Pätiny alebo ako som sa trikrát poučil

Povedala mi jedna psychiatrička – kamarátka, že obzrieť sa za niečím pekným nie je len normálne, ale aj zdravé. Tak sa chcem len v mihu obzrieť za ostatným ITlib-om. Určite, psychicky to nie je liečba, ale cítim nutkanie aspoň sa obzrieť.

Vieme, že IT-čko za svojich päť rokov už prekonalo svoje ambície. Vymklo sa predstave plátku a je z neho minimálne dobré, štandardné periodikum pre nás a o nás. Štandardné, najmä podľa teórie žurnalistiky, ktorá nás učí, že čitateľa treba zaujať. Paradoxne tento štandard väčšina titulov spĺňa len občas. IT-čko to robí stále. Nuž, vedeli sme, že má “pätiny”, že chystá netradičné prekvapenie. Prišlo, plné života. Príspevky rôzne a musím dodať, že všetky dobré. Aj sme sa pobavili nad systémovou “anarchiou” (napíš, čo myslíš) celého “pätinového” čísla, aj sme sa poučili. V nadhľade aj v podhľade, bol to jeden z mála úspešných činov, predstaviť našich odborných autorov schopných vidieť aj nevidené.

Pôvodne som si myslel, že sa len pobavím, ale najmä som sa poučil. Pochopil som, že sa vieme smiať zo seba, vieme spomínať, vieme, kam ideme a kam nechceme ísť. Vzniklo fórum o fóre. Neskryte máme radi naše knihovníctvo. Žijeme s ním, v ňom, pre službu iným. V tomto čísle je zrejmé, že ho máme radi. Nie je to oddanosť obetavosti a slepej naivity. Je to hrdosť na prácu, ktorú robíme. S bolesťami, radosťami, odreninami, smiechom radosti. A vtedy mi to došlo. Vyhasnutie ducha našej brandže sa nekoná. Ak sa vieme o sebe a o nás pobaviť, nemajme mindráky, niet dôvodu. Sociálne sme zakotvení.

A druhý raz som sa poučil. O inej závažnej skutočnosti. Máme svoje moderné dejiny, len o nich nehovoríme. Prečítate si niektorý z článkov a máte dojem, že dnes robíme veci na druhý pokus s posunom -dsať rokov. Chýba nám znalosť a priznanie sa k odkazu. IT-čko vo svojej modernosti pochopilo, že aj v tom je moderné. Kričme mu na slávu vivat, kiež nás tlačí k výpovedi o tom, čo vieme. Aby sme neopakovali chyby a vyšli z tieňa. Takí sme lepší a prospešnejší.

Ešte v jednej veci som sa poučil. Nenapísal som nič do tohto čísla, hoci ma vyzývali, ja som sľuboval, sľuby nesplnil, a vyšlo bezo mňa.Tak mi treba, je to daň za hlúposť, mohol som byť v lepšom klube ostatného ITlib-u.