázku 1 vidíme, ako vidí robot webovú stránku Slovenskej národnej knižnice pri jej indexácii. Na pororvnanie uvedieme ukážku, ako vidí robot stránku optimalizovanú pre vyhľadávače.
Z ukážok je jasné, že robot vyhľadávacieho nástroja získa ďaleko viac informácií pri návšteve druhého webového sídla, kde okrem použitia metaprvkov kľúčových slov a popisu stránky sú nositeľom významu aj texty spojení a URL adresa, nehovoriac o informáciách na úvodnej stránke. Záver Informačná architektúra ako novovznikajúce disciplína za pár rokov svojej existencie našla uplatnenie ako metodologický nástroj pri budovaní webového sídla. Ide o interdisciplinárnu problematiku, o čom svedčí aj široké spektrum kontrolných otázok aplikovateľných na jednotlivé piliere informačnej architektúry. Odborníci z oblasti knižničnej a informačnej vedy majú pri tvorbe webových sídiel nenahraditeľnú úlohu predovšetkým pri návrhu navigácie a klasifikácie webového sídla, vyhľadávania, tvorby metaprvkov a používateľského rozhrania. Pri návrhu informačnej architektúry treba vždy rešpektovať požiadavky a informačné potreby používateľov, ako aj celkový kontext, v ktorom informačná architektúra vzniká. Literatúra Fojtu, Andrea. 2005. Analýza súčasného stavu a perspektívy riešenia v oblasti prístupnosti webových sídiel. Diplomová práca. Bratislava : FiF UK, 2005. 71 s. Jedličková, Petra. Informační architekty čeká slibná budoucnost : rozhovor s doc. PhDr. Soňou Makulovou, PhD. In Ikaros [online]. 2002, č. 6 [cit. 2005-10-10]. Dostupný na World Wide Web: < http://www.ikaros.cz/Clanek.asp?ID=200208500>. ISSN 1212-5075. Makulová, Soňa. 2003. Informačná architektúra ako metodológia tvorby webových stránok. In ITlib. Informačné technológie a knižnice. Roč. 7 (2003), č. 2, s. 4-7. Makulová, Soňa. Informačná architektúra. In Ikaros [online]. 2005, č. 9 [cit. 2005-10-10]. Dostupný na World Wide Web: MAKULOVÁ, Soňa. Prečo je potrebné dodržiavať štandardy World Wide Web konzorcia. In ITlib. Informačné technológie a knižnice. roč. 9 (2005), č. 3, s. 54-55. [cit. 2005-10-10]. Dostupné na internete: < http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib053/makulova.htm> MAKULOVÁ, Soňa. Informačná architektúra ako metodológia tvorby webových stránok. In ITlib. Informačné technológie a knižnice. Roč. 7 (2003), č. 2, s. 4-7 [cit. 2005-10-10]. Dostupné na internete: < http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib032/makulova.htm> McGOVERN, Gerry; NORTON, Rob. 2002. Content Critical. London : Pearson Education Limited, 2002. 241 s. McGOVERN, Gerry. 2001. Information Architecture Versus Graphic Design [online]. In Click Z Today. 12 -27-2001 [cit. 2005-10-10]. Dostupné na internete: < http://www.clickz.com/design/site_design/article.php/945631>. NIELSEN, Jakob. 1999. Differences Between Print Design and Web Design [online]. In Alertbox, January 24, 1999 [cit. 2005-10-10]. Dostupné na internete: < http://www.useit.com/alertbox/990124.html> ROSENFELD, L., MORVILLE, P. 2002. Information Architecture for the World Wide Web. 2. vyd. Sebastopol : O´Reilly&Associates, 2002, 461 s. ISBN 0-596-00035-9. ŠMÁTRALA, Marek. 2003. Kritériá a hodnotenie webových stránok knižníc. Diplomová práca. Bratislava : FiF UK, 2003. 126 s. WIEMAN, Mark. Richard Saul Wurman Interview : Technology, Entertainment, Design [online], [cit. 2005-10-10]. Dostupné na internete: WYLLYS, R. E. (2000). Information architecture [online]. The University of Texas at Austin [cit. 2005-05-13]. Dostupné na internete:
Príspevok bol spracovaný v rámci vedeckého grantového projektu VEGA 1/2481/05 Využívanie informácií pri informačnom správaní vo vzdelávaní a vede. |
