Ako som orezal strom, ako som ho aj opravil a som na to pyšný…

(niekoľko poznámok o tvorbe webových stránok a webe vôbec…)

Na základe skúseností, ktoré sme v našej Knižnici Ružinov nazbierali pri oboznamovaní sa s ríšou informačných technológií v minulom období, t. j. takých približne šesť, osem rokov, ba i viac, pokúsim sa teraz okomentovať niekoľko skutočností, ktoré s tým súvisia.

Prechod na modernú techniku bol potrebný, neraz bolestivý a trpký, ale odmenil nás poznaním, že bez tých počítačov a tých technológií to skutočne ďalej nepôjde, pochopili sme zmysel a význam celej záležitosti. Myslím si, že to bol dobrý a poučný začiatok, na základe ktorého sme mohli postupovať vpred. Čo sa týka tvorby webovej stránky, možno v prípade našej knižnice hovoriť skôr o dojmoch, postrehoch, poznámkach či zamyslení. Priame skúsenosti sú ešte v plienočkách, ale je nám už veselšie.

Webová stránka je úžasná vec. Ešte sme ani nevedeli, čo to je, nemali sme hneď internet, a tak sme len počúvali z rôznych strán o akomsi webe, čo všetko to umožňuje, čo všetko sa dá s tým robiť, aké je to perfektné a podobne. Postupne, ako sme začali pracovať s internetom (rozumej surfovať a kde-tu poslať či prijať nejakú elementárnu poštičku či správičku, z čoho sme mali nesmiernu a úprimnú radosť, ako malé deti, keď dostanú prvú kolobežku), začalo sa nám vyjasňovať. Nielen pred očami, ale aj v hlavách. Tak toto sú tie webové stránky!? Ohúrila nás mrákava “owebovaných” inštitúcií, ktoré suverénne prezentovali svoju činnosť a aktivity takouto elektronickou formou. Keby sme aj my mali také niečo, to by bolo!

A skutočne, stalo sa. Požiadavky doby tlačili a tlačili, až nakoniec uzrela svetlo sveta – vďaka ochote a schopnostiam Michala Sedláka, nášho externého správcu siete a počítačového odborníka v tom pravom zmysle slova – prvá webová stránka Knižnice Ružinov v jej histórii. Ináč Michal je človek pohodový, rozvážny a trpezlivý, neraz si s hrôzou spätne uvedomím, že sa ho pýtam hádam už sedemdesiatykrát na to isté a v kútiku duše tŕpnem, ako zareaguje. Nič sa nedeje, Michal vysvetlí, poradí a uvedie veci na správnu mieru. Tak teda webovú stránku nám urobil vlastnoručne a najmä – a čo je dosť dôležité – v rámci v podstate skromného finančného ohodnotenia, ktoré mu poskytujeme. V tom čase dať si urobiť webovú stránku totiž nebola lacná záležitosť a myslím, že neklamem, keď poviem, že sme na to jednoducho nemali. Po zriadení stránky (ak by sme si ju dali urobiť od firmy, ktorá sa tým živí) by však nastúpili ďalšie problémy, a to v podobe poplatkov za prevádzkovanie stránky, jej údržbu, redakčné úpravy atď. Lebo sme zistili, že mnohé stránky mnohých subjektov síce nádherne vznikli, ale časom akosi “skameneli”, stali sa muzeálnymi exponátmi, a nám sa príliš nepozdávalo rozmnožiť rady pamätníkov doby kamennej. A tak sme nášho Michala – je to už veľký a dospelý človek, ale kolegyne ho stále oslovujú Miško, čo je podľa mňa prejav materinského syndrómu – “tlačili” (samozrejme, po obojstrannej dohode a súhlase z jeho strany) k tomu, aby nám to na tom našom webe z času na čas poupratoval, vylepšil, upravil a tak rôzne. Podklady sme vždy pripravili a bolo to. Náklady na prevádzkovanie takejto stránky boli z našej strany v podstate nulové, čo nám, pochopiteľne, vyhovovalo a vážili sme si takéto riešenie. Spomínam to preto, lebo sme v knižnici zažili niekoľko informačno-technologických šokov, okrem iného aj taký, keď za niekoľkominútový servisný zásah v podobe niekoľkých ťuknutí do klávesnice prišla faktúra na dvetisícpäťsto Sk.

Samozrejme, čas plynul a my sme sa oboznamovali s internetom a webovými stránkami, ktoré sú na ňom umiestnené. Tu by som rád pripomenul, že pojmy ako internet a webová stránka skrývajú v sebe – zjednodušene povedané – celý rad vzťahov a súvislostí, ktoré podľa mňa vôbec nie sú jednoduché. Pokiaľ, pochopiteľne, nepracujete s webom sústavne a systematicky a nie ste na to patrične odborne vyškolení a vycvičení a v pracovnej náplni nemáte celý rad ďalších povinností a úloh. Ale toto asi nie je typické pre pracovníkov verejných knižníc a ani tak skoro nebude, ak berieme do úvahy momentálny stav a situáciu v slovenskom verejnom knihovníctve všeobecne. Pozor na fetišizáciu webu. Treba si uvedomiť, že web robia ľudia, a teda možno na ňom nájsť aj neaktuálne, nepravdivé alebo zavádzajúce informácie. Tiež som sa stretol s názorom, že všetko je na webe, a myslím si, že to nemožno tak povedať. No web je bezpochyby účinný a silný nástroj, pomocou ktorého je možné vykonať všeličo. A zrejme ešte len bude.

