Grantová podpora Ministerstva kultúry SR v oblasti knižníc (alebo pár myšlienok o grantoch)

Na začiatok zopár faktov. Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom Programovom vyhlásení zo dňa 4. novembra
2002 v časti D. Kultúra zaviazala vytvoriť stabilný a transparentný systém financovania kultúrnych a umeleckých
aktivít prostredníctvom priamej i nepriamej podpory, vhodný pre rôzne typy inštitúcií a subjektov zaoberajúcich sa
ich realizáciou, v ktorom hlavným kritériom podpory bude kvalita jednotlivých projektov.

Na realizáciu týchto stanovených cieľov bola programová a účelová podpora zo strany Ministerstva kultúry
Slovenskej republiky od roku 2004 transformovaná na Grantový systém MK SR. Ten položil základy efektívnejšej
podpory rozvoja kultúrnych aktivít a projektov z rôznych oblastí kultúry na Slovensku a jeho dôležitou súčasťou sa
stalo “naštartovanie” viaczdrojového financovania u všetkých žiadateľov. To znamená, že finančná podpora
ministerstva kultúry je založená na princípe príspevkovosti – pokrýva len časť skutočných nákladov vynaložených na
príslušný projekt, resp. aktivitu, doteraz to bolo minimálne 5 %. Oblasti podpory kultúrnych aktivít, okruh
žiadateľov, základné podmienky poskytnutia a neposkytnutia dotácie je vymedzený vo Výnose Ministerstva kultúry SR
č. MK – 480/2004-1 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MK SR zo dňa 29. apríla 2004.

Grantový systém v roku 2005 sa skladal zo šiestich grantových programov:

• Ochrana pamiatkového fondu – Obnovme si svoj dom

• Literatúra, knižná kultúra a knižnice – Ex Libris

• Audiovízia a kinematografia – AudioVízia 2005

• Rozvoj a prezentácia súčasného umenia a kultúrnych aktivít

• Prezentácia kultúry v zahraničí – Pro Slovakia

• Kultúra národnostných menšín

Knižnice sa mohli uchádzať o podporu vo všetkých programoch a podprogramoch, o to na základe zamerania
projektu a jeho súladu s vyhlásenými prioritami programu a podprogramu.

Na priamu podporu knižničných činností boli vytvorené podprogramy 2.7 Knižnice a knižničná činnosť a 2.9
Podpora nákupu informačných zdrojov pre knižnice v rámci programu Ex Libris. V oboch rokoch (aj v roku 2004 a v
roku 2005) stanovené priority vychádzali zo snahy finančne podporiť oblasti vyplývajúce a podporujúce realizáciu
vládou schválenej Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006 a Program elektronizácie knižníc.

Malý pokus o priblíženie procesu, ako na to v Grantovom systéme MK SR alebo ako byť úspešný

Predpokladom úspešnosti projektov a tým aj žiadateľov malo byť dôsledné naštudovanie si jednotlivých
metodických pokynov na predkladanie žiadostí v jednotlivých podprogramoch a vytlačenie príslušných tlačív (pozor,
číselné značenie podprogramov na tlačivách bolo veľmi dôležité, podľa toho sa totiž žiadosti spracovávali a
rozdeľovali). Tie mali každému žiadateľovi dať relatívne presný návod, s ktorým projektom kam a ako. Žiaľ, často
ostalo len pri tom “malo byť”… A práve nedodržanie tohto kroku odštartoval často až smutno-smiešny príbeh
kontrolovania, predbežného členenia, posudzovania, zvažovania, zhodnocovania a hlavne vyraďovania žiadostí.

Formálna úplnosť žiadosti bola prvým základom úspechu – žiadosti neúplné, chybne vyplnené alebo nečitateľné,
nepodpísané štatutárnym orgánom neboli do rozhodovacieho procesu zaradené. Z technicko-administratívneho hľadiska
mala právo prvej kontroly a vyradenia sekcia ekonomiky MK SR. Kontrolovala úplnosť žiadosti v zmysle výnosu na
poskytovanie dotácií. Na tomto stupni skončilo nemálo žiadostí žiadateľov, ktorí spracovávali projekty podľa vzoru
“minulý rok”… Teda bez podrobnejšieho oboznámenia sa s platným metodickým pokynom “aktualizovali” minuloročné
projekty. Predovšetkým tlačivo “Rozpočet projektu” sa stalo pre žiadateľov úrodnou pôdou pre ľudovú tvorivosť bez
ohľadu na platné účtovné osnovy. A pritom stačilo vyšpecifikovať nákladové položky, ktoré si projekt vyžiada,
uviesť, koľko je celkový rozpočet (teda koľko ktorá nákladová položka celkovo “stojí”), koľko z toho je požadovaná
dotácia (na čo a hlavne koľko z toho chcete od MK SR), ako je to s prípadnými výnosmi (nebodaj by ste na projekte
niečo zarobili), aká je výška ďalších zdrojov krytia (to je to spolufinancovanie), tieto čísla presne zrátať a
všetko uviesť v príslušných kolónkach. Aké jednoduché na pohľad!? Až na to, že aj pre takéto nepresnosti bolo
nemálo negatívnych odpovedí.

