|
Verejné knižnice1 vo všeobecnosti nie sú dostatočne pripravené na poskytovanie knižničných a informačných
služieb pomocou informačných technológií. Rovnako nie sú pripravené poskytovať služby prostredníctvom prístupu na
internet. Chýba im infraštruktúra a ľudský potenciál. Tomuto fenoménu čelí väčšina verejných knižníc. Výnimky tvorí
len menší počet vedeckých a akademických knižníc centrálneho charakteru, ktoré sú už v tejto chvíli na veľmi
vysokej odbornej úrovni a sú v polohe technologických lídrov vo vzťahu k ostatným knižniciam.
Východiskami pre návrh technologického riešenia národného projektu MK SR Informatizácia knižníc boli hlavne
nasledujúce faktory:
-
slabá vybavenosť knižníc výpočtovou technikou a pripojením na internet vôbec – lepšia situácia je len v
regionálnych knižniciach, aj tam je však kapacita verejných prístupových bodov (miest) k internetu vo vzťahu k
ich spádovému územiu nedostatočná,
-
absencia IT špecialistov v knižniciach, pričom ich celoplošné nasadenie v každej knižnici by ani nebolo
efektívne,
-
potreba úsporného riešenia nákladov na údržbu techniky,
-
potreba úsporného riešenia nákladov softvéru a jeho upgradov,
-
spoľahlivosť a bezpečnosť hardvérového a softvérového riešenia, kompatibilita vo vzťahu k externému
prostrediu,
-
potreba vyškoleného personálu knižníc minimálne na používateľskej úrovni,
-
limitované priestorové podmienky menších, hlavne obecných knižníc,
-
minimálna dostupnosť sietí SANET a GOVNET v rámci SR pri súčasne mimoriadne vysokých nákladoch
internetového pripojenia optickými káblami (rádovo aj niekoľko stotisíc Sk na knižnicu), aktuálne zámery MDPT SR
vybudovať “chrbticovú os” siete optických káblov pozdĺž diaľnic a železníc v horizonte najbližších rokov, na
ktorú bude možné perspektívne nadviazať lokálne pripojenia,
-
nevhodnosť centrálne určeného jediného poskytovateľa internetového pripojenia pre všetky knižnice
zúčastnené v projekte,
-
v neposlednom rade potreba vytvorenia podmienok pre rozširovanie jednotného knižničného softvéru, ktorého
implementáciu zabezpečuje SNK.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné z technologického pohľadu riešenie správy
informačno-komunikačných technológií síce autonómne, ale v maximálnej možnej miere centralizované. Potrebné je
pripojenie verejných knižníc na internet a vytvorenie centrálneho pracoviska s vysokou odbornou úrovňou, ktoré bude
poskytovať vzdialenú technickú podporu a vzdialenú administráciu serverov, pričom bude súčasne zabezpečovať
komunikáciu s dodávateľom, riešiť otázky servisu atď. Z tohto dôvodu nebude potrebné zamestnávať v jednotlivých
verejných knižniciach zúčastnených v národnom projekte lokálnych IT špecialistov.
1. Pripojenie na internet
Vzhľadom na povahu plánovaného riešenia je nevyhnutné permanentné pripojenie jednotlivých knižníc na
internet, a to s rýchlos-
ťou minimálne na úrovni 1024/256 Kbit. Vyššiu konektivitu na downstream navrhujeme vzhľadom na povahu
prevádzkovaných aplikácií a s prihliadnutím na hlavné ciele projektu. Nižšia rýchlosť upstreamu bez problémov
pokrýva požiadavky kladené na prenosové rýchlosti súvisiace s prevádzkou administračných a manažmentových úloh.
2. Základné požiadavky na hardvér a softvér
V rámci jednotlivých prístupových bodov vo verejných knižniciach je potrebná spoľahlivá a odolná
infraštruktúra s minimálnym potenciálnym vplyvom vírusov a iných bezpečnostných rizík, ktorým podliehajú systémy
bez pravidelného a dostatočného dohľadu. Za prevádzkované aplikácie sú navrhované internetový klient na samotný
prístup k internetu, podporné aplikácie umožňujúce tvorbu textových dokumentov a tabuľkový procesor. Koncové
zariadenia musia byť odolné voči externým zásahom používateľov a taktiež musí byť vyriešené ich zabezpečenie voči
krádeži. Z týchto dôvodov bol za softvérovú platformu navrhnutý operačný systém UNIX-ového typu, ktorý spĺňa
najvyššie bezpečnostné štandardy. Umožňuje vytvoriť vysokobezpečné prostredie a vzdialený manažment. Ako
internetový klient je ideálny open-source klient, ktorý nepodlieha licenčným poplatkom a zároveň je využiteľný na
viacerých platformách operačného systému (OS), napr. Linux, Unix, Windows atď., čo znižuje potrebu prípadného
opätovného preškolenia obsluhy v budúcnosti. Ako tabuľkový a textový procesor sa navrhuje open-source kancelársky
balík, ktorý je lokalizovaný do slovenského jazyka; popri podpore slovenských lokálnych nastavení a pravopisu ďalej
podporuje rozšírený formát Microsoft Office, t. j. DOC a XLS, a nepodlieha licenčným poplatkom. Využívanie
produktov z prostredia open-source umožní znížiť implementačné a v neposlednej miere aj prevádzkové náklady
riešenia, a to vďaka dostupnosti a možnej automatizácii inštalovania aktualizácií. Z hardvérovej stránky ako
koncový bod sa navrhuje centrálne spravovaný RISC server a ideálne by boli klientske pracoviská na prístup k
aplikáciám a internetu bez toho, aby bolo používateľovi umožnené vykonať operáciu smerujúcu ku kompromitácii
servera, t. j. spustenie lokálneho kódu, nabutovanie (z angl. boot, t. j. proces načítania operačného softvéru zo
sekundárnej pamäte do operačnej pamäte počítača) do vlastného OS atď.