Jedného dňa, akoby na zavolanie a veľmi vhod, prišla ponuka od bratislavskej firmy ELET, s. r. o., s tým, že či by sme nevyskúšali ich produkt – profesionálny redakčný systém SwiftSite na tvorbu webových stránok. Po porade v knižnici a aj s Michalom, ktorý takéto riešenie vrelo odporúčal, už aj z toho dôvodu, že je značne zaneprázdnený a nové riešenie by nám umožnilo pracovať s webom nezávisle od neho a jeho časových možností, sme sa rozhodli ponuku prijať. A urobili sme dobre. Tento redakčný systém (v prostredí Windows) umožňuje vytvárať a upravovať webové stránky podľa ľubovôle a záujmu aj “laikovi”, t. j. človeku, ktorý nie je odborník na web po technickej stránke. A to je podstata veci. Mať možnosť upravovať obsaha formu bez zbytočných technických detailov a podrobností, kódovacích jazykov a neviem čoho všetkého ešte. Zmyslím si napríklad, že chcem preštylizovať nejaký text umiestnený na webe, vstúpim do systému a za niekoľko minút to je urobené. Môžem za okamžik zameniť, vymeniť, doplniť alebo vybrať fotografie a textové súbory. Keď chcem, môžem upraviť adresár, kapitoly, jednotlivé položky atď. Možno donekonečna vylepšovať, vybrusovať a dolaďovať rôzne prvky, ktoré web tvoria, a takáto práca je radostná a človeka baví, no čo je hlavné a dôležité, inšpiruje a pobáda ho k neustálej inovácii a k “upratovaniu” svojho webu. Samozrejme, systém ja nastavený tak, že rešpektuje všetky potrebné náležitosti a normy platné pre web, to znamená, že vloží váš obsah na stránku v takej podobe, aby bol optimálne a zrozumiteľne zobrazený, “rýchly” a akceptovaný čo najväčším množstvom zariadení, pomocou ktorých môže byť prijímaný. S redakčným systémom pracujeme v knižnici dvaja, s kolegyňou sme si rozdelili sféry pôsobnosti a kompetencie, čo sa týka redakčných zásahov na webe. Vďaka ochote a prístupu firmy sme pomerne rýchlo zvládli základy a máme chuť a záujem sa ďalej zdokonaľovať v tejto činnosti. Jednoducho nás to baví, pretože vidíme okamžite výsledok toho, čo sme urobili, a to v profesionálnej kvalite.

Samozrejme, že boli aj problémy. Pracovníci vo firme však vždy ochotne pomohli, poradili a opravili, keď bolo treba. Keď sme prvýkrát videli návrh webovej stránky, ktorý nám firma predložila na posúdenie, boli sme trochu nešťastní. Problém bol v prístupe a nazeraní na to, čo vlastne web je, na čo slúži, aký je jeho zmysel a poslanie. Nazval by som to filozofia webu. My sme si predstavovali naše stránky viac “nahodené” – zaujímavá a príťažlivá grafika, ozdoby, ozdôbky a výplne, lišty a tapety, kombinácie farieb, pohyblivé efekty atď. Jednoducho viac poetiky, romantiky a zvláštností. Nečudujte sa, sme pracovníci verejnej knižnice, preto by sme nedbali, keby naša titulná webová stránka predstavovala trebárs perníkovú chalúpku obrastenú ružami a medovníkmi, z okna ktorej sa vykláňa postava knihovníka a ukazuje na tabuľu, na ktorej je prekrásnym goticky zdobeným písmom napísané: “Aj touto cestou sa dostaneš do našej knižnice a čaká ťa v nej more prekvapení…” A pod tým všetkým by zneli knižničné zvončeky či fanfáry vyhrávajúce znelku knižnice. Tak o tomto nie je web. Presvedčili nás o tom kolegovia z ELET-u počas niekoľkých konzultácií a sedení, a ja osobne som ich argumentáciu prijal a stotožnil som sa s ňou. Jednoducho povedané, webové zobrazenie nie je a nemôže byť mechanickým prenesením predlohy (tlačený alebo publikovaný text, obrázok či iná predloha) upravenej klasickými grafickými a výtvarnými postupmi do reči počítača. Alebo ináč, klasické postupy zobrazovania textu a obrazu môžu pri použití vo webovom prostredí spôsobovať problémy. Racionálny, vyvážený a disciplinovaný pragmatizmus má v tomto prípade svoje opodstatnenie. Stratégia a taktika tvorby webovej stránky má svoje zákonitosti a pravidlá, ktoré treba rešpektovať. Ako sa vraví, viac hláv, viac rozumu, viac pohľadov, prístupov a viac možností. A tu musím povedať, že sme sa v tomto smere veľa poučili a zdokonalili. Otvorene sa musím priznať, že ma práca v takomto redakčnom systéme baví a teší, no aby ste si nemysleli, že sa len chválim. Všeličo sa mi už podarilo na našom webe zlikvidovať, veru tak. A dokonca som si to aj potvrdil a umiestnil na “ostrú” stránku. Raz som dokonca v prílišnej horlivosti tak klikal s myšou, až som vyklikal a poobtínal aj niekoľko konárov v adresári. Najhoršie na celej záležitosti bolo to, že som si vôbec neuvedomil, ako som to urobil, a pravdu povediac, ani dodnes to neviem. Aj ma to dosť trápilo. Veď posúďte, vyťať strom a vôbec nevedieť ako?! Čo ak jedného dňa zaklopú na dvere mojej kancelárie zástupcovia ochranárskeho združenia? Všetko nakoniec dobre dopadlo, podarilo sa mi strom obnoviť (viete si predstaviť tú radosť), ale aj tak. Pozor na stromy!