|
Dňa 16. novembra 2004 sa Rada Európskej únie dohodla na Pracovnom pláne na r. 2005 – 2006, ktorý je zacielený
na konkrétne výsledky, úlohy a časové rámce a identifikuje činitele, ktoré budú nositeľmi iniciatívy
. Jednou z politických priorít Rady je Európska koordinácia digitalizácie po r. 2005, ktorú bude realizovať
skupina národných zástupcov prostredníctvom Dynamického akčného plánu (ako nástupcu Lundského akčného plánu).
Termín “digitalizácia” vo svojom najširšom zmysle zahŕňa celý životný cyklus digitalizácie vrátane selekcie,
konverzie z analógových do digitálnych formátov, ďalej uchovanie, prezentáciu, využitie, opätovné využitie pre
elektronické vzdelávanie
, ochranu a hodnotenie vplyvu. Rada Európskej únie dospela k záveru, že koordinácia digitalizácie prispieva
k neobmedzenému, trvalému a spoľahlivému prístupu k európskemu kultúrnemu dedičstvu. Za významné sa považuje tiež
smerovanie k digitálnej Európe s aktívnou účasťou kultúrneho poznania, prispievajúceho k vytvoreniu poznatkovo
orientovanej ekonomiky. Prezentácia memoranda načrtáva podstatu nového akčného plánu a vysvetľuje príslušné
organizačné štruktúry.
2. Dynamický akčný plán a oblasti činností
Dynamický akčný plán obsahuje európsky politický program, ktorý zahŕňa vytýčené oblasti a špecifikuje rámec
pre vznik pracovných aktivít týkajúcich sa koordinácie digitalizácie v členských štátoch. Tieto musia do seba
presne zapadať tak, aby sa dosiahol spoločný cieľ: európska kontinuita digitálneho kultúrneho bohatstva a jeho
zdrojov.
Európska predstava má jasný smer a širšiu perspektívu a vytyčuje logický rámec pre monitorovanie a hodnotenie
v takých oblastiach, akými sú zabezpečovanie kvality, produktivita a uplatnenie dobrých praktických skúseností.
Bude tvoriť podklad pre Skupiny národných zástupcov (SNZ), čím sa vymedzia spoločné postupy, vytvorí sa spätná
väzba pre medzinárodné a národné výskumné programy, budú definované ideálne formy digitálneho prínosu a vznikne
súčinnosť medzi kultúrnym programom EÚ a programom Výskumného a technologického vývoja.
Predstava nadobudla konkrétnu podobu počas predsedníctva Talianska, Írska a Holandska v EÚ; digitálne
kultúrne bohatstvo považuje za súčasť európskej kontinuity, ktoré je dostupné a použiteľné pre každého občana. Web
a digitálne technológie sú predmetom nepretržitého procesu vývoja. Preto je potrebné aktualizovať sledované kľúčové
oblasti a vyjadriť ich vo forme, ktorá predstihne súčasný stav technológie. Preto bol vypracovaný Dynamický akčný
plán.
Lundské princípy obsahujú súbor dôležitých zásad:
-
starať sa o trvalé a pre všetkých dostupné digitálne kultúrne a vedecké dedičstvo,
-
podporovať elektronickú inklúziu, kultúrnu rozmanitosť, vzdelávanie a školenie,
-
propagovať rozmanité a bohaté digitalizované zdroje a stimulovať priemysel týkajúci sa digitálneho obsahu
(content industries).
Dynamický akčný plán zahŕňa princípy, oblasti činností a východiská, ktoré sa budú pravidelne
revidovať.
Štyri oblasti činností vznikli ako reakcia na bariéry, ktoré sa objavili počas implementácie Lundského
akčného plánu. Budúce koordinačné aktivity by mali byť preto zamerané na:
-
oblasti, kde vznikajú prekážky alebo dochádza k zabrzdeniu pokroku,
-
oblasti, kde nadhodnotu možno poskytnúť prostredníctvom koordinácie EÚ.
Nezanedbateľnou podmienkou pri realizácii plánu sú financie, už existujúca spolupráca a pripravenosť
členských štátov EÚ na účasť.
3. Bariéry
Základnou prekážkou pri implementácii Lundského akčného plánu (od r. 1991) sa stala absencia spoločného
prístupu k digitalizácii a nekoordinované investovanie
. Predpokladom bezproblémového prístupu používateľov k zdrojom kultúrneho a vedeckého dedičstva bude jasné a
všeobecne použiteľné riešenie problémov a prekonávanie bariér spoločných pre všetky členské štáty. Nový akčný plán
a základné pracovné aktivity musia byť preto dokonalejšie ako Lundský akčný plán, aby bola koordinácia
efektívnejšia.