3. Charakteristika technológie
Na základe zhodnotenia podmienok, v ktorých sa bude realizovať národný projekt MK SR Informatizácia knižníc,
sa plánuje využitie tenkých klientov a koncových zariadení takého typu, ktoré podľa možnosti nemajú žiadny lokálny
operačný systém, pri zapnutí žiadny OS nebutujú, a pritom podporujú množstvo technológií slúžiacich na zabezpečenie
vysokej spoľahlivosti a bezpečnosti. Ich výhodou bude nasadenie spolu s klientskym a desktopovým administračným
nástrojom, ktorý znižuje náklady a uľahčuje centralizovanú správu riešenia. Sieťové zariadenia tohto typu musia
spĺňať technické požiadavky na desktopové počítačové pracovisko, poskytovať centralizovanú administráciu a okamžitý
prístup k aplikáciám Java, UNIX, Windows a ďalším. Malo by to byť jednoduché a cenovo nenáročné koncové zariadenie,
ktoré nevyžaduje žiadnu administráciu na strane desktopu vo verejnej knižnici, nepotrebuje žiadne upgrady pri
zvyšovaní nárokov aplikácií, v ktorom nie je nainštalovaný žiadny softvér, ale v ktorom je zabudovaná podpora
multimédií. Takéto zariadenie by bolo pre zlodejov nezaujímavé, keďže bez servera a potrebnej infraštruktúry nie je
použiteľné.
4. Administrácia používateľov a terminálov
Na uľahčenie nasadenia technológie vyhovujúceho potrebám v knižničnom prostredí je vhodné použiť
administračné nástroje pre hromadnú správu. Umožní sa tak centrálne administrovať manažment používateľov a
systémových parametrov, nastavenie klientskeho desktopu, nastavenie funkčných modulov a profilov tried
používateľov. Modulárna architektúra umožní vysokú škálovateľnosť a kustomizáciu priamo na potreby knižnice. Mala
by sa skladať z grafického rozhrania administrátora (prístupné cez Web alebo WAP), systémových komponentov
riadiacich a monitorujúcich celé prostredie, modulov vykonávajúcich nastavenia a zmeny konfiguračných údajov a
modulov zaznamenávajúcich celú aktivitu do relačnej databázy.
Kľúčovými vlastnosťami administračných nástrojov by mali byť hlavne: vzdialená registrácia používateľov s
podporou používateľských profilov, možnosť presného definovania vzhľadu pracovnej plochy, profily skupín,
zjednodušená administrácia používateľa, vzdialený manažment, podpora multiserverového prostredia, monitoring
používateľov atď.
5. Tlač dokumentov
Celková funkčnosť riešenia bude podporená implementáciou sieťovej tlačiarne, čo používateľom umožní výsledok
svojej práce, resp. zaujímavé stránky vytlačiť a následne použiť.
6. Realizácia projektu
Projekt
Verejný internet v slovenských knižniciach vypracovalo MK SR v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou a
Slovenskou chemickou knižnicou. Do projektu sa prihlásilo 138 knižníc. Z týchto bolo na základe výberových kritérií
vybraných 110, ktoré sa zapoja do prvej etapy projektu. Schválenie projektu sa očakáva v novembri 2005 a
implementácia projektu by mala byť ukončená do júna 2006. Výsledkom projektu by malo byť vytvorenie 760 nových
verejných prístupových miest k internetu v priestoroch 110 vybraných knižníc. V rokoch 2006 – 2008 predpokladáme
druhú fázu projektu, v rámci ktorej sa predpokladá vytvorenie ďalších asi 2 000 verejných prístupových bodov k
internetu v ďalších knižniciach.
1 Podľa zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach (§ 9) “Verejná knižnica je obecná knižnica, regionálna
knižnica a krajská knižnica.” “Verejná knižnica poskytuje knižnično-informačné služby verejnosti” a je financovaná
z verejných zdrojov.
|