Rozvojové projekty akademických knižníc
Zo Slovenska|
Ministerstvo školstva SR (ďalej MŠ SR) už niekoľko rokov prideľuje verejným vysokým školám určitú časť finančných prostriedkov na základe rozvojových projektov. Rozvojové projekty sú pripravované podľa každoročne aktualizovaného Usmernenia k predkladaniu rozvojových projektov 1 . Usmernenie definuje tematické oblasti a kritériá, obsahuje presné organizačné pokyny pre spracovanie projektov vrátane štruktúry projektu a termínu odovzdania. Vysoké školy majú možnosť predkladať jednak projekty svojich pracovísk, ako aj centrálne projekty, ktoré majú celoslovenskú pôsobnosť, prípadne zahŕňajú aspoň podstatnú časť slovenských vysokých škôl. Pri projektoch vysokých škôl sa vyžaduje minimálne dvadsaťpercentná spoluúčasť príslušnej školy; na centrálne projekty sa toto pravidlo neuplatňuje, podmienky spoluúčasti pre každý z centrálnych projektov určuje MŠ SR osobitne. Pre akademické knižnice verejných vysokých škôl je mimoriadne dôležitá skutočnosť, že v posledných dvoch rokoch (2004 a 2005) bol tematický záber projektov vysokých škôl doplnený o oblasť s názvom Rozšírenie používania informačných technológií v akademických knižniciach, ktorej cieľom je rozšírenie využívania prostriedkov informačných technológií v akademických knižniciach, aby sa postupne dosiahla úroveň zodpovedajúca súčasným potrebám knižníc a požiadavkám ich používateľov. Podmienkou pre odsúhlasenie a financovanie projektu je skutočnosť, že jeho výsledkom musí byť – okrem zlepšenia technického vybavenia – rozšírenie a skvalitnenie služieb pre používateľov, t. j. projekt musí obsahovať aj tzv. pridanú hodnotu. Akademické knižnice využívajú túto možnosť. V roku 2004 bolo podaných 36 projektov, 19 odsúhlasených projektov získalo finančné prostriedky v objeme 7,5 milióna korún. V tomto roku sa o finančné prostriedky uchádzalo 33 projektov, 20 bolo prijatých a boli pridelené finančné prostriedky vo výške 6,2 milióna korún. Na rozšírenie tematického záberu projektov jednotlivých vysokých škôl o samostatnú oblasť pre akademické knižnice dali podnet samotné knižnice v roku 2003 v Projekte prepojenia akademických knižníc a kooperatívneho prístupu knižníc k informačným zdrojom (ďalej Projekt prepojenia). Riešitelia Projektu prepojenia (Bellérová, Gondová, Haľko, Kožuchová, Radochová, Strapcová) charakterizovali akademické knižnice, ich postavenie, poslanie, definovali základné strategické oblasti rozvoja akademických knižníc a ciele projektu:
Prepojenie akademických knižníc je prostriedkom, ktorý umožní knižniciam vo väčšej miere ako doteraz napĺňať svoje poslanie a plniť každodenné úlohy. Hlavným cieľom je teda uspokojenie potrieb a požiadaviek používateľa. Na jeho dosiahnutie je potrebné splniť čiastkové ciele v týchto strategických oblastiach:
Akademické knižnice sa postupne a systematicky snažia o obsahové napĺňanie a riešenie jednotlivých strategických oblastí 2 . Významnou mierou im k tomu pomáha možnosť predkladať centrálne rozvojové projekty v rámci oblasti – sieť akademických knižníc. Určitým “predchodcom”, či prvou lastovičkou naznačujúcou spoluprácu knižníc pri nadobúdaní elektronických informačných zdrojov bol projekt Veľkoplošná multilicencia Web of Science na Slovensku, orientovaný na získanie celonárodnej multilicencie na prístup do citačných databáz Web of Science a scientometrickej databázy Journal Citation Reports. Projekt sa úspešne realizuje od roku 2002, do riešenia sú zapojené všetky verejné vysoké školy, Slovenská akadémia vied a najväčšie vedecké knižnice, Slovenská národná knižnica v Martine, Univerzitná knižnica v Bratislave, Centrum vedecko-technických informácií SR, Slovenská lekárska knižnica a Slovenská pedagogická knižnica. V roku 2004 bol projekt rozšírený na Web of Knowledge, keďže bol zabezpečený aj prístup do 7 sérií Current Contents Connect, v roku 2005 pribudla ďalšia scientometrická databáza Essential Science Indicators. Sprístupnenie databáz Web of Knowledge, informovanie členov konzorcia 3 , spracovanie štatistík a všetky ostatné povinnosti spojené s prevádzkou zabezpečuje Akademická knižnica Univerzity Komenského v Bratislave. Od januára 2003 má akademická obec Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Technickej univerzity v Košiciach, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Univerzity Komenského v Bratislave, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Žilinskej univerzity v Žiline prístup do plnotextových databáz ACM Digital Library (Associaton of Computing Machinery) a IEEE Electronic Library (Institute of Electrical and Electronics Engineers). Výber členov konzorcia bol uskutočnený vzhľadom na relatívne vysokú cenu licencie na jedného účastníka a kvalifikovaný odhad využitia databáz na tie vysoké školy, ktoré majú akreditáciu pre magisterské/inžinierske a doktorandské štúdium v odbore informatika. Gestor projektu – Univerzitná knižnica Technickej univerzity v Košiciach – pripravil a všetkým účastníkom rozposlal viaceré kvalitné propagačné a vzdelávacie materiály. Rok 2005 možno z hľadiska kooperácie pri nadobúdaní elektronických informačných zdrojov hodnotiť vysoko pozitívne, keďže v rámci centrálnych rozvojových projektov boli odsúhlasené ďalšie dva projekty zamerané na prístup do plnotextových databáz. Prvý projekt – Koordinované zabezpečenie online vstupov do elektronickej kolekcie interaktívnych plnotextových referenčných príručiek a databáz Knovel – iniciovala a gestoruje Univerzitná knižnica Žilinskej univerzity. Jedenásť vysokých škôl – Žilinská univerzita v Žiline, Univerzita Komenského v Bratislave, Technická univerzita v Košiciach, Prešovská univerzita v Prešove, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Technická univerzita vo Zvolene, Trenčianska univerzita A. Dubčeka v Trenčíne, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach – bude mať prístup k viac ako 500 plnotextovým knihám a databázam. Zabezpečenie prístupu do elektronickej kolekcie databáz PROQUEST 5000 International pre konzorcium slovenských univerzít je názov druhého tohtoročného schváleného projektu pripraveného Univerzitnou knižnicou Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Spolu s gestorom projektu Univerzitou P. J. Šafárika v Košiciach je zapojených ďalších 12 vysokých škôl: Žilinská univerzita v Žiline, Univerzita Komenského v Bratislave, Technická univerzita v Košiciach, Prešovská univerzita v Prešove, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Technická univerzita vo Zvolene, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach, Ekonomická univerzita v Bratislave, Trnavská univerzita v Trnave. PROQUEST 5000 je ucelenou online kolekciou 16 databáz s dennou aktualizáciou, pokrýva humanitné a spoločenské odbory, obchod, medicínu, aplikované prírodné vedy, výpočtovú a telekomunikačnú techniku. V súčasnosti gestori uvedených projektov ukončujú negociačné rokovania, pripravujú sa potrebné zmluvy tak, aby už v najbližších dňoch mali používatelia prístup do oboch nových informačných zdrojov. V oblasti elektronizácie a digitalizácie publikačnej činnosti a kvalifikačných prác sa vďaka projektu Budovanie digitálnych akademických knižníc, zber a sprístupnenie úplných textov publikácií slovenských univerzít (I. etapa – rok 2004, II. etapa – nadväzujúci projekt v roku 2005) podarilo vyriešiť viacero ťažiskových úloh. Do prvej etapy projektu sa zapojilo 12 vysokých škôl, riešitelia spolupracovali aj so Slovenskou národnou knižnicou v Martine; vytvorili sa vhodné podmienky na jednotné koncepčné riešenie problematiky na celonárodnej úrovni (podrobnejšie pozri webovú stránku http://www.etd.sk). Z legislatívneho hľadiska je dôležitá Smernica č. 13/2005-R z 31. augusta 2005 o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti a ohlasov, ktorá je záväzná pre všetky verejné vysoké školy a jednotne upravuje danú oblasť. Taktiež, z hľadiska rešpektovania autorského zákona, pri sprístupňovaní digitalizovaných dokumentov je významná štúdia o autorskom práve (pripravená v SNK) a spoločný dohovor účastníkov projektu o akceptovaní rovnakej licenčnej zmluvy. Ďalší a podstatný výsledok projektu je tvorba a praktické overenie šablóny pri príprave elektronických diplomových prác na Technickej univerzite v Košiciach. Projekt bude pokračovať ďalej, má dlhodobý charakter; v tomto roku bol spojený s projektom Jednotná informačná brána – používatelia akademických knižníc môžu v súčasnosti využívať viaceré online katalógy a elektronické zdroje. Prístup k týmto informáciám je však roztrieštený a nedostatočne technicky zabezpečený, vytvorenie informačnej brány by malo tento prístup významne zefektívniť. Hlavným riešiteľom projektu je Univerzitná knižnica v Prešove, ktorá intenzívne spolupracuje najmä s Univerzitnou knižnicou Technickej univerzity v Košiciach. Akademické prostredie je tradične náročné na informačné zdroje a služby. Moderné informačno-komunikačné technológie, digitalizácia informačných zdrojov, nové formy vzdelávania založené na využívaní informačných technológií (napr. dištančné štúdium), ako aj zmena charakteru a foriem požiadaviek používateľov, vytvárajú priestor pre aktívnejšiu úlohu akademických knižníc v procese výskumu a vzdelávania. Akademické knižnice si musia postupne vytvárať podmienky pre zapojenie do výskumného a vzdelávacieho procesu na vysokých školách, a to najmä s cieľom významne sa podieľať na informačnom vzdelávaní akademickej komunity. Je nevyhnutné aktívne zapojenie knihovníkov do informačnej výchovy poslucháčov vysokých škôl formou štandardného vzdelávacieho procesu a v knižniciach sa na to musia postupne vytvárať vhodné podmienky – prezentačná technika, školiace pracoviská. Je predpoklad, že ďalšie rozvojové projekty budú orientované aj týmto smerom v snahe postupne knižnice transformovať na výskumno-vzdelávacie centrá. Už v súčasnosti mnohé akademické knižnice systematicky a cielene pripravujú pre svojich používateľov prezentácie, semináre, prednášky. V príspevku sme sa snažili stručne charakterizovať rozvojové projekty akademických knižníc, ktoré finančne podporuje Ministerstvo školstva SR. Nepochybujeme, že akademické knižnice sa zúčastňujú aj na iných projektoch, azda bude o nich informácia v ďalších príspevkoch tohto čísla časopisu. Za každým projektom je množstvo práce, ktorá mnohokrát nie je primerane ocenená. Ale keď sa pozrieme na zvyšujúce sa štatistiky využívania jednotlivých databáz, keď vidíme ako rastie nervozita používateľov, keď nám končí predplatné a nevieme, či sa nám ho podarí obnoviť, tak si povieme, že príprava projektu má význam a vynaložená práca stojí za to. Pri tejto sumarizácii rozvojových projektov sme si uvedomili, že akademické knižnice skutočne začínajú kooperovať a viac-menej si rozdelili sféru svojho “pôsobenia” v rámci rozvojových projektov, a tak si podelili aj prácu, aj zodpovednosť. Určite bude prínosom, najmä pre používateľov akademických knižníc, ak sa kooperácia medzi knižnicami bude ďalej rozširovať a v budúcom roku pribudnú ďalšie zaujímavé projekty a noví gestori…
|