Mnohé bariéry však stále pretrvávajú. Z prehľadu činností realizovaných počas predsedníctva Talianska v r.
2003 a predsedníctva Írska a Holandska v r. 2004 je zrejmé, kde sa už dosiahol pokrok a kde pretrvávajú prekážky a
vznikajú nové bariéry. Tieto možno rozčleniť do 4 častí:
roztrieštený inštitucionálny prístup; nedokonalosť kľúčových technológií a noriem; fragmentácia strategických
postupov v jednotlivých štátoch; nedostatočná integrácia činností v oblasti digitalizácie v európskej poznatkovo
orientovanej ekonómii.
4. Organizácia
Každá trojica, ktorá bude predsedať EÚ, bude zodpovedná za:
-
predsedníctvo a úlohu hostiteľa na zasadnutiach Skupiny národných zástupcov (SNZ) a hodnotenie jej aktivít,
za implementáciu efektívneho programu;
-
pomoc pri implementácii programu a jeho monitorovanie;
-
udržiavanie kontaktu s Európskou komisiou a ďalšími organizáciami na európskej a medzinárodnej úrovni
(UNESCO, Rada Európy);
-
informovanie o pokroku a o organizačných záležitostiach, za prezentáciu výsledkov Rade alebo jej
relevantným výborom (Culture, Telecom).
Úlohy a zodpovednosť v rámci akčného plánu možno stručne načrtnúť takto:
-
v r. 2005 sa od členských štátov očakáva, že sa záväzne zúčastnia na implementácii Dynamického akčného
plánu v období do roku 2010. Prostredníctvom svojich národných zástupcov sa budú angažovať v spolupráci v
jednotlivých oblastiach činností;
-
SNZ – Skupina národných zástupcov – bude menovaná členskými štátmi podľa profilu zamestnania a podľa
postupu, ktorý prijala Rada a aplikuje každý členský štát. Jej hlavnou úlohou bude zaviesť a dodržiavať
strategický program Dynamického akčného plánu a monitorovať jeho implementáciu.
Akčný plán funguje na dvoch úrovniach:
1. strategická úroveň: oblasti činností navrhuje SNZ s vymedzenou právomocou a schvaľuje ich Rada alebo jej
relevantné výbory.
2. operačná úroveň: zavedenie, implementácia a postupné hodnotenie SMART aktivít v rámci každej oblasti
činností.
SNZ budú pomáhať komisie a pracovné skupiny, v ktorých bude mať svojich expertov každý členský štát.
Do pracovnej časti akčného plánu budú zapojené napr. národné iniciatívy, inštitúcie, kompetentné centrá,
projekty financované Európskou radou. Ich účasť môže mať pomocný charakter pri implementovaní jedného alebo
viacerých špecifických cieľov v rámci Dynamického akčného plánu, alebo štrukturálny v podobe kapitálu, ľudských
zdrojov alebo potrebného vybavenia. Pre ich identifikáciu, adresnosť a pohyblivosť bude navrhnutá efektívna
stratégia (obchodný plán).
Hlavná úloha SNZ pri implementácii Dynamického akčného plánu sa rozšíri o zodpovednosť za:
-
podporu implementácie Dynamického akčného plánu v rámci členských štátov;
-
monitorovanie postupu a podávanie hlásení ministerstvám, zostavenie výročnej správy;
-
vymedzenie finančných a logistických štruktúr, vytvorenie priaznivých podmienok pre členské štáty a
udržiavanie ich angažovanosti na európskej úrovni;
-
udržiavanie stálej komunikácie s oficiálnymi výbormi Rady, Európskou komisiou a ďalšími nadnárodnými
orgánmi;
-
propagáciu spoločných odporúčaní a pozitívnych postupov.
Vďaka profilu svojich členov má SNZ výhodné postavenie v tom, že môže upozorniť oficiálnych činiteľov na
národnej i medzinárodnej úrovni na problémy objavujúce sa počas implementácie akčného plánu. Národní zástupcovia
ďalej zodpovedajú za:
-
konzultovanie s národnými expertmi, politickými predstaviteľmi a štátnikmi v oblasti dedičstva, kultúry,
technológie, výskumu a ekonomiky,
-
monitorovanie relevantných faktorov, akými sú napr. reálna produktivita z hľadiska digitalizácie (kvantita,
pokrytie, hĺbka a kvalita), vývoj v spoločnosti, kultúre, ekonomike, práve, technike a priemysle,
-
realizáciu zámerov a projektov EÚ tým, že zabezpečia platformu pre integráciu výsledkov,
-
sledovanie vznikajúcich technológií a technologického vývoja,
-
analyzovanie informácií a plánovanie nevyhnutných aktivít,
-
šírenie a implementáciu výsledkov.
Dodatok: Hlavné problémy, s ktorými sa stretávame
I. Roztrieštený inštitucionálny prístup
-
zlyhanie mnohých inštitúcií, uchovávajúcich kultúrne dedičstvo, pri zabezpečovaní potrieb
používateľov,
-
neschopnosť týchto inštitúcií podieľať sa na implementácii európskych cieľov,
-
neschopnosť mnohých z nich angažovať sa v spoločnom postupe,
-
neistý ročný výnos z investícií pre tieto inštitúcie,
-
nedostatok odbornosti v oblasti digitalizácie a kvalifikovaných pracovníkov v inštitúciách,
-
nedostatočné riešenie problematiky ochrany v oblasti digitalizácie.
II. Nedokonalosť kľúčových technológií a noriem
-
neschopnosť kľúčových informačných technológií zvládnuť technologické zmeny,
-
nedostatočné zosúladenie záujmov priemyslu s požiadavkami a potrebami digitálneho dedičstva,
-
nedostatok jasného vedenia v oblasti európskeho výskumu a vývoja,
-
nedostatok vhodných softvérových nástrojov, ktoré by umožnili integráciu digitalizačnej praxe so širším
informačným priestorom.
III. Fragmentácia strategických postupov v jednotlivých štátoch
-
rozpor medzi kultúrnymi cieľmi a možnosťami nových technológií v národnom i európskom kontexte,
-
zaostávanie súčasnej legislatívy v oblasti intelektuálneho vlastníctva,
-
nejasné rozdelenie zodpovednosti medzi európske inštitúcie, projekty a siete,
-
neurčitosť budúceho vlastníctva digitálneho kultúrneho obsahu a infraštruktúr,
-
roztrieštené finančné mechanizmy a ciele,
-
zablokované technické možnosti a odborné schopnosti na národnej úrovni,
-
nedostatočné rozdelenie práce a produkcie v oblasti digitalizácie.
IV. Nedostatočná integrácia činností v oblasti digitalizácie v európskej poznatkovo orientovanej
ekonomike
-
nedostatočná transparentnosť zdrojov, pokiaľ ide o ich dostupnosť, kvalitu, integritu,
-
nedostatočná implementácia mnohojazyčných prístupov a technológií,
-
nedostatočné rozmiestnenie digitálnych kultúrnych zdrojov v európskej poznatkovo orientovanej
spoločnosti,
-
neprimerané využitie digitalizácie pre európsky kultúrny dialóg a spájanie európskeho dedičstva.
Dodatok: Oblasti činností, zhrnutie
I. Používatelia a obsah
Digitálny obsah je vytvorený s určitým cieľom, ktorý je determinovaný požiadavkami používateľa. Možno
rozlíšiť široké kategórie využitia; od výskumu až po vzdelávanie (e-learning) a personálny rozvoj alebo estetické
zážitky. Hlavným cieľom je prístup k digitálnym zbierkam, využitie výhod vyplývajúcich z digitalizácie (vrátane
práva na využívanie) a kvalita digitálneho obsahu. Primárnou strategickou úlohou je identifikovať a odstrániť
bariéry a prekážky v uvedených kategóriách.
II. Ekonomická udržateľnosť
Vytváranie efektívnych digitálnych služieb si vyžaduje dlhodobé a trvalé investície zo strany vlád,
inštitúcií alebo podnikov. Primárnym strategickým cieľom tejto oblasti je identifikovať a odstrániť bariéry a
prekážky trvalej ekonomickej udržateľnosti pri tvorbe obsahu a vzniku služieb.
III. Technologický výskum a nástroje
Vytváranie obsahu, jeho objavovanie, vlastníctvo, manažment, dostupnosť a využitie závisia od nástrojov a
technológií, ktoré vytvára priemysel, a od dodržania priemyselných noriem. Komunity, ktoré sú nositeľmi kultúrneho
dedičstva, nemajú rovnaký vplyv na technologický vývoj ako podniky a priemerný domáci používateľ, pretože
nepredstavujú skutočný ekonomický faktor. Silná koordinovaná medzinárodná spolupráca ich zjednocuje a vytvára páky
na ovplyvnenie technologického vývoja.
IV. Uchovanie digitálnej pamäte
Vznik informačnej spoločnosti si vyžaduje nepretržitú dostupnosť digitalizovaných a nových digitálnych
informačných zdrojov a služieb. Ich sprístupnenie a využitie musí byť zabezpečené pre budúce generácie
používateľov. Primárnym strategickým cieľom v tejto oblasti je ochrana investícií.
Z angl. originálu
Dynamic Action Plan for Coordination of Digitisation
preložila Mgr. Mária Orolinová.
|