Žiadosť, ktorá úspešne absolvovala prvú formálnu kontrolu, postúpila na druhú kontrolu a druhé vyraďovanie.
Išlo o kontrolu ostatných doplňujúcich náležitostí žiadostí a vykonávali ju tajomníci komisií. Sústredím sa iba na
krátke zhodnotenie podprogramov priamo určených pre knižnice, teda na podprogramy 2.7 a 2.9. Po vzájomných
rozhovoroch, niekoľkých telefonátoch, malých doplneniach boli vyradené iba žiadosti, ktorým chýbala kópia štatútu
knižnice. Na tejto podmienke sme bezpodmienečne trvali, keďže ide o zákonnú povinnosť (v zmysle § 12 ods. 2 písm.
a) zákona č. 183/2000 Z. z. tzv. knižničného zákona). Išlo o povinnú prílohu pri žiadateľoch za knižnice, ktoré
nemajú právnu subjektivitu. Potešujúcim zistením bolo, že 5 rokov od účinnosti zákona si túto povinnosť začali
zriaďovatelia aj plniť. Ako perličku mi nedá nespomenúť, že sa “ponachádzali” zriaďovacie listiny a štatúty z 80.
rokov minulého storočia. Archívy by zaplesali. Vcelku veselé čítanie. Aj takto niekomu záleží na činnosti
knižnice.

Nedodržanie správnosti už spomínaného číselného značenia tlačív takisto ukončilo cestu nejednej žiadosti.
Ministerstvo kultúry si totiž v metodických pokynoch pre podprogramy 2.7 a 2.9 vyhradilo právo vyradiť projekty,
ktoré žiadateľ prihlásil do nesprávneho podprogramu. A opäť negatívne odpovede.

Žiadosti, ktoré úspešne absolvovali všetky kontrolné fázy, boli predložené na posudzovanie odborných komisií.
Tie pracujú v rovnakom zložení dva roky (funkčné obdobie komisie je dvojročné a zloženie je zverejnené na
internetovej stránke MK SR) a našou snahou bolo vybrať jej členov len na základe odborných skúseností a typového
zastúpenia knižníc (nebolo to ľahké, keďže sme nechceli mať XX-člennú komisiu, v ktorej sa kompromis rodí ťažko).
Veríme, že ste s jej prácou spokojní. Komisia si na začiatku svojho neľahkého rozhodovacieho procesu vždy určila
základné pravidlá prístupu k hodnoteniu jednotlivých žiadostí. Tie vychádzali z priorít stanovených ministerstvom v
spomínaných a zverejnených metodických pokynoch, z posúdenia základných ukazovateľov činnosti knižnice, zo
zdôvodnenia zámerov a cieľov projektu. A tu prišla na rad aj fantázia… Na oboch stranách – najskôr na strane
žiadateľov, následne na strane komisie. Inak sa totiž len ťažko dala predstaviť spojitosť a prepojenie plnenia
Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006, jej stanovených cieľov a Programu elektronizácie knižníc
napr. s nákupom kopírok, digitálnych kamier, digitálnych fotoaparátov, nábytku, s úhradou prepravy kníh, výmeny
okien a pod. Netvrdím, že to nie sú potrebné zariadenia pre činnosť knižnice, ale keď tie pravidlá boli už dané tak
“prísne” a suma na prerozdelenie taká limitujúca. Zdôvodnenie členov komisie o podpore toho-ktorého projektu bolo
často časovo oveľa dlhšie, ako sa s ním “potrápil” žiadateľ. Hľadala sa spojitosť a aké-také prepojenie na tých
“pár” strategických knižničných materiálov a vyberali sa nákladové položky, až kým sa to komisii nepodarilo. Bolo
že to radosti, keď sa to odhlasovalo. Oveľa jednoduchšie sa rodila dohoda o nepodporení žiadosti a tým aj projektu.
Takto sa preberala každá jedna žiadosť.

Výsledkom celého procesu sedenia bola zápisnica, jej schválenie na úrovni ministra kultúry SR, zverejnenie
výsledkov, príprava a expedovanie zmlúv o poskytnutí dotácie, postupné uvoľnenie finančných prostriedkov,
vyúčtovanie. Tu niekde by som svoje zamyslenie o knižných grantoch ukončila, keďže každý z týchto procesov by si
vyžiadal samostatný článok.

Len na porovnanie uvádzam, že na podporu finančného zabezpečovania prioritných aktivít knižníc bol v
minulosti dôležitým nástrojom Štátny fond kultúry Pro Slovakia. Do roku 1999 boli knižničné projekty posudzované v
komisii pre regionálnu kultúru. Na základe dopytu, ktorý vychádzal z neuspokojivej situácie pri schvaľovaní
projektov knižníc v tejto komisii, bola v máji 1999 zriadená samostatná Komisia knihovníctva Štátneho fondu kultúry
Pro Slovakia. Od roku 1999 do konca roka 2003, teda za 5 rokov rozhodla o podpore v celkovom objeme 5 490 tis. Sk
pre 482 projektov. Ako sa situácia zmenila v grantovom systéme, uvádza tabuľka